Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení zákona č. 376/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (číslo tlače 966).

Hlavným dôvodom vypracovania návrhu zákona je v nadväznosti na podnet streleckej verejnosti a poľovníckych organizácií úprava niektorých ustanovení zákona č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v nadväznosti na zariadenie iba toho tlmiča, o zaradenie iba toho tlmiča hluku výstrelu medzi zakázané doplnky zbrane, ktorý nespĺňa požiadavky podľa zákona č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu.
Zmeny sa týkajú úpravy použitej terminológie, požiadaviek na tlmič, posudzovania zhody, označovania a výstupných dokumentov posudzovania zhody tlmiča a úprav vyplývajúcich z aplikačnej praxe.
Návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive vo vzťahu k zariadeniu neodnímateľného tlmiča a odnímateľného tlmiča do príslušných kategórií strelných zbraní.
Návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zo zakázaných spôsobov lovu a iných zákazov sa vypúšťajú zbrane s tlmičmi hluku výstrelu. Tlmič hluku výstrelu sa stáva dovoleným doplnkom zbraní na poľovnícke účely.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálny vplyv, nemá žiadny vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vládny návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa uznesenia č. 43 z 19. januára 2022 dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky odôvodniť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2021 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2022. Informácia sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2022 Z. z. (č.19/2002, pozn. red.) Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo vydaných celkovo 10 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k prerokovanej informácii.
V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2022. Celkom ide o 5 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.
Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať aj ďalšie aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážený pán predseda, vážení členovia výboru, navrhujem, aby po prerokovaní tejto informácie ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrhom zákona sa hlavne sleduje prechod úpravy dotácií na účel sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity zo zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov do zákona č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čím sa nadväzuje na prechod Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity na Úrad vlády Slovenskej republiky z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Zároveň sa v predmetných ustanoveniach robí niekoľko zmien na základe aplikačnej praxe a integračných potrieb marginalizovaných rómskych komunít najmä doplnenie nových dotačných titulov. Okrem toho sa v zákone o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky zosúlaďuje terminológia so zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že tento vládny návrh zákona získa vašu podporu.

Vážený pán poslanec, samospráva je organickou súčasťou štátu. Všetci spolu sme v službe občanom. Regióny sú kľúčovým partnerom pre úspech plánu obnovy a hrajú významnú úlohu v rámci implementácie plánu. Práve preto so zástupcami samospráv vedieme intenzívny dialóg a to prostredníctvom spoločných stretnutí za prítomnosti ministrov zodpovedných za implementáciu. Cieľom je informovať o procese implementácie, ako aj o plánovaných výzvach, do ktorých sa môžu samosprávy zapojiť.
Ostatné stretnutie predsedu vlády, ministra zdravotníctva, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny so zástupcami samospráv sa uskutočnilo na Úrade vlády 15. februára 2022. Témou diskusie bola implementácia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb.
Zdravotníctvo je jednou z kľúčových priorít plánu obnovy, na ktorú je vyčlenených celkovo 1,53 miliardy euro. Z toho skoro miliarda smeruje na investície do modernizácie budov a technického vybavenia nemocníc. Ďalšie investície sú naplánované na podporu zriadenia nových ambulancií pre všeobecných lekárov pre dospelých a deti, ktorých je už dnes nedostatok.
Plán obnovy ráta s podporou dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, kde budú investície smerovať do výstavby a rekonštrukcie zariadení pre seniorov, nízkokapacitných sociálno-zdravotných zariadení, domovov sociálnych služieb, špecializovaných zariadení aj denných stacionárov.
Zástupcovia samospráv sú taktiež súčasťou Rady vlády pre Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorý slúži ako poradný orgán v otázkach týkajúcich sa implementácie plánu a je prierezovou platformou na najvyššej úrovni. Je to istá úroveň nadstavby diskusie medzi odbornou verejnosťou a ministerstvami, ktorej úlohou je vytvoriť priestor na diskusiu tém naprieč opatreniami plánu obnovy.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán poslanec, hlavnou stratégiou vlády Slovenskej republiky pre obnovenie ekonomického rastu je predovšetkým implementácia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Ide o bezprecedentný rastový program, ktorý nás posunie smerom k modernej, ekologicky zodpovednej, inovatívnej krajine.
Plán obnovy predstavuje najväčšie reformné úsilie za posledných 15 rokov a má kľúčový význam pre Slovensko ako krajinu, ktorá je pevne odhodlaná podniknúť odvážne kroky a dosiahnuť významné a udržateľné zlepšenie v kľúčových oblastiach ovplyvňujúcich kvalitu života našich občanov.
Mnohí vnímajú plán obnovy iba ako veľký balík peňazí. Jeho hlavným zmyslom a najväčším prínosom je šanca systematicky a zásadne zmeniť krajinu k lepšiemu vo všetkých smeroch, kvalitu života priblížiť tým najúspešnejším krajinám v EÚ a pripraviť Slovensko na víziu budúcnosti.
Plán obnovy je nástroj so silnou orientáciou na výsledky. Splnenie všetkých míľnikov a cieľov je základným predpokladom k vyplateniu finančných prostriedkov zo strany Európskej únie. Vzhľadom na charakter nástroja budú kontroly okrem iného zamerané na konkrétne výstupy v súvislosti s implementáciou. Už existujúci a zavedený systém kontroly je pomerne široký a robustný, čo prispieva k predchádzaniu závažným nezrovnalostiam a zároveň k odhaľovaniu a náprave.
Zákon upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly, ktoré sú povinné vykonávať všetky rezorty, ostatné orgány štátnej správy, sprostredkovatelia, ktorí sa podieľajú na implementácii plánu obnovy, ako aj Národná implementačná a koordinačná autorita, tzv. NIKA. NIKA prijíma rôzne opatrenia, medzi ktoré patrí aj nahlasovanie podvodného správania, kde je možné nahlasovať závažné nezrovnalosti, akými sú podvod, korupčné správanie, konflikt záujmov či dvojité financovanie. Vláda, ministerstvá a všetky zložky štátnej správy, ktoré sú zapojené do realizácie plánu obnovy postupujú podľa vytýčeného plánu, a to napriek pokračujúcej pandémii. V tých segmentoch plánu obnovy, kde nastáva oneskorenie, sa prijímajú nápravné opatrenia.
Plán sa zameriava na päť hlavných priorít, to je zelená ekonomika – 2,3 miliardy, vzdelávanie – 892 miliónov, veda, výskum a inovácie – 739 miliónov, zdravie – 1,533 miliardy, efektívna verejná správa – 1,110 miliardy a digitalizácia 615 miliónov. Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote vyše 6 miliárd euro. Vďaka efektívnemu systému implementácie dôležitých reforiem a investícií, ktoré plán obnovy nastavuje, bude Slovensko ako celok odolnejšou krajinou voči krízam a naši občania lepšie pripravení reagovať na nové výzvy.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený člen vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní: podpredsedníčka vlády, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, zastupuje ju minister životného prostredia Ján Budaj, minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling, zastupuje ho podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, zastupuje ho podpredseda vlády, minister hospodárstva Richard Sulík, ministra vnútra Romana Mikulca zastupuje minister zdravotníctva pán Vladimír Lengvarský.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky, a to ministerka kultúry Natália Milanová a minister obrany Jaroslav Naď.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa hlavne sleduje prechod úpravy dotácií na účel sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity zo zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov do zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov do zákona č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čím sa nadväzuje na prechod Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity na Úrad vlády Slovenskej republiky z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň sa v predmetných ustanoveniach robí niekoľko zmien na základe aplikačnej praxe a integračných potrieb marginalizovaných rómskych komunít, najmä doplnenie nových dotačných titulov. Okrem toho sa v zákone o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky zosúlaďuje terminológia so zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že vládny návrh zákona získa vašu podporu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len návrh zákona), ktorý bol dňa 30. júna 2021 schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 383/2021.
Cieľom návrhu zákona je v súvislosti s návrhom rekodifikácie stavebného zákona zriadiť nový ostatný ústredný orgán štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý prevezme kompetencie ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.
Oblasť územného plánovania bola dlhodobo zanedbávaná a nevenovala sa jej potrebná pozornosť. Aj toto je jeden z dôvodov návrhu na zriadenie nového úradu ako ústredného orgánu štátnej správy. Pre posilnenie významu spoločenskej diskusie, vývoja územného plánovania aj prípravy metodiky, ako aj zásad územného plánovania sa predpokladá, že pri úrade bude pôsobiť poradný orgán, rada pre územné plánovanie, v ktorom budú zastúpené ústredné orgány štátnej správy, samospráva, profesijné stavovské organizácie, vzdelávacie inštitúcie architektonického a urbanistického zamerania, vedecko-technické inštitúcie a odborná verejnosť.
Po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe sa navrhuje špecializovaná štátna správa vo vertikálnej štruktúre podriadených úradov, resp. regionálnych pracovísk úradu, ktoré na úseku výstavby prevezmú štruktúru rozhodovacej právomoci pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený úrad, ktorý bude aj špecializovaným stavebným úradom pre niektoré stavby, a právomoc doterajších stavebných úradov, teda obcí, prejde na jeho pracoviská v regiónoch. V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia z ministerstva na úrad sú predmetom novelizácie v čl. I - VI i súvisiace právne predpisy spolu so zohľadnením nadobudnutia účinnosti návrhu zákona o územnom plánovaní a návrhu zákona o výstavbe.
Ďakujem vám za pozornosť a zároveň si vás dovoľujem poprosiť o vyjadrenie podpory tomuto návrhu.

Pán poslanec Blcháč, ja sa ospravedlňujem, ak som sa vyjadril akoby trošku, trošku ofenzívne, alebo teda nie celkom presne. Ja som nepovedal, že to je vina samosprávy, a ani si to nemyslím. Ja by som sa, pravdupovediac, čudoval, keby ste to zvládli takým spôsobom, aby, aby to úplne fungovalo, pretože ten zákon a tie procesy sú tak komplikované, ja celý ten zákon keď som začal písať, alebo predtým, ako som začal písať aj s mojím tímom, tak som si nechal niekoľko mesiacov, sme robili procesnú mapu.
Výsledkom tej, tej procesnej mapy, ja to často používam v médiách, je 83 procesov dnes, ktoré sú vzájomne akoby neprepojené, často protichodné. Ako tam, tam pravá ruka nevie, čo robí ľavá, ale nie ľudsky, procesne. Tie zákony sú blbo napísané. Hej?
Čiže to, že v tom majú potom tí úradníci na stavebných úradoch kebyže protichodné úlohy, oni im to ukladajú protichodné zákony, ktoré nie sú zintegrované, nie sú domyslené, nie sú dotiahnuté, a čiže ja by som si nedovolil akoby obviňovať samosprávy z toho, že vytvorili nejaký chaos. To nie je pravda. Oni sa len snažia robiť to, čo, čo im teda zákon prikladá, len, len na nešťastie teda ten zákon je blbý, hej.
Aj v toho, alebo aj, aj v dôsledku toho, alebo výsledkom tej, tej, toho prerobenia tej procesnej mapy je zredukcia, významná redukcia tých procesov. My sme ich, z 83 alebo 84 procesov sme ich stiahli na 13. Hej? Čo je, keď si zoberiete, to je, že dajme 6,5-krát vlastne sme zredukovali počet procesov a zoradili sme ich logicky, tak aby vlastne tam nedochádzalo ku kolíziám. To, čo sa dalo zintegrovať, sme zintegrovali, to, čo sa dalo vynechať, lebo tam boli, niektoré konania sa opakovali dva-, tri-, štyrikrát, aby zbytočne na rôznych úrovniach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za naozaj konštruktívny, konštruktívne zhodnotenie. Dotkli ste sa z môjho pohľadu troch ako keby tematických oblastí. Primárne tam rezonovala otázka ZMOS-u a dohody so ZMOS-om.
A ja som na mnohých fórach deklaroval, že som pripravený a otvorený akejkoľvek diskusii so ZMOS-om, a nielen so ZMOS-om. Ja som naozaj v príprave tohto zákona absolvoval stovky stretnutí, stovky. A nechal som zopakovať dvakrát medzirezortné pripomienkové konanie aj z toho dôvodu, aby všetci tí, ktorí majú o tú tému záujem, po prvom pripomienkovom konaní sa mohli naozaj oboznámiť dostatočne s tými vecami, ktoré tam boli zapracované. Zhruba tri mesiace trvalo, trvali rozporové konania po druhom MPK a trvali kvôli tomu, že naozaj každý, každý, a zdôrazňujem, každý, kto dostal alebo kto požiadal o stretnutie, tak dostal možnosť sa s mojím tímom stretnúť. Vypočuli sme každú jednu pripomienku. Nevyhýbal som sa ani kritikom, ani... ani nikomu, ani ľudí, ktorí ako najprv mali, mali teda chuť akoby nám len nadávať, napriek tomu som ich vždy prijal a dostali, každý z nich dostal toľko času, o koľko bolo treba a koľko si vyžiadal. Čiže aj s ľuďmi, ktorí, ktorí neprichádzali zrovna akoby s konštruktívnymi pripomienkami, sme strávili hodiny a hodiny a hodiny času.
A rovnako sme, rovnako sme pristupovali aj k ZMOS-u. V prípade ZMOS-u treba povedať, že zo začiatku ten prístup nebol konštruktívny, hej, napriek mojim výzvam, mnohým mojim výzvam. A ten prístup začal byť konštruktívny niekedy v priebehu leta. A je treba povedať, že aj mnohé pripomienky ZMOS-u, konkrétne aj pána Chrena, ktorý viedol za ZMOS tieto rokovania, alebo pána, pána predsedu Trégera boli akceptované. Ja som tu včera spomínal napríklad správnu dohodu, hej, čo je, čo je podľa mňa skvelý inštitút, ktorý oni vymysleli, a ja som ho rád akceptoval, lebo to bol naozaj dobrý a konštruktívny nápad, ako, ako riešiť vyvolané investície. A takto by som mohol pokračovať.
Čiže ZMOS má u mňa dvere otvorené a ja som pripravený na konštruktívnu diskusiu. To, že sa im odoberá ten, ten prenesený výkon štátnej správy, nie je preto, že si to Holý vymyslel, hej? To, že sa im odoberá ten výkon, prenesený výkon štátnej správy, je výsledkom tej, toho 20-ročného experimentu, ktorý, ako tu povedala pani poslankyňa Zemanová, a to je prevládajúci názor v spoločnosti, jednoducho tie samosprávy nezvládli tak, ako, ako spoločnosť očakávala. A dnes je to prevládajúci názor v oblasti zamestnávateľských zväzov, v oblasti odborových združení. Na tripartite to bolo absolútne jednoznačné. Treba si len uvedomiť, že my sme cez tripartitu prešli siedmimi hlasmi z ôsmich bez akýchkoľvek pripomienok a výhrad, pretože1,5 mil. alebo zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú 1,5 mil. ľudí, a odborárske združenia bez pripomienok posunuli ten zákon ďalej. A tak by som mohol pokračovať ďalej. Ten, ten, tá podpora vlastne odobratia alebo tá, tá iniciatíva odobratia tejto kompetencie, ešte raz, nie je z mojej ako keby, to, to nie je môj rozmar. Hej? To je to, že na takýto krok je obrovská spoločenská objednávka.
Na druhej strane ja rozumiem výhradám ZMOS-u, a nielen ZMOS-u, ale, ale v tomto prípade aj Únie miest, ktoré zo začiatku ako kompenzáciu požadovali, alebo od začiatku požadovali posilnenie, posilnenie úlohy záväzných stanovísk o súlade toho daného stavebného zámeru s územným plánom. Tejto požiadavke som vyšiel v ústrety a dnes, tak ako ste to požadovali vlastne, alebo ako ste to naznačili, podľa novej legislatívy sú tie záväzné stanoviská posilnené takým spôsobom, že de facto predstavujú, predstavujú právo veta na konkrétnu stavbu, pokiaľ tá stavba nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou alebo je v rozpore s technickými normami.
Samozrejme, tak ako je to napísané, to zabraňuje svojvôli, ale tu treba povedať, že to bolo zámerom. Svojvôľa v stavebnom konaní nemá čo hľadať, a takže ja som, samozrejme, pripravený aj na ďalšiu debatu. Ja som to aj deklaroval do... Jožkovi Lukáčovi, že, že ja, samozrejme, sa rád s nimi stretnem, a, ale tá debata musí byť ad jedna konštruktívna, tak ako je z mojej strany, a na druhú stranu tá diskusia alebo to, tie návrhy, s ktorými prichádzajú, musia byť akceptovateľné aj pre ostatných účastníkov toho procesu. Treba si uvedomiť, že ten zákon sa nepíše pre samosprávu, ten zákon sa píše, píše pre celú spoločnosť, takže, takže ešte raz, z mojej strany otvorenosť k takémuto prístupu.
Ja som rovnaký prístup akt... uplatňoval voči Únii miest. S Úniou miest sme sa pred koľko, dvoma týždňami dohodli a Únia miest súhlasí vlastne s návrhom aj so zákonom, tak ako je teraz navrhovaný. Majú tam nejaké malé detaily ohľadom lehôt, ktoré sa teraz ešte doriešujú. Ale to sú už, že technikality, ktoré vybavíme v druhom čítaní, takže, takže ak, ak ZMOS má chuť zmeniť svoj prístup na konštruktívny, tak ako ho zmenila Únia miest, tak u mňa majú, u mňa majú dvere otvorené a budem rád, keď im to budete tlmočiť.
Čo sa týka prechodných období, prechodné obdobia tam, samozrejme, dneska sú zakomponované, je tam sedemročné prechodné obdobie, čo sa týka územného plánovania. Dovtedy vydávajú obce a mestá záväzné stanoviská, ako keby aj mali územné plány spravené, čiže v princípe sa im akoby nič, nič dramatické nemení do toho obdobia.
Vy ste spomenuli jednu dôležitú vec a to sú financie a hlavne pri tých menších obciach, lebo veľké mestá si to vedia vyriešiť. Tu treba povedať, že toto sme ako keby rozpoznali aj my, že, že tento problém tam je. Aj vďaka tomu sme zvýšili objem prostriedkov alebo plánujeme zvýšiť, a tak je to aj v doložke vyznačené, ten objem prostriedkov 6- až 7-násobne oproti súčasnému stavu presne z tohto dôvodu, aby nikto nemohol povedať že, že tých 10- alebo 15-, alebo 20-tisíc euro, ktoré stojí tá úzmenoplánovacia dokumentácia, v prípade tých menších obcí predstavuje bariéru, ktorá im znemožňuje, znemožňuje vlastne si tú úzmenoplánovaciu dokumentáciu obstarať.
Tu by som rád pripomenul, že to treba vnímať aj v kontexte už prijatej a, a skoro účinnej od 1. apríla úpravy zákona o verejnom obstarávaní, kde tie obce mali, mali problém spraviť verejné obstarávanie, alebo to nevedeli, nemali na to ľudí, kapacity a často tam dochádzalo k problémom. Tým, že sa, že sa zľahka zvýšili limity, tak v zásade územnoplánovacia dokumentácia v drvivej väčšine prípadov je zákazka s nízkou hodnotou, tým pádom sa dá naozaj veľmi jednoducho bez akýchkoľvek administratívnych komplikácii obstarať, čiže dáme na to prostriedky, zabezpečíme na to, zabezpečíme na to kompletnú metodiku. Budeme, budeme veľmi ústretoví. Obstarávanie je vybavené, takže jediné, čo potrebujeme zo strany samosprávy, je, je chuť a vôľa. A so zvyškom, so zvyškom, si trúfam povedať, že vieme, alebo trúfam si konštatovať, že vieme pomôcť.
Čo sa týka ministerstva dopravy, ono to je trošku zložitejšie (povedané so smiechom), ako to na prvý pohľad vyzerá, a ja som bol viackrát akoby aj v procese prípravy konfrontovaný s podobnými pripomienkami. A keď si ale všimnete, tak, tak ten, ten nový úrad, ja ho volám, že centrálny stavebný úrad, tak pracovne, je vlastne špecializovanou štátnou správou, ktorá ide, ide mimo ESA, čiže je to ostatný ústredný orgán štátnej správy. Ono to bude síce nasledujúci bod, ale keď ste sa toho dotkli, tak to vysvetlím.
Je to ostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a, a, a s detašovanými pracoviskami. Alebo s krajskými mestami a potom ďalej detašovanými pracoviskami. Je to dôležité z toho dôvodu, aby tam bola jednotná aplikácia, aby tam bol jednotný rozhodovací proces, jednotná ako keby judikatúra a aj školenia a všetky tie veci s implementáciou, ktoré ste, ktoré ste spomínali, presne na toto nadväzujú, pretože my keď sme si ten proces v procese prijímania alebo tvorby tej štruktúry pozerali, tak najväčšou bariérou práve pri dostaní toho, toho aj softvéru, ale nielen softvéru, aj školenie a podobne medzi tých ľudí, bolo práve to veľké množstvo kontaktných bodov, ktoré navyše nie sú jednotné, a pri zavádzaní softvéru je, samozrejme, niečo úplne iné, keď robíte, však boli ste aj, aj zodpovední za informatiku, takže viete, že, že pri zavádzaní takto zložitého alebo takéhoto softvéru je, samozrejme, niečo iné urobiť jedno riešenie, ktoré, na ktoré sa potom zdieľane pripájajú tie, tie, dokopy tie regionálne pracoviská, a je to, je to jednoduchšie a rýchlejšie, ako keď to máte doniesť na 4-tisíc stolov a 4-tisíc úradníkom vysvetliť, ako sa to ovláda a kde majú ten počítač a ako to celé funguje.
Čiže, samozrejme, tá centralizácia prináša výrazne vyššiu efektivitu tohto celého a zjednotenie toho procesu. Ako optimálne riešenie to bolo navrhnuté po debate s viacerými rezortami, lebo tam, samozrejme, nedochádza k delimitácii iba z ministerstva dopravy. Ministerstvo dopravy akoby ten menší, menší brat v tomto, primárnym akoby zdrojom je, je ministerstvo vnútra, pod ktorým sú okresné úrady v sídle kraja, no a potom, potom, samozrejme, ostatné, ostatné organizácie, ktoré dneska fungujú v rámci samosprávy,
takže je to výsledkom tiež nejakého kompromisu, ktorý pri všetkých tých projekciách vyšiel ako naj-, by som povedal, najefektívnejší aj akoby nákladovo, nákladovo najschopnejší.
Ale ďakujem za tú pripomienku, aby aspoň sme to mohli vysvetliť.