Videokanál poslanca

Aby tá apokalypsa sa nenaplnila v tom, aby sa nám nerozvrátili celkom tie rodiny. Ale, pán kolega, dobre ste to povedali. Áno, tá nedeľa je hodnotová téma, hej, lebo to, či pracovať, nepracovať, viete, možno tu tak plačeme ako nad tým, že štyritisíc pracovných miest, že by sme, ale to je možno. To sa len tak ako domnievame. Ale tu, však v podstate, keď ste počúvali svojich kolegov tuná, ktorí hovorili, že v sobotu tie predavačky nestačia, no tak nestratí nikto tú prácu, tak tí zamestnanci z tej nedele sa presunú na tú sobotu, posilnia ju, tú sobotu, a jednoducho nikto nepríde o tú prácu.
Ja som tiež generácia tá, ktorá zažila, že jednoducho v sobotu o dvanástej všetky obchody sa zavreli. My tu plačeme nad čerpacími stanicami, to boli benzínky kedysi alebo bol len Benzinol, aj tie boli zavreté. Všetko bolo zavreté a my, keď sme chceli aj cestovať, aj to, tak jednoducho sme si natankovali v sobotu, lebo sme museli, lebo sme vedeli, že teda tá nedeľa je zatvorená. A čo o tom svedčí a potvrdzuje tú skutočnosť, že by naozaj nedeľa bola takým voľným dňom, ale hlavne pre tých ľudí, ktorí sú práve v práci, aby, aby cez tú koronakrízu a nielen koronakrízu, ale tým, že v nedeľu nebudú byť, musieť teda byť v práci, aby mohli sa venovať svojim rodinám, aby opätovne mnohí, možno mnohé manželky a manželia našli svoju vlastnú rodinu.
Koronakríza je dôkazom, živým dôkazom toho, netreba nám robiť nejaké výskumy ani nejaké čísla, nič robiť, nedeľa bola zatvorená a žijeme, fungujeme úplne v pohode. To, že sa budeme z tej koronakrízy tri roky spamätávať, ja si dovolím, pán kolega, povedať, že to bude trvať oveľa dlhšie, ale my sa už nikdy nevrátime do tých istých koľají. Dal by Pán Boh, aby sa to tak naplnilo, aby sme sa nevrátili do toho konzumného, extrémne konzumného spôsobu života, lebo to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, dával som pozor, však to tvoje vystúpenie nebolo dlhé, ale veľmi ma oslovilo, oslovila tá krátka veta, že ľudí vnímam ako ľudské bytosti, teda človek so svojou dôstojnosťou a so všetkým, čo k tomu patrí. To nie je len excelovská tabuľka alebo nejaké grafy, alebo sme nejaká čiara, nejaké číslo. Nie sme číslo, hoci táto doba z nás vyrába len nejaké čísla. My nie sme čísla, ale sme ľudské bytosti.
Neviem, či môžem tak aj osobne (povedané s pobavením), ale keď som ťa videl už tu takto pokrivkávať aj bez tých barlí, ja budem reagovať aj tú neverbálnu komunikáciu. Keď si už odchádzal tuná odtiaľ, želám ti, Juraj, uzdravenie tvojho tela, ale i tvojej duše a ďakujem za tvoje vyznanie, ktoré si tuná povedal takto veľmi ako úprimne, keď si sám povedal, že nie si nejaký bigotný katolík alebo nejaký praktizujúci katolík, ale cez to všetko vnímaš tú nedeľu ako veľmi vážne, ako fenomén. Presne tak. Ono to tuná nezaznelo v tej rozprave, sa prihlásim ešte do tej ústnej rozpravy, tam budem reagovať aj práve aj k tomu duchovnému rozmeru. A my potrebujeme aj jeden deň v týždni, kedy by sme si odpočinuli, spravidla alebo je to zaužívané cez stáročia, je to siedmy deň v týždni. Si predstavte, aj v čase jakobínov vo Francúzskej revolúcii zaviedli dekády a povedali, že to bude desiaty deň a každý desiaty deň sa bude odpočívať. Zrušilo sa to, to sa neosvedčilo, ale siedmy deň v týždni, si predstavte, a má to duchovný rozmer. To sú vyskúšané veci za stáročia, samozrejme, mohli by sme viesť o tom polemiku, že ktorý je siedmy deň v týždni, to je tak na dlhšie.
Ale chcem ti poďakovať za tvoju úprimnosť, aj za to, že si sa takto vyjadril, že ťa viaže tá, ten podpis, tá koaličná zmluva a z toho titulu nemôžeš hlasovať za návrh zákona, ale verím, že by si inak hlasoval za.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, sám ste priznali, že v podstate tento návrh zákona akoby nebol celkom tak, nie ste aspoň teda komfortný a spokojný s tým, čo predkladáte. Hovoríte tuná, operujete tuná s nejakým časom, že či ten prokurátor bude nadsluhovať dva mesiace alebo šesť mesiacov. Rovnako spomínate tuná aj nejaké to personálne obsadenie, budúce teda, Generálnej prokuratúry. Padli tu nejaké aj konkrétne mená, však je to už aj od budúceho týždňa.
Ja osobne vám musím povedať, pán kolega, ak bude tuná na stole návrh na generálneho prokurátora pána Daniela Lipšica, ja budem ten, ktorý ho podporí. Je to človek, ktorý v minulosti ako jediný alebo jeden z mála zastal sa na Ústavnom súde nenarodených detí. A toto je fakt veľká vec. Z môjho pohľadu určite áno. A ak by tento človek sa stal do budúcna aj tým generálnym prokurátorom, ja som nespomínal to meno ešte ani raz, ale keď už toľkokrát ho ohýbame tuná, tak moju podporu určite bude mať. Nevadí mi vôbec to, že bol naším bývalým kolegom, či už ako člen Národnej rady, alebo bývalý dvojnásobný minister a štátny tajomník, viem si ho predstaviť ako dobrého a zodpovedného generálneho prokurátora.
Ale to, čo ste tuná načrtli a čo mi tak chýba a do budúcna naozaj by bolo dobré a vhodné sa zamyslieť nad tým, aby naozaj sme tú Generálnu prokuratúru a vôbec prokuratúru ako takú celú komplexne prehodnotili. A to nemôže byť, prepáčte, že poviem, iba poslanecký návrh zákona, ale predovšetkým mal by to byť vládny návrh zákona, ktorý pripraví takúto zmenu, celú, komplexnú, aby v tom pozitívnom slova zmysle sa to dotklo celej krajiny.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, skúste odôvodniť a povedzte teda tie dôvody, v čom by ste videli tú protiústavnosť. Ja ju tuná nevidím. V tom, že by ste nepredložili návrh zákona? To by bolo protiústavné? To je blud.
Nevidím tu žiaden dôvod, aby my sme tuná sa zastávali práve týchto prevádzkovateľov hazardných hier. Hazard, ktorý máme na Slovensku, je príčinou veľkých aj rodinných nepokojov, ale aj osobných tragédií. Ja poznám rodiny, konkrétne rodiny a konkrétnych ľudí, a tak ako ste teraz tuná v priamom prenose obhajovali, ktoré skončili veľmi tragicky. Skončili samovraždami a rozpadom rodín. Tuná nie je ani len ten najmenší dôvod na to, aby my sme tuná takto obhajovali hazard. Tých 12-tisíc ľudí nech sa zamestná v tom automobilovom priemysle, ktorý tuná dneska sme tu rozprávali, jak naša Slovenská republika je zaťažená v hospodárstve len jednostranne. Áno, je to pravda, lebo tá kríza, ktorá tuná je, ale to sme vedeli už aj vopred, že v prípade takýchto situácii, aká je táto, ľudia prídu o prácu. Ale tuná plakať teraz nad tým, že 12-tisíc ľudí v hazarde pracujúcich, inak je to otrasné číslo, 12-tisíc ľudí zamestnaných v hazarde, a my sa ideme tuná rozlievať a teraz plakať a predkladať tuná návrh zákona a súvisiaci a vyhovárajúc sa na COVID-19. Nie je najmenší dôvod na to, aby vôbec tu bol predložený tento návrh zákona.
A, pán minister, prepáčte, takto zareagujem, aj keď mimo, ale práve minister práce, sociálnych vecí že sa zastáva hazardu, tak to je zlé.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Grendel, taká poznámka. Samozrejme, že aj medzi prokurátormi sa nájdu slušní ľudia. To si tak povedal, ako keby tá väčšina tých prokurátorov u nás na Slovensku bola neslušná, že tým medzi prokurátormi musíme hľadať slušných ľudí. Ja verím, že ich je drvivá väčšina, ale vyznela to, vyznela to veľmi zle.
Ďakujem za tvoj prečítaný prejav, ale to nebola rozprava. Pozri si rokovací poriadok. Rečník vystupuje spravidla vo voľnom prejave, pričom môže nahliadať do svojich poznámok. Nonverbálnej komunikácii rozumiem dobre a ešte v jednej chvíli... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Však ja reagujem na predrečníka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak ho nepoučujte z rokovacieho poriadku.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
A ja reagujem aj na (hovorené súbežne s predsedajúcim), aj reagujem na nonverbálny prejav pána poslanca, triasli sa mu ruky a v jednej chvíli (smiech v sále), keď položil na ambón tie papiere, bolo to lepšie. A keď chcete to tak zahmlievať, môžte sa smiať, koľko chcete, ale ste aj tvrdili, ak si niek..., ak si niekto myslí, že je šitý na osobu, a potom, a prečo potom toľko to tak zvýrazňujete, a nie ste prvý a budete to všetci takto zvýra... zvýrazňovať.
Pred vami tu zaznelo, zákon nie je pre nikoho. Prečo tak potom tieto všetci, všetky veci jednoznačne zdôrazňujete? To vaše vystúpenie, prepáč, ale bolo veľmi kŕčovité, hej, a to, čo bolo prečítané, a ja sa opýtam a skús nám to povedať vo faktickej poznámke, kto ti napísal ten prejav. Možno si si ho napísal sám (ruch v sále), hej, ale to bol prečítaný prejav, to si nám mohol, mohol nechať v laviciach alebo položiť do lavíc, to by sme si prečítali sami, no ale dobre, prečítal si to.
Druhýkrát skús to povedať vlastnými slovami, a keď chceš niekoho konkrétneho obhajovať, aby si bol chlapom, a skús aj to pomenovať presnejšie a nemusíš to takto zahmlievať takýmto rafinova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Baránik, hneď tak na ráno ste nám tuná poskytli taký prehľad bulvárnej tlače. No toto vaše vystúpenie bolo maximálne trápne. Vy sa zamyslite nad tým zdržiavaním toho času tuná v Národnej rade.
A skúsim tu pár vecí odcitovať, ktoré ste tuná hovorili.
Tento návrh je predkladaný v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. - Vaša pani ministerka sa hanbí za tento zákon a hovorí sama o sebe, že ako trpia. To je ten údel, ktorý musí zniesť v rámci koalície. Nesúhlasí s tým. Tak to neskrývajte za ministerstvo spravodlivosti ani za pani ministerku.
Ďalší, ďalšia vec je, čo ste tak, som bol veľmi ako prekvapený a veľmi trúfalo tuná takto hovoríte, špeciálny prokurátor klame, keď sa mu hovorí pravda. - No ak o tom viete, a čo nedávate ako podnety? Prečo to neriešite? Generálny prokurátor musí byť odvolateľný. - Vy práve spolitizuvávate túto funkciu. Čo je vymoženosťou demokracie, však práve boli tie tajné voľby prokurátora. Dnes sa zahrávame s tou myšlienkou, aby, aby tá voľba prokurátora bola verejná.
Spomenuli ste tiež Vladimíra Mečiara a v ním, a ním vybudovaný mafiánsky štát. To citujem vaše slová. - Myslím si, že sú to veľmi silné slová. Viete, nemusím s mnohými vecami súhlasiť, ktoré sa udiali v našej krajine, ani nesúhlasím a som aj bojoval proti nim, aj bojujem, ale že som občanom mafiánskeho štátu, to odmietam. To je čo za slogan?! To sa nehanbíte takto dehonestovať Slovenskú republiku?! To je hanba, toto, čo hovoríte. Spomínate tu nejaké hodinky za 8-tisíc alebo za 80-tisíc eura. Prosím vás pekne, a načo to, komu to rozprávate? Ako to súvisí s voľbou generálneho prokurátora? Veď to sú naozaj len také bulvárne...

Pán Laurenčík, ja to tak zopakujem, lebo ja som to povedal, ale ste to možno prepočuli. A ja som bol tiež v 80. rokoch na vojenčine a ja som dôstojníkom v zálohe, rovnako ako vy, a som dôstojníkom Československej, bývalej Československej socialistickej republiky, takže v podstate, keď sme približne rovnaký ročník. A či sme verili, alebo sme neverili; dneska sa kto pýta, že či veríte, či neveríte? Tu nie ja a vôbec, keď je vojna a vôbec na vojenčine, keď sme boli, kto sa vás pýtal, či veríte, či neveríte? Ste dostali rozkaz, bol to veliteľský rozkaz, vykonáš ho a potom sa môžeš sťažovať. A teraz by to bolo inak? Vôbec nie.
Ale čo sa týka civilnej obrany, tak jak Marek to tu Kotleba spomínal, my vôbec nie sme pripravení. Skúste sa mladých ľudí opýtať aj tuná v parlamente, tridsiatnici, pán predsedajúci, ktorý je, keby taký bol nukleárny úder tuná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pripravený.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... a ako by sa tuná, ako by sa zachoval a čo by mal robiť. Vôbec nič by nevedel.
Švajčiarsko je jednou krajinou, ktorú by som dával ako za príklad, ale to je krajina, ktorá naozaj má celú armádu aj celý ten systém a spôsob sústredený na obranu svojej krajiny. Oni keby sa, keby sa mali zmobilizovať, tak majú bojaschopných mužov. Ale my tuná? Prosím vás pekne, týchto chlapcov, ktorých máme, prepáčte, ja nechcem sa dotknúť tých chlapov, ktorí sú skutoční chlapi, ale to sú bábovky také, ktoré by si nevedeli ani len kanady zaviazať, ani len šnúrku na topánke, lebo mamičky by im museli asistovať pri tom.
A, pán minister, pre vás ešte, však do toho predlžujete ten mandát do 15. decembra, to je do konca roka toho roku, v tom Estónsku, ale skúste to skrátiť, urobte radosť tým manželkám, tým priateľkám tých vojakov, aby mohli tí naši vojaci, 152 vojakov, nie sú nejakou hrozbou pre Ruskú federáciu, pošlite ich domov, nech to skončí 30. júna.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, spravodajca, poprosím, aby ste mi potom neskákali do rečí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Úplne, ako hovoria Američania, floor is yours.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
To nevydržíte, ja viem, že nevydržíte, ale ja som nebol ani prihlásený faktickou a ste ma napomínali tu jak pán kolega Baránik.
Ale naňho keď som tak pozeral, aj som sa tak pred chvíľočkou zamyslel; pán kolega, vy máte nabetón modrú knižku. Vy vôbec, vy ste ani na vojenčine neboli, a pritom svoje roky máte, ale prepáčte, tieto táraniny, ktoré tuná tárate, to sú bludy. Totálne sú bludy. Viete čo, ja vám poviem takto. A je to aj na pána ministra. Ja som vycvičený vojak v zálohe, ktorý som nebol prekvalifikovaný. Ja som vojakom Varšavskej zmluvy. A tento pakt vznikol v ´55. roku ako odveta na vznik vojsk NATO. Nato východný blok vytvoril ako protiváhu vojenskú v podstate tú Varšavskú zmluvu.
Ja za celé to obdobie, pán minister, a skúste sa na to pozrieť. Ak my sa pripravujeme a tieto bludy tuná počúvať, jak my sme pripravení na vojnu a velíme do zbrane tuná, to sa nedá ani počúvať, to sú fakt, to sú totálne bludy, neviete o tom nič. Prepáčte, ale zhola nič neviete o tom. Som dôstojníkom v zálohe, ale vôbec sme neboli prekvalifikovaní a tú pomyselnú raketu, ktorú by ste vystreľovali, pán minister, na Mars, my ako batéria protivzdušnej obrany, ak by narušila náš vzdušný priestor, my sme boli tak vycvičení, že vám ju dáme dole. Tá by na nijaký Mars nedoletela. A to si píšte. A to sme boli tak dobre vycvičení. (Reakcie z pléna.) No to len tak na margo toho, čo ste povedali dopoludnia, veď ste strieľali rakety na Mars. (Ruch v pléne.) Môžte strieľať, ale my sme protivzdušná obrana a tie Black Hawky, čo máte, prosím vás pekne, vo vašej výzbroji, veď tie nie sú vyzbrojené ničím. To sú vyhliadkové vrtuľníky a presne tie sme sa učili dávať dole. To by ani nos nevystrčili a by sme ich zostrelili (ruch v pléne), ani nos by nevystrčili a by sme ich zostrelili. Áno, tak sme boli vycvičení.
A teraz my; viete, rozdiel je akurát v tom, že tá propaganda pokračuje ďalej aj ako v čase socializmu, len tuná sú ľudia takí, ktorí vehementne obhajujú vojska NATO, hej? A skúsil by som tu ja povedať ako vojak základnej služby nejakú pozitívnu poznámku vo vzťahu, ja neviem, k NATO alebo vo vzťahu k americkým vojskám, no dva roky Plzeň-Bory to by len tak zafrčalo. Ale to naostro. Zavreli by ma do basy. Čo by som len povedal. A v tom je podstatný rozdiel, že dnes my síce o tom môžme rozprávať, ale kolega Baránik nevie o tej vojne nič. Vy tuná si myslíte, že ten kontingent 152 vojakov, že čo znamená? Pán, pán minister, ja viem, že je to len symbol a tých 152 vojakov nie sú nijakou hrozbou pre ruskú armádu, veď to je blud. Ani tých päťtisíc.
A keď ste tu hovorili o nejakej životnosti armády a tak. Ja som slúžil v západovojenskom okruhu a boli sme blízko západných hraníc, 30 kilometrov bola vzdušná čiara. Viete, koľko sme mali, pán minister, celý náš pluk životnosť v prípade vojny? A to sme čakali každý deň, každú noc vždy, že ten agresor nás napadne. Dneska sme jeho spojencami. Ale to ja som bol vychovaný tak, že to bol agresor a to boli vojská NATO, ktoré nás napadnú. Ale naša životnosť, celého nášho pluku, pán minister, nebol, nebola viac ako desať minút, desať minút. My sme boli nárazníková zóna. Teda niečo o tom by som vedel rozprávať. A 152 vojakov.
Viete, tak pekne to tam máte v tej prílohe napísané, že máme v rámci toho kontingentu tej predsunutej, predsunutých vojakov v tom Estónsku, je tam 56 kusov kolesovej techniky. Potom v rámci, skúste v rámci rozpravy potom vystúpiť, považujem vás za chlapa, nie ako v záverečnom slove, ale v rozprave, môžem na vás reagovať; a že čo do toho rátate. Lebo kolesová technika, to sú aj tie húfnice Zuzana, hej, či to sú aj potom autá, ktoré to ťahajú. Zrejme to je tam to rozdiferencované, ale v tom čísle 56, to je tam zašifrované. Nevieme, koľko tam je naozaj tej ťažkej bojovej techniky reálne, lebo tie kanóny nie sú samohybné. A potom tá pásová technika v počte šesť kusov, predpokladám, že to budú obrnené transportéry, ktoré sú určené pre pechotu, len predpokladám, neviem, lebo tam to nie je napísané. Pásová technika je aj buldozér, aj ten by tam napríklad mohol byť, hej? No ale to neni tam rozpísané. A 300 kusov ručných zbraní, to nepovažujem naozaj za nejakú hrozbu. Ale, pán minister ide; ani tých 152 vojakov. A Rusko, že by sa cítilo cez, cez to ohrozené, nemyslím si. Ale ide skôr o vyslanie tohoto signálu.
Rusko a Ruská federácia nie je naším nepriateľom a budujme my tam vzťahy a priateľstvo. A ja nie náhodou som aj v tom medziparlamentnom priateľstve medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou, vôbec sa za to nehanbím a budem tam a chcem, aby sme budovali vzťahy.
Rusko, to nie je bývalý Sovietsky zväz. Tuná, keď som to počúval aj v rámci rozpravy, to je čosi úplne, čosi naozaj celkom iné. To je mix, tých 15 bývalých sovietskych republík, to nie je dnešné, súčasné Rusko. A my ako vycvičení vojaci, ja som sa dva roky, pán minister, učil zabíjať. Viete, koľko vy ste mali rokov, keď ja som narukoval na vojnu? No, vy ste to povedali na zahraničnom výbore, vy ste to povedali, že za pár mesiacov budete mať 40 rokov. Vy ste sa akurát narodili, keď ja som narukoval na vojenčinu. A ja som dva roky bránil Československú socialistickú republiku, našu vlasť, hej? Lebo to jednoducho, bolo to zo zákona, ale nikto ma nepreškolil, že som teraz odrazu vojakom NATO a súčasťou nejakého tohoto paktu. Čo ja som bol naučený a v tom, s tým som odišiel do zálohy, v podstate som naposledy bol vojakom československej armády a paktu, sme boli členmi Varšavskej zmluvy do ´91. roku, kedy Varšavská zmluva zanikla. Varšavská zmluva zanikla v podstate aj opodstatnene, lebo tá hrozba, ktorá tuná bola, tak aj tie jednotlivé štáty, aj, aj preskupenie však to geopolitické, ktoré tuná bolo, však hovorím vďakabohu, že to zaniklo. Ale aby sme my Rusko považovali, pán minister, za nejakého nepriateľa číslo jeden, to by bolo úplne maximálne trápne.
A v tých pobaltských krajinách tých 152 vojakov je skôr nejakým symbolickým vyslaním, ale nie nejakou skutočnou hrozbou. Slovensko ako také, 5,5-miliónový národ, prosím vás pekne, tak to sú európske mestá, ktoré toto majú. Ale to nie je nejak, viete, my si tak myslíme, že jaká je veľká naša krajina a koľko je nás tu obyvateľov, ale to sú bežné európske mestá. A zrovna Slováci, že by sme nepriateľsky vystupovali voči Ruskej federácii, nemyslím si, že je to potrebné ani nevyhnutné. Tých 152 vojakov naozaj, či by tam bolo, alebo tam nebolo. A keď zobereme celý ten kontingent ako taký, ktorý ste tuná povedali, 5-tisíc vojakov na tej východnej hranici, to je nič, to je nič, to je nič. To je, jak taký valec by len toto prešlo, jak taký valec, 5-tisíc vojakov, to je naozaj nič. A keď o ruskej armáde hovoríme ako o druhej najväčšej, neviem, či Turci a Čína, oni však majú, miliónové armády majú, ale záleží, samozrejme, to nie je čo do počtu, ale to je viac-menej, jak sme vyzbrojení a jak sme vycvičení, ale nie stále.
A ja si dovolím tuná v závere spomenúť aj tú juž... teda v ´48. roku bol ten, to bolo v ´48. roku, to bola Kórejská vojna, kde v podstate americké vojská tlačili to smerom ako na sever až do chvíle takej, tá Kórea mala byť v západnej zóne, teda mala byť pod silným vplyvom Ameriky, až do chvíle takej, kým, kým s obyčajnými puškami a bajonetmi nevyšla čínska armáda, a preto je tam tá demarkačná čiara medzi Severnou a Južnou Kóreou. Pán minister, ste... (reakcia ministra), áno, dodnes to je tak, to je rozdelené, od tejto vojny to je. (Reakcia ministra.) Nie Čínou to je rozdelené, ale od tej vojny. Ja nehovorím, že Čínou to je.
Pozrite sa, pán minister, ja som slúžil a strážil našu vlasť, kým vy ste sa narodili, aby ste tu mohli spokojne žiť a bývať. Ale my tuná hovoríme o vojne v čase mieru, že jak sme my pripravení. Pán minister, však sám to povedzte, akú my máme veľkú armádu? Ako sme pripravené civilné obyvateľstvo? Nič, nula bodov. Choďte sa pozrieť do Švajčiarska, jak Švajčiari, tí sú skutočne pripravení takto, ale oni majú obrannú vojnu. My nepotrebujeme mať útočné stíhačky, ale aby sme mali dobre vybudovanú protivzdušnú obranu, ak máme byť zameraní naozaj na obranu. Ak chceme byť agresívni a ja neviem, počtom obyvateľov 5,5 milióna a s takou minimálnou armádou, ktorú máme, veď tá dnešná slovenská armáda nie je schopná ani pomaly tie humanitárne účely plniť. Toľko je málo tých vojakov a zálohy, záklaďákov, však toto všetko nemáme, to sa všetko vytratilo. Tak o akej armáde my tu hovoríme? A 152 mužov, to sú dve alebo tri delostrelecké batérie? A čo to je? A proti Rusku stáť? Veď to je úplne smiešne.
Pán minister, treba sa pozrieť lepšie na vyzbrojenie a prípravu našej armády ako celku, ako takého, ale aby sme neboli tou hrozbou a proste nejakí agresívni vo vzťahu k Rusku, lebo Ruská federácia nie je naším nepriateľom.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda, ja mám tri návrhy, pokúsim sa to prečítať v tej minúte, ak nie, tak poprosím ešte potom jednu.
Navrhujem na doplnenie programu, aby z programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sa vypustil návrh na zmenu mandátu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky, uvedený pod poradovým číslom šesť, parlamentná tlač číslo 106.
Zvýšenú prítomnosť vojsk NATO; odôvodnenie; na hraniciach Ruskej federácie považujeme za neodôvodnenú provokáciu, ktorá zvyšuje napätie v regióne a v slovensko-ruských vzťahoch. Rusko nepovažujeme za bezpečnostnú hrozbu, ale za významného hospodárskeho, obchodného partnera, s ktorým treba vzťahy budovať a posilňovať, nie zvyšovať zbytočne napätie v regióne.
Ďalší návrh programu tu mám, doplnenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
On má dva? Pán poslanec, máte tri? (Reakcie z pléna.)

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Hej, ešte mám dva.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Dobre, tak, prosím, dajte čas.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky na zrušenie mimoriadnej situácie vyhlásením, uznesením vlády č. 111/2020 zo dňa 11. 3. 2020 a zrušenie núdzového stavu vyhlásené uznesením vlády č. 114/2020 zo dňa 15. 3. 2020.
Odôvodnenie: V súčasnej dobe nedochádza k tak zásadnému ohrozeniu zdravia, aby boli naďalej obmedzované základné ľudské práva a slobody garantované ústavou a zákonmi Slovenskej republiky. Dochádza tak k nedôstojnému zásahu do práv občanov, ako napríklad práva zhromažďovať sa (protestovať proti tejto vláde). Vláda zneužíva túto situáciu na neodôvodnené prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Dochádza k zbytočnému ekonomickému prepadu Slovenska, čo bude mať neblahý vplyv na bežných ľudí; v zmysle ústavného zákona Slovenskej republiky je možné užívať tento nástroj len v nevyhnutnom rozsahu a nevyhnutný čas.
Ešte tretí bod, ak dovolíte. Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky v zmysle pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax. Schváleným uznesením vlády Slovenskej republiky č. 743 z 21. októbra 2009 vyzvala... 2019 vyzvala prezidentku Zuzanu Čaputovú na opätovné zaslanie listu Rade Európy s právnymi účinkami podľa čl. 18a Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, že Slovenská republika dáva jasne najavo Rade Európy svoj zámer nestať sa zmluvnou stranou predmetného dohovoru.
Odôvodnenie: List je zaslaný prezidentkou Slovenskej republiky, bol prijatý Radou Európy len ako informácia o súčasnom stave ratifikovaného postupu Istanbulského dohovoru Slovenskej republiky bez konkrétnych právnych účinkov a na listine podpisov a ratifikácií nie je uvedená pri podpise Slovenskej republiky zmienka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ja som vám tu istého času povedal takú poznámku a som vyslovil v podstate to tak cez takú otázku, že som zvedavý, akými premiantmi budete pri rozmrazovaní ekonomiky, však ja vám držím palce ako v tom.
Ale naozaj si to treba uvedomiť, že tá situácia je na Slovensku veľmi ťažká a napätá aj medzi ľuďmi. Ale ja si dovolím povedať to, že by sme zrušili mimoriadnu situáciu aj núdzový stav na Slovensku, toto som povedal pánu Sulíkovi, keď som prechádzal okolo neho. Nebolo to nič také bezvýznamné, ale veľmi dôležité. Neviem si celkom predstaviť, že pôjdem na dovolenku a budem pod nejakým dohľadom, či už polície, alebo kohokoľvek. Za celú tú mimoriadnu situáciu a v tom núdzovom stave a tie skúsenosti ľudí, ktorí majú s COVID-om-19, je veľmi, tých problémov sa toľko nakopilo, je veľmi negatívnych reakcií, nehovoriac o tých lágerov, ktoré štát ako vytvoril, a či chceš, či nechceš, pôjdeš do lágeru, a či si pozitívny, alebo negatívny, to bolo veľmi zlé.
Nerobili sa tie testy na hraniciach, ľudia, naši občania zo zahraničia, teda pracujúci v zahraničí aj žijúci v zahraničí nemôžu sa vrátiť ani teraz, ani stále sa nemôžu vrátiť, darmo, že, že bude súhlasiť, že cez mobil ho budú sledovať, dva týždne bude sedieť doma. Nechcú tí ľudia prísť, stále čakajú, aby sa tá situácia celá na Slovensku uvoľnila. Zamyslite sa celá vláda nad tým, aby ste zrušili mimoriadnu situáciu aj ten núdzový stav, aby tieto opatrenia tuná padli.
Naozaj nie je dôvod na to, aby sme donekonečna behali tuná v rúškach aj po uliciach, aj po mestách. Keď môžu ísť deti do škôlky, a matka, ktorá je sprevádzajúca, že by behala po ulici s rúškom alebo každých 5 metrov si nasádzala rúško, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)