Videokanál poslanca

Veľmi správne to bolo v rámci rozpravy povedané, že ten núdzový stav v podstate vláda zneužíva na spôsob vládnutia. Čo je o tom dôkazom? Dôkazom je to, že tie skrátené legislatívne konania, ktoré tuná prebiehajú, pácha sa násilie, ale aj na nás, na poslancov Národnej rady, kedy takmer z rukáva sa sypú tie návrhy zákonov, a všetko v skrátenom legislatívnom konaní. Je to viac ako 60 návrhov, ktoré tuná boli prijaté, všetko je to horúcou ihlou a nebolo to postačujúce, museli sme zasiahnuť aj do Ústavy Slovenskej republiky a nebude to také jednoduché v tej ústave to zmeniť, ale pán kolega Taraba to veľmi správne spomenul, Tomáš, že aby sa prehodnotili aj tie zákony, ktoré sme na tejto súčasnej schôdzi prijali, aby ešte mal čas a stihol Ústavný súd prehodnotiť, že či naozaj bolo to všetko v súlade s Ústavou Slovenskej republiky prijaté.
A čo sa týka toho lockdownu, ľudia sú pobúrení z toho všetkého a to veľmi prekáža, to obmedzovanie v základných ľudských právach, ja vám to poviem takto, priatelia, aj keď to možno bude také tvrdé, ľudia radšej zomrú, ale v dôstojných podmienkach a na COVID zomrú radšej, ako by sa mali nechávať donekonečna takto obmedzovať, majú toho plné zuby. Je to vidieť, že tá ulica vrie, a myslím si, že to nie je naposledy, že tí ľudia vyšli do ulíc.
Čo sa týka tých vojakov, ktorí boli povolaní tuná a oblečení do tých mundúrov pri tomto testovaní, z Maďarska a z Rakúska, nebolo potrebné ich tu povolávať, lebo kopec dobrovoľníkov a zdravotníkov sa prihlásilo a spätne nemali odozvu. Neboli povolaní do tej služby.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať, aby Národná rada zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby nemohla vyhlasovať opakovane a cielene lockdown vždy počas najväčších kresťanských sviatkov, ako sú Veľkonočné sviatky, sviatok Všetkých svätých, Dušičiek a Vianoce bez súhlasu Národnej rady. To, že si vláda vždy cielene vyberá kresťanské sviatky, dá sa vyhodnotiť ako neschopnosť manažovania boja proti COVID-u alebo ako cielené útoky na právo vierovyznania.
Dovolím si to trochu okomentovať. Občania sa búria na Slovensko, na Slovensko, máme tu vládu, pána ministra vnútra, posielame na nich policajné jednotky, striekame na nich vodnými delami. Dokonca policajti používali gumené projektily na protestujúcich.
Nerobte to ďalej, ľudia sa tu búria, nepáchajme takéto násilie na občanoch Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo. Presne tak, aby sme prijatím týchto, tohto návrhu zákona nevytvárali v našej krajine právny chaos. Myslím, že toho chaosu máme dosť, ako pán kolega si to spomínal aj v rámci rozpravy. A to sme namietali, keď tu bola ešte tá prvá vlna pandémie COVID -19, tak prijímali sa tu protiústavné zákony a nazvali sme ten zákon, sme ho pomenovali špicľovací, kde sme sledovali občanov Slovenskej republiky, kde sa pohybujú. Nehovoriac o tom a sú veľmi zlé a negatívne skúsenosti ešte z tej prvej vlny COVID-u, kde v podstate hlavne naši občania, ktorí sa vracali zo zahraničia, tak nemohli sa dostať domov. Nikoho nezaujímalo na hranici, že kam máš nasmerované, ale kde najbližšie to bolo, ale veľakrát to nebolo, kde najbližšie, tak si išiel do toho lágeru, lebo ja to nepoviem ani, že to bolo nejaké karanténne miesto, ale boli to novodobé lágery, lebo nikoho vtedy nezaujímalo, že či vás dajú do jednej miestnosti s pozitívnym, s pozitívnym ďalším človekom, ktorého ste vôbec nepoznali. Veľakrát to bolo nedôstojné a veľmi veľa sťažností, ktoré zaznievali zo strany občanov.
Som aj ja veľmi rád, že je tu predseda Ústavného súdu, ktorý aj má možnosť vypočuť aj tieto názory nás ako poslancov a veľakrát nás to trápi, ale keď sme poslanci v opozícii, častokrát nemáme inú voľbu len v podstate okomentovať a pripomienkovať tieto veci, ale tá vládna väčšina nás tuná takto prehlasuje. Vysoko oceňujem aj tú skutočnosť, že predseda Ústavného súdu naozaj zachoval tú apolitičnosť a naozaj sa vyjadroval k problematike vecne a nepriklonil sa ani na jednu, ani na druhú stranu.
Ďakujem.

Vy ste to tu naznačili, pán minister, ale tí učitelia naozaj reálne sa aj sťažujú na to online vyučovanie. A veľmi radi by nielen tie deti išli do tých škôl, ale aj tí samotní učitelia.
Nehovoriac o takejto veci, viete, teraz sme možno rozprávali len o tých deťoch, sme to spomínali v rámci nejakej tej diskusie tuná na základných a stredných školách, ale aj to univerzitné vzdelávanie. Lenže to univerzitné vzdelávanie, čo sa týka vzdelávania samotného ako tých študentov, to si viem predstaviť, že tí študenti to zvládajú, hej, pretože keď už je ten človek taký zrelý a je na univerzite, tak dokáže zvládať aj to vzdelávanie online. Ale čo s profesormi?
Tuná, pán minister, a vy to viete veľmi dobre, aká situácia je na tých univerzitách a hrozí tu prepúšťanie univerzitných profesorov, docentov. Nebude to také jednoduché. Ak sa vám toto zosype, že naozaj niektorí rektori pristúpia k tomu, že budú donútení redukovať počty univerzitných profesorov a vysokoškolských pracovníkov, mnohé vysoké školy a možno mnohé univerzity budú mať veľké problémy z toho a veľmi ťažko sa to bude dávať dohromady.
Viete, keď ste spomenuli, že neviete si predstaviť to opakovanie toho ročníka, ja som to desaťtisíckrát tuná začul v rámci toho COVID-u. Áno, správne, dobre. My sme nezačínali a neotvárali tú tému a zneužíva sa COVID na všetko. Desaťtisíckrát tuná stále sa spomínalo, že sme vo vojne. Je vojna, je to všetko, je to, je hento. Pýtajte sa staršie ročníky, keď bola vojna, či neopakovali ročníky. Opýtajte sa ich. Tu bolo spomínané, lebo je tu Slovenské národné povstanie, neviem jaká vojna, deťom všetko. A zopakovali si to tí ľudia. Čo chceme, aby sme vychovali tú generáciu za každú cenu, len aby poskočila. Jeden vyučovací rok nič nestratia tie deti. To sú len také imaginárne ako predstavy. Nič nestratia.

Ďakujem, pán minister. A vážim si aj to, že ste prišli vôbec, lebo minule som kládol otázky na pána ministra zdravotníctva a odpovedá mi pani ministerka kultúry a už som mal obavu takú, že aj tentokrát to tak bude, že pani ministerka kultúry mi bude odpovedať. Ale to už by bolo bližšie k tomu školstvu.
Ako ste to spomenuli, presne tak tie marginalizované skupiny, ktoré sú a nie je ich málo, a to nie sú len rómske komunity, ale to sú veľakrát chudobné rodiny, kde tie deti jednoducho ani ten počítač nemajú doma a nieto ešte internet. A dovolím si povedať, že sú rodiny na Slovensku, v Bratislave vám sa to nezdá, ale dovolím si povedať, že sú aj také, ktoré nemajú aj ten televízor. A darmo to budete nahrávať, nenahradíte to.
Ako sa mamička sťažovala, sa smiala z toho, že jej dcéra cvičila telocvik online, hej, cez webkameru, tak ako ste to spomenuli. Toto všetko doceňujem. Na jednej strane ten COVID by som zase dokázal tu vnímať aj pozitívne, že konečne aj školstvo dostane nejakú tú techniku. Ale na druhej strane, pán minister, nikdy to nenahradíme, tak jak ste to povedali. Tá výuka v škole ničím nie je nahraditeľná. Ten kontakt učiteľa, proces socializácie, osobný kontakt detí medzi sebou. Jednoducho sa formujú a vychovávajú.
Dávam doplňujúcu otázku, pán minister, neni to tam, ale neuvažovali ste aj nad takou vecou. A ja som sa koľkokrát nad tým zamýšľal. Však sme mali deti školopovinné, stredoškolákov, aby decká, ktoré chodia na základné školy si zopakovali ročník ešte raz? Veď mi nechcete povedať, že tá online výuka nahradí tú výuku. Ako odborné školy získajú zručnosti? A to sú nielen remeselníci, ktorí sú, ja neviem, učni, ale to sú aj zdravotné sestry a všetky odborné, keď oni nemajú hmatateľný kontakt s tou školou, nikdy sa to nenahradí.

Prepáčte, pán minister. Boli ste taký osobný, budem aj ja. Kde žijete? A ste spomenuli aj to celoplošné testovanie a tie testovania boli tri tuná na Slovensku.
Prvé bolo, keď boli zasiahnuté regióny severného Slovenska, to bola Orava a Bardejov. Dobre, to bolo okej. Povedal by som, že naozaj potrebovali sme eliminovať pozitívnych, ktorí sú, a chrániť ich pred tými negatívnymi. Vtedy sa to nedotklo tých školákov, ale nie tak celkom, pán minister, lebo rodičia, tí, ktorí sa nezúčastnili, bolo znemožnené ich deťom ísť do škôl. Ale to prvé celoplošné testovanie, ktoré bolo, a tam bolo, to bolo aj pod hrozbou, to nebolo nejaké dobrovoľné testovanie, však to si povedzme, a to vy viete veľmi dobre. Nejaké dobrovoľné nič nebolo ani prvé, ani druhé, ani tretie, lebo to bolo pod rôznymi hrozbami a sankciami, ktoré tuná hrozili rodičom a zamestnancom v zamestnaní. Zamestnávateľ by takých ľudí neprijal. Koniec-koncov aj my poslanci Národnej rady sme mali problém tuná, tiež od nás pýtali tieto certifikáty. Ale boli prípady také, kde rodičia sa nezúčastnili toho testovania a ich deti nemohli ísť do škôl. Nešli do škôl, a to bol ten druhý stupeň. Prvé stupeň bolo to umožnené týmto deťom, ale deti druhého stupňa.
Prečo to hovorím? Je obrovský problém a už od jari. Treba konečne pustiť tie decká do škôl. Myslím, že vy konkrétne sa aj tak zastávate tejto myšlienky, aby tie deti išli do škôl, ale veľakrát tieto decká sú bez dohľadu rodičov a bez pedagogického dohľadu samé doma, správajú sa bezprizorne, stráca sa, vytráca sa ten proces socializácie tých detí. Treba všetko pre to urobiť, aby tie všetky deti aj študenti mohli do škôl nastúpiť.

Prepáčte. Odchod študentov do zahraničia ja by som tak nevnímal až tak veľmi negatívne, lebo teraz tí študenti, keď odídu na štúdiá a vrátia sa späť na Slovensko, tak to je úplne super, dobrá vec, lebo naberú skúsenosti a tie skúsenosti, ktoré sú na iných univerzitách, dokážu uplatňovať v našej krajine, tak je to úplne super. A keď aj zostanú aj v rámci Európskej únie, stále to hovoríme, že tá Európska únia, nejako sa k nej hlásime, že je naša, tak tí študenti neodchádzajú do Ameriky alebo kdesi mimo Európy, ale zostávajú kvázi, ako by som to možno tak povedal, že takmer doma.
Ale čo horšiu vec ako vnímam, nie ten odchod tých študentov do zahraničia, ale to, že tí študenti odišli zo škôl dnes úplne a nieže odišli, ale my sme ich vyhnali. Stále operujeme tu nejakým COVID-om-19, ale de facto realita je taká, že my tých študentov sme vyhnali zo škôl. Dištančné vzdelávanie, no niekedy to sú také úplne humorné a absurdné udalosti, ktoré sa dejú, to mi minule rodičia rozprávali, ako ich dieťa školopovinné na základnej škole malo online telocvik. Na stoličke skákalo doma vo svojej izbe a cvičilo s pani učiteľkou, ktorá bola tiež, asi skákala kdesi tiež po tej stoličke, ale proste ak my neinvestujeme do toho vzdelania, do vzdelania sa najlepšie, je to najlepšia investícia, keď do neho investujeme, vráti sa nám to v podobe vzdelaných ľudí a uplatniteľných na trhu práce.
Čo sa týka vysokoškolských učiteľov a spomenuté to tu bolo, to prepúšťanie tých učiteľov, namiesto navýšenia platov a zvyšovania platov my týchto učiteľov vyhodíme zo škôl, prepustíme ich. (Hluk v sále. Zaznievanie gongu.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega, veľmi správne si to v úvode svojho vystúpenia spomenul, že tá tripartita bola tuná vynechaná. Keď sme to aj v rámci tých procedurál nejak komentovali, tak bolo nám povedané, že dokonca človek sa tu všeličo dozvie v tom parlamente, že zákon o rokovacom poriadku je nejak nadriadený zákonu o tripartite, čo sú úplne totálne bludy, čo tu človek počúva. A tak ma zaujalo, keď si spomenul v rámci rozpravy, že 442 mil. v rámci pandémie sme dali, ja poviem vyhodili, na óčeerky. Veď už aj vláda, aj minister aby sa zamyslel nad tým, aby sme takto neplytvali verejnými zdrojmi. Veď pošlime deti do tých škôl a nepotrebujeme vyplácať žiadne óčeerky.
Rovnako v rozpočte 1,8 mld. na preplácanie nájmov a ochranné pomôcky. Pri testovaní mnohé obce si museli nakupovať tie ochranné prostriedky z vlastných zdrojov. Tuná pán minister hospodárstva, tak ako si to spomenul v rámci tej rozpravy, keď si sa ho pýtal, že kde 1,8 mld. bolo použitých, tak minister hospodárstva sa vyjadril, že 25 mil. na nájmy, na zaplatenie nájmov. Ani tých 25 mil. nemusíme takto nezmyselne vyhadzovať a takto plytvať, ale otvorme prevádzky a nech tí prevádzkovatelia si na tie náklady, na tie nájmy si vyrábajú. Ak budeme takto plytvať s verejnými zdrojmi, tak tá priepasť sa tak prehĺbi, že generácie po nás budú mať obrovské problémy splácať tieto dlhy. A z 200 mil., resp. 100 mil., ktoré sme vyhodili, dajme radšej do nemocníc. Keď len jedna regionálna nemocnica stojí 50 mil., naozaj štyri nemocnice radšej vybudujme namiesto plytva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby Národná rada sa hlasovaním uzniesla na tom, aby 18. schôdza Národnej rady bola ukončená zajtra 2. 12. 2020, nakoľko už tretíkrát bola schôdza prerušená z dôvodu, že nebolo o čom rokovať. Je tomu aj dnes 1. 12., kedy predsedajúci o 9.30 vyhlásil do jedenástej prestávku, a rovnako bolo tomu aj v piatok 27. 11. 2020, kedy schôdza bola prerušená a na, o niekoľko hodín skôr, ako mala skončiť.
Na politickom generálnom prokurátorovi sa koalícia nevie dohodnúť a dnes voľba generálneho prokurátora nebude a nebude tomu tak ani vo štvrtok. Schôdza spokojne môže pokračovať aj po Vianociach, resp. po Novom roku.
Ďakujem.

Pán Šeliga, musím vám na úvod povedať, že minule ste ma preskočili a už tá otázka neprišla moja na rad, takže to len chcem poďakovať, že sa mi tak revanšujete, áno, meškal som tých, tú sekundu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
... za štandardizujúcu sekundu... (Hovorené súbežne s rečníkom.)

Kuffa, Štefan, poslanec NRSR
Ale vidíte, že neni to hneď na odvolávanie, že by som dával návrh na vaše odvolávanie, nemusíte mať obavy.
Ale k pánu ministrovi. Chcem ti, pán minister, poďakovať za tvoju odpoveď, ale ty ako lesník skús si predstaviť takúto vec a ťažko sa ti to bude predstavovať, mladý farmár a špeciálnu rastlinnú výrobu alebo špeciálnu živočíšnu výrobu. Príď sa pozrieť na východné Slovensko, ja ťa pozývam. Vieš, aká je to ťažká drina, títo mladí farmári a začínajúci farmári hynú. Dobre ma počuješ, hynú. Majú obrovské problémy.
A odpusťte mi to, Janko, aj ty mi to odpusť, keď to takto, poviem takto, ale ja nemôžem už ani počúvať ani tie rozprávky o tých ROEP-och a tých, tom, o tom sceľovaní a tak, lebo je to len úroveň, na úrovni nejakých rozprávok. U nás reálne prebehli tie, to sceľovanie parciel aj tie ROEP-y, katastrálne cesty síce máme vytvorené, ale sú len v digitálnej forme na katastri, ale reálne nie sú. My nepotrebujeme vymýšľať a vyrábať ďalšie remízky alebo podobné tieto veci. Jednoducho, keď my zachováme katastrálne cesty, tie všetky prístupové cesty, ktoré majú viesť ku každému pozemku, lebo aby to bolo platné vôbec, to sceľovanie a ten ROEP, tak zásada je taká, že každá parcela musí mať prístupovú cestu. Prirodzeným spôsobom sa vytvárajú tieto remízky. Prirodzeným spôsobom sa vytvárajú aj zachytávanie tej vlahy, aj tej dažďovej vody, ale keď je všetko rozorané aj tie katastrálne cesty, všetko sa to splavuje, to je jedna obrovská katastrofa a mladí farmári hynú, nie sú jednoducho dostato... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)