Videokanál poslanca

Vážené dámy a páni, milí kolegovia, verím, že každý z nás je v politike preto, lebo chce pomáhať ľuďom. Aj cieľom predloženého návrhu je pomoc konkrétnym ľuďom. Narodeným aj nenarodeným. Najlepšie jeho podstatu vystihuje v Čechách používané: Nesúdime, pomáhame.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí: "Vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to najmä zlepšením finančnej situácie osamelých matiek a rodín." Dámy a páni, predložená novela práve takúto konkrétnu finančnú pomoc matkám v ohrození ponúka. Ak návrh prejde, bude možné už počas tehotenstva vyplatiť matke prvú časť príspevku pri narodení dieťaťa. Novela zároveň umožňuje vytvorenie podporných opatrení pre tehotnú ženu aj v podobe núdzového bývania, a to po celú dobu tehotenstva a nasledujúcich troch rokov od pôrodu, ak sa bude o dieťa starať. Nesúdime, pomáhame.
Súčasťou pomoci gravidným ženám je aj vytvorenie priestoru na to, aby mali možnosť prekonať prvotný šok a čo v najväčšom pokoji si premyslieť ťažké rozhodnutie a aby vedeli, na koho sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc, podporu či sprevádzanie počas tohto obdobia. V rámci prípravy na toto vystúpenie som sa vrátila k staršiemu rozhovoru s terapeutkou a sociálnou poradkyňou centra Návrat v Banskej Bystrici a zakladateľkou siete pomoci tehotnej žene v ohrození Danou Žilinčíkovou. V odpovedi na otázku, čo si má predstaviť človek pod pojmom tehotné ženy v ohrození, povedala: "Ohrozenie, ktoré v prípade tohto pojmu mám na mysli, je napríklad ohrozenie chudobou, samotou alebo určitou spoločenskou izoláciou." A ďalej hovorí: "Pre nás bolo dôležité, nech nie sú na rozhodovanie samé, nech sa pozrú na celú situáciu z rôznych strán s niekým, komu môžu povedať o svojich obavách, úzkosti, hneve, zúfalstve a s kým môžu hľadať nádej: Niekedy pre nich oboch, pre matku a dieťa, niekedy pre dieťa samotné, inokedy pre ňu samotnú." Koniec citátu.
Vážené kolegyne a kolegovia, aj pre nás by malo byť dôležité, aby ženy v ťažkej životnej situácii nezostali samé. Aj pre nás by malo byť dôležité umožniť im, aby sa mohli pozrieť na celú situáciu z rôznych strán, aby mali priestor a informácie, že je tu niekto, s kým môžu o tom rozprávať, s kým môžu hľadať nádej: Niekedy pre nich oboch, pre matku a dieťa, niekedy pre dieťa, inokedy pre matku samotnú. Nikomu nič nezakazujeme. Nesúdime, pomáhame.
Obavu, ktorú som od mojich liberálnejších kolegov v kuloároch počula, je, že sa v novele spomínajú cirkvi. Dovoľte mi teda z návrhu zacitovať: "Ministerstvo zdravotníctva zverejní na svojom webovom sídle zoznam občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností," a pozor, teraz to dôležité, "ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu aj psychologickú pomoc v tehotenstve." Ešte raz: "Ministerstvo zverejní zoznam všetkých organizácií, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve." Všetkých? Áno, vrátane cirkevných.
Ďalšou obavou je, že zasahujeme do slobodného rozhodovania ženy. Dámy a páni, týmto návrhom nezasahujeme. Je to tak jednoduché, že sa k tejto obave nedá ani nič viac povedať.
Ďalšou obavou je, že návrh smeruje k obmedzeniu reklamy na antikoncepciu. Návrh som si niekoľkokrát prečítala a s čistým svedomím vyhlasujeme: Nesmeruje. Pre kolegov, ktorí nemali možnosť si návrh prečítať, citujem: "Zakazuje sa reklama na výkon umelého ukončenia tehotenstva, na služby alebo tovary poskytované alebo ponúkané na účely výkonu umelého ukončenia tehotenstva a na zariadenia, organizácie alebo osoby, ktoré vykonávajú umelé ukončenie tehotenstva." Reklamy na antikoncepciu sa to teda nijako netýka.
A ešte apel na kolegov mužov. Niektorí by ste si mohli povedať, že sa vás táto téma netýka, že rozhodovanie, a teda aj toto hlasovanie je čisto vecou ženy. Vážení kolegovia, obávam sa, že v mnohých prípadoch už nejeden muž, teda otec nenarodeného dieťaťa, nechal ženu v štichu. Nebuďte ďalší ľahostajní. Pomôcť žene v ťažkej situácii môže a podľa mňa dokonca musí každý. Žena v ťažkej situácii jednoducho nemá zostať sama. Navyše v tomto prípade to od vás vyžaduje skôr symbolický čin.
Dovoľte, aby som svoje vystúpenie zakončila parafrázou Dany Žilinčíkovej. Cieľom predloženej novely je napomôcť, je pomôcť tehotnej žene, ktorá sa ocitla v krajnej životnej situácii a uvažuje o tom, že si dieťa nechá vziať. Naším spoločným cieľom má byť zachrániť život dieťaťa a aj tú boľavú časť života matky. Lebo ako hovorí Talmud, kto zachráni jeden život, akoby zachránil celý svet.
Vážené kolegyne a kolegovia, každý z nás má aj dnes možnosť podieľať sa na záchrane sveta. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 7. huja, júla 2020 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o nastúpení náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 155 z 2. júla 2020 zobral na vedomie, že vláda Slovenskej republiky vymenovala poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Mareka Antala dňom 1. júla 2020 za štátnych tajomníkov Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého sa podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. uvedeným dňom vymenovania neuplatňuje.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 155 z 2. júla 2020 vyhlásil, že podľa § 71 ods. 1 a 4 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 29. februára 2020 nasledovne:
- Na neuplatňovaný mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej nastupuje dňom 2. júla 2020 za stranu ZA ĽUDÍ náhradníčka Miriam Šuteková, narodená 20. februára 1975, bytom Žilina.
- Na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého nastupuje dňom 2. júla 2020 za stranu ZA ĽUDÍ náhradníčka Andrea Letanovská, narodená 26. apríla 1969, bytom Bratislava.
Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Marekovi Antalovi, ktorý 22. marca 2020 nastúpil ako náhradník za stranu ZA ĽUDÍ na neuplatňovaný mandát poslankyne Veroniky Remišovej, v súlade s jeho vyhlásením zanikol mandát náhradníka a zostáva na tej istej kandidačnej listine v pôvodnom poradí.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa oboznámil s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, preskúmal dodržanie podmienok nastúpenia náhradníkov podľa § 71 ods. 1 a 4 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podáva Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú informáciu spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 2020 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie
1. že vláda Slovenskej republiky vymenovala poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Mareka Antala dňom 1. júla 2020 za štátnych tajomníkov Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky;
2. že podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého sa podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. uvedeným dňom vymenovania neuplatňuje;
3. že podľa § 71 ods. 1 a 4 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 155 z 2. júla 2020 vyhlásil nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 29. februára 2020 nasledovne:
a) na neuplatňovaný mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej nastupuje dňom 2. júla 2020 za stranu ZA ĽUDÍ náhradníčka Miriam Šuteková, narodená 20. februára 1975, bytom Žilina,
b) na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého nastupuje dňom 2. júla 2020 za stranu ZA ĽUDÍ náhradníčka Andrea Letanovská, narodená 26. apríla 1969, bytom Bratislava;
4. že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Marekovi Antalovi, ktorý 22. marca 2020 nastúpil ako náhradník za stranu ZA ĽUDÍ na neuplatňovaný mandát poslankyne Veroniky Remišovej, v súlade s jeho vyhlásením zanikol mandát náhradníka a zostáva na tej istej kandidačnej listine v pôvodnom poradí;
5. informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne. Pozvala by som členov mandátového a imunitného výboru na rokovanie dneska o dvanástej v Zimnej záhrade. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ocenila správu, ktorú predniesol predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa pán Pálffy. Zároveň dovoľte mi vyzdvihnúť a poďakovať za výsledky, ktoré spolu s kolegami v minulom roku dosiahli.
Z výročnej správy za rok 2019 je zrejmé, že si Ústav pamäti národa plnil úlohy, ktoré mu zveril štát, a to najmä pokiaľ ide o sprístupňovanie dokumentov, zverejňovanie informácií z doby neslobody, publikačnú, vedeckú, osvetovú a vzdelávaciu činnosť, ktoré vychádzajú z vlastných výskumných aktivít jeho zamestnancov, a aj udeľovanie štatútu účastníka a veterána protikomunistického odboja. Tieto aktivity neprestávajú mať zmysel ani po 75 rokoch od pádu nacistického a 30 rokov od pádu komunistického totalitného režimu. Práve naopak, ten, kto nepozná svoju minulosť a nepoučí sa z nej, je nútený ju opakovať. Preto je inštitúcia pamäti národa dôležitá pre demokratický vývoj na Slovensku a v širšom zmysle aj v Európe.
Špeciálne chcem vyzdvihnúť projekt k 30. výročiu Nežnej revolúcie, ktorý Ústav pamäti národa spustil minulý rok v novembri. Ide o dokumentačno-vzdelávací projekt, ktorý ponúka interaktívnu mapu Slovenska s vyznačenými pamätníkmi, pamätnými tabuľami, sochami, bustami a ďalšími pamätnými miestami, ktoré pripomínajú obete komunistickej totality.
V súčasnosti mapa zobrazuje 338 miest po celom Slovensku, ktoré sú spomienkou na obete komunistického režimu. Mapa je jednak dokumentáciou pietnych miest a zároveň vzdelávacím nástrojom. Užitočná môže byť pre učiteľov, rodičov, napríklad aj pre plánovanie exkurzií či výletov. Verím, že na mape budú pribúdať ďalšie pamätníky. Je to dôležité preto, aby sme ani na obete komunistických represálií nezabúdali. Je to dôležité aj preto, aby sme my a ani naši nasledovníci žiadny ďalší totalitný režim nedopustili.
V tejto súvislosti mi dovoľte povedať, že považujem za mimoriadne smutné, že aj 30 rokov od pádu komunistickej totality pôsobia vo verejnom živote ľudia, ktorí na udržiavaní zločineckého komunistického režimu pri živote spolupracovali. Mnohí príslušníci a tajní spolupracovníci Štátnej bezpečnosti sa aktívne podieľali na potláčaní základných práv a slobôd obyvateľov Slovenska. Sledovali, udávali a viacerí dokonca týrali domnelých oponentov komunistického režimu. Na perzekúciách sa podieľali aj mnohí prokurátori a sudcovia. A aj s ich prispením boli na dlhé roky väzenia odsúdení nepohodlní občania.
Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení jasne postavila na stranu tých, ktorí počas nacistického a komunistického režimu trpeli. Preto podporujem, citujem: "Zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie, uctenie si pamiatky rovnako obetí fašistického aj komunistického režimu na Slovensku, rozšíriť úlohy a zlepšiť postavenie Ústavu pamäti národa, bude sa usilovať o začlenenie jeho činnosti do vzdelávania na stredných a vysokých školách. Vláda Slovenskej republiky podporuje výstavbu múzea zločinov totalitných režimov a zároveň podporí všetky formy vzdelávania v prospech posilnenia občianskeho povedomia o význame demokracie a jej kľúčových pilierov a nástrojov.". Vláda chce zmierniť krivdy spáchané totalitnými režimami nielen symbolicky, ale aj konkrétnymi činmi. Prvým je nastolenie spravodlivosti, pokiaľ ide o dôchodky obetí a ich prenasledovateľov. Ani po tridsiatich rokoch od pádu komunizmu sa nevyrovnal rozdiel medzi, v dôchodkoch tých, ktorí boli nespravodlivo odsúdení za komunistické väzenie a po prepustení mali sťažené spoločenské uplatnenie. Mnohí z bývalých politických väzňov de facto nútene pracovali v robotníckych profesiách, zatiaľ čo ich prenasledovatelia pokojne sedeli v kanceláriách a dodnes si užívajú výsluhové dôchodky.
Známeho politického väzňa Antona Srholca prepustili po desiatich rokoch strávených väčšinou na nútených prácach v Jáchymovských uránových baniach s posudkom "schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu". Po návrate z väzenia bol ešte desať rokov robotníkom a nakoľko ho neprijali ani za skladníka v továrni, pracoval ako pomocník na stavbách a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Po krátkom období, kedy mohol pôsobiť ako kňaz, mu v roku 1985 komunisti odobrali súhlas na pôsobenie v duchovnej správe. Dôvodom bolo, že sa jeho činnosť nezhoduje s predstavami vtedajšieho úradu pre veci cirkevné. Opäť sa stal robotníkom a posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník v sklade, najprv v ružinovskej nemocnici a potom v Doprastave. Čo myslíte, aký dôchodok mal Anton Srholec? A s akým dôchodkom dožili tí, ktorí boli za jeho odsúdenie, väznenie a následné šikanovanie zodpovední?
Iným príkladom je rodina našej kolegyne Aničky Záborskej. Jej starý otec bol v ohrození života počas Slovenského štátu a jej otec strávil šesť a pol roka v komunistických väzeniach. Anička mala päť rokov, keď jej komunisti nespravodlivo obvinili a odsúdili otca. Kto niesol za túto, tieto nespravodlivosti zodpovednosť?
Napraviť chceme aspoň nespravodlivý rozdiel v dôchodkoch obetí a prenasledovateľov. Vláda sa preto zaviazala, že presadí plošné zdanenie výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom komunistickej Štátnej bezpečnosti sadzbou 50 % na roky odpracované v ŠtB a zo získaných zdrojov navrhne vyplácanie osobitných príplatkov k dôchodkom pre politických väzňov, resp. ich manželky a manželov. Verím, že sa nám podarí tento návrh presadiť a nastoliť spravodlivosť aspoň pre 470 žijúcich bývalých politických väzňov.
Druhým konkrétnym činom bude, ak v tomto volebnom období konečne dostane Ústav pamäti národa vlastnú budovu. Považujem v tejto veci za symptomatické, že ústav bol pre niekoľkých natoľko nepohodlný, že ho vysťahovali. Preto je tak dôležité, aby mal ústav vlastnú budovu, adekvátnu jeho postaveniu, poslaniu, vhodnú pre výskumné, archívne a osvetové činnosti.
Tretím dôležitým bodom je dokončenie delimitácie všetkých dokumentov o činnosti bývalej tajnej polície do Ústavu pamäti národa. V tejto veci oslovím ministra vnútra a ministra zahraničných vecí. Jednak je to dôležité, aby aj tridsať rokov (krátka pauza), bol konečne dokončený presun dokumentov v rámci Slovenskej republiky a zároveň, aby sme aj v rámci bilaterálnych vzťahov, predovšetkým s Českou republikou a s ďalšími krajinami, mohli dosiahnuť získanie dokumentov, ktoré sa týkajú komunistických tajných služieb a občanov Slovenskej republiky.
Štvrtým konkrétnym činom bude pokračovanie v pripomínaní si obetí oboch totalitných režimov, a to systematickým inštalovaním pamätných tabúľ alebo pamätníkov. Podobne ako v prípade obetí nacistického režimu, aj v prípade obetí komunistického režimu je dôležité, aby sme na miestach, kde boli obete sústreďované, vypočúvané, častokrát mučené, súdené a kde si odpykávali nespravodlivo vymerané tresty, je dôležité nainštalovať pamätné tabule, aby si všetci policajti, prokurátori, sudcovia, väzenskí dozorcovia, príslušníci tajných služieb a občania tejto krajiny pripomínali, že žiadne ďalšie obete žiadneho ďalšieho totalitného režimu na území Slovenska nesmieme dopustiť.
Piatym konkrétnym činom bude snaha nájsť budovu pre múzeum zločinov totalitných režimov. Považujem za správne, že v Seredi v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora vzniklo Múzeum holokaustu. Za rovnako správne považujem, aby sme na území hlavného mesta identifikovali budovu, ktorá bude navždy pripomínať obete totalitných režimov. Dávam na zvážanie, či by sme si okrem tvárí a mien obetí nemali pripomínať aj mená ich prenasledovateľov. Zodpovednosť za zločiny je totiž konkrétna.
Vážené kolegyne, kolegovia, pre pamäť nášho národa, pre nás všetkých obyvateľov Slovenska je dôležité, aby sme sa s našou minulosťou vyrovnali. Aj preto je dôležité, aby sme Ústavu pamäti národa vytvorili čo najlepšie podmienky na jeho dôležitú prácu. Je dôležité, aby sme dnes zobrali správu predsedu Správnej rady Úradu pamäti národa na vedomie a v najbližšej budúcnosti začali pracovať na postupnej realizácii piatich konkrétnych bodov, a to nastolením spravodlivosti, pokiaľ ide o dôchodky obetí a ich prenasledovateľov, zabezpečením vlastnej budovy pre Ústav pamäti národa adekvátnej jeho poslaniu, dokončením delimitácie všetkých dokumentov o činnosti bývalej tajnej polície do Ústavu pamäti národa, inštalovaním pamätných tabúľ, zabezpečenie budovy pre múzeum zločinov totalitných režimov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Ja verím, že táto voľba bude najtransparentnejšia, akú Slovenská republika kedy mala. Ďakujem.

Vážené dámy a páni, milí kolegovia, cui bono, v koho prospech? Otázku, ktorú si kládli starí rímski právnici si položme v dvoch rovinách dnes aj my. Cui bono, v koho prospech má pôsobiť prokuratúra? Podľa našej ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. A podľa zákona o prokuratúre je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických, právnických osôb a štátu.
V koho prospech pôsobila predovšetkým Generálna prokuratúra v posledných rokoch? Ako je možné, že Ján Kuciak a ďalší novinári prinášali stovky informácií o podozreniach na trestnú činnosť a prokuratúra nekonala? A konať začala až po jeho zavraždení. S dovolením, z negustióznych nahrávok, ktorých aktérom bol generálny prokurátor Trnka, budem citovať len raz, a to bez nadávok.
Vážené kolegyne a kolegovia, Slovensko musí mať prokuratúru, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu v súlade s našimi zákonmi čestne, spravodlivo a rozhodne. V tomto zmysle považujem za symbolické, že takmer po dvadsiatich rokoch navrhujeme zaviesť medzi základné, zákonné požiadavky na generálneho prokurátora aj to, že je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude vykonávať riadne a čestne. Na Generálnej prokuratúre musíme otvoriť okná aj dvere. Tridsať rokov po Nežnej revolúcii nestačia nežné kozmetické zmeny. Musíme vystaviť kandidátov na post generálneho prokurátora konkurencii, jednoducho do rybníka potrebujeme pustiť šťuku.
V súvislosti s budúcou voľbou generálneho prokurátora sa niektorí opoziční politici pozastavili nad verejným hlasovaním. Ešte v minulom roku, teda počas predchádzajúceho volebného obdobia, vytvoril generálny prokurátor pracovnú skupinu, ktorá sa mala venovať vypracovan... vypracovaniu novely prokurátorských zákonov. V pracovnej skupine boli aj právničky z VIA IURIS, zástupca Rady prokurátorov, splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a, samozrejme, pracovníci Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti. Dovoľte mi zacitovať zo záznamu zo zasadnutia tejto pracovnej skupiny z 13. novembra 2019: "Pomerne dlhá diskusia prebehla o tom, či voľba kandidátov na generálneho prokurátora má byť tajná alebo verejná, t. j. či má byť preferovaná sloboda rozhodovania poslanca pri tajnej voľbe, alebo vytvorený tlak na zodpovednosť poslanca vykonávania jeho mandátu pri verejnej voľbe. Vzhľadom na negatívne skúsenosti z ostatných volieb generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale aj z volieb iných vysokých štátnych funkcionárov prevážil názor, že voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky by mala byť verejná." Koniec citátu.
Aká negatívna skúsenosť s voľbou generálneho prokurátora vám napadne ako prvá? Podľa mňa tá, kde sa spomínali podozrenia na kupovanie hlasov poslancov. Išlo o voľbu, v ktorej o jediný hlas neprešiel Dobroslav Trnka. Ten Dobroslav Trnka, ktorého nominoval aj poslanec SMER-u a dnes už bývalý sudca Ústavného súdu Mojmír Mamojka. Ten Dobroslav Trnka, ktorý mal obžalovaný Kočner, ktorému mal obžalovaný Kočner povedať, citovať budem bez vulgarizmov: "Prečo ste išli vydierať toho Haščáka, čo si od toho očakával? Vieš, že je to môj kamarát, vieš, že je to človek, ktorý okrem iného pomáhal a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom. Bohužiaľ, nám jeden chýbal, ale aj on bol ten, ktorý zložil peniaze a dal tam za teba milión eur. Presne takisto som dal milión eur za to aj ja, že tam chýbal jeden hlas, za to ja nemôžem, lebo to ty si vybavoval SDKÚ. A v SDKÚ nedali ani jeden hlas." Koniec citátu.
Faktom je, že Dobroslav Trnka nebol zvolený o jeden hlas v tajnej voľbe. Ak by ešte niekto z poslancov SMER-u vrátane pána Pellegriniho a Fica nezachytil názor členov pracovnej skupiny, dovoľte mi to ešte raz zopakovať: "Vzhľadom na negatívne skúsenosti z ostatných volieb generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale aj z volieb iných vysokých štátnych funkcionárov prevážil názor, že voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky by mala byť verejná."
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi položiť otázku cui bono aj v inom kontexte. V koho prospech hovoria kritici tejto novely? Komu môže prekážať otvorená a transparentná voľba generálneho prokurátora? Komu môže vyhovovať systém prokuratúry postsovietskeho typu?
Po tom, čo sa na Slovensku dialo v 90. rokoch pred vraždou Róberta Remiáša a dvadsať rokov nato pred vraždou Martiny a Jána, odpoveď poznáme. Mafiánom, bielym golierom, oligarchom, podvodníkom a politikom, ktorí porušovali zákony tejto krajiny. Tí všetci by sa mali prokurátorov, aj toho generálneho, báť. Ak sa naozaj bojí generálny prokurátor alebo ak je servilný, alebo familiárny voči zločincom, niečo je zhnité v tomto našom štáte. Aj preto treba vyvetrať. Aj preto treba pustiť do prokurátorského híringu šťuky. V koho prospech? V prospech nás všetkých, aby prokurátora chránila práva a zákonom chránené záujmy všetkých, nielen vyvolených fyzických a právnických osôb.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ja by som vám rada zacitovala niečo k spôsobu výberu generálnych prokurátorov, o ktorom hovorí Benátska komisia. Taktiež by sa mohli podmienky na voľbu generálneho prokurátora a špeciálnych prokurátorov rozšíriť tak, aby sa o túto funkciu mohli uchádzať nielen prokurátori, ale aj osoby s dvanásťročnou právnou praxou na pozíciu generálneho prokurátora, alebo osoby s desaťročnou právnou praxou na pozíciu špeciálneho prokurátora.
Čiže Benátska komisia hovorí toto o rozšírení možnosti voľby aj o neprokurátorov a kolegovia už hovorili krajiny, v ktorých, v ktorých v zásade nebol generálny prokurátor nikdy prokurátorom, a to sú Švédsko, Holandsko, Litva, Estónsko, Cyprus, Poľsko a už mimo krajiny Anglicko a Walles.
Ďakujem.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, občania Slovenska, my všetci potrebujeme vrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov dôvery občanov v právny štát je ochrana základných ľudských práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva.
Ústava Slovenskej republiky zverila zodpovednosť za ochranu základných práv a slobôd v zákonoch ustanovených prípadoch aj verejnému ochrancovi práv. Jeho úlohou v zmysle zákona je podieľať sa na ochrane základných ľudských práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
Verejný ochranca práv má raz do roka predložiť Národnej rade správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
Vážení prítomní, musím povedať, že obsah predloženej Správy o činnosti verejného ochranu práv za rok 2019 ma sklamal. Na str. 8 správa uvádza, citujem: „Poslaním verejného ochrancu práv je aktívna participácia v naplnení právneho štátu ako funkčného princípu. Preskúmavaním individuálnych podnetov zisťuje tie porušenia právneho poriadku alebo princípov demokratického právneho štátu v konaní, v rozhodovaní alebo v nečinnosti orgánov verejnej správy“ (ruch v sále a zaznievanie gongu), „ktoré ohrozujú základné práva a slobody. Ak sa závery preskúmavania podnetov alebo prieskumov z vlastnej iniciatívy dotýkajú väčšieho počtu osôb alebo majú systémový charakter, verejný ochranca práv navrhuje zmenu príslušnej legislatívy, resp. podáva návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky.“ Tak sa teda pozrime na to ako svoje poslanie podľa predloženej správy napĺňa pani verejná ochrankyňa práv.
Predložená správa o činnosti vrátane návrhov odporúčaní má takmer 100 strán. Ako správa konštatuje, prieťahy v súdnom konaní sú dlhodobo v činnosti verejného ochrancu práv najčastejšie konštatovaným porušením základným práv a slobôd. Viete, vážené kolegyne a kolegovia, koľko strán sa venuje správa tomuto najčastejšie konštatovanom porušeniu základných práv a slobôd? Konkrétne jeden a pol strany.
Ešte smutnejšie je pohľad na tie, tú časť správy, kde sa hovorí návrhy, ktorý hovorí o návrhy, odporúčaniach. Tam sa problémom prieťahom v súdnom konaní nevenuje pani verejná ochrankyňa práv vôbec. Čiže ešte raz, verejný ochranca práv konštatuje, že najčastejším porušovaním základných práv a slobôd z podnetov k nemu doručených sú dlhodobo prieťahy v súdnom konaní, no napriek tomu medzi návrhmi odporúčaní nie je ani jedno jediné odporúčanie, ktoré by sa tomuto problému venovalo. Považujem to za, považujem to za natoľko kľúčový nedostatok predloženej správy, že nebudem hlasovať za zobratie predloženej správy na vedomie. Naopak, budem iniciovať komunikáciu s verejnou ochrankyňou práv, ktorej cieľom bude predloženie mimoriadnej správy verejného ochrancu práv do parlamentu.
Jedinou témou mimoriadnej správy má byť problematika porušovania základných práv a slobôd prieťahmi v súdnom konaní a najmä predloženie konkrétnych návrhov na riešenie tohto problému verejným ochrancom práv. Ak tému porušovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepovažovala v roku 2019 verejná ochrankyňa práv za svoju prioritu, verím, že sa nám podarí nájsť cestu, ako vrátiť toto jej úradom najčastejšie konštatovanie porušenie základných práv a slobôd do jej pozornosti. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vyzývam vás, aby ste toľko srdca, koľko vkladáte do svojich srdcových tém, vkladali aj do sfunkčnenia justície, chrbtovej kosti nášho právneho systému. Zároveň budem vo veci riešenia problémov prieťahu v súdnom konaní iniciovať aj rokovanie s ministerkou spravodlivosti.
Vážení prítomní, druhým dôležitým bodom je rozsah tém, ktorým sa pani verejná ochrankyňa práv venuje v porovnaní s tým, čo jej ústava zveruje ako kľúčové poslanie. Po prečítaní správy sa neviem ubrátiť, ubrániť dojmu, že verejná ochrankyňa práv a jej kolegovia majú pomerne difúzne zaberanie, ktoré súvisí s ochranou základných, ktorých súvis s ochranou základných práv a slobôd sa hľadá vskutku ťažko.
Ako nás napríklad informuje na strane 44 predloženej správy, medzi priority kancelárie verejného ochrancu práv zaradila pani Patakyová s cieľom podporiť zlepšenie podnikateľského prostredia, citujem: „... aj prioritu zameranú na preverenie fungovania obchodných registrov a ich digitálneho prepojenia. Samotné zisťovanie bolo realizované prostredníctvom dotazníkového prieskumu adresovaného“ registrovaným, „registrovým súdom.“
Dámy a páni, zlepšenie podnikateľského prostredia je nepochybne dôležité. Ak by sme nemali v oblasti porušovania základných práv a slobôd žiadne problémy, ak by právo našich občanov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo napĺňané, možno by sa problému obchodných registrov mohol venovať ktokoľvek vrátane Kancelárie verejného ochrancu práv. No v časoch, keď sa podľa predloženej správy, citujem: „súdne orgány opakovane dopúšťajú niektorých pochybení, a nielen nečinnosť a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže viesť k porušeniu“ ústavnou, „ústavne garantovaného práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov“, by som predpokladala, že všetky dostupné kapacity sústredí verejný ochranca práv na riešenie dlhodobo najčastejšie konštatovaného porušenia základných práv a slobôd, hoci aj s dotazníkovým prieskumom.
Vážené dámy a páni, v tejto veci stojí za hlbšiu analýzu možné skoncentrovanie pozornosti verejného ochrancu práv na problematiku ochrany základných práv a slobôd, tak ako ju, tak ako mu ju zveruje ústava, a to aj s možnou úpravou zákona o verejnom ochrancovi práv a presnejším špecifikovaním jeho pôsobnosti a pozornosti.
Vážení prítomní, občania Slovenska, my všetci potrebujeme navrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov preto je ochrana základných ľudský práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva. Je dôležité, aby sa verejný ochranca práv vrátil k tomu, čo mu zveruje ústava, a tak prispel k obnoveniu dôvery ľudí na Slovensku v spravodlivosť a právny štát.
Ďakujem.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela poďakovať Monike Kaveckej a rovnako aj všetkým sestrám a zdravotníckym pracovníkom, lekárom a vedcom, ktorí denne slúžia ľuďom v nemocniciach a v rôznych zdravotníckych zariadeniach či na iných miestach nášho Slovenska, pretože bez nich naša spoločnosť nemôže fungovať, a uvedomujem si to práve v tejto chvíli asi najviac a teším sa, že aj vďaka Monike Kaveckej, ktorá roky bojuje za zdravotné sestry, bude tento silný hlas vypočutý v Národnej rade, tak sa z toho veľmi teším.