Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ocenila správu, ktorú predniesol predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa pán Pálffy. Zároveň dovoľte mi vyzdvihnúť a poďakovať za výsledky, ktoré spolu s kolegami v minulom roku dosiahli.
Z výročnej správy za rok 2019 je zrejmé, že si Ústav pamäti národa plnil úlohy, ktoré mu zveril štát, a to najmä pokiaľ ide o sprístupňovanie dokumentov, zverejňovanie informácií z doby neslobody, publikačnú, vedeckú, osvetovú a vzdelávaciu činnosť, ktoré vychádzajú z vlastných výskumných aktivít jeho zamestnancov, a aj udeľovanie štatútu účastníka a veterána protikomunistického odboja. Tieto aktivity neprestávajú mať zmysel ani po 75 rokoch od pádu nacistického a 30 rokov od pádu komunistického totalitného režimu. Práve naopak, ten, kto nepozná svoju minulosť a nepoučí sa z nej, je nútený ju opakovať. Preto je inštitúcia pamäti národa dôležitá pre demokratický vývoj na Slovensku a v širšom zmysle aj v Európe.
Špeciálne chcem vyzdvihnúť projekt k 30. výročiu Nežnej revolúcie, ktorý Ústav pamäti národa spustil minulý rok v novembri. Ide o dokumentačno-vzdelávací projekt, ktorý ponúka interaktívnu mapu Slovenska s vyznačenými pamätníkmi, pamätnými tabuľami, sochami, bustami a ďalšími pamätnými miestami, ktoré pripomínajú obete komunistickej totality.
V súčasnosti mapa zobrazuje 338 miest po celom Slovensku, ktoré sú spomienkou na obete komunistického režimu. Mapa je jednak dokumentáciou pietnych miest a zároveň vzdelávacím nástrojom. Užitočná môže byť pre učiteľov, rodičov, napríklad aj pre plánovanie exkurzií či výletov. Verím, že na mape budú pribúdať ďalšie pamätníky. Je to dôležité preto, aby sme ani na obete komunistických represálií nezabúdali. Je to dôležité aj preto, aby sme my a ani naši nasledovníci žiadny ďalší totalitný režim nedopustili.
V tejto súvislosti mi dovoľte povedať, že považujem za mimoriadne smutné, že aj 30 rokov od pádu komunistickej totality pôsobia vo verejnom živote ľudia, ktorí na udržiavaní zločineckého komunistického režimu pri živote spolupracovali. Mnohí príslušníci a tajní spolupracovníci Štátnej bezpečnosti sa aktívne podieľali na potláčaní základných práv a slobôd obyvateľov Slovenska. Sledovali, udávali a viacerí dokonca týrali domnelých oponentov komunistického režimu. Na perzekúciách sa podieľali aj mnohí prokurátori a sudcovia. A aj s ich prispením boli na dlhé roky väzenia odsúdení nepohodlní občania.
Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení jasne postavila na stranu tých, ktorí počas nacistického a komunistického režimu trpeli. Preto podporujem, citujem: "Zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie, uctenie si pamiatky rovnako obetí fašistického aj komunistického režimu na Slovensku, rozšíriť úlohy a zlepšiť postavenie Ústavu pamäti národa, bude sa usilovať o začlenenie jeho činnosti do vzdelávania na stredných a vysokých školách. Vláda Slovenskej republiky podporuje výstavbu múzea zločinov totalitných režimov a zároveň podporí všetky formy vzdelávania v prospech posilnenia občianskeho povedomia o význame demokracie a jej kľúčových pilierov a nástrojov.". Vláda chce zmierniť krivdy spáchané totalitnými režimami nielen symbolicky, ale aj konkrétnymi činmi. Prvým je nastolenie spravodlivosti, pokiaľ ide o dôchodky obetí a ich prenasledovateľov. Ani po tridsiatich rokoch od pádu komunizmu sa nevyrovnal rozdiel medzi, v dôchodkoch tých, ktorí boli nespravodlivo odsúdení za komunistické väzenie a po prepustení mali sťažené spoločenské uplatnenie. Mnohí z bývalých politických väzňov de facto nútene pracovali v robotníckych profesiách, zatiaľ čo ich prenasledovatelia pokojne sedeli v kanceláriách a dodnes si užívajú výsluhové dôchodky.
Známeho politického väzňa Antona Srholca prepustili po desiatich rokoch strávených väčšinou na nútených prácach v Jáchymovských uránových baniach s posudkom "schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu". Po návrate z väzenia bol ešte desať rokov robotníkom a nakoľko ho neprijali ani za skladníka v továrni, pracoval ako pomocník na stavbách a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Po krátkom období, kedy mohol pôsobiť ako kňaz, mu v roku 1985 komunisti odobrali súhlas na pôsobenie v duchovnej správe. Dôvodom bolo, že sa jeho činnosť nezhoduje s predstavami vtedajšieho úradu pre veci cirkevné. Opäť sa stal robotníkom a posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník v sklade, najprv v ružinovskej nemocnici a potom v Doprastave. Čo myslíte, aký dôchodok mal Anton Srholec? A s akým dôchodkom dožili tí, ktorí boli za jeho odsúdenie, väznenie a následné šikanovanie zodpovední?
Iným príkladom je rodina našej kolegyne Aničky Záborskej. Jej starý otec bol v ohrození života počas Slovenského štátu a jej otec strávil šesť a pol roka v komunistických väzeniach. Anička mala päť rokov, keď jej komunisti nespravodlivo obvinili a odsúdili otca. Kto niesol za túto, tieto nespravodlivosti zodpovednosť?
Napraviť chceme aspoň nespravodlivý rozdiel v dôchodkoch obetí a prenasledovateľov. Vláda sa preto zaviazala, že presadí plošné zdanenie výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom komunistickej Štátnej bezpečnosti sadzbou 50 % na roky odpracované v ŠtB a zo získaných zdrojov navrhne vyplácanie osobitných príplatkov k dôchodkom pre politických väzňov, resp. ich manželky a manželov. Verím, že sa nám podarí tento návrh presadiť a nastoliť spravodlivosť aspoň pre 470 žijúcich bývalých politických väzňov.
Druhým konkrétnym činom bude, ak v tomto volebnom období konečne dostane Ústav pamäti národa vlastnú budovu. Považujem v tejto veci za symptomatické, že ústav bol pre niekoľkých natoľko nepohodlný, že ho vysťahovali. Preto je tak dôležité, aby mal ústav vlastnú budovu, adekvátnu jeho postaveniu, poslaniu, vhodnú pre výskumné, archívne a osvetové činnosti.
Tretím dôležitým bodom je dokončenie delimitácie všetkých dokumentov o činnosti bývalej tajnej polície do Ústavu pamäti národa. V tejto veci oslovím ministra vnútra a ministra zahraničných vecí. Jednak je to dôležité, aby aj tridsať rokov (krátka pauza), bol konečne dokončený presun dokumentov v rámci Slovenskej republiky a zároveň, aby sme aj v rámci bilaterálnych vzťahov, predovšetkým s Českou republikou a s ďalšími krajinami, mohli dosiahnuť získanie dokumentov, ktoré sa týkajú komunistických tajných služieb a občanov Slovenskej republiky.
Štvrtým konkrétnym činom bude pokračovanie v pripomínaní si obetí oboch totalitných režimov, a to systematickým inštalovaním pamätných tabúľ alebo pamätníkov. Podobne ako v prípade obetí nacistického režimu, aj v prípade obetí komunistického režimu je dôležité, aby sme na miestach, kde boli obete sústreďované, vypočúvané, častokrát mučené, súdené a kde si odpykávali nespravodlivo vymerané tresty, je dôležité nainštalovať pamätné tabule, aby si všetci policajti, prokurátori, sudcovia, väzenskí dozorcovia, príslušníci tajných služieb a občania tejto krajiny pripomínali, že žiadne ďalšie obete žiadneho ďalšieho totalitného režimu na území Slovenska nesmieme dopustiť.
Piatym konkrétnym činom bude snaha nájsť budovu pre múzeum zločinov totalitných režimov. Považujem za správne, že v Seredi v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora vzniklo Múzeum holokaustu. Za rovnako správne považujem, aby sme na území hlavného mesta identifikovali budovu, ktorá bude navždy pripomínať obete totalitných režimov. Dávam na zvážanie, či by sme si okrem tvárí a mien obetí nemali pripomínať aj mená ich prenasledovateľov. Zodpovednosť za zločiny je totiž konkrétna.
Vážené kolegyne, kolegovia, pre pamäť nášho národa, pre nás všetkých obyvateľov Slovenska je dôležité, aby sme sa s našou minulosťou vyrovnali. Aj preto je dôležité, aby sme Ústavu pamäti národa vytvorili čo najlepšie podmienky na jeho dôležitú prácu. Je dôležité, aby sme dnes zobrali správu predsedu Správnej rady Úradu pamäti národa na vedomie a v najbližšej budúcnosti začali pracovať na postupnej realizácii piatich konkrétnych bodov, a to nastolením spravodlivosti, pokiaľ ide o dôchodky obetí a ich prenasledovateľov, zabezpečením vlastnej budovy pre Ústav pamäti národa adekvátnej jeho poslaniu, dokončením delimitácie všetkých dokumentov o činnosti bývalej tajnej polície do Ústavu pamäti národa, inštalovaním pamätných tabúľ, zabezpečenie budovy pre múzeum zločinov totalitných režimov.
Ďakujem za pozornosť.