Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem takou otázkou. Viete, akú vodu pijete? Akú si doma nalievate do pohára? Pravdepodobne nie. Ani ja tu úplne neviem, a preto podávam návrh zákona o ochrane spotrebiteľa, alebo pre lepšie pochopenie zákon o pitnej vode.
Myslím, že spotrebiteľ má právo vedieť, akú vodu si nalieva do pohára, čo dáva piť svojim deťom, z akej vody varí, polieva rastliny na záhrade a napĺňa, napája ňou svoje zvieratá, aj to, odkiaľ sa voda čerpá a ako sa upravuje. O znečistení vody, o ktorej kvalite nepochybujeme a denne ju používame, sa čiastkovo dozvieme až v prípadoch, keď Úrad verejného zdravotníctva zistí znečistenie na kohútiku. Znečistené látky sa však vo vodovodných rozvodoch mohli nachádzať aj dlhšie. Prevádzkovateľ vodovodov má povinnosti, ktoré by si mal plniť, a mal by garantovať, že spotrebiteľovi bude dodávať len kvalitnú pitnú vodu. Vo väčšine prípadov to aj tak je. Ale aká je kvalita vody na zdroji? Ako musí vodu upravovať? Prirodzene očakávame, že už na zdroji je voda vo veľmi dobrej kvalite a postačuje základná dezinfekcia chlórovaním, prípadne opatrenia na odstránenie niektorých prirodzených prvkov, ako je mangán a železo. Ale je to naozaj tak?
Každý občan má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia. A nielen to. Aj ako spotrebitelia by sme mali vedieť, čo pijeme a z akej kvalitnej podzemnej či povrchovej vody máme tú našu pitnú na vodovodnom kohútiku. Vďaka novele zákona bude prevádzkovateľ minimálne raz ročne analyzovať vodu na zdroji úplným rozborom, teda bude skúmať všetky parametre kvality podľa príslušnej vyhlášky o pitnej vode. Kontrola kvality pitnej vody a nastavenie riadneho monitorovania sú mimoriadne dôležité. Požívanie vody obsahujúce napríklad pesticídy spôsobuje rôzne závažné ochorenia, od ochorenia štítnej žľazy, neplodnosti a pri deťoch aj nízke okysličenie krvi a syndróm tzv. modrých detí pri požívaní vody s vysokým obsahom dusičnanov.
Zoznam látok, ktoré sa neskúmajú a môžu vytvárať toxický koktail, je väčší. Napríklad sa nezisťuje pravidelne prítomnosť atrazínu, ale aj iných škodlivín. Tieto analýzu, analýzy sú povinné až už teraz, len prevádzkovatelia ich nemuseli zverejňovať, a tak chýbala verejná kontrola. Nezverejňovanie týchto analýz bolo výhodné, pokým sa na..., pokým na nich neprišli, nemuseli realizovať finančne nákladné opatrenia.
Žiaľ, ani to, že vodárenské zdroje, ktoré sa nachádzajú v chránených vodohospodárskych lokalitách, nedávajú záruku, že sú v poriadku. Mnohí si pamätáme ako ropa zo Slovnaftu zlikvidovala dva veľké zdroje pitnej vody pre Bratislavu. Tutlalo sa to až do doby, kedy nám z kohútika netiekla smradľavá voda páchnuca od ropy. Atrazín, dusík a iné toxíny sú tichí zabijaci. Tí nesmrdia. Voda vyzerá pekne, čisto a o to je ťažšie presvedčiť niekoho, že nie je pitná, že treba realizovať zásadné opatrenia, čistiť ju a zastaviť zdroj toxických látok.
Na znečistenie podzemnej vody Žitného ostrova v poslednom období si asi pamätáte lepšie. Vo verejných vodovodoch niektorých obcí bol nájdený nebezpečný atrazín. Obyvatelia sa niekedy snažia pomáhať si sami. Ani starostovia obcí a miest nemajú dostatok informácií, aby mohli upozorniť svojich občanov na znečistenie ich studní. Tu by som vlastne trošku sa vrátila do histórii, kedy práve znečistenie na Žitnom ostrove bolo vo verejných vodovodoch v obci Trstená na Ostrove, Baka, Jurová. Výskyt nebezpečného atrazínu bol zistený aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove, ale aj vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo. Alarmujúci je aj fakt, že bola zistená prítomnosť atrazínu aj vo vrtoch v Gabčíkove.
Obyvatelia si v dobrej snahe dávajú robiť analýzy vody, avšak bývalé nariadenie vlády a v súčasnosti vyhláška neukladá povinnosť zisťovať aj prítomnosť atrazínu a iných nebezpečných látok v skrátených analýzach. A tak ľudia vodu pijú vodu bez úplných informácií o jej zložení a v mienke, že je pitná. Na základe odborných diskusií sa preukázalo, že ide o systémovú chybu v monitoringu a o neinformovanosť obyvateľstva, ktorú treba odstrániť. Vzhľadom na závažnosť a zdravotný dosah týchto zistení vzniká dostatočná spoločenská objednávka na podrobnejšiu úpravu príslušnej legislatívy najmä v oblasti informovania spotrebiteľa. Pitná voda dodávaná spotrebiteľovi musí spĺňať limitné hodnoty ukazovateľov kvalitnej pitnej vody, ktoré sú uvedené vo vyhláške ministerstva zdravotníctva č. 247/2017 Z. z., ktorá ustanovuje podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontroly kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnej vody v znení vyhlášky č. 97/2018. V jej prílohe dáva dve možnosti vykonania analýzy – minimálnu a úplnú analýzu. Prakticky sa ale robí len minimálna analýza, kde, ako som už povedala, sa nezisťujú napríklad atrazín ani iné škodlivé látky.
Čo sa týka zvýšených nejakých nákladov prípadne pre prevádzkovateľov vodovodov, sa nepredpokladá, pretože sledovať sledovať kvalitu vody, ktorú, ktorá sa využíva pre ľudskú spotrebu, majú povinnosť už v súčasnosti. Návrh zákona môže vyvolať dodatočné náklady len pre tých dodávateľov, ktorí si nedostatočne plnia svoje povinnosti v rámci manažmentu rizík znečistenia vodárenských zdrojov. Rozšírené analýzy sa vo väčšej miere spracúvajú, ale sa nezverejňujú. Dôvodom môže byť aj to, že zistená prítomnosť znečisťujúcich látok v nadlimitných hodnotách by viedla k nákladom na úpravu vody tak, aby bola nezávadná. Dlhodobé požívanie, ako som povedala, ale vedie k vážnym zdravotným komplikáciám. Spôsob zverejňovania zákon neupravuje a je na dodávateľovi, akú formu poskytnutia informácie využije, či to bude elektronická, alebo papierová ako súčasť zúčtovacieho dokladu.
Budem rada, ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania a zvýši sa takto kontrola nad dodávanou pitnou vodou aj zvýši sa tlak na odstraňovanie prípadných znečiste..., znečistení, ktoré ohrozujú naše vodárenské zdroje.
Ďakujem pekne.