Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som vás chcela len pekne poprosiť, že v prípade, že poslanec vystupuje v rozprave faktickou pripomienkou, aby sedel na mieste určenom pre jeho sedenie a nie na mieste sedenia určeného pre ministra tejto vlády. Je to potom len brané ako divadlo a chcela by som, aby sa dodržiaval zasadací poriadok pri takýchto kľúčových rozhodnutiach a hlavne keď sedí na mieste ministra. Keby sedel na inom poste, ako je určené miesto pre člena vlády, tak nech sa páči.

Myslím si, že nikto tu nie je nad zákon, a tak to isté platí aj pre samosprávy, pre obce a mestá, ktoré sú povinné dodržiavať zákon, musia sa ním riadiť a takisto aj všetky ostatné inštitúcie. Ak bol zákon porušený a niekto to spochybňuje, o tom musí rozhodnúť jedine súd.
Čo sa týka, pán kolega Svrček, som veľmi sklamaná s tým, že tu vlastne robíte auru toho, že môžu byť ohrození nájomcovia, ktorí bývajú teraz v tých nájomných bytoch. Viete sám veľmi dobre, že to tak nie je, pretože tí nájomcovia majú zmluvu bez ohľadu na to, kto je vlastník. A tuná i rozhodne prichádzajú do úvahy aj iné právne nástroje na to, aby nájomné, aby tí obyvatelia nájomných bytov boli chránení. Ale okej, ak je potrebné toto posilniť v zákone, poďme touto cestou.
Čo sa týka nejakých pokút a že obce budú do štátneho rozpočtu odvádzať pokuty. Áno, budú a nech sa páči, vláda môže cez ministerstvo financií osobitným grantom tieto peniaze obciam dať naspäť, ak teda usúdi, že bola tam nejaká krivda alebo nespravodlivosť, tak aby tá obec sa nebodaj nedostala do nútenej správy.
Treba mať ale aj iný pohľad v prípade, že naozaj sa preukáže, že nadobudli obce a mestá neoprávnene tieto byty, tak môže ísť aj o neoprávnené obohatenie sa. Tuná nikto nie je nad zákon a neexistuje v tomto prípade ako nejaký akože vyšší princíp, ktorý by umožňoval alebo dal právo niekomu porušovať zákon. Úrad verejného obstarávania je tu na to, aby aplikoval zákon a aby aj aplikoval smernicu Európskej únie. A tie pravidlá, ktoré sú v súčasnosti v zákone, a tak ako boli tie porušenia zistené, sú totálne, úplne, sú totožné so smernicou Európskej únie.

Ďakujem pekne.
Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 590.
Bod 1. V názve zákona sa za slovami "a ktorým sa dopĺňa zákon" vkladajú slová "Národnej rady Slovenskej republiky".
Bod 2. V čl. I v nadpise pod § 9a sa slová "zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti sanovanej z verejných zdrojov" nahrádzajú slovami "sanáciu environmentálnej záťaže".
Bod 3. V čl. I, 1. bode, § 9a odsek 1 znie:
"(1) Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát (ďalej len ´sanovaná nehnuteľnosť´), je povinný požadovať od vlastníka sanovanej nehnuteľnosti náhradu finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže (ďalej len ´finančná náhrada´); za sanovanú nehnuteľnosť sa nepovažuje nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou kontaminačného mraku súvisiaceho s environmentálnou záťažou, ak nebola zahrnutá do projektu sanácie environmentálnej záťaže. Vlastník sanovanej nehnuteľnosti je na základe výzvy podľa odseku 5 povinný uhradiť sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade za sanovanú nehnuteľnosť alebo v lehote podľa odseku 5 uzavrieť záložnú zmluvu".
4. V čl. I, 1. bode, § 9a ods. 2 sa slovo „zdroje" nahrádza slovami „prostriedky podľa ods. 1 a slovo „a" sa nahrádza slovom „alebo".
5. V čl. I, 1. bode, § 9a ods. 3 znie:
„(3) Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť nesmie presiahnuť výšku účelne vynaložených prostriedkov na vykonanie geologického prieskumu environmentálnej záťaže a sanáciu environmentálnej záťaže financovaných z verejných prostriedkov podľa odseku 1.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a sa vypúšťa.
6. V čl. I, 1. bode, § 9a ods. 4 prvej vete sa slovo „vyplývajúcej" nahrádza slovom „vyplývajúcu" a druhá veta znie: „Pohľadávka vyplývajúca z finančnej náhrady zo sanovanej nehnuteľnosti sa premlčí po uplynutí desiatich rokov; premlčacia doba plynie odo dňa schválenia záverečnej správy zo sanácie environmentálnej záťaže.".
7. V čl. I, 1. bode § 9a sa ods. 5 vypúšťa.
Doterajšie odseky sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I, 1. bode, § 9a ods. 6 znie:
„(6) Príslušné ministerstvo v lehote do 12 mesiacov odo dňa schválenia záverečnej správy projektu sanácie environmentálnej záťaže podľa odseku 4 vyzve vlastníka sanovanej nehnuteľnosti, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade, ktorá je uvedená vo výzve, alebo aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy odoslal podpísaný návrh záložnej zmluvy na sanovanú nehnuteľnosť v prospech štátu na sumu uvedenú vo výzve pre konkrétnu sanovanú nehnuteľnosť podľa odseku 3. Vo výzve podľa prvej vety je uvedená výška finančnej náhrady a súčasťou výzvy je návrh záložnej zmluvy.".
9. V čl. I, 1. bode, § 9a ods. 7 sa slovo „ods. 6" nahrádza slovom „ods. 5" a slová „za všetky sanované nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, na ktorých" sa nahrádzajú slovami „za každú sanovanú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, na ktorej".
10. V čl. I, 1. bode, § 9a ods. 8 sa slová „ods. 6" (2x) nahrádzajú slovami „ods. 5" (2x) a slová „neuzavrie záložnú zmluvu" nahrádzajú slovami „nedoručí podpísaný návrh záložnej zmluvy".
11. V čl. I, 1. bode, § 9a ods. 10 znie:
„(10) Za deň doručenia výzvy podľa odseku 5 sa považuje okamih jej doručenia do elektronickej schránky podľa údajov elektronickej doručenky a deň doručenia do vlastných rúk alebo deň, kedy bolo odopreté jej prevzatie, ak sa výzva doručuje poštou. Ak vlastník sanovanej nehnuteľnosti nie je známy alebo nie je známy jeho pobyt, výzva podľa odseku 5 sa doručuje verejnou vyhláškou na webovom sídle príslušného ministerstva a súčasne sa zverejní na úradnej tabuli a webovom sídle obce, v ktorej sa environmentálna záťaž nachádza, počas 30 dní. Uplynutím 30 dní od zverejnenia vyhlášky sa výzva považuje za doručenú bez ohľadu na skutočnosť, či sa o tom vlastník sanovanej nehnuteľnosti dozvedel alebo nie.".
12. V čl. I, 1. bode, § 9a sa ods. 11 a 12 vypúšťajú.
13. V čl. I, 1. bode, § 9b znie:
㤠9b
(1) Pre zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady, ktorá presahuje u vlastníka sanovanej nehnuteľnosti sumu 1 000 eur, príslušné ministerstvo rozhodne o zriadení záložného práva k sanovanej nehnuteľnosti, ak nedošlo k uzavretiu záložnej zmluvy podľa § 9a ods. 5 a nebola uhradená pohľadávka vyplývajúca z finančnej náhrady; záložné právo k sanovanej nehnuteľnosti vznikne dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva. Príslušné ministerstvo je oprávnené začať konanie o zriadení záložného práva do jedného roka odo dňa doručenia výzvy podľa § 9a ods. 9.
(2) Účastníkom konania o zriadení záložného práva je vlastník sanovanej nehnuteľnosti.
(3) Na konanie o vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.²³⁾
(4) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj vymedzenie výšky pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady, vymedzenie predmetu záložného práva, zákaz vlastníka sanovanej nehnuteľnosti nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu príslušného ministerstva a náležitosti podľa osobitného predpisu.^23a)
(5) Proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva je možné podať v lehote 15 dní rozklad; podaný rozklad nemá odkladný účinok.
(6) Príslušné ministerstvo rozhodne o zrušení záložného práva, ak došlo k uhradeniu pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady.
(7) Rozhodnutie o zabezpečení pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady zriadením záložného práva na nehnuteľnosti sa vyznačí v katastri nehnuteľností.
(8) Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže vlastník sanovanej nehnuteľnosti vykonať len po predchádzajúcom súhlase príslušného ministerstva. Postup podľa prvej vety sa neuplatní, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť príslušnému ministerstvu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:
„^23a) § 42 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.".
Odsek14 (Bod 14, pozn. red.). V čl. I, 2. bode, 19a nadpise sa slová „1. septembra 2021" nahrádzajú slovami „1. decembra 2021".
15. V čl. I, 2. bode, § 19a ods. 1 sa slová „nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve," nahrádzajú slovami „nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom nie je štát a" a slová „bude ukončená po 1. septembri 2021" sa nahrádzajú slovami „sa ukončí po 1. decembri 2021".
16. V čl. I, 2. bode, § 19a sa ods. 2 vypúšťa.
17. V čl. II úvodnej vete sa slová „zákona č. 128/2021 Z. z. a zákona č. 149/2021 Z. z. sa mení" nahrádzajú slovami „zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z. a zákona č. 378/2021 Z. z. sa dopĺňa".
18. V čl. II, normatívnom texte, úvodnej vete sa slová „v časti OSLOBODENIE sa na konci vkladá nový bod" nahrádzajú slovami „sa časť OSLOBODENIE dopĺňa piatym bodom" a doterajší text sa označuje ako bod 5, ktorý znie:
„5. Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodené ministerstvá^12b), ak ide o úkony spojené so zriadením záložnej zmluvy podľa § 9a alebo vydaním rozhodnutia o zriadení záložného práva podľa § 9b zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2021 Z. z.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 12b znie:
„^12b) § 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.".
19. V čl. III sa slová „1. septembra 2021" nahrádzajú slovami „1. decembra 2021".
To je, myslím, že všetko. V poriadku? Ďakujem pekne za spoločnú kontrolu.
Takže skončila som, pán predsedajúci.

Vážený pán podpredseda, kolegyne poslankyne, poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 841 z 24. júna 2021 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 590, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali, aha, k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 332 z 9. septembra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 142 zo 16. septembra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 143 zo dňa 16. septembra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Mária, ďakujem ti veľmi pekne za vecné uzavretie tejto, faktických pripomienok. Veľmi stručne.
Predkupné právo nie je súčasťou tejto novely. To už je v platnom zákone, ako aj, ako aj nakladanie s majetkom štátu. Ani slovom som nehovorila o dotáciách. Ani slovom som nehovorila o peniazoch, tak prosím pekne, nevkladajte mne slová, ktoré som nepovedala, je nekorektné, ak vy, aj pán poslanec Karahuta, aj Kuffa stále hovoríte o takýchto veciach. Asi máte také chúťky vy.
Ale treba povedať ešte ďalšie, hospodárenie na pôde. Áno, hospodárenie na pôde je kľúčové a práve mladí ľudia majú záujem hospodáriť v národných parkoch, majú záujem hospodáriť ako ekologické hospodárenie, majú záujem o agroturizmus. Práve týmto sa vytvára veľká šanca na to, aby mladí ľudia prišli a realizovali program manažmentu. Národný park je tuná cez Dunaj, hneď kúsoček, takmer na bicykli tam môžte prísť do rakúskeho Donau-Auen. Tento zákon nie je o peniazoch, ale je o pozemkoch. Áno, je. Je to o prístupe, o zjednotení štátnych pozemkov ako prostriedku na vytvorenie zonácie. Toto si treba uvedomiť.
Pán kolega Mičovský, spoločná správa, áno, ale je to v súčasnosti utópia. Mohol si to predložiť, keď si bol ministrom, SaS to má v programe, my by sme to určite podporili, ale, žiaľ, do programového vyhlásenia sa tento zámer nepremietol.
Pán poslanec Faič, ja sa nehnevám na búrlivú diskusiu, je to oprávnené, každá reforma takéto emócie vyvoláva. Len prosím, aj prosím aj teba, Janko Mičovský, si povedal, ako prvý krok, prosím ťa, podpor túto reformu a ber to ako prvý krok k zodpovednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dvojdňový maratón k reforme štátnej ochrany prírody je vo finiši.
Chcem povedať, že pre mňa, ako aj pre mnohých spolupredkladateľov, je to naozaj vec, ktorá je bytostne spätá s našou profesnou činnosťou a aktivitou, skúsenosťami, ktoré máme v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, kam agenda ochrany prírody patrí.
Pripomínam si situáciu, ktorá bola asi pred štyrmi rokmi tu na pôde parlamentu, kedy sa podpisovali rôzne tiež memorandá o strome. Možné rôzne sľuby predchádzajúcich vlád, ministrov životného prostredia a ministerky pôdohospodárstva, a deklarovali, ako budú, ako budú spolupracovať. Ja v tejto, v tom čase ako opozičná poslankyňa som sa snažila tiež nájsť, byť zmiercom, mediátorom pred tými, pri týchto dvoch skupinách, ktorí v podstate hovorili všetci to isté. Hovorili o tom, ako chcú chrániť prírodu, akí sú ochrancovia prírody, ako im záleží na národných parkoch, ako chceme rozvíjať vidiek, ako chceme rozvíjať všetky činnosti na ochranu klímy. Každý hovoril to isté, ale ako keby každý hovoril nejakým iným jazykom. Som to nazvala, ako keby to boli dva indiánske kmene, ktoré každý rozpráva svojím jazykom, ale hovorí stále o tom istom.
Som to vtedy povedala, že, že my sme všetci les. Tu nie je, že ten, ten má iné záujmy v ochrane prírody alebo s ochranou prírody s národnými parkami ako ten druhý. Nie je viacej lesník ako biológ, botanik, ekológ, hydrogeológ, pretože les, hora, naša príroda je jeden veľmi silný komplex. Žiadna reforma neprináša, ale nie je jednoduchá. Žiadna reforma sa neprináša s potleskom všetkých. Vždy sú tu rôzne názorové tábory, ktoré zmeny vítajú, niektorí sa, majú obavy zo zmeny, zo, z vybočenia zaužívaných stereotypných krokov.
Rozumiem tomu a celý čas som počúvala všetky zainteresované strany a hľadala som nejaké odpovede. Preto by som aj teraz chcela možno zareagovať na tie stále do kolečka opakujúce sa otázky o tom, ako reforma, ktorá má priniesť, priniesť táto novela zákona, ktorá je orientovaná na štátne pozemky. Práve tam, na štátnych pozemkoch by štát mal v prvom rade realizovať svoju politiku, svoju politiku aj v ochrane prírody. A až v druhom kroku do nej pozývať a nejakým spôsobom obmedzovať alebo vnucovať pravidlá súkromným vlastníkom. A to je cieľom tejto novely, aby štát realizoval v prvom rade na vlastných pozemkoch túto reformu.
Ale, samozrejme, je nevyhnutná spolupráca. Národný park nie sú len štátne pozemky. Národný park je biotop, ktorý sa skladá aj z pozemkov súkromných vlastníkov alebo cirkevných vlastníkov, mestských vlastníkov. Bez spolupráce žiaden trvalo udržateľný rozvoj alebo samofinancovanie fungovania takejto ochrany prírody nie je možné. Máme spoločný cieľ, ale tá cesta je naozaj zložitá. Niektorí máte rôzne predstavy, ale musím povedať, že vychádzajú z nepochopenia podstaty.
Zamieňajú sa pojmy ako zonácia a samostatná správa národných parkov. Zonácia nemá nič spoločné s týmto, s touto novelou zákona. Ale je pravdou, ak tento zákon prejde, tá zonácia sa oveľa jednoduchšie a ľahšie zrealizuje, pretože ten, kto bude spravovať pozemky, štátne pozemky v národných parkoch, bude mať oveľa väčšie rokovacie možnosti s vlastníkmi a ďalšími subjektami, ktoré v národnom parku pôsobia.
Boli tu otázky o tom, že čo sa bude s pozemkami napríklad na, o poľnohospodárskej pôde, ktoré je tiež súčasťou národných parkov. Sú zapísané v LPIS-e. Teraz sú prenajaté napríklad do Slovenského pozemkového fondu, no nestane sa s nimi nič. Všetky nájomné zmluvy prechádzajú na nové, novú právnickú osobu. Naďalej zostanú užívatelia, nájomcovia, správcovia týchto pozemkov tak, ako sú, ako majú zmluvy, naďalej budú môcť byť zapísaní v LPIS-e, požadovať a dostávať príspevky cez spoločnú poľnohospodársku politiku.
Bola tu otázka o tom, že je zákaz prevodu majetku. To nie je pravda. Je tam len zákaz štátneho majetku. Čo sa týka predkupného práva, áno, štát má v zákone o ochrane prírody právo na predkupné právo v treťom, štvrtom a piatom stupni. Na to je ale metodika, kde sa presne posudzuje, takáto situácia sa boduje, či si štát uplatní toto predkupné právo, pretože je to správny postup, ak by dochádzalo k prevodu majetku v územiach, ktoré majú ten ekologický potenciál, ktorý je potrebný na dosiahnutie toho cieľa, aby štát mohol predísť komplikáciám, ale aj nejakým ďalším do budúcna finančným výdavkom v rámci kompenzácií súkromných vlastníkov.
Treba povedať a zhrnúť, ide, zjednotenie sa týka štátneho majetku. Vznikne Koordinačná rada národných parkov, to znamená všetky subjekty, ktoré v národných parkoch sú, budú poradným orgánom národného parku a spolu budú hovoriť o tom, čo sa bude robiť. Už sa nebude brzdiť rozvoj cyklotrás, turistického ruku (ruchu, pozn. red.), nebude sa brzdiť vybudovanie napríklad staničiek na odpady pre medvede. Dnes nie je, štátne lesy nedajú súhlas na vybudovanie na ich pozemkoch staničiek, medvedích. Toto všetky, tieto problematické body zaniknú.
Bude rozvoj podnikania, turizmu, budú pracovné miesta. Práve dnes vidiek je vyľudňovaný, lebo mladí ľudia hľadajú nové pracovné príležitosti. To im ponúkne nová forma národného parku. Budú sa vyplácať tak naďalej, ale cielene finančná ujma v prípade obmedzovania vlastníckeho práva. Zlepší sa koordinácia aktivít. Urýchli sa zonácia. A je tu aj garancia práce. Práce tých ľudí, ktorí sú v súčasnosti zamestnaní ako lesníci alebo iné činnosti vykonávajú v Lesoch Slovenskej republiky alebo v Štátnych lesoch TANAP-u.
V platnosti zostávajú aj programy starostlivosti o les, ale aj činnosť Národného lesníckeho centra. Chcem sa im poďakovať za ich prácu, pretože vďaka intenzívnej komunikácii sa zvyšuje transparentnosť práve pri týchto programoch starostlivosti o les a verím, že v priebehu najbližších týždňov bude aj zverejnená aplikácia, ktorá veľmi ujedno, zjednoduší prácu nielen v národných parkoch, ale všade.
Zonácia je dôležitá, ale nie je pod, nie je podmieňujúca prijatím tohto zákona, ale bude, bude jednoduchšia. A zopakujem, tento zákon, ktorý predkladáme aj spolu s pozmeňovacím návrhom, naozaj reflektuje na tie otázky z terénu. Pozorne sme počúvali nielen terén, ale aj našich kolegov poslancov. Kritiku jednej, oponentov, ale aj priaznivcov.
Ja vás prosím a verím, že nájdeme podporu, pretože táto reforma je veľmi dôležitá práve pre rozvoj vidieka, pre ochranu klímy, pre ochranu prírody, pre ochranu budúcich generácií, aby sa na Slovensku dalo naozaj kvalitne žiť, aj podnikať a pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Karahuta, často hovoríš o vidieku. Áno, a vidiek je súčasťou krajiny, je to práve ten vidiecky život, je štýl a spôsob, ktorý ponúka aj osobitné, osobitné pracovné príležitosti. A práve aj táto reforma zákona o ochrane prírody prináša nové príležitosti, veď povedzme si pravdu, ani dnes ten vidiek nemá ľahký život, odchádzajú odtiaľ mladí ľudia. Strata zamestnania len v drevospracujúcom priemysle minulý rok poklesol o 8 %, zamestnanosť, a práve táto reforma prináša nové atraktívne príležitosti tak, aby ten život na vidieku bol trvalo udržateľný.
Reforma sa nerobí pre peniaze. To je, myslím, zavádzanie a veľmi neférové, keď sa tu hovorí, že všetko sa to robí len preto, aby sme mohli čerpať nejaké peniaze. To nie je pravda. Peniaze sú potrebné na to, aby sa naštartovali niektoré dlhodobo zanedbávané napríklad infraštrukturálne projekty, ktoré je potrebné pre rozvoj regiónov, najmä tých obcí a miest, ktoré sú v národných parkoch, tak aby boli atraktívne práve pre tie nové príležitosti, ktoré musí doniesť táto reforma.
Cieľom je to, aby život bol trvalo udržateľný. Naštartuje sa, dá sa tam tá injekcia a potom tie národné parky, tak ako v iných vyspelých krajinách, kde to funguje, si dokážu na seba zabezpečiť. K tomu má byť aj koordinácia práve ľudí, ktorí tam žijú. Čo sa týka tej zonácie, tá sa bude robiť a robí sa bez ohľadu na to, či tento zákon prejde alebo neprejde. Ale môže sa robiť len s ľuďmi na tom vidieku a ten nástroj, ktorý je potrebný na dohodu s ľuďmi, je práve možnosť správy na pozemkoch, ktoré, na ktorých sa štát funguje.

Pán minister, ja vám pekne ďakujem za pripomenutie aj toho vývoja, ako prešla ochrana prírody, vývojom prešla celá ochrana prírody. Treba pripomenúť, že vlastne ty si bol jeden z tých, ktorý nielen upozorňovali na zmenu spoločnosti, ale aj na ochranu prírody. Už len samotným dokumentom ešte za minulého režimu Bratislava nahlas, len následne si stál aj pri zrode Slovenskej komisie životného prostredia, ktorá bola ako jedno historicky prvé ministerstvo v dobe, kedy sa vlastne začala realizovať v novodobej dobe ochrana prírody a ochrana životného prostredia.
Treba povedať, že práve tento rezort SMER zrušil k 1. júlu 2010 z toho dôvodu, aby následne sa to prenieslo, celá kompetencia ochrany životného prostredia pod rezort pôdohospodárstva, ktorý následne bol o dva roky obnovený ako samostatné ministerstvo. Ale to trápenie, ktoré nastalo potom po vláde SMER-u aj na tomto rezorte, bolo práve tým impulzom, že sa práve v národných parkoch, chránených územiach začalo bačovať za vlády SMER-u, za vlády ministra Žigu, a nádej k patričnej legislatíve, transformácii ochrany prírody je aj tento zákon.
Samozrejme, je oprávnené, že otvára otázky, otvára obavy, ale práve preto sme tu, aby sme vysvetľovali, aby sme dávali odpovede aj na také veľmi hlúpe pripomienky niektorých kolegov poslancov, ktorí si tu naozaj robia len svoju populistickú agendu a štvavú agendu proti ľuďom, ktorí žijú na vidieku. Pretože tento zákon, ktorý tuná spolu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, som veľmi rada, že včera večer veľmi kultivovane vystúpila pani kolegyňa Šofranko s takým precíznym vystúpením. A dnešný rokovací deň, že ste aj vy uviedli tiež takýmito presnými, jasnými, vecnými argumentami. Je to tak, ako hovoríte, ale myslím si, že táto reforma si naozaj zaslúži takúto dôslednú debatu aj tu v pléne, aby sme rozprávali, aby sme argumentovali a aj ľudia práve z regiónov, to je, to je dôležité, že vy sa prihovárate, pretože ktokoľvek, kto žije mimo národného parku a povie svoj názor, tak sme odsúdení na to, že tomu nerozumieme, lebo žijeme v Bratislave a nie na vidieku.
Takže chcem sa len veľmi poďakovať za vaše vystúpenie a angažovanosť v tejto reforme.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste preverili, že kto vlastne je spravodajcom k tomuto bodu, pretože ja mám uvedené v tlači, aj si pamätám, na výbore že sme hlasovali iba o pánu predsedovi Karahutovi, že je spravodajca, celý deň tu vlastne sedí už pán poslanec Linhart, nema... nenamietala som to, ale myslím si, že jemu neprislúcha, aby určoval termín na hlasovania, buď je, to určí spravodajca, ktorý je výborom určený, alebo je to po dohode, takže vás poprosím, aby ste buď prerušili schôdzu, kým to overíte.
Ďakujem.