Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dvojdňový maratón k reforme štátnej ochrany prírody je vo finiši.
Chcem povedať, že pre mňa, ako aj pre mnohých spolupredkladateľov, je to naozaj vec, ktorá je bytostne spätá s našou profesnou činnosťou a aktivitou, skúsenosťami, ktoré máme v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, kam agenda ochrany prírody patrí.
Pripomínam si situáciu, ktorá bola asi pred štyrmi rokmi tu na pôde parlamentu, kedy sa podpisovali rôzne tiež memorandá o strome. Možné rôzne sľuby predchádzajúcich vlád, ministrov životného prostredia a ministerky pôdohospodárstva, a deklarovali, ako budú, ako budú spolupracovať. Ja v tejto, v tom čase ako opozičná poslankyňa som sa snažila tiež nájsť, byť zmiercom, mediátorom pred tými, pri týchto dvoch skupinách, ktorí v podstate hovorili všetci to isté. Hovorili o tom, ako chcú chrániť prírodu, akí sú ochrancovia prírody, ako im záleží na národných parkoch, ako chceme rozvíjať vidiek, ako chceme rozvíjať všetky činnosti na ochranu klímy. Každý hovoril to isté, ale ako keby každý hovoril nejakým iným jazykom. Som to nazvala, ako keby to boli dva indiánske kmene, ktoré každý rozpráva svojím jazykom, ale hovorí stále o tom istom.
Som to vtedy povedala, že, že my sme všetci les. Tu nie je, že ten, ten má iné záujmy v ochrane prírody alebo s ochranou prírody s národnými parkami ako ten druhý. Nie je viacej lesník ako biológ, botanik, ekológ, hydrogeológ, pretože les, hora, naša príroda je jeden veľmi silný komplex. Žiadna reforma neprináša, ale nie je jednoduchá. Žiadna reforma sa neprináša s potleskom všetkých. Vždy sú tu rôzne názorové tábory, ktoré zmeny vítajú, niektorí sa, majú obavy zo zmeny, zo, z vybočenia zaužívaných stereotypných krokov.
Rozumiem tomu a celý čas som počúvala všetky zainteresované strany a hľadala som nejaké odpovede. Preto by som aj teraz chcela možno zareagovať na tie stále do kolečka opakujúce sa otázky o tom, ako reforma, ktorá má priniesť, priniesť táto novela zákona, ktorá je orientovaná na štátne pozemky. Práve tam, na štátnych pozemkoch by štát mal v prvom rade realizovať svoju politiku, svoju politiku aj v ochrane prírody. A až v druhom kroku do nej pozývať a nejakým spôsobom obmedzovať alebo vnucovať pravidlá súkromným vlastníkom. A to je cieľom tejto novely, aby štát realizoval v prvom rade na vlastných pozemkoch túto reformu.
Ale, samozrejme, je nevyhnutná spolupráca. Národný park nie sú len štátne pozemky. Národný park je biotop, ktorý sa skladá aj z pozemkov súkromných vlastníkov alebo cirkevných vlastníkov, mestských vlastníkov. Bez spolupráce žiaden trvalo udržateľný rozvoj alebo samofinancovanie fungovania takejto ochrany prírody nie je možné. Máme spoločný cieľ, ale tá cesta je naozaj zložitá. Niektorí máte rôzne predstavy, ale musím povedať, že vychádzajú z nepochopenia podstaty.
Zamieňajú sa pojmy ako zonácia a samostatná správa národných parkov. Zonácia nemá nič spoločné s týmto, s touto novelou zákona. Ale je pravdou, ak tento zákon prejde, tá zonácia sa oveľa jednoduchšie a ľahšie zrealizuje, pretože ten, kto bude spravovať pozemky, štátne pozemky v národných parkoch, bude mať oveľa väčšie rokovacie možnosti s vlastníkmi a ďalšími subjektami, ktoré v národnom parku pôsobia.
Boli tu otázky o tom, že čo sa bude s pozemkami napríklad na, o poľnohospodárskej pôde, ktoré je tiež súčasťou národných parkov. Sú zapísané v LPIS-e. Teraz sú prenajaté napríklad do Slovenského pozemkového fondu, no nestane sa s nimi nič. Všetky nájomné zmluvy prechádzajú na nové, novú právnickú osobu. Naďalej zostanú užívatelia, nájomcovia, správcovia týchto pozemkov tak, ako sú, ako majú zmluvy, naďalej budú môcť byť zapísaní v LPIS-e, požadovať a dostávať príspevky cez spoločnú poľnohospodársku politiku.
Bola tu otázka o tom, že je zákaz prevodu majetku. To nie je pravda. Je tam len zákaz štátneho majetku. Čo sa týka predkupného práva, áno, štát má v zákone o ochrane prírody právo na predkupné právo v treťom, štvrtom a piatom stupni. Na to je ale metodika, kde sa presne posudzuje, takáto situácia sa boduje, či si štát uplatní toto predkupné právo, pretože je to správny postup, ak by dochádzalo k prevodu majetku v územiach, ktoré majú ten ekologický potenciál, ktorý je potrebný na dosiahnutie toho cieľa, aby štát mohol predísť komplikáciám, ale aj nejakým ďalším do budúcna finančným výdavkom v rámci kompenzácií súkromných vlastníkov.
Treba povedať a zhrnúť, ide, zjednotenie sa týka štátneho majetku. Vznikne Koordinačná rada národných parkov, to znamená všetky subjekty, ktoré v národných parkoch sú, budú poradným orgánom národného parku a spolu budú hovoriť o tom, čo sa bude robiť. Už sa nebude brzdiť rozvoj cyklotrás, turistického ruku (ruchu, pozn. red.), nebude sa brzdiť vybudovanie napríklad staničiek na odpady pre medvede. Dnes nie je, štátne lesy nedajú súhlas na vybudovanie na ich pozemkoch staničiek, medvedích. Toto všetky, tieto problematické body zaniknú.
Bude rozvoj podnikania, turizmu, budú pracovné miesta. Práve dnes vidiek je vyľudňovaný, lebo mladí ľudia hľadajú nové pracovné príležitosti. To im ponúkne nová forma národného parku. Budú sa vyplácať tak naďalej, ale cielene finančná ujma v prípade obmedzovania vlastníckeho práva. Zlepší sa koordinácia aktivít. Urýchli sa zonácia. A je tu aj garancia práce. Práce tých ľudí, ktorí sú v súčasnosti zamestnaní ako lesníci alebo iné činnosti vykonávajú v Lesoch Slovenskej republiky alebo v Štátnych lesoch TANAP-u.
V platnosti zostávajú aj programy starostlivosti o les, ale aj činnosť Národného lesníckeho centra. Chcem sa im poďakovať za ich prácu, pretože vďaka intenzívnej komunikácii sa zvyšuje transparentnosť práve pri týchto programoch starostlivosti o les a verím, že v priebehu najbližších týždňov bude aj zverejnená aplikácia, ktorá veľmi ujedno, zjednoduší prácu nielen v národných parkoch, ale všade.
Zonácia je dôležitá, ale nie je pod, nie je podmieňujúca prijatím tohto zákona, ale bude, bude jednoduchšia. A zopakujem, tento zákon, ktorý predkladáme aj spolu s pozmeňovacím návrhom, naozaj reflektuje na tie otázky z terénu. Pozorne sme počúvali nielen terén, ale aj našich kolegov poslancov. Kritiku jednej, oponentov, ale aj priaznivcov.
Ja vás prosím a verím, že nájdeme podporu, pretože táto reforma je veľmi dôležitá práve pre rozvoj vidieka, pre ochranu klímy, pre ochranu prírody, pre ochranu budúcich generácií, aby sa na Slovensku dalo naozaj kvalitne žiť, aj podnikať a pracovať.
Ďakujem.