Ďakujem, pán podpredseda. Ctená snemovňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja sa nevenujem rovnako energetike, ale predsa len je potrebné zaujať stanovisko k tomu, čo sa udialo.
Celé to vyzerá tak – a skúste ma opraviť vo faktickej poznámke –, že prišiel sem pán podpredseda a minister hospodárstva, ktorý bol absolútne neprepravený a vôbec nevedel, že nemá 20 minút, on si myslel, že tu môže rečniť. Vy ste, samozrejme, takisto nevedeli, že on len 20 minút môže rečniť, a preto ste tu ani neboli, aby ste mu mohli predĺžiť, že môže rozprávať aj dlhšie.
To hádam nemyslíte vážne? Však mnohí od vás, ktorí sú tu a ktorí sedia vo vláde ako pán Budaj, tu boli voľakedy, keď sa robil, robila zmena rokovacieho poriadku a kričali ste, že keď prídete do vlády, tento náhubkový zákon o rokovacom poriadku zmeníte. Doteraz ste to neurobili. Prečo ste, prečo ste pánovi Sulíkovi nepovedali, keď on nevie alebo jeho ľudia v kancelárii, že má iba 20 minút, a prečo ste, keď ste o tom vedeli, že chcete, aby rozprával dlhšie, aby ste tu mohli byť? Lebo vy ste si povedali, však nech sa opozícia vyrozpráva, my aj tak, viete, nás vôbec nezaujímajú.
Dámy a páni, toto celé pripadá mi len tak, že to bolo zinscenované, aby mohol pán minister ujsť, lebo ja nebudem súhlasiť a nesúhlasím s tým a pri všetkej úcte ku kolegovi Podmanickému to musím povedať, on povedal vo svojej faktickej poznámke, že pán Sulík hovoril vecne. No nehovoril vecne. A čudujem sa, pretože si bol predstaviteľom tiež tej vlády, ktorú si, ktorú si podporoval, pretože on celý čas v podstate napádal len stranu SMER – sociálna demokracia. Ak vedel, že má 20 minút, mal prísť, dámy a páni, nesúhlasím s tým, čo hovorí opozícia, máme tu pripravené takéto a takéto opatrenia. Všetky ich vymenujem a potom ostal mi čas, tak vám niečo ešte pripomeniem.
Ale ako to celé prebehlo? Prebehlo to tak, že on najskôr ponapádal všetko to, čo bolo predtým, všetko, čo sa len dalo, ale nespomenul všetko, ja sa k tomu vrátim, pretože to mu nevyhovovalo. No a potom, keď už mu skončil čas, povedal, no a teraz by som rád povedal, že čo sme vlastne podnikli. Tak ste sa mali zmobilizovať, povedať, požiadali sme o prestávku, prísť sem, odhlasovať a môže pán Sulík rozprávať ďalej. Lebo ste mohli priznať, áno, nevyužil dostatočne svoj čas a my mu chceme ho predĺžiť.
Dámy a páni, ten príbeh, ktorý sa snažil naznačiť pán Sulík, že všetko, čo sa tu udialo v súvislosti s nárastom cien, je zodpovednosťou bývalej vlády, nie je úplný a ja doplním, on už čiastočne bol doplnený, ale ja ho doplním úplne.
Viete, kto bol predsedom Asociácie fotovoltaických alternatív alternatívnych elektrární v čase 2010 a 2012? Manželka pána štátneho tajomníka Galeka. Viete, koľko stúpol výkon počas ich vládnutia, kde aj pán Sulík pôsobil za tieto dva roky? O 60 % oproti tomu, čo bolo predtým.
Toto ale zámerne pán Sulík nespomenul, lebo toto mu nehrá do karát, lebo dokonca pán Galek bol ešte predtým aktívny v tých fotovoltaických článkoch, tak keď teda odsudzuješ, že tie TPS-ky boli takéto vysoké, lebo všetci sme sa a Slovenská republika sa prihlásila k zelenej energii, k obnoviteľnej energii, tak mali možnosť urobiť množstvo opatrení. Minimálne to, že pán súčasný štátny tajomník mal zamedziť, aby, keď je to také nehospodárne, aby o tých 60 % nestúpol výkon, kým sa nenastavia iné pravidlá, keď to bolo tak katastrofálne zle nastavené.
Ale to pán Sulík nechcel povedať, lebo mu to nevyhovuje v tej jeho, v tej jeho rozprávke, ktorú sa snažil 20 minút tu rozprávať namiesto toho, aby hovoril o tom, čo teda chce urobiť. Lebo my chceme, aby povedal nielen nám poslancom, ale prostredníctvom rokovania tejto Národnej rady, ktorú si môžu pozrieť ľudia, ale aj sprostredkovane cez médiá, ľudia aby vedeli, čo sa ide v skutočnosti diať.
Ale ja mám tu jeden konštruktívny návrh a myslím si, že každý, kto si prečítal ten návrh uznesenia, ho pochopí. Pán minister ak teda nezvládol úplne to svoje vystúpenie a rovnako vy, že ste neboli prítomní, aby ste mu to umožnili, aby mohol hovoriť dlhšie a rozprávať možno konečne o tom, čo chce urobiť, my mu v tom uznesení dávame priestor. A vy mu ho dajte rovnako tým, že to uznesenie schválite. A to je tým, keď si ho prečítate, je tam napísané, že do 15. októbra pán minister môže predložiť Národnej rade všetky opatrenia, je to tam v tom uznesení. Nech príde a do 15. októbra, keď všetko má pripravené, nech nám to predloží a nech to predloží aj obyvateľom Slovenskej republiky, ktorých sa to týka. To je veľmi jednoduché.
Čiže nie je pravda, že mu nedávame priestor. A to nebol ani cieľ, že tuto budeme teraz rozprávať a on sa vyrozpráva. My nie, my chceme, aby do 15. 10. dal na papieri, aby to bolo, ako sa hovorí, „co je psáno, to je dáno“, pretože väčšinou tie všelijaké rečičky, ktoré sa tu vedú, bohužiaľ, sme si zvykli zo strany vládnej koalície, že ministri nedodržiavajú a že ich menia zo dňa na deň. Ale takto, keď ich dá na papier do 15. októbra, no tak tam už budú jasné termíny a budeme vedieť a hlavne obyvatelia Slovenskej republiky, ktorých sa to týka, budeme vedieť, kedy, čo vláda ide urobiť. A nie len tak, že sa tu voľne povie v rozprave Národnej rady, preto sme to dali do toho uznesenia.
Takže nemusíte mať žiadnu obavu, že pán minister nemá priestor na to, aby povedal to, čo chce povedať a hlavne čo chce vládna koalícia urobiť v tejto veci. Pretože dnes už vidíme, že je tu bojovníkov proti navyšovaniu cien energií, v koalícii narastá geometrickým radom. Dokonca už aj pán predseda Kollár zrazu začal bojovať z večera na ráno, aký on je veľký bojovník. Ale pravda je taká, že keby sme neboli predložili tento návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze o cenách energií, tak je tu ticho, nič sa nedeje. A preto sme to urobili.
A vy máte možnosť to urobiť tiež tým, že za toto uznesenie zahlasujete a váš minister bude môcť do 15. 10. predložiť nielen nám, čo by vám malo na tom záležať, pretože minister a vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, a ak zlyháva vláda, tak ju musí parlament nejakým spôsobom tlačiť a jednoducho žiadať od nej, aby pripravila veci skôr, ako keď už bude neskoro a ľudia budú čeliť významnému nárastu cien a tým sa bude znižovať ich kúpyschopnosť, ale, samozrejme, aj životná úroveň.
Takže toľko k tomu, čo sme pre vás pripravili, a nemusíte mať obavy, že to tak nie je.
No a ešte zopár takých poznámok, ktoré som si tu poznačil.
Pán minister povedal, že privatizácia bola katastrofa a že on s tým nemá nič spoločné. Nuž ak teda symbolom privatizácie bol pán Dzurinda, predovšetkým pán Mikloš, tak potom ak chcel vyjadriť nesúhlas k tejto katastrofe, ktoré, od ktorej dáva dneska ruky preč, tak si nemusel vymenovať ako poradcu pána Mikloša, lebo tým vlastne si poprel to, čo povedal. Pretože keď pána Mikloša si dal za poradcu, tak súhlasí s tým, čo všetko urobil. To je prosto, to je také salto mortale, ktoré si ani neuvedomil pán minister. Prosto toto jednoducho nevysvetlí.
No a pavilón v Dubaji, toto je typické. „No,“ budem citovať: „No, mešká to, to sa stáva.“ To je všetko. Takto jednoducho dnes funguje koalícia, stačí len, že poviem, mešká to, no to sa stáva. Nestihli sme, neurobili sme, to sa stáva.
Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister a vláda a vy ako vládna koalícia máte priestor na to, aby ste dali odkaz ľuďom, že naozaj za nimi stojíte a chcete bojovať proti nárastu cien energií, zahlasujte za toto uznesenie. Vláda po spracovaní pánom ministrom schváli dokument, ktorý príde do Národnej rady do 15. októbra a všetci sa dozvedia presné kroky aj termíny, nielen tak do vetra čo sa tu povie, ale bude to čierne na bielom a to si myslím, že je pre ľudí dôležité. A nie tieto nekonštruktívne diskusie a odvolávanie sa len na to, že lebo Fico alebo predchádzajúca vláda.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)