Videokanál poslanca

Ďakujem pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, bolo otázkou len krátkeho času, že tento návrh zákona príde do parlamentu a my máme k tomu jasný názor, ktorý chcem aj teraz vyjadriť.
Neberte to osobne, pani ministerka, ale ste ministerkou kultúry a faktom je to, že Múzeum Slovenského národného povstania, ktoré vzniklo pri desiatom výročí ukončenia druhej svetovej vojny, po 65 rokoch svojím spôsobom sa ho zbavujete a vytvárate okolo toho hmlovinu, ktorou chcete ospravedlniť, že prečo to tak chcete urobiť. Ináč sa to ani len nedá nazvať.
To, čo ste začali komunikovať spoločne s pánom ministrom Naďom, ktorý ako prvý začal o tom rozprávať, lebo vás som ešte ani nepočul o tom, že by to tak malo byť, ja si myslím, že to je myšlienka priamo ministra obrany, ktorý s tým prišiel, ale vy ste to len posvätili, pretože zrejme vám to vyhovuje, aby ste sa zbavili niečoho, čo tu 65 rokov fungovalo.
Dámy a páni, Múzeum Slovenského národného povstania je symbolom aj našej štátnosti, pretože je nositeľom Slovenského národného povstania, ktoré sa stalo aj základom Košického vládneho programu, ktoré sa stalo aj základom toho, že slovenská otázka v budúcom povojnovom usporiadaní bude jednoducho opäť na stole a že sa bude brať vážne. Áno, trvalo to dlhšie, kým sa nejakým spôsobom dostala na stôl, bolo to až v 68. roku, keď sa prijal zákon o Československej federácii s platnosťou od 1. 1. 1969, ale je to niečo, čo je pre nás veľmi dôležité.
A dnes sa dozvedáme, že je potrebné robiť zmeny a z ministerstva kultúry sa má presunúť toto múzeum a stať sa nejakou organizačnou vložkou, samozrejme, že v tomto prípade už nie, lebo to sa snažili už zmeniť, lebo že nie sú peniaze. Tak potom si kladieme otázku: to znamená, že na ministerstve obrany sú peniaze? To je ten hlavný argument? Tak ak máte peniaze na ministerstve obrany, aký je problém, aby ste si sadli s ministrom financií a povedali, že tie peniaze, čo tam máte, a my ich potrebujeme na ministerstve kultúry, nech sa presunú. Toto neni ten argument. Toto nie je ten správny argument.
A rovnako to nie je ten správny argument, že je to len o udržiavaní nejakých lafiet a nejakých strojov, hovoríme teraz o muzeálnych exemplároch, ktoré, exponátoch, ktoré je potrebné udržiavať úplne prirodzene.
Jedna z vašich kolegýň minule, keď sme predkladali my ten zákon k Slovenskému národnému povstaniu, teda k Múzeu Slovenského národného povstania, ku ktorému sa dostanem, tak povedala, že to je v podstate o natieraní lafiet. Ale to nie je o tom, dámy a páni. A nejakým spôsobom to len takto zjednodušiť, to je veľmi-veľmi plytké. A dokonca argumentovať, že je, dôvodom aj presunu pod ministerstvo obrany je to, že sa tam bude lepšie udržiavať táto technika, takisto nie je argument. Pretože udržiavanie techniky sa dá urobiť, aj keď to bude pod ministerstvom kultúry, pretože si to dokážem objednať povedzme aj na ministerstvo obrany, tam, kde to povedzme v tých dielňach sú schopní robiť. A potom ešte argumentovať tým, že robíme to preto, aby v Osvienčime táto expozícia, ktorá tam je, a je súčasťou dnes Múzea Slovenského národného povstania, sa presunula pod expozíciu v Seredi, aký je to problém, aby sa mohla presunúť táto expozícia pod Sereď? A pritom Múzeum Slovenského národného povstania aby ostalo pod ministerstvom kultúry. Úplne ale žiadny, žiadny dôvod.
Dámy a páni, my sme prišli s návrhom zákona, s ktorým sa chceme dôstojne postaviť Múzeu Slovenského národného povstania. Chceme dôstojne, aby táto inštitúcia, ktorá je symbolom aj našej štátnosti, bola na nejakom piedestáli, ktorý si vážime aj ako symbol, že to nie je niečo, čo sa tu bude len tak pohadzovať, keď sa pán minister obrany zobudí a chce to zobrať pod seba a pani ministerka sa chce zbaviť zodpovednosti, ale je to niečo, čo si máme aj ctiť z tohto pohľadu. Preto sme prišli s návrhom, aby z Múzea Slovenského národného povstania sa stala samostatná inštitúcia, verejnoprávna inštitúcia, taká, akou je napríklad aj Ústav pamäti národa. Povedzte mi, aký je v tom rozdiel? Prečo by sme nemohli mať z Múzea Slovenského národného povstania, ktoré plní naozaj širokú škálu tých svojich funkcií okrem skúmania ešte tých bielych miest, popisovania ich, aj tú edukatívnu a aj to udržiavanie historického dedičstva a všetkých tých súvislostí s tým spojených. Toto si myslíme, že je tá správna cesta, ak teda už ministerstvo kultúry sa nechce starať o múzeum a ak ministerstvo kultúry nechce ani zabojovať, aby malo dostatok peňazí, pretože 65 rokov to bolo v pohode, dokázalo sa to zabezpečovať, ale zrazu už to nie je v pohode.
A potom si kladieme otázku: kde tie peniaze teda idú, pani ministerka? Keď potrebovala Matica, ku ktorej sa správate naozaj macošsky, 400-tisíc na dofinancovanie rozpočtu, to, čo mali aj predtým, tak ste im to nedali. Teraz tu máme ďalší návrh zákona, ktorý je, myslím si, že rovnako z vášho rezortu a bude pod vaším rezortom, a to už je, pre Csemadok pôjde ďalších 300-tisíc pravidelne na ich činnosť. Na to sa peniaze nájdu!
My s týmto nesúhlasíme, vážená pani ministerka, takto to jednoducho nejde, aby sa tu účelovo, len preto, že sa neviete dohodnúť, prehadzovali finančné prostriedky. Ak chcete podporiť Csemadok, tak podporte fond na podporu menšinovej kultúry. To je systematický krok, ktorý sme vytvorili ešte za našej vlády. Tam dajte peniaze, aby rovnomerne dostávali finančné prostriedky všetky menšiny, národnostné menšiny, aby mohli rozvíjať svoju kultúru a svoje historické dedičstvo. Na tom nám určite záleží. Ale tu idete Múzeum SNP len tak odhodiť, samozrejme pod rúškom toho, že tam sa lepšie o tom, lepšie o to postarajú, lebo tým hovoríte, že vy sa o to neviete postarať. To znamená, že svojím spôsobom môžete aj povedať, že nie ste schopní riadiť tento rezort, lebo sa neviete o to postarať. Ale na tie iné finančné prostriedky nájdete, ako je napríklad Csemadok, a uvidíme, že či ten zákon prejde, ktorý máme na rokovaní tejto Národnej rady k dispozícii.
Matica slovenská je krásnym príkladom. Aj ten váš prístup, ktorý máte k nej, tak je, je jednoducho neprijateľný. Tak ako ste to okomentovali a akým spôsobom pristupujete k Matici, je neprijateľné. A to sa opakuje aj pri Múzeu Slovenského národného povstania.
Čiže, vážená pani ministerka, ak chcete pomôcť myšlienke a zlepšeniu podmienok Múzea Slovenského národného povstania nielen ako múzea, ktoré budete vnímať ako v kontexte všetkých ostatných múzeí, ale niečo, čo má širšie súvislosti v našich moderných slovenských dejinách, tak stiahnite tento zákon a poďte, veď nevzdychajte, pani spravodajkyňa, budete mať priestor povedať, v pohode, nemusíte zas až tak prejavovať svoj nesúhlas, môžete sa vyjadriť.
Stiahnite ten zákon, pani ministerka. Pozrite sa na ten návrh, ktorý sme my predložili. Sme pripravení o ňom rokovať. Vytvorte z Múzea Slovenského národného povstania samostatnú verejnoprávnu inštitúciu, tak ako je to aj v prípade Ústavu pamäti národa. Poďme sa baviť povedzme o tej expozícii, o ktorej ste hovorili, v Auschwitzi, aby prešla pod seredskú expozíciu. Dobre, poďme sa o tom baviť. Aj o tom digitálnom pracovisku sa môžeme baviť. Ale nerobte z múzea len takého fackovacieho panáka, ktorý bude fackovaný medzi ministerstvom kultúry a ministerstvom obrany.
Zvážte to naozaj, lebo je to vaša vizitka. Vy si to neuvedomujete, pani ministerka, ale to, čo teraz robíte, je prejavom vašej slabosti, vašej slabosti ako ministerky, ktorá sa nedostatočne postavila za inštitúciu, ktorú máte vy spravovať alebo riadiť svojím spôsobom v tom, že je vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti.
A preto dávam aj procedurálny návrh, vážená pani spravodajkyňa, ktorý znie, že aby Národná rada o tomto zákone ďalej nerokovala.
Ešte raz vás chcem poprosiť, pani ministerka, zvážte to. My tento návrh nepodporíme a budeme robiť všetko pre to, aby Múzeum Slovenského národného povstania malo dôstojnejšie postavenie, ako tomu dávate vy dnes týmto návrhom vyhovárajúc sa na finančné prostriedky, čo je len krycí manéver, pretože na ostatné veci z hľadiska naplnenia vašich koaličných potrieb, ktoré si tu potrebujete vzhľadom na to, že sa neviete dohodnúť, naplniť, tak na to finančné prostriedky vždy nájdete.
Takže, pani ministerka, toľko moja prosba a výzva. Samozrejme, máte dostatok hlasov ako koalícia, že si to, že si to schválite, ale vedzte, pani ministerka, že toto sa vám zapíše do vášho životopisu. Vy ste tá, ktorá ste sa zbavili Múzea Slovenského národného povstania po 65 rokoch a už nikto to nezmaže. Čiže ešte raz, zvážte to.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Drábiková, ja som nechcel hodnotiť kvalitu vzdelávania, lebo to by sme si mali urobiť inú tému, ale predovšetkým som chcel poukázať na to, že tú úpravu, zníženie tej latky robíte kvôli tomu, len aby ste tam mohli obsadiť svojich ľudí.
Pán poslanec Susko, správne si povedal, že koľkokrát sa v programovom vyhlásení nachádza slovo transparentnosť – 91-krát. A zdá sa, že toto slovo táto koalícia tak vyprázdnila, že už pod slovom transparentnosť nikto nebude brať vážne transparentnosť ako takú, lebo to už s transparentnosťou nemá nič spoločné.
Pani kolegyňa Majorová Garstková, krágľovanie je výraz, ktorý som použil, lebo sa mi zdá byť adekvátny. Avšak vy ste nič nepovedali obsahovo, aby ste vyslovili alebo presvedčili ma o tom, čo ste povedali, že zrazu ste až po schválení programového vyhlásenia vlády zistili, že sú tam neni odborníci. Ale tento pojem v podstate prestane mať význam, viete prečo? Pretože už ďalšia vláda nebude krágľovať, lebo podľa tohto zákona, ktorý schválite, bude len normálne vymieňať bez udania dôvodu. Už to nebude žiadne krágľovanie. A toto vy robíte.
No, pán poslanec Richter, súhlasím. To, čo oni prijímajú, znamená, že odborníci nebudú mať záujem, ktorí si budujú kariéru, ísť do takéhoto zamestnania. Budú tam ľudia, ktorí sú ochotní servilne urobiť hocičo, čo im povie táto koalícia. Pretože keby chceli urobiť niečo, čo naozaj chcú urobiť a je to v súlade s tým aj svedomím, aj so zákonom, no tak jednoducho pôjdu preč. Čiže vy znemožňujete odborníkom, aby tam išli a dávate tam svojich ľudí, nič iné.

Ďakujem. Ctená snemovňa, aj keď sme tu v zastúpení veľmi malom, ale myslím si, že verejnosť to sleduje a urobí si z toho záver.
Na úvod mi dovoľte povedať úplne jasne, poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia tento zákon nepodporí a nemôže ho podporiť, pretože to je obyčajné krágľovanie, celoplošné krágľovanie ľudí v štátnej správe. A to, čo sa snažíte teraz vniesť do štátnej správy, je úplne v rozpore s tým, čo ste pred voľbami hovorili občanom.
Darmo budete, pani kolegyňa Majorová Garstková, hovoriť o tom, že sú tam neschopní a neviem ešte akí zamestnanci a treba sa s ním vysporiadať. A pán Kyselica zrejme to vysvetlí ako navrhovateľ, ako to myslel s tým krágľovaním alebo presnejšie by ste to nazvali čistky. Vy ste to nevedeli, pani poslankyňa, keď ste hlasovali za svoje programové vyhlásenie vlády? Ale vy ste zrejme ani nevedeli, čo je v programovom vyhlásení vlády mnohí, lebo ste až potom zistili, čo ste odsúhlasili. Ba dokonca, aby ste hneď, ešte ani programové vyhlásenie nebolo schválené, tak tu bolo schvaľovanie napríklad člena Súdnej rady, kde ste v programovom vyhlásení hovorili o tom, že tam nebudú sudcovia, ale, samozrejme, že ste si zvolili prvú, ktorá tam išla, a bola sudkyňa. Mohol by som pokračovať ďalej.
Ak Rada pre štátnu službu konštatuje, že sa tu princíp stability narušuje, tak ja to nazvem tak, ako sa to má nazvať. To, čo prinášate vy, toto je princíp nestability. A aby som povedal destability. Pretože vy plošne idete krágľovať ľudí bez udania dôvodu. Čo je toto, prosím vás? Aký je to odkaz pre štátnu službu, bezdôvodne odvolať hocikoho, koho si len zmyslíte? A pritom ste hovorili o profesionalite, hovorili ste o tom, že, ba dokonca váš líder pred voľbami, že nemusia sa báť žiadni úradníci, že nikto nebude plošne odvolávaný. A čo urobíte teraz? Idete ich plošne odvolávať. Zrejme slovíčko plošne je pre vás a predovšetkým pre OĽANO úplne asi najtypickejšie slovo, pretože robili ste plošné testovanie, teraz idete plošne krágľovať štátnu správu a som zvedavý a čo ešte ďalej.
Viete, hovoriť teraz a do svedomia vám vstupovať je asi zbytočné, lebo vy ste už rozhodnutí a tí, čo ste tu ostali, tak zrejme len možno zo zvedavosti, lebo drvivá väčšina od vás odišla a dnes už je kdesi inde. Ich nezaujíma, čo sa tu bude rozprávať, ale musí to tu zaznieť, že to, čo robíte, je krágľovanie, nič iné. A hovoríte o tom, že to nebudú vaši ľudia? No kto to teda bude, prosím vás? Hovoríte o tom, že to nebude spolitizovanie a čo to bude iné ako spolitizovanie? Ale vám to nestačí. Ba dokonca prídete ešte s prílepkom, a súhlasím s pánom kolegom Saloňom, som zvedavý, ako sa s tým vysporiada pani prezidentka, o Policajnom zbore.
A teraz mi dovoľte a budem sa snažiť to citovať správne, keď odchádzal generál Lučanský zo svojej pozície, čo povedal? „Nechcem sa podieľať na spolitizovaní Policajného zboru.“ A veľmi predvídavo to povedal, pretože to, čo v súčasnosti robíte, je spolitizovanie Policajného zboru. Pretože bez akéhokoľvek problému, bez udania dôvodu odvoláte všetkých funkcionárov bez akýchkoľvek problémov na všetkých úrovniach. Aké je tu stabilita?
Dámy a páni, znižovanie latky na kvalifikačné predpoklady je, samozrejme, a potvrdzujem to, čo povedali moji predrečníci, nič iné, len že neviete nájsť ľudí, tak ste schopní obsadiť aj tie najvyššie pozície ľuďmi, ktorí nemajú ani druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. Dobre, nahrádzate to piatimi rokmi skúseností alebo že tam bude mať nejakú prax. Ale v akom odbore? No to si netrúfam ani povedať, pretože už tie príklady, ktoré tu boli spomenuté, pri obsadzovaní, personálnom obsadzovaní jednotlivých štátnych úradov od Pamiatkového úradu a môžme pokračovať až po nemocnice, hovoria samé za seba.
Čiže, dámy a páni, ak ste hovorili o tom, že nebudete spolitizovávať štátnu správu a že ju idete odpolitizovať, nebola to pravda, oklamali ste voličov, práve opak je pravdou, idete. Ak ste hovorili o tom, že ľudia sa nemusia ničoho báť, tak rovnako ste ich oklamali, pretože idete ich plošne krágľovať. Ak ste hovorili o tom, že Policajný zbor nebude spolitizovaný a že práve im rozviažete ruky, práve naopak, slová generála Lučanského, keď odchádzal zo svojej funkcie, sa dnes napĺňajú týmto, čo ste tu predložili, pán kolega Kyselica. Ide o spolitizovanie aj Policajného zboru.
Dámy a páni, za takýto návrh zahlasovať náš poslanecký klub nemôže a ak si ho odsúhlasíte a v budúcnosti dôjde k zmene vlády, tak verte, že sa každá rozumná vláda bude musieť vrátiť k tomuto zákonu späť, lebo iná cesta nie je. Vy tu nebudete večne. Už ste oklamali dosť voličov a tým, čo teraz tu predkladáte, len tie klamstvá potvrdzujete.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Miroslav Kollár, nech sa páči s faktickou poznámkou.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme týmto písomne prihlásených do rozpravy. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Traja páni poslanci. Ak všetci, uzatváram možnosť, ešte pán poslanec Šeliga, takže teraz už uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcia špeciálneho prokurátora.) Samozrejme. Rovnako sa hlási aj pán špeciálny prokurátor a chce ako prvý. Takže do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Dostál, Pročko, Mičovský, Šeliga.
Ešte pred nimi vystúpi pán špeciálny prokurátor, ktorému udeľujem slovo. Potom sa pripraví pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

Pán poslanec Kazda, som rád, že ste sa venovali aj mne, a nepochopil som síce, že v čom moje vystúpenie bolo psychotropné. Skúste mi to potom vysvetliť.
Ale poviem vám, odpoviem na to, čo ste sa pýtali. Ja som vyslovil hypotézu, že to asi bolo zinscenované. Ale myslím si, že to zinscenované nebolo. Bola to len neschopnosť, neznalosť a nekompetentnosť pána ministra, že si nevedel pripraviť ani svoje vystúpenie. A preto z tohto pohľadu sa aj obávam, že ak nie je schopný si vytvoriť a pripraviť vystúpenie, potom ako chce bojovať proti zvyšovaniu cien energie?
No a teraz vám vysvetlím tú Galekovú, keďže ste to nie celkom pochopili. Viete, počas vládnutia Ivety Radičovej bol ministrom hospodárstva pán Miškov. To bol nominant SaS. A expert pre energetiku bol pán Galek, aby ste vedeli. A pani Galeková bola šéfka tej asociácie fotovoltaiky, za ktorej pôsobenia sa zvyšoval výkon o 60 %.
A teraz predseda Sulík tejto istej strany príde a kritizuje, že v podstate tu vznikol kontakt. Tak ak tomu nerozumiete, som presvedčený, že ostatní občania tomu veľmi dobre rozumejú. Keď manželka jeho najväčšieho experta pre energetiku a ministra, ktorý je z SaS, také niečo dovolil. A dneska príde pán Sulík a to kritizuje. Mali ste to vtedy zastaviť. Nemali sa zvýšiť výkony o 60 %. Podľa vašej rétoriky by omnoho menej peňazí sa doplácali cez TPS-ky a potom by pán Sulík mohol oprávnene povedať, urobili sme všetko pre to, aby sme to zastavili. Ale oni to práve, naopak, podporovali.
A teraz môžem vysloviť hypotézu – pre kšefty pána Galeka. Asi tak. Lebo to je presne vaša rétorika, nakradli ste.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky a krátko k pánovi Pročkovi, zrejme nepočúval, pretože ja som nehovoril o ekonomike, ale hovoril som, že nevenujem sa energetike. Ale pravdepodobne on má napísané len jedno vystúpenie, lebo doteraz som počul iba rovnaké, plus-mínus rovnaké vystúpenie, ktoré má vždy, keď vystúpi.
Janko Podmanický, ja s tebou súhlasím a možno sme sa neporozumeli, ja som chcel len povedať to, že nie celkom som súhlasil s tým, keď si povedal, že pán Sulík mal konštruktívne vystúpenie, lebo myslím si, že nemal. A naviac, ak si pozrieme to uznesenie, tak Národná rada sa bude zaoberať tým, čo vláda má predložiť 15. 10. a tu potom môže prísť a povedať a obhajovať to, čo vlastne urobil, veď o tom bude Národná rada potom rokovať. Preto je tam ten termín do 15. 10., aby to predložil.
Ja si myslím, že pán minister jednoducho nezvládol to svoje vystúpenie, pretože zrejme mu išlo o niečo úplne iné, lebo nevie, čo má urobiť a čo idú urobiť, lebo keby to vedel, tak veľmi rýchlo by urobil konštatáciu, ktorú spomenul kolega Valocký. Prvé, čo mal povedať, postaviť sa, vážené dámy a páni, tak ako som tu, milí občania Slovenskej republiky, nepôjde energia, či už plyn, alebo elektrická energia, ani o cent hore a urobím všetky možné kroky, aby sa to tak stalo, a do 15. 10. vám predložím kompletne všetky kroky aj s termínami. Zatlieskali by sme a v očakávaní do 15. 10. by sme boli pripravení na diskusiu v Národnej rade. Ale toto sa, bohužiaľ, neudialo, pretože nemá, nemá čo urobiť.
No a, pán kolega Nemec (rečník si vzdychol), to už sa ani nedá toto, to už viac ti nenapadne, akože niekto trčí niekomu zo zadku? To ja ti mám hovoriť, že ty trčíš Matovičovi zo zadku, lebo už sa nedostane nikdy do parlamentu, a preto, preto ho podporuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Ctená snemovňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja sa nevenujem rovnako energetike, ale predsa len je potrebné zaujať stanovisko k tomu, čo sa udialo.
Celé to vyzerá tak – a skúste ma opraviť vo faktickej poznámke –, že prišiel sem pán podpredseda a minister hospodárstva, ktorý bol absolútne neprepravený a vôbec nevedel, že nemá 20 minút, on si myslel, že tu môže rečniť. Vy ste, samozrejme, takisto nevedeli, že on len 20 minút môže rečniť, a preto ste tu ani neboli, aby ste mu mohli predĺžiť, že môže rozprávať aj dlhšie.
To hádam nemyslíte vážne? Však mnohí od vás, ktorí sú tu a ktorí sedia vo vláde ako pán Budaj, tu boli voľakedy, keď sa robil, robila zmena rokovacieho poriadku a kričali ste, že keď prídete do vlády, tento náhubkový zákon o rokovacom poriadku zmeníte. Doteraz ste to neurobili. Prečo ste, prečo ste pánovi Sulíkovi nepovedali, keď on nevie alebo jeho ľudia v kancelárii, že má iba 20 minút, a prečo ste, keď ste o tom vedeli, že chcete, aby rozprával dlhšie, aby ste tu mohli byť? Lebo vy ste si povedali, však nech sa opozícia vyrozpráva, my aj tak, viete, nás vôbec nezaujímajú.
Dámy a páni, toto celé pripadá mi len tak, že to bolo zinscenované, aby mohol pán minister ujsť, lebo ja nebudem súhlasiť a nesúhlasím s tým a pri všetkej úcte ku kolegovi Podmanickému to musím povedať, on povedal vo svojej faktickej poznámke, že pán Sulík hovoril vecne. No nehovoril vecne. A čudujem sa, pretože si bol predstaviteľom tiež tej vlády, ktorú si, ktorú si podporoval, pretože on celý čas v podstate napádal len stranu SMER – sociálna demokracia. Ak vedel, že má 20 minút, mal prísť, dámy a páni, nesúhlasím s tým, čo hovorí opozícia, máme tu pripravené takéto a takéto opatrenia. Všetky ich vymenujem a potom ostal mi čas, tak vám niečo ešte pripomeniem.
Ale ako to celé prebehlo? Prebehlo to tak, že on najskôr ponapádal všetko to, čo bolo predtým, všetko, čo sa len dalo, ale nespomenul všetko, ja sa k tomu vrátim, pretože to mu nevyhovovalo. No a potom, keď už mu skončil čas, povedal, no a teraz by som rád povedal, že čo sme vlastne podnikli. Tak ste sa mali zmobilizovať, povedať, požiadali sme o prestávku, prísť sem, odhlasovať a môže pán Sulík rozprávať ďalej. Lebo ste mohli priznať, áno, nevyužil dostatočne svoj čas a my mu chceme ho predĺžiť.
Dámy a páni, ten príbeh, ktorý sa snažil naznačiť pán Sulík, že všetko, čo sa tu udialo v súvislosti s nárastom cien, je zodpovednosťou bývalej vlády, nie je úplný a ja doplním, on už čiastočne bol doplnený, ale ja ho doplním úplne.
Viete, kto bol predsedom Asociácie fotovoltaických alternatív alternatívnych elektrární v čase 2010 a 2012? Manželka pána štátneho tajomníka Galeka. Viete, koľko stúpol výkon počas ich vládnutia, kde aj pán Sulík pôsobil za tieto dva roky? O 60 % oproti tomu, čo bolo predtým.
Toto ale zámerne pán Sulík nespomenul, lebo toto mu nehrá do karát, lebo dokonca pán Galek bol ešte predtým aktívny v tých fotovoltaických článkoch, tak keď teda odsudzuješ, že tie TPS-ky boli takéto vysoké, lebo všetci sme sa a Slovenská republika sa prihlásila k zelenej energii, k obnoviteľnej energii, tak mali možnosť urobiť množstvo opatrení. Minimálne to, že pán súčasný štátny tajomník mal zamedziť, aby, keď je to také nehospodárne, aby o tých 60 % nestúpol výkon, kým sa nenastavia iné pravidlá, keď to bolo tak katastrofálne zle nastavené.
Ale to pán Sulík nechcel povedať, lebo mu to nevyhovuje v tej jeho, v tej jeho rozprávke, ktorú sa snažil 20 minút tu rozprávať namiesto toho, aby hovoril o tom, čo teda chce urobiť. Lebo my chceme, aby povedal nielen nám poslancom, ale prostredníctvom rokovania tejto Národnej rady, ktorú si môžu pozrieť ľudia, ale aj sprostredkovane cez médiá, ľudia aby vedeli, čo sa ide v skutočnosti diať.
Ale ja mám tu jeden konštruktívny návrh a myslím si, že každý, kto si prečítal ten návrh uznesenia, ho pochopí. Pán minister ak teda nezvládol úplne to svoje vystúpenie a rovnako vy, že ste neboli prítomní, aby ste mu to umožnili, aby mohol hovoriť dlhšie a rozprávať možno konečne o tom, čo chce urobiť, my mu v tom uznesení dávame priestor. A vy mu ho dajte rovnako tým, že to uznesenie schválite. A to je tým, keď si ho prečítate, je tam napísané, že do 15. októbra pán minister môže predložiť Národnej rade všetky opatrenia, je to tam v tom uznesení. Nech príde a do 15. októbra, keď všetko má pripravené, nech nám to predloží a nech to predloží aj obyvateľom Slovenskej republiky, ktorých sa to týka. To je veľmi jednoduché.
Čiže nie je pravda, že mu nedávame priestor. A to nebol ani cieľ, že tuto budeme teraz rozprávať a on sa vyrozpráva. My nie, my chceme, aby do 15. 10. dal na papieri, aby to bolo, ako sa hovorí, „co je psáno, to je dáno“, pretože väčšinou tie všelijaké rečičky, ktoré sa tu vedú, bohužiaľ, sme si zvykli zo strany vládnej koalície, že ministri nedodržiavajú a že ich menia zo dňa na deň. Ale takto, keď ich dá na papier do 15. októbra, no tak tam už budú jasné termíny a budeme vedieť a hlavne obyvatelia Slovenskej republiky, ktorých sa to týka, budeme vedieť, kedy, čo vláda ide urobiť. A nie len tak, že sa tu voľne povie v rozprave Národnej rady, preto sme to dali do toho uznesenia.
Takže nemusíte mať žiadnu obavu, že pán minister nemá priestor na to, aby povedal to, čo chce povedať a hlavne čo chce vládna koalícia urobiť v tejto veci. Pretože dnes už vidíme, že je tu bojovníkov proti navyšovaniu cien energií, v koalícii narastá geometrickým radom. Dokonca už aj pán predseda Kollár zrazu začal bojovať z večera na ráno, aký on je veľký bojovník. Ale pravda je taká, že keby sme neboli predložili tento návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze o cenách energií, tak je tu ticho, nič sa nedeje. A preto sme to urobili.
A vy máte možnosť to urobiť tiež tým, že za toto uznesenie zahlasujete a váš minister bude môcť do 15. 10. predložiť nielen nám, čo by vám malo na tom záležať, pretože minister a vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, a ak zlyháva vláda, tak ju musí parlament nejakým spôsobom tlačiť a jednoducho žiadať od nej, aby pripravila veci skôr, ako keď už bude neskoro a ľudia budú čeliť významnému nárastu cien a tým sa bude znižovať ich kúpyschopnosť, ale, samozrejme, aj životná úroveň.
Takže toľko k tomu, čo sme pre vás pripravili, a nemusíte mať obavy, že to tak nie je.
No a ešte zopár takých poznámok, ktoré som si tu poznačil.
Pán minister povedal, že privatizácia bola katastrofa a že on s tým nemá nič spoločné. Nuž ak teda symbolom privatizácie bol pán Dzurinda, predovšetkým pán Mikloš, tak potom ak chcel vyjadriť nesúhlas k tejto katastrofe, ktoré, od ktorej dáva dneska ruky preč, tak si nemusel vymenovať ako poradcu pána Mikloša, lebo tým vlastne si poprel to, čo povedal. Pretože keď pána Mikloša si dal za poradcu, tak súhlasí s tým, čo všetko urobil. To je prosto, to je také salto mortale, ktoré si ani neuvedomil pán minister. Prosto toto jednoducho nevysvetlí.
No a pavilón v Dubaji, toto je typické. „No,“ budem citovať: „No, mešká to, to sa stáva.“ To je všetko. Takto jednoducho dnes funguje koalícia, stačí len, že poviem, mešká to, no to sa stáva. Nestihli sme, neurobili sme, to sa stáva.
Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister a vláda a vy ako vládna koalícia máte priestor na to, aby ste dali odkaz ľuďom, že naozaj za nimi stojíte a chcete bojovať proti nárastu cien energií, zahlasujte za toto uznesenie. Vláda po spracovaní pánom ministrom schváli dokument, ktorý príde do Národnej rady do 15. októbra a všetci sa dozvedia presné kroky aj termíny, nielen tak do vetra čo sa tu povie, ale bude to čierne na bielom a to si myslím, že je pre ľudí dôležité. A nie tieto nekonštruktívne diskusie a odvolávanie sa len na to, že lebo Fico alebo predchádzajúca vláda.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec, dovŕšili sme sedemnástu hodinu, kedy ideme hlasovať.
Prerušujem rokovanie o tomto bode a vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Pristúpime k hlasovaniu o všetkých bodoch, ktoré boli prerokované.

(Prestávka.)

Ďakujem veľmi pekne aj kolegovi Habánikovi za vystúpenie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je dobré, že sme otvorili túto tému, a je potrebné aj možno povedať slová kritiky, ale malo by prevážiť predovšetkým to pozitívne. A preto chcem poďakovať aj pani poslankyni Pleštinskej, exposlankyni Európskeho parlamentu, že opäť zopakovala udelenie Sacharovovej ceny Alexandrovi Dubčekovi. A chcel by som tým aj povedať, že napriek možno pesimistickému tónu môjho kolegu pána Dušana Jarjabka, ktorý hovoril, že v pluráli, to znamená v množnom čísle, že prečo sa samoničíme, že chcem povedať, že zatiaľ to bol len jeden hlas. Čiže jednotné číslo by som použil, pretože za koalíciu zaznelo aj pozitívne, ale uvidíme po hlasovaní. Pán Dostál je proste taký a ľudia si urobia obraz.
Avšak vráťme sa k tomu pozitívnemu, a ja chcem byť aj objektívny a snažím sa vždy o to, aby som nezabudol. V tomto prípade nechcem zabudnúť na náš zastupiteľský úrad vo Viedni spoločne s Kultúrnym inštitútom vo Viedni a s magistrátom alebo, môžeme povedať, primátorom Viedni, ktorí boli spoluorganizátori toho stretnutia, čo im slúži ku cti, a len je to prejavom toho, že Alexander Dubček za hranicami je považovaný a že aj primátor Viedne pristúpil k tejto oslave a zúčastnil sa toho aj bývalý prezident Rakúskej republiky pán Fischer, ako pán rektor Univerzity trenčianskej Alexandra Dubčeka spomenul.
Ja chcem poďakovať aj Trenčianskemu samosprávnemu kraju – a neberte to v zlom –, lebo mám taký pocit, že Trenčiansky samosprávny kraj tak trošku zasuploval štát, lebo myslíme si, že naozaj Alexander Dubček si zaslúži, aby bol vyhlásený rok Alexandra Dubčeka. A preto všetky aktivity, ktoré robí Trenčiansky samosprávny kraj, sú naozaj ocenenia hodné, aj to, čo robí samotná univerzita, pretože viem, že v pondelok bude ďalšie podujatie, ktoré organizuje Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka.
Ale, samozrejme, ďakujem aj všetkým ostatným, o ktorých možno nevieme, o Matici som už povedal, ktorí usporiadali nejaké podujatie k Alexandrovi Dubčekovi, a sa k nám to nedostalo. Ale rozhodne zatiaľ som nič vo verejnoprávnej televízii RTVS a rozhlase nič nepočul o tomto Roku Alexandra Dubčeka a dúfam, že verejnoprávna televízia a rozhlas nezabudnú na túto osobnosť, a som naozaj zvedavý, akým spôsobom si sté výročie pripomenú.
No a posledná vec. Ak na viedenskej, na viedenskom magistráte mohla byť takáto pripomienka Alexandra Dubčeka, tak určite by to bolo namieste, aby to bolo aj na bratislavskej pôde, aby pán primátor Bratislavy, možno pán primátor Košíc si uctil túto veľkú osobnosť slovenského národa. A možno aj taká prosba na všetkých starostov a primátorov, ktorí veľakrát zasadajú a hľadajú osobnosti alebo pomenovanie pre ulice, ktoré vznikajú nové, skúste myslieť aj na Alexandra Dubčeka a namiesto tých takých jednoduchých, ktoré sa používajú pri pomenovaní ulíc, či už podľa kvetov, alebo vtákov, aby jednu z ulíc pomenovali, ktoré vznikajú teraz, aj po osobnosti Alexandra Dubčeka práve pri 100. výročí jeho narodenia. Pevne verím, že aj toto bude pekný odkaz pre budúce generácie, že slovenský národ si dokáže ctiť svoje osobnosti.
A ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto uznesenia.
Ďakujem.