Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. V prvom rade sa chcem ospravedlniť a opraviť chybu, ktorú som uviedol v spravodajskej informácii. Ústavnoprávny výbor návrh poslancov prerokoval na dnešnej schôdzi, teda 22. septembra, nie 21., ako som povedal.
A druhá vec, pán predsedajúci, chcel by som navrhnúť, aby sa o tomto uznesení k tomuto bodu hlasovalo zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a ústavnoprávny výbor návrh poslancov prerokoval na 88. schôdzi 21. septembra 2021, avšak neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov.
Predseda výboru ma poveril ako spravodajcu, aby som informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v gestorskom výbore.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Erik Tomáš, musím absolútne súhlasiť so všetkým, čo si tu povedal. Treba povedať, že Ústava Slovenskej republiky v preambule už hovorí, že "my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave", teda nie politici, ale občania sa uzniesli na ústave. A ústava v čl. 2 ods. 1 hovorí, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo", teda priamo prostredníctvom referenda. Hovorí to hneď čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je úplný základ celého demokratického systému Slovenskej republiky.
Debata o tom, či zvolení poslanci majú právo byť vo funkcii celé volebné obdobie alebo nie, je úplne bezpredmetná, pretože to jednoznačne vo svojom náleze povedal Ústavný súd, ktorý rozhodoval o otázke pani prezidentky, kedy povedal, že jedinou prekážkou toho, aby sa referendum konalo, nie je to, či je to v súlade, alebo nie je to v súlade s princípmi demokracie a ústavou, ale pretože chýba ústavný text v ústave, ktorý by zakotvil, že skrátiť volebné obdobie je možné buď ústavným zákonom, alebo prostredníctvom referenda. Čiže jediná otázka na riešenie tohto je, aby sa doplnil takýto ústavný text do ústavy. A to je, ako si sám dobre povedal, veľmi jednoduchá záležitosť, ktorá sa dá veľmi rýchlo napraviť.
SMER – sociálna demokracia podával dva návrhy zákonov, ktorým sa snažil toto upraviť. V jednom riešil referendum a v druhom riešil dokonca aj to, aby sa to dalo ústavným zákonom urobiť, ale z hľadiska obštrukcie koalície ani jeden z týchto návrhov nepre... teda nebol zaradený do programu schôdze vôbec, pretože, s vymyslením toho, že ide o návrh v totožnej veci, pričom to vôbec tak nebolo, ich koalícia odmietla zaradiť na rokovanie Národnej rady.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, treba si povedať, že čo bolo účelom tej úpravy toho, aby sa nenovelizovali právne predpisy nesúvisiace s návrhom zákona. A ten účel bol ten, aby bola určitá prehľadnosť právneho poriadku, aby keď sa novelizuje nejaký právny predpis, tak sa nemuseli adresáti tej právnej normy dohľadávať v úplne nesúvisiacich právnych predpisoch, že čo sa v tom danom predpise zmenilo. To znamená aj v tomto prípade, ak sa novelizuje Trestný poriadok v bode 2, ktorý súvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, tak s tým, samozrejme, nemáme problém, aj keď k tomu máme vecné výhrady, ale, ale nie vo vzťahu k tomu, že by to nemohlo byť.
Ale ten bod jedna alebo jeden v tomto návrhu, ten vôbec nesúvisí s Najvyšším správnym súdom a s riešením v Trestnom poriadku a pre adresáta právnej normy z toho vzniká chaos, preto toto bol aj účel, prečo sa to, prečo sa to zakázalo.
A, pán poslanec Baránik, ja dám len reakciu na vašu poznámku len jednou vetou, jednou otázkou. Podľa vás je spravodlivejší jednostupňový proces disciplinárny ako dvojstupňový, kde má ten disciplinárne stíhaný mať právo sa brániť a podať opravný prostriedok? No, pokiaľ sa bavíme o spravodlivosti, tak podľa mňa je jednoznačne spravodlivejší dvojstupňový proces v každom prípade.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, samozrejme, že chápeme potrebu prijať disciplinárny poriadok Najvyššieho správneho súdu vzhľadom teda k vzniku samotného Najvyššieho správneho súdu. Na druhej strane musím povedať, že s niektorými vecami filozoficky nesúhlasíme, keďže sme v prvom čítaní a v prvom čítaní by sme sa mali baviť o filozofickom nastavení predkladaného návrhu zákona a o konkrétnych potom ustanoveniach v druhom čítaní, tak budem sa snažiť povedať k týmto filozofickým nastaveniam. Samozrejme, že nepôjde to bez toho, aby som poukázal aj na konkrétne ustanovenia tohto návrhu zákona.
S čím zásadne nemôžeme súhlasiť, a preto ani tento návrh zákona v prvom čítaní nemôžme podporiť, je to, čo už pani ministerka povedala aj v úvodnom slove, a to, že disciplinárne konania Najvyššieho správneho súdu budú zásadne jednoinštančné.
Keď si pozrieme dôvodovú správu, ale aj samotný § 4 navrhovaného zákona, tak sa hovorí, že Trestný poriadok sa tu použije subsidiárne, resp. že celé disciplinárne konanie je postavené na zásadách trestného konania. No a zásady trestného konania sa zásadne riadia dvojinštančným konaním, teda princípom dvojinštančnosti, teda aby bolo možné využiť aj opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov v prvom stupni. Teda aj v rámci disciplinárneho konania by mala zásadne byť dvojinštančnosť tohto konania, nie tak, ako sa v návrhu zákona uvádza, že len vo vybraných prípadoch, a to v dvoch prípadoch, ktoré sú upravené v § 37, je prípustné, prípustný opravný prostriedok a v ostatných prípadoch nie je prípustný opravný prostriedok. Nevidíme naozaj dôvod na to, aby tieto konania neboli dvojinštančné, ak teda sa má za to, že toto konanie sa riadi zásadami Trestného poriadku.
Čiže toto je prvá, prvý zásadný filozofický problém, ktorý máme s týmto návrhom zákona a vôbec s vedením disciplinárnych konaní ako takých.
Ďalší taký filozofický problém je otázka, otázka náležitosti, resp. náležitosti návrhu na disciplinárne konanie, resp. späťvzatie disciplinárneho návrhu. Zase, ak vychádzame z toho, že tento disciplinárny proces sa riadi podľa Trestného poriadku alebo na princípoch Trestného poriadku, tak neviem o tom, že v Trestnom poriadku, pokiaľ prokurátor podáva obžalobu, tak súd by mu vrátil obžalobu na dopracovanie v prípade, že tam zistí nedostatky. Keď si zoberiete zoznam navrhovateľov, kto môže byť navrhovateľom na prejednanie pred disciplinárnymi, disciplinárnym súdom v zásade, tak všetko sú to kvalifikované osoby s právnickým vzdelaním, či už je to ministerka spravodlivosti alebo minister spravodlivosti, alebo je to predseda Súdnej rady atď. Takže my naozaj nevidíme dôvod na to, aby tu sa v prípade, ak takýto návrh nebude dostatočne kvalifikovaný, tuná dávali, a má nedostatky, aby sa tu vyzývalo na doplnenie takéhoto návrhu a poučoval sa navrhovateľ, že čo má takýto návrh obsahovať. Myslím si, že všetci navrhovatelia sú dosť kvalifikovaní na to, aby vedeli predložiť kvalifikovaný návrh.
Obdobne aj pokiaľ ide o späťvzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späťvzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliadal. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo s návrhom ako takým, ktoré sa viaže aj v rámci trestného konania, ak sa zase analogicky má použiť Trestný poriadok, tak si myslím, že navrhovateľ má plné dispozičné právo s týmto návrhom, a teda môže ho aj kedykoľvek vziať späť bez toho, aby to musel zdôvodňovať, resp. zdôvodniť to musí, ale bez toho, aby teda sa neprihliadalo na to, pokiaľ teda bude mať takýto, alebo niekto vyhodnotí, že takéto odôvodnenie nie je, nie je dostatočné.
Čiže to sú také základné dva, by som povedal, filozofické problémy, samozrejme, potom tam vidíme ešte celý rad ďalších chýb, ktoré tento návrh zákona má, ktoré budeme riešiť v druhom čítaní. Ja len poviem v stručnosti niektoré z nich.
Napríklad čo sa týka prísediacich, tak jednou, jedným z kvalifikačných predpokladov na to, aby niekto mohol vykonávať prísediaceho, je, že nebude odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom ale tento prísediaci bude rozhodovať o disciplinárnych postihoch sudcov, ktorí budú posudzovaní takto aj za nedbanlivostný trestný čin. Čiže prísediaci, ktorý môže byť odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, bude posudzovať disciplinárne sudcu, ktorý sa previnil ako za neúmyselný trestný čin, čiže tuná vidíme absolútnu neproporčnosť.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú vzdania sa funkcie prísediaceho, ktorý ešte tri mesiace, ak sa sám vzdá dobrovoľne, tak ešte tri mesiace má vykonávať túto svoju činnosť, čo môže byť objektívne nemožné.
Ďalšia vec je napríklad pri postúpení veci, pokiaľ sa zistí, že nejde o trestný čin a postupujúca vec je na disciplinárne konanie, tak sa už nepostupujú všetkým tým, ktorí majú návrhové právo, ale len ministerke spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi, čo zase nevidíme odôvodnené, keď návrhovú právomoc má aj predseda Súdnej rady, aj ďalší, čiže myslíme si, že to by mali mať všetci tí, ktorí majú aj štandardne návrhové právo.
No a posledná vec, ktorá nám vadí, je článok II, a to je novela Trestného poriadku, kde sa v zásade dopĺňa prílepok, dopĺňa sa úprava mladistvého, resp. teda úprava úplne veci, ktorá nesúvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, úplne iná, vôbec nesúvisiaca s touto vecou a ktorá ešte aj vecne, vecne, by som povedal, nie je podľa nášho názoru v poriadku, ale k tomu sa budeme vyjadrovať v druhom čítaní, avšak ako prílepok to považujeme v tomto návrhu zákona za absolútne neadekvátne.
Takže toľko z mojej strany k prvému čítaniu a k dôvodom, prečo tento návrh v prvom čítaní nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Žiadam presunúť a termínovať tlače 628, 634 a 674 na zajtra piatok 17. 9. 2021 o 9.00 hod. Sú to návrhy skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Odôvodnenie: Prvý návrh na odvolanie Romana Mikulca povereného riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol predložený 25. júla a v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národná rada o ňom mala rokovať do sedem dní. V rámci koaličnej obštrukcie bolo zablokované toto rokovanie aj ďalšie dva návrhy na vyslovenie nedôvery Romanovi Mikulcovi až do dnešného dňa, čo je už vyše, vyše dvoch mesiacov, a považujeme to za obchádzanie zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že takáto schôdza sa má uskutočniť do sedem dní.

Ďakujem pekne všetkým za faktické poznámky. Chcel by som reagovať najmä na pána poslanca Osuského.
Áno, pán poslanec, máte absolútnu pravdu, je to vaše absolútne osobné právo sa rozhodnúť, že tieto údaje poskytnete komukoľvek. Lenže tento zákon nehovorí o tom, že občania majú toto právo. Tento zákon o tom hovorí, že tí občania majú povinnosť tie údaje poskytnúť, ak chcú ísť do autobusu, ak chcú ísť do práce, ak chcú ísť za zábavou alebo kamkoľvek inak, inam, majú povinnosť. A povinnosti môže ukladať len zákon alebo môžu byť na základe zákona, avšak tie medze musia byť určené. Tuná tento zákon dáva absolútny bianko šek Úradu verejného zdravotníctva, aby si stanovil pravidlá, aké len bude chcieť. A to je neprípustné. Nie je prípustné, aby orgán štátnej správy, nie zákon, ale sám orgán si stanovoval medze obmedzenia základných práv a slobôd. Tak potom načo tu máme zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, núdzového stavu, ktorý hovorí, kedy možno ktoré práva a slobody obmedziť, keď tuná dávame splnomocnenie Úradu verejného zdravotníctva obmedziť základné práva a slobody akokoľvek a kedykoľvek. Veď nie, nie je jasné, čo je to prevádzka, zariadenie, kde sa zhromažďujú ľudia. Veď to môže byť čokoľvek. Nie sú jasné opatrenia, aké ten Úrad verejného zdravotníctva môže nastaviť, do ktorých to môže zakázať, do ktorých nie. Oni povedia, že bude to závisieť od pandemickej situácie. Ale to musí povedať zákon. To si nemôže povedať Úrad verejného zdravotníctva len tak.
Čiže toto ja spochybňujem, prečo je tento zákon v rozpore s ústavou. A bez ohľadu na to, čo tu už bolo počas dvoch dní celé povedané o tom, že je to diskriminačné ako také. Toto rozdeľovanie medzi zaočkovaných a nezaočkovaných, pretože stále nie je nikým potvrdené, že zaočkovaný nemôže byť šíriteľom vírusu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa ešte raz vysvetliť a zopakovať, čo som povedal predtým vo faktickej poznámke s nejakými ďalšími poznámkami k tomu.
V prvom rade je treba povedať, že tu máme medzinárodné dokumenty, najmä rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá hovorí jednoznačne, že štáty členské, ktorými sme teda aj my, musia zabezpečiť, aby občania boli informovaní o tom, že očkovanie nie je povinné a že nikto nie je pod politickým, sociálnym alebo iným tlakom, aby bol očkovaný, ak si to neželá. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, ukľudnime sa a počúvajme pána poslanca Suska.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Čiže ešte raz, členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby boli občania informovaní o tom, že očkovanie nie je povinné a že nikto nie je pod politickým, sociálnym alebo iným tlakom, aby bol očkovaný, ak si to neželá. Aby nikto nebol diskriminovaný za to, že nebol očkovaný kvôli možným zdravotným rizikám alebo že nechce byť očkovaný. A transparentne oznamovať obsah zmlúv s výrobcami očkovacích látok a sprístupniť ich verejnosti na parlamentnú a verejnú kontrolu. Čiže ešte raz si to rozoberme. Nikto nemôže byť diskriminovaný za to, že nechce byť očkovaný. A nikto nesmie byť pod akýmkoľvek tlakom politickým, sociálnym alebo iným za to, že si neželá byť očkovaný.
Stále sa hovorí o tom, že očkovanie je dobrovoľné. Aj pán minister, aj ostatní koaliční poslanci hovoria o tom, že očkovanie je dobrovoľné. Áno, to je pravda, je dobrovoľné. Na druhej strane však sa tu vyvíja tlak ekonomický, sociálny a iný na to, aby sa občania zaočkovať dali, pretože ak sa nedajú, budú mať problém chodiť do práce, budú mať problém chodiť mestskou hromadou dopravou, budú mať problém sa zúčastňovať na akýchkoľvek podujatiach, resp. v akýchkoľvek prevádzkach, kde sa môžu zhromažďovať ľudia. A to je neprijateľné podľa medzinárodných dokumentov, podľa medzinárodného dokumentu.
A teraz sa vráťme naspäť na Slovensko a povedzme ústavnoprávne aspekty tohto návrhu zákona. Prečítam tu znenie zákona: Úrad verejného zdravotníctva môže vydať nariadenie, ktorým dočasne podmieni vstup do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb, a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19, alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, bez ďalších podrobností.
Na ústavnoprávnom výbore pán minister sám povedal, že do návrhu tohto zákona nedávali žiadne podrobnosti preto, lebo si to budú upravovať podľa toho, ako si to situácia bude vyžadovať. Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, aby si Úrad verejného zdravotníctva mohol stanovovať obmedzovanie základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky vo forme nariadenia Úradu verejného zdravotníctva.
Ústava Slovenskej republiky hovorí jasne v čl. 13: Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, čiže rozhodnutím štátneho orgánu, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. V prvom rade pri zachovaní základných práv a slobôd a v druhom rade v medziach toho zákona, na základe ktorého má takýto štátny orgán rozhodovať. Avšak tie medze, hovorí čl. 13 ods. 2, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom, žiadnym nariadením, žiadnou vyhláškou, len zákonom. Čiže nie je možné dať v zákone blanketnú normu, odkazujúcu normu na podzákonnú právnu normu, ktorá by mala upravovať medze základných práv a slobôd. Je to v rozpore s ústavou. Schválili ste v prvom čítaní návrh zákona, ktorý je v rozpore s ústavou.
Okrem toho, ďalej jeden zo zamestnancov ministerstva zdravotníctva na ústavnoprávnom výbore povedal, že v prípade preukazovania sa tzv. COVID pasmi, resp. teda potvrdeniami o absolvovaní očkovania či potvrdenia o prechorení ochorenia, alebo výsledku testu, nejde o spracovanie osobných údajov. Takže ja vám prečítam zo zákona o ochrane osobných údajov, čo sa rozumie pod spracovaním osobných údajov. Spracovanie osobných údajov je spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi alebo so súbormi osobných údajov, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie a tak ďalej, ale aj prehliadanie, poskytovanie prenosom, šírením a tak ďalej, bez ohľadu na to, či sa vykonáva automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami. Čiže ešte raz. Spracovaním osobných údajov je spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie a prehliadanie. Údaje o zdravotnom stave, to znamená aj údaje o očkovaní alebo o tom, či je niekto pozitívny alebo negatívny, je údaj o zdravotnom stave fyzickej osoby. Podľa zákona o ochrane osobných údajov § 5, pardon, § 16 hovorí o spracovaní osobitných kategórii osobných údajov. § 16 ods. 1 hovorí jednoznačne: Zakazuje sa spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov. Zakazuje sa. Osobitnými kategóriami osobných údajov sú údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje a údaje týkajúce sa zdravia alebo týkajúce sa sexuálneho života, alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby. Údaje týkajúce sa zdravia. Zakázané spracúvať.
Zákon potom v ods. 2 vymenúva výnimky z tohto zákazu spracúvania. Avšak tie výnimky sú vždy presne definované. A pokiaľ sú to otázky týkajúce sa zdravia, tak sú tam výnimky pre zdravotnú poisťovňu, Sociálnu poisťovňu, zdravotnícke zariadenia a podobne. Vždy s odkazom na konkrétny zákon, ktorý takúto kompetenciu príslušnému orgánu, resp. inej inštitúcii dáva z hľadiska zachovania zdravia. Žiaden takýto odkaz na zákon o ochrane verejného zdravia v zákone o ochrane osobných údajov nie je. Čiže je tu konflikt s ďalším zákonom Slovenskej republiky pri takomto spracovaní osobných údajov.
A nemôžem súhlasiť s tým, čo povedali kolegovia, zamestnanci ministerstva na výbore, že v tomto prípade nejde o spracovanie osobných údajov. Samozrejme, že ide. Čiže z týchto pohľadov my nemôžme a opätovne upozorňujem na to, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou a nemôžme ho podporiť. A dúfam, kolegovia a kolegyne, že si to uvedomíte do zajtra a pri hlasovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní ho nepodporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Počas rozpravy bol podaný procedurálny návrh pánom poslancom Ficom a následne aj pánom poslancom Kuffom, o ktorých ste dali hlasovať, avšak Národná rada nebola uznášaniaschopná. Povedali ste, že dáte o nich hlasovať pri najbližšom hlasovaní, takže očakávam, že dáte o týchto návrhoch, resp. o jednom, lebo to bol ten istý návrh, teraz hlasovať ešte pred hlasovaním o samotnom bode programu. Ďakujem.