Videokanál poslanca

Odtiaľto chcem poďakovať za, za naozaj ochotu spoločne urobiť niečo s touto kliatbou, ktorá doslova na Slovensku leží. Viem, že je tu veľa odborníkov, veď nakoniec pán Kazda je z odpadárského sveta, dobre rozumie tejto problematike. Viacerí z vás ale hlavne máte tú najcennejšiu kvalifikáciu, že ste jedni zo zúčastnených, vy pijete tú vodu, vy dýchate ten vzduch, vám teda hrozí.
Pre mňa najzaujímavejší príspevok bol príspevok pána Suju, teda nech mi je prepáčené od ostatných poslankýň a poslancov, ktorí povedal, že už by nechcel dlhé roky čakať, kedy niekoho kúpia. Tu je dlhé roky záťaž morálno-etická aj tú sme zdedili a častokrát, verte mi, narážam, že ako ľahko sa dalo predísť tej záťaži, kým nebola vytvorená, ako ľahko.
Preboha, prečo to dovolili? No boli ľahostajní a chýbali im tie morálno-etické zábrany, aby neublížili sami svojmu prostrediu, aby neublížili svojim spoluobčanom. Čiže to je, toto je najväčší výkričník nad nami, že nemôže zaspávať, lebo sa bojí, kedy si ho kúpia, kedy si niekoho kúpia. Áno, takto to je. Aj ja sa bojím, aj dnes, pretože stále ľudia nemajú dostatočný rešpekt pred zákonom. Štát je slabý na vynucovanie, dôkladné vynucovanie zákona, zatváranie tých, ktorí nám otravujú krajinu. Teraz dokonca za bývalej vlády už bol tak slabý ten štát, že si ľahol a povedal: "Poď, normálne my ti to zaplatíme, prevalcuj nás a ešte dáme eurofondy, lebo..." (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk)

Ďakujem pekne. Vážim si, panie poslankyne a páni poslanci, že ste tu diskutovali na túto pomerne odbornú tému, ale týka sa voličov skoro všade, kde, kde pôsobíte. Viacerým, s viacerými by som rád rozpriadol debatu. Budem pamätať, samozrejme, na to, na tú ťažbu zlata. My sme ako aktivisti proti nej protestovali. Už komunisti chceli lúhovať, potom dlhé roky sa tu zjavovali raz z Kanady, raz neviem odkiaľ, to je naozaj treba stále strážiť. Stále strážiť a nepripustiť škodlivé, škodlivé alternatívy.
Ale prihlásil som sa najmä kvôli tomu, že chcem povedať, že bude naozaj potrebná vaša pomoc, lebo legislatívne zmeny budú musieť byť kvalitné a tentoraz pre verejný prospech. Čiže éra, kedy v envirozáťažiach videli zlatú baňu nejakí, nejakí podnikatelia a spojení možno aj s politikmi, táto éra musí skončiť, lebo ak sa to má stať zlatou baňou, vždy sa to zadrhne a na konci, na konci aj tak sa nič neodstráni. Možno niekto zbohatne, ale iba férovou prácou, vytrvalou a dlhoročnou.
A poviete správne, pán poslanec, ktorý sedí takto predo mnou, ospravedlňujem sa, ja si nespomeniem. Áno, tak sa pýtal, že čo aj dovtedy. Jedno z opatrení, ktoré chceme navrhnúť a kde vás chcem už vopred prosiť o podporu je, že na územiach, ktoré budú označené, že je ohrozená kontaminovaná voda, bude Slovenská republika prispievať na vodu, ale nielen na pitné účely. Keď jedna babka tam na tom východe si pestuje kuriatka a má zajaca alebo zajace a má záhradku, tak ľahko sa lokálnemu hygienikovi povie, viete čo, utraťte tú sliepku, lebo to vajce je vlastne bomba PCB. Ľahko sa povie, utraťte toho zajaca, bohchráň, aby ste to jedli a mrkvy, ktoré priam nasávajú vlahu a proste sú koncentrátom možných škodlivín z pôdy, tak tie už vôbec nejedzte. Tam nejde len o to, že tá babka možno má toto naozaj zásadný, zásadnú časť obživy, ale ide aj o to, že to tvorí kolorit jej života, ona proste nevykántri tie hydiny a nebude ich, keď je takto drahá voda, ako je, tak nebude ich napájať a nebude polievať z vodovodu.
My naozaj na niektorých územiach budeme sa musieť usilovať uzavrieť studne, ktoré občania majú, na tú dobu, kým sú pre nich vlastne nebezpečné. Aj keby sme mali naozaj doplácať a ja myslím, že to štát musí urobiť. Tí občania za to nemôžu, že tam už 37 rokov sa vie, že sú PCB látky a nekoná sa, 37 rokov sú zavreté tieto výroby a boli nahádzané na kopu a proste kontaminujú to okolie. A je to aj prípad iných území. Samozrejme, ja nechcem všetko sústreďovať len okolo PCB a Strážskeho. Prečo by Slovenská republika neodčiňovala týmto občanom do istej sumy aj polievanie a živenie domácich chovov v nejakej primeranej miere?Slovenská republika im zničila životné prostredie, nezabránila tomu zničeniu, roky to nechala tak a teraz odporučíme tomu občanovi, že polievaj si z vodovodov, kŕm aj domáci statok z vodovodov, lebo spodnú vodu máš, podzemnú vodu máš škodlivú.
Takže napríklad toto je konkrétne opatrenie, ktoré podľa mňa nebude stáť žiadne obrovské peniaze, ale môže veľmi pomôcť najmä tým deťom, ktoré sa tam stále rodia, a ľuďom, ktorí, nové generácie prichádzajú a ktoré nemusia mať v tele PCB látky, lebo 90 % toho prenosu, ak sa aj hovorí, že aj vzduchom, vždy ide nakoniec o kontamináciu vody a podzemných vôd. V prípade týchto PCB látok to je kľúčová, kľúčová otázka, takže ak sa bude polievať čistou vodou, nezávadnou vodou, tak aj mrkva je v poriadku a takisto, a takisto to vajíčko, ktoré si tá pani zoberie spod sliepky, bude úplne rovnako zdravé ako kdekoľvek inde.
Takže napríklad toto môže byť jedno z opatrení, ktoré vie Slovenská republika urobiť ihneď a ktoré bude podľa mňa verejnosťou prijaté pozitívne, lebo to je opatrenie, na ktoré nebudeme musieť čakať dlhé roky.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem pekne za reakcie. Skutočne, ako povedala pani poslankyňa, je čas, aby sme hovorili pravdu, lebo tá nás mobilizuje, aby sme sa prihlásili k tomu, že musíme byť hospodármi v tejto krajine. Verte, že to je veľká výzva pre aj ďalšiu generáciu, či je to ochrana povodí, či to je, myslím teraz pred povodňami, či to sú prístup k odpadom, všade nájdete vo svojom okolí. Mohol by som pokračovať k ovzdušiu, čierne skládky. Všade nájdete elementárne známky toho, že ľudia sa len učia prijať tento štát za svoj a chovať sa k nemu ako jeho správcovia, majitelia a gazdovia na tomto území a k tomu patrí na prvom mieste pravda.
Čiže ďakujem za toto podčiarknutie, bez pravdy aj o envirozáťažiach sa ďalej nedostaneme.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa ľudských práv, poslankyne a poslanci, k tejto téme širokospektrálnej by sa mali hlásiť a ozývať asi mnohí predstavitelia verejnej správy, pretože, tak ako v mnohých témach, ktoré sa dotýkajú životného prostredia a zdravia občanov, ide o synergiu a ide o dlhú a bolestivú ranu vlastne, ktorá zostala po tzv. socialistickom hospodárení prevažne v našej krajine.
Treba povedať, že, samozrejme, máme aj environmentálne záťaže, ktoré sú staršieho dáta z prvej republiky a dokonca zo stredoveku, ale počtom a škodlivosťou sa, žiaľ, nevyrovnajú a nemôžu ani porovnať s tým, čo zostávalo často po neodbornej a extenzívnej buď ťažbe, alebo spracovaní rúd, alebo iných materiálov, ktoré sa odohrávali po 2. svetovej vojne a často pokračovali aj neskôr. Dokonca niektoré znečisťovania aj pokračujú napriek predpisom až do týchto chvíľ.
Vítam, že pani ombudsmanka sa venovala tejto oblasti, nie už tak, že nekonzultovala s ministerstvom životného prostredia, ale je to jej právo. Napokon konkrétne prípady, o ktorých rozpráva aj tematika sa týka najmä ministerstva vnútra, pretože, žiaľ, ministerstvo životného prostredia neriadi odbory životného prostredia, akokoľvek je to absurdné, ale riadi ich stále ešte ministerstvo vnútra. A tak aj to rozhodovanie, ktoré je v prvom rade na týchto odboroch a na súdy sa dostáva spravidla až neskôr, nevieme nijak ovplyvniť. Ešte menej vieme ovplyvniť, samozrejme, potom vlečúce sa spory na súdoch.
O čo ide a čo ma trochu sklamalo na správe pani ombudsmanky, no skoro nič ma nesklamalo, lebo ja by som bol za to, aby rovnakú správu, aby sme tu rovnako diskutovali aj o poškodzovaní zdravia z ovzdušia, aj o poškodzovaní zdravia z pôdohospodárstva prechemizovaného, pretože tá vysoká úmrtnosť, nízka miera dožitia, množstvo rakoviny, ktorej sme jedna z prioritných krajín, to sú všetko vlastne pramienky poškodenia životného prostredia, ktoré sa nakoniec stekajú práve do týchto oficiálnych štatistík, ktoré ukazujú, že na Slovensku nedá sa veľmi povedať, že je tu zdravo žiť a nedá sa povedať, že človek tu má naozaj slušné šance na dlhý a zdravý život.
Na mnohých miestach nám život skracujú chemické a iné škodlivé látky pochádzajúce z ovzdušia, z potravín, z pôdy, pochádzajúce z envirozáťaží, čiže envirozáťaže najmä z hľadiska prenikania, samozrejme, do vody, do podzemných vôd a do pôdy z obrovskej petrochémie, z obrovských ďalších výrob. Však sme naozaj kedysi slúžili ako výrobňa polotovarov. Možno viete, možno neviete, taký viskózový hodváb sa na území dnešného, dnešného, ako sa to dnes volá, CHZJD, ako sa, Istrochem, vyrábalo pre celý socialistický sektor a viete prečo? Lebo tam bolo treba používať sírouhlík a nikto nechcel, nikto nechcel takú špinavú výrobu. Takisto gumárenské urýchľovače sa tu v Bratislave vyrábali. Vyrábala tu Gumonka, bola Káblovka, je tu Slovnaft.
Žiaľ, pani ombudsmanka sa veľmi mýli, ak si myslí, že 350 mil. je treba na odstránenie envirozáťaží Bratislavy. Toľko zhruba sa odhaduje iba na Istrochem. Poďme hovoriť o tých ďalších. A naše mesto nielenže je hlavné mesto, ktoré je bezkonkurenčne najšpinavšie chemickými záťažami, aké poznáme v Európe, ale je to aj jediné mesto v Európe, ktoré leží nad najväčším zásobníkom podzemných vôd, pitných vôd, ktoré sú schopné napojiť 12 miliónov, 12 až 15 miliónov obyvateľov. Tento najväčší prírodný poklad, lebo tá voda je vzácnejšia, než keby sme tam mali ropu alebo keby sme mali neviem aké materiály, tento obrovský poklad je ohrozovaný aj tými spomínanými zvyškami po spomínaných veľkopodnikoch z čias, keď sa nad Bratislavou vznášali nápisy či už na stenách, alebo neónové: "Bratislava, mesto chémie". "Mesto chémie," používali komunisti ako slogan a dneska nám po ich bačovaní zostalo mesto environmentálnych záťaží.
Žiaľ, ale ani inde na Slovensku, ako veľmi správne pani ombudsmanka zdôraznila, nedbali štáty a naši predchodcovia vo vládach o zdravie občanov a nedbali ani o odstraňovanie envirozáťaží až do čias, kým sa zjavili eurofondy a niektorí vychytralci prišli na to, že bolo by dobré si vyčistiť tie sprivatizované podniky. A tu pani ombudsmanka ani nevie, že možno mimovoľne nahráva aj takýmto chúťkam, lebo ak niekde tí úradníci predsa len sa vzpierali potvrdiť, že prevezme štát na svoje bedrá miliónové škody, ktoré, ktorých sa chce zbaviť miliardár, a takých prípadov by som vám tu vedel menovať celé hodiny, tak váhali oprávnene, vážení, pretože predošlé, predošlá vláda prispôsobila zákon nielen tak, že sú napríklad utajované pravdepodobné záťaže, ale aj iné veci sú utajované.
Ako viete, zistilo sa, že geologické prieskumy napríklad pod už spomínaným Istrochemom boli takisto jedným trikom v zákone na desať rokov utajené. Až teraz občania smeli sa dozvedieť aspoň, aspoň merania spred desiatich rokov. Ale zároveň boli zákony vedome manipulované tak, aby napríklad, keď ste vlastník takého Istrochemu, ste ho mohli odovzdať štátu na vyčistenie. Áno, tak jak počujete jak do práčovne, občania sa vám vyskladajú, vám miliardárovi na vyčistenie a potom je štát povinný vám ten pozemok vrátiť. Mne, až doteraz platí, že nemusí prispieť ani halierom, až doteraz platí, vážení, a to sa zasmejete, že my sa mu ešte poskladáme na nájom, keď sme to čistili, na nájom za prevzatie toho majetku. Toto je paródia právneho štátu, kde boli občania okradnutí v privatizácii. Ale tí, ktorí dostávali za päť prstov a šiestu dlaň naše majetky, podpísali, že odstránia envirozáťaže, tí istí, roky prešli, podniky vytunelovali, no ale envirozáťaže zostali. A kto by ich asi tak odstránil? No vy, občania. A zákony sú pripravené na to, aby táto klietka, táto pasca zaklapla. Aby občania, áno, aj tu v Bratislave známym miliardárom často ukrytých za biele kone a za rôzne triky, ale stále veľmi dobre známym boháčom, privatizérom z 90. rokov, aby občania za svoje peniaze čistili pozemky. A, vážení, keby išlo o 300 mil., bolo by to tragické, ale vedeli by sme si predstaviť svetlo na konci tunela. Ale veď nežartujte, v Bratislave to je najmenej miliarda. A to hovoríme o jednom meste. Poďme po Slovensku.
Pani ombudsmanka niektoré lokality spomínala, to je veľký problém. Čiže ministerstvo životného prostredia avizovalo, že naozaj je treba obraňovať aj verejný záujem a spravodlivosť, lebo aj taký pojem ešte stojí za zmienku. Je nespravodlivé a príkro nespravodlivé, aby boli ľudia dvakrát okradnutí a dokonca niekedy tými istými. A niekedy ich nasledovníkmi alebo vychytralými dedičmi.
Pred 30 rokmi sa odohrávala lúpež storočia, ak nie tisícročia. A my budeme ešte doplácať? Uvedomte si, že za niektoré podniky, za ich vyčistenie by sme dnes mali zaplatiť viac, než bola ich vtedajšia cena. To je podľa môjho názoru neprijateľné a je našou povinnosťou ako zástupcov občanov chrániť ich záujmy. Samozrejme, rovnako aj záujmy na očistenie od envirozáťaží a takisto aj záujmy, aby neboli druhýkrát okradnutí. Je to balans, ktorý verím, že aj pani ombudsmanka pomôže nastaviť. Viem, ako sa o to zaujíma i pani prezidentka. Ministerstvo príde s iniciatívou, budeme diskutovať široko, je to, týka sa to naozaj každého. Odstraňovať, naozaj odstraňovať tieto záťaže sa budú dlhé roky. Možno nikto z nás už nebude v tejto sále, keď ešte stále naši potomkovia budú zápasiť s týmto svinstvom, ktoré sľubovali privatizéri, že všetko odstránia a za to dostali lacné podniky. Niektorí za korunu, lebo sú tam envirozáťaže. No a ako ľahko sa na podniky potom brali úvery, z toho bolo to veľké vytunelovanie bánk, ktoré si mnohí pamätáte. A ani to nestačilo. Išiel kolotoč peňazí, často ide až podnes. Tá spomínaná Poša je ilustráciou, kde budú trestné konania, pretože spreneverili sa svojim povinnostiam aj orgány štátu, aj inšpekcie životného prostredia a všetci zainteresovaní sa pozerali, ako sa do Poše naďalej valí škodlivina a jedovaté látky. Každý ten prípad je trochu iný. Nemožno hádzať ani všetkých podnikateľov, ktorí kedysi privatizovali, do jedného vreca. A nechcel by som, aby to tak vyznelo. Ale existuje naozaj kategória hochštaplerov, ktorí za lacno privatizovali kvôli envirozáťažiam, a nemali to svedomie, často tam aj žijú, pozerajú sa do očí tým ľuďom v Michalovciach, tým ľuďom v okolí Strážskeho, no ale peniaze im nesmrdia.
Budem sa snažiť jednak otvorene vám o tom hovoriť a jednak ešte verím, že tento rok do legislatívneho procesu alebo aspoň na diskusiu predloží ministerstvo životného prostredia zákon, v ktorom náklady štátu, ktoré bude mať pri čistení, sa stanú ťarchou na majetku, a tak aspoň čiastočne všetkými nástrojmi, ktoré budeme mať, sa budeme snažiť zmierniť škody, ale tým aj zreálniť to očistenie Slovenska od envirozáťaží. Ak to má byť, vážení priatelia, len na nás, na občanoch, tak to je vlastne nemožné vyčistiť envirozáťaže. Náš rozpočet na to nemá vôbec prostriedky. Ak napríklad pani ombudsmanka dúfa, že peniaze z fondu obnovy, no tak, žiaľ, fond obnovy smeruje najmä na klimatickú zmenu a že Slováci si nechali rozkradnúť majetky a tým ľuďom, tí ľudia mali svedomie ani len, ani len nevyčistiť tie envirozáťaže, to Európania pokrčia plecami. Aj oni majú svoje problémy, aj oni majú svojich zlodejov a každý národ nech si poradí so zlodejmi, ako vie. My sme sa nechali okradnúť a teraz nás by niektorí z nich chceli okradnúť druhýkrát. To je na nás. Čiže, žiaľ, fond obnovy nevyzerá zatiaľ na to.
Ja som dával, úprimne vám poviem, pol miliardy som navrhoval, aby vláda bojovala, vyčlenila na očistenie envirozáťaží. Spolu aj s nejakými eurofondami postupne, samozrejme, je to nič, ešte stále je to málo, ale bolo by to veľká pomoc. A zatiaľ to vyzerá, že môžme sa spoliehať iba na fondy EŠIF, teda Európske štrukturálne fondy. Ale slovenský rozpočet by túto úlohu neutiahol. Aj tam som ja veľmi šťastný, že Európania pomáhajú, lebo v životnom prostredí náš rozpočet vlastne nedáva nič, nič. Všetko, čo v životnom prostredí zachraňujeme, je z prostriedkov Európskej únie.
No, na záver hádam toľko, že pani ombudsmanka určite tiež pomohla tou správou k tomu, že venujeme pozornosť envirozáťažiam. Ja týmito faktami pomerne ponurými, ktoré som vám povedal, zas nechcem, nechcem vyvolať náladu nejakú defetistickú, že je to stratený boj. Ten boj nemôže byť stratený. My nemáme inú krajinu. My len túto krajinu máme aj naše deti a sme povinní im ju zanechať v lepšom stave, než sme ju prevzali. Ale je pravda, že sme ju prevzali po rokoch šafárenia komunistického režimu, ktorý vlastne všetko robil pre okamžitú výrobu, pre okamžité výsledky a často aj neodborné výsledky a dôsledkom toho sú tieto obrovské haldy.
Keď si predstavíte len na okraj, že Niklova huta práve za to, že sme v socialistickom tábore, tak kupovala, kupovala rudu iba z Albánska, ktorá bola špecifická tým, že má 99,8 %, 8 až 9, hlušiny a jedno, jednu desatinu percenta niklu. Ten obrovský závod, ktorý tam stále hrdzavie na gigantickom pozemku, ktorý môžte vidieť, keď vyleziete na haldu po Niklovej hute, tak ten mlel dňom-nocou túto hlušinu, aby vyťažil, lebo bola k ničomu, to bola katastrofa, ale bolo to sprijateľné na Albánsko, aby vyťažil to jedno, tú maličičkú časť a všetko ostatné nám tam zostalo. To je jeden z príkladov, že to socialistické hospodárstvo bolo katastrofálne a vidíme, keď po ňom vidíme tie zvyšky, tak vidíme cenu. Lebo to bol teda veľmi drahý nikel a ešte nám sa teraz predraží.
Samozrejme, že envirozáťaže aj tie samotné lokality, napokon aj táto Niklová huta Sereď prešli, dokonca aj tie hlušiny, najrôznejšími majetkovými vzťahmi, a preto budeme hľadať, verím, že aj s mnohými z vás, také právne riešenie, aby sa to neťahalo dlhé roky, aby sa najmä tie vlastnícke vzťahy dali stanoviť v nejakom reálnom čase. Tam váš návrh smeruje veľmi správnym smerom, že to už musí mať nejaký koniec. Samozrejme, tie prieťahy spôsobujú najmä majitelia, ktorí sa z toho chcú vyzuť. Sú tam triky - rozdeliť pozemok, hej. Rozkúskujem ten pozemok a tú hlušinu, tú škodlivú skládku alebo obrovské jazero jedu, to je Predajná, ktorá bola takto delená bývalým privatizérom, tak tú nechám obci, občanom, nech to čistia. Čiže tých trikov právnych, bielych koní a tak ďalej je tam, je to celá škála, čiže bude si to vyžadovať spoluprácu parlamentu a musíme prelomiť tento problém, aby to naozaj netrvalo roky, aby sa tí, ktorí môžu ešte byť volaní k zodpovednosti za svoje niekdajšie výhody, zodpovedali. Lebo výhody použili a envirozáťaže by chceli, aby sme čistili my. Ale zároveň, aby občania sa nemuseli obávať, že sa nedočkajú nikdy nejakého vývoja.
V prípade tých najznámejších envirozáťaží pani ombudsmanka spomínala populárne Chemko Strážske - PCB látky. Práve dnes som rokoval znovu s ministrom vnútra, resp. s jeho štátnym tajomníkom, lebo pán minister je v karanténe. A na budúcu vládu v stredu bude predložený materiál so sumou na vytvorenie kaziet, kde budú uzavreté, uzavreté PCB látky, ktoré sa nachádzajú v budovách, ktoré sú v rozklade, to je tam tzv. prasačinec a čierna budova. Tie látky, ktoré sú v zemi alebo ktoré sú v atómovom kryte, ktorý tam je, tie sú relatívne intaktné. Práve v tomto prasačinci hrozí, že už sa rozpadne úplne a dážď a sneh bude roznášať tie látky do okolitej prírody, tak tomu ideme rýchle zabrániť. To bude taká SOS akcia s tým, že tá skutočne záchranná akcia začne na jar, a to aj odstraňovaním v tom lese. Samozrejme, vo všetkých týchto prípadoch znovu je ten problém, že majiteľ je známy. A štát tam ide investovať milióny, desiatky možno miliónov. To sa ukáže, keď sa to celé otvorí. Preto je potrebný ten posun zákona, ktorý nám zabezpečí, že keď dáme verejné prostriedky do súkromného majetku, tak budeme mať nejaký vzťah k tomu majetku a budeme môcť očakávať aspoň čiastočné splatenie vysokých nákladov, ktoré táto, takéto operácie odstraňovania envirozáťaží budú vyvolávať.
Tak či onak je našou občianskou povinnosťou o tomto, o tejto tienistej stránke životného prostredia hovoriť, hovoriť o nej otvorene. Tým, že sa zametá pod koberec táto téma, tým sa naozaj nič neriešilo a viac-menej sa dlhé roky zametala. Až vravím, keď zistili, že možno by sa takto dali tunelovať eurofondy, tak sa zrazu legislatíva trochu pohla.
Ďakujem pekne a ešte raz ďakujem pani ombudsmanke za jej úsilie. Verím, že komunikácia s ministerstvom životného prostredia bude z jej strany alebo obojstranne intenzívnejšia a že do toho zapojíme aj naozaj tie ostatné rezorty, ktoré nám môžu pomôcť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení zákona č. 74/2020 Z. z. vstupuje teda, ako verím, do finále. Chcem vás poprosiť o podporu tohoto zákona z dôvodu, že si to vyžaduje odpadové hospodárstvo.
Dneska som bol potešený, že aj predstavitelia ZMOS-u prišli a potvrdili a tak isto aj predstavitelia Únie miest a obcí, že veľmi uvítajú, ak poslanci umožnia túto malú zmenu, nehovorím, že bezvýznamnú, ale zatiaľ malú zmenu vo fungovaní systému separácie odpadov.
Neriešime celé odpady, k tomu sa priznávam. Tuto ide o jeden z kľúčových momentov, že separované odpady v mnohých obciach končia v zmesových odpadoch, zapĺňajú nám odpadové priestory, zapĺňajú nám kazety, ktoré mali byť vyhradené vyslovene pre zmesový odpad. Najnepríjemnejší je plastový odpad, ktorý má obrovský objem, je ľahký síce na váhu, ale je schopný zaplniť skládku veľmi rýchlo a preto z obcí prúdia veľmi mnohé požiadavky o otváranie nových skládok. To by sme ale išli presne proti požiadavkám programu vlády a tak isto aj požiadavkám Európskej únie.
V túto nešťastnú situáciu nechcem v tejto chvíli hľadať vinníkov. To, že sa vyhrotila, je naozaj vinníkom COVID-19. Možbyť by sme na riziká tej situácie boli prišli neskôr, ale boli by sme prišli, lebo, žiaľ, pri tom zriadení organizácií zodpovednosti výrobcu, kam prúdia peniaze od výrobcov, sú závady. Je tam aj istý zakódovaný konflikt záujmov, keďže tieto samotné organizácie zriaďujú výrobcovia. Čiže oni aj prispievajú a zriadili si aj organizácie, kam prispievajú. Nečudo teda, že by, že tieto obe strany hry, ktorá mala byť zdanlivo teda trhová, mali bojovať medzi sebou, medzi sebou nebojujú, ani nesúťažia, ale sa skôr zhodnú, že nech sú tie poplatky, keď už ich tá Európska únia si na nás vynútila, interpretujem, čo si asi myslia, tak nech to aspoň čo najmenej bolí, nech sú tie poplatky nízke. Prichádza k dumpingovaniu cien. Čiže za odpady neprúdia dostatočné peniaze potom smerom k organizáciám, ktoré majú už naozaj ten odpad odviesť. Lebo OZV sú iba prestupový bod, kde sa zhromažďujú financie.
Mám ambíciu do budúcnosti pred vás predstupovať, aj vás pozývať do diskusií o zásadnejších zmenách. Napríklad ak by mal teraz zostať tento model, budem určite žiadať, aby OZV mali transparentný účet, aby boli nie podnikateľský subjekt, ale aby boli organizáciou verejno-prospešnou a nemohli akumulovať financie, aby nechodili na drahé výlety na Seychely, aby nemali spôsoby, ktoré pripomínajú spôsoby tunelovania niektorých, v niektorých prípadoch štátnych podnikov. Tam nám totiž miznú peniaze, ktoré potom sa nedostanú na separáciu. A ako som už povedal, plasty alebo aj iné materiály, papier, nakoniec skončia na skládke zmesového odpadu.
Zvýšenie separácie, ktorá tento rok mala dosiahnuť 50 % a dosiahla 39, je kľúčovým cieľom, ktorý by mal spájať nás všetkých. Slovensko potrebuje sa zbaviť zavážania nášho územia odpadom. Potrebujeme oddeľovať to, čo sa ešte využiť dá. Keď už na nič lepšie, tak na kúrenie, čiže tuhé alternatívne palivo. Potrebujeme oddeľovať biologickú zložku, ktorú chceme vracať naspäť do pôdy. To je zákon, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára a popasovať sa s celou touto schémou tak, aby sme našli spôsob win-win aj pre obce, aj pre podnikateľov, aby ich výsledkom bol spokojný občan.
Ďakujem veľmi pekne.

Páni poslanci, ktorí ste diskutovali na tému ceny, určovania ceny, mýlite sa. Neprichádza k určovaniu cien, ale k určeniu minimálneho poplatku pre tých, ktorí vytvárajú odpady. Ja viem, že nie je príjemné niekomu povedať, že to pero, ktoré vyrába, je odpad, ale tak to je. To pero, tá chladnička aj tento pult sa skôr či neskôr stane odpadom, a preto ten poplatok je práve rovnaký poplatok, ako je povedzme za vytváranie emisií. A že máme poplatky za emisie, páni poslanci aj koaliční, to ste nenapadli, že by bolo určovanie cien.
Navyše nemusím ani hovoriť, že príprava tejto novely vychádza z toho, že ide o minimálny poplatok a samotnú cenu si určujú účastníci trhu. Tí majú možnosti, keď budú poplatky minimálne určené, dohadovať si ceny a získavať tieto druhotné suroviny aj za vyššiu cenu, než je minimálny poplatok. Čiže, žiaľ, naozaj myslím, že v tomto prípade aj ten príklad s emisiami dokazuje, že nikoho v Európe ešte nenapadlo, že určenie poplatkov za emisie je určenie cien za emisie a že tým sa zasiahlo do slobodného trhu.
Napokon ešte dodám, že ako aj povedal pán poslanec Dostál, veru je pravda, že tento návrh zákona nie je známy deň ani hodinu, ako tu viacerí hovorili, nakoniec jedna poslankyňa z opozície hovorila, že už týždeň idú protesty, tak ako to, že idú protesty, keď ona tvrdí, že to pred desiatimi minútami počula. Nie, zákon bol publikovaný a hlavne tá jeho hlavná zložka, a to bude určenie týchto minimálnych poplatkov za odpady určené na separáciu. Tá hlavná zložka bude predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania, bude – a to vám sľubujem – predmetom otvoreného okrúhleho stola, ku ktorému každého z poslancov pozývam, kde budú účastníci tohto trhu, ale kde budú aj zástupcovia miest a obcí a kde budú aj zástupcovia občianskych združení, ktoré roky bojujú za čistú krajinu. Lebo toto nie je len o biznise. Toto nie je len o tom, že niekto si chce ušetriť výdaje tým smerom, že nezaplatí potrebné poplatky za separáciu jeho vlastných predmetov, ktoré vyrába. Toto je aj o budúcnosti mladých ľudí, ktorí sa pozerajú na krajinu trochu menej hmotársky a nielen ako na biznis, ale ako aj na čistú prírodu, čistú krajinu, čisté Slovensko.
Srdečne vás pozývam, tí, ktorí by ste nemohli ísť, nech sa páči, určite to pôjde online, pretože my dnes, ktorí navrhujeme tento zákon, aj vy, ktorí zaňho budete hlasovať, nepresadzujeme žiadny lobistický záujem. A tí, ktorí prídu presadzovať lobistický záujem reťazcov, výrobcov, nech sa páči, prídite, páni! O niektorých je to roky známe, že presadzujete lobistický záujem, prídite a presadzujte ho! Bude to online, ľudia si pozrú, pre koho pracuje kto, a preto si, sa neobávajte, že nebude verejná diskusia. Už beží. Aj tie útoky, rôzne tlaky, vyhrážky, že bude stúpať cena. A prosím vás, v Rakúsku sú niektoré toky tovaru sedemkrát viacej dotované výrobcom a tú Coca Colu alebo prací prášok si tam, pani poslankyňa, chodia ženy kupovať, lebo je dokonca ešte lacnejšia. Ako je to možné, kde bude to zdražovanie? No ja som presvedčený, že toto je len strašenie a odpadový systém nastavíme k spokojnosti všetkých.

Dámy a páni, v skrátenom konaní som cítil povinnosť odôvodniť význam tohoto zákona, čiže nebudem veľmi predlžovať uvádzanie tohoto zákona. Snáď môžem pridať ako argument, že skutočne Slovensko potrebuje vyrovnať ten, ten, tú neharmóniu, ktorú máme v odpadovom hospodárstve. Až 700 ton odpadov sa ročne dováža a spaľuje na území Slovenska, pretože obce a mestá, respektíve príslušné OZV-čka nemajú prostriedky na to, aby, aby zhodnocovali odpad takzvane energeticky.
Odpadové hospodárstvo veľmi naliehavo potrebuje injekcie na nové technológie, na to, aby začali vyrábať u nás aj napríklad z bioodpadu budúce palivo pre energetické zhodnotenie. Musíme naliehavo dosiahnuť, aby sa tie kopy smetí, ktoré zapáchajú, z ktorých lietajú odpadky, ktoré sa často počas leta stávajú aj zdrojom požiaru, aby tieto smetiská boli minulosťou. Možno to pre mnohých z nás môže znieť neuveriteľne, ale v takom Rakúsku sú zakázané. Táto naša susedná krajina si dokázala poradiť s odpadom a nedá sa povedať, že ho majú menej, majú ho viac než my. Dokázala si pora; myslím na jedného obyvateľa. Dokázala si excelentne poradiť s odpadom.
Ja budem ešte tento rok vás obťažovať aj informáciami o opatreniach smerujúcich k separácii odpadov, lebo tiež to bude vyžadovať spoločné úsilie, separáciu kuchynského odpadu, aby sme našej pôde začali vracať to, čo z nej už desiatky rokov berieme, ale živočíšne hnojivo sa nevracia. Vracia sa nanajvýš NPK, chemikálie, dusíkaté hnojivá, ktoré stláčajú pôdu aj spolu, samozrejme, s ťažkými mechanizmami a z ornej pôdy, ktorá kedysi bola ako kyprý koláč, je dneska tenká kôra, síce stále černozem, ale kôra, v ktorej je oveľa menej priestoru pre dôležité živočíchy, pre dôležité prvky, pre vzduch a vodu, ktorá je všetka nevyhnutná k tomu, aby rastlinná výroba prosperovala, aby sa dosahovali výnosy nie zvyšovaním chemikálií, ale výnosy skutočne zdravých a človeku, človeku užitočných rastlín.
Mám veľké, veľkú nádej, že vláda Slovenskej republiky bude prihliadať na odpadové hospodárstvo aj pri obnove, z ktorej má byť najmenej 38 prostriedkov zelená obnova. Viem, že aj minister Mičovský veľmi si uvedomuje chudobnosť pôdy alebo jej neustále ochudobňovanie nielen eróziou, ale práve nedostatkom živín, a diskutujeme spolu veľa o tom, ako vrátiť na Slovensko aj prírode blízke hospodárenie v pôdohospodárstve a v lesníctve.
Odpadové hospodárstvo s týmto zákonom naozaj nekončí, toto je havarijný, havarijné skrátené konanie, ktorým reagujeme na to, že naši predchodcovia trestuhodne nehali všetko ležať. Nielenže nefunguje ISOH, teda informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý, do ktorého naliali desiatky miliónov, ale nefunguje, ako vidíte, ani OZV, teda systém zodpovednosti výrobcov, pretože je zle vybalansovaný. Nemyslí na to, že keď systém vypovie obec, čo má tá obec robiť, keď nesmie financovať ona odpady. Ja viem o starostoch, ktorí to všelijak rafinovane obchádzajú a pomaly z vlastných peňazí prispievajú, aby tá obec nebola zasypaná odpadkami, a zúfalo sa snažia vyhovieť svojim občanom a nejak to zachrániť.
Dámy a páni, ešte raz sa ospravedlňujem za skrátené konanie, nerád to robím, neni to prezentačné, je to nevyhnutnosť.

Samozrejme, že neprišiel by som pred vás, vážené poslankyne a poslanci, ak by to nebolo naliehavé. Toto nie je príjemný zákon ani tu nie je prezentácia pre nejakú volebnú skupinu. Pani poslankyňa, ktorá je bývalou primátorkou, dobre vie, že aká je situácia, a spomínať, že, že sa majú obce vyskladať dve-tri, ona by najlepšie mala vedieť, že to majú v zákone zakázané. Vôbec sa nemôžu vyskladať na žiadne odpady.
Mali by ste stáť aj vy, opoziční poslanci, na strane verejného záujmu. A verejným záujmom, ja verím, že vy nerobíte politiku, že čím horšie, tým pre nás lepšie. Verejným záujmom nie je, aby pred Vianocami zasypalo Slovensko ako Neapol odpadky, preto aj 400 obcí volá po tom, aby mohli uzavrieť znovu zmluvy.
Na uzatváranie zmlúv s organizáciami zodpovednosti výrobcu, tak aby aj mohlo prísť k rokovaniam a k dohodnutiam, pán Dostál, naozaj je treba čas a nie je možné obce postaviť niekedy pred Vianocami dajme tomu, ak by sa stihol iný spôsob prijímania zákona, pred otázku, že teraz, občania, si choďte riešiť odpady. Je to naozaj nepríjemná vec, nerobí mi to radosť dávať, dávať skrátené konanie, ale máloktorý z tých covidových zákonov, ktoré tu boli, bol tak jednoznačným dôsledkom krízy, v tomto prípade to, tie, tie obrovské množstvá, ktorými boli zasypané zberné dvory, a ten nedostatok financií, ktorý neprichádzal, lebo boli zatvorené obchody, tak jednoznačne ako tento zákon. Málokedy sa dalo tak štatisticky presne ukázať, málokedy to prinieslo takú jednoznačnú, taký jednoznačný problém, ako je rozpad odpadového hospodárstva v 400 obciach Slovenska.
Dámy a páni, slovenské skládky sa naozaj zavážajú v týchto mesiacoch extrémne rýchle a tam je hospodárske riziko infringementu a vysokých, miliónových pokút za to, že my nebudeme môcť zatvárať skládky, ale zároveň budú plné. Nové otvárať nie sú pripravené a ani nevidím, že by sme si mali dať za cieľ otvárať nové skládky a ísť naozaj do rizika infringementu. Tu je treba pokračovať v separácii, ktorá bola naštartovaná a ktorú poškodili okolnosti COVID-19. Máloktorý zákon tak jasne odpovedá na túto krízu COVID-u.
A to, že táto kríza v odpadovom hospodárstve istú dobu čakala, možno nás ešte čakajú iné nečakané a nepredvídané dôsledky toho, že boli obchody zavreté, toho, že ľudia neboli v práci. Však nakoniec všetky dôsledky, ktoré aj vy ako poslanci riešite v rozpočte, ten deficit, ktorý Slovenská republika nikdy nemala, je takisto odloženým dôsledkom, veď ten deficit nebol v marci, ten deficit bude na konci roku. A takisto na konci roku, ak neprijmete navrhovanú novelu, budú ťažkosti, veľké ťažkosti s odpadmi. Preto na vás apelujem, aby ste ju prijali, nie preto, že by som rád predkladal takéto novely alebo že by to snáď prospievalo nejakej voličskej skupine, ktorej sa chcem zapáčiť. Tu slúžime verejnej potrebe a ideme odstrániť hrozbu pre radových občanov miest a obcí Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)