Videokanál poslanca

Pán poslanec Susko, aby som teda tomu rozumel, čo ste hovorili vo vzťahu k tým pripomienkam pani prezidentky, že či sa po zániku funkcie alebo teda po uplynutí funkčného obdobia má generálny prokurátor stať prokurátorom Generálnej prokuratúry alebo nie, pokiaľ predtým nebol, a rovnako špeciálny prokurátor. Vy vlastne tvrdíte, že obe tie riešenia, aj to, ktoré schválil parlament, teda že, že zaniká mu funkcia prokurátora Generálnej prokuratúry, ak predtým nebol prokurátorom Generálnej prokuratúry, aj to, čo navrhuje pani prezidentka, teda že ostáva prokurátorom Generálnej prokuratúry, že obe tie riešenia sú zlé a podľa toho, čo ste hovorili, aj potenciálne protiústavné, čiže či schválime dve navzájom sa vylučujúce možnosti, tak obe môžu byť podľa vášho názoru protiústavné?

Pán podpredseda Národnej rady, ja sa stotožňujem s tou časťou argumentácie, ktorá vychádza aj zo záverov Parlamentného inštitútu, ktorá hovorí o tom, že je bežné v iných európskych krajinách, že je možné odvolať generálneho prokurátora aj z dôvodov, ktoré nie sú iba tak tvrdo nadefinované, ako odsúdenie za trestný čin, ale neschopnosť vykonávať, vykonávať svoju funkciu.
Len k tomu tvojmu záveru, a teda súhlasím aj s tým, že podstatné je, aby sme ten zákon schválili bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o pripomienkach pani prezidentky. Len mám obavu, že by nevyhovenie niektorej z námietok pani prezidentky mohlo viesť k tomu, že bude ten zákon zablokovaný na Ústavnom súde, tak túto obavu ja nezdieľam, pretože žiadna z pripomienok pani prezidentky, a je ich päť, žiadna z pripomienok pani prezidentky sa netýka voľby generálneho prokurátora a vymenovania generálneho prokurátora. Dve sa týkajú odvolávania, dve sa týkajú toho, čo bude s generálnym alebo špeciálnym prokurátorom po tom, ako skončí vo funkcii, a jedna sa týka disciplinárneho konania. Čiže ak by pani prezidentka sa rozhodla, teda keby sme teoreticky neschválili žiadnu z tých pripomienok, ak by sa pani prezidentka rozhodla dať ten zákon na Ústavný súd v týchto bodoch, ktoré namietala, tak žiadny z tých bodov nebráni tomu, aby sa uskutočnila voľba nového generálneho prokurátora, resp. kandidáta a aby bol potom vymenovaný aj v prípade, že by Ústavný súd prijal na ďalšie konanie, dokonca v prípade, že by pozastavil všetkých päť namietaných ustanovení.

Ďakujem kolegom za reakcie. Nestihnem asi zareagovať na, na všetkých.
Pán poslanec Krošlák, pokiaľ ide o ten postup, keby parlament navrhol, prezidentka odvolala generálneho prokurátora, generálny prokurátor má možnosť obrátiť sa s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd. A, samozrejme, že, že nie je veľmi pravdepodobné, že by ten Ústavný súd rozhodol do ďalšej voľby, aj keď ten proces voľby sa oproti súčasnosti naťahuje, lebo dnes je to možné možno za nejakých pätnásť dní zbúchať celé, keď tam bude výberové konanie, tak bude nejaká, nejaká lehota na prihlasovanie sa, potom, potom budú, myslím, 20 dní zverejnené, zverejnené životopisy, a tie motivačné listy a koncepcie rozvoja prokuratúry, a potom prebehne výberové konanie na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, čiže nepôjde to zo dňa na deň a v rámci konania na Ústavnom súde existuje možnosť pozastaviť výkon napadnutého rozhodnutia, ktorú predpokladám, že o to požiadal kandidát, alebo teda generálny prokurátor, ktorý by sa cítil dotknutý takým rozhodnutím, a teda Ústavný súd, pokiaľ by tú žiadosť považoval za dôvodnú, aby sa ňou zaoberal, tak by bolo logické, aby takej, takej žiadosti, žiadosti vyhovel, a tým pádom by nemohol byť zvolený nový generálny prokurátor až do rozhodnutia o tomto, o tej ústavnej sťažnosti.
Pán poslanec Jarjabek, no ešte sa asi nikto nepýtal kandidátov na generálneho a špeciálneho prokurátora, či by uprednostnili tajnú voľbu alebo verejnú, lebo zatiaľ nikto nie je kandidátom, a nevieme, kto bude kandidovať, ale nemyslím si, že ten pocit zaväzujúcej vďačnosti je niečo rozhodujúce, lebo verejní funkcionári, ktorí sú volení, oni veľmi často vedia, že kto ich volil, že ich tá vládna väčšina tam zvolila, a je jedno, či to bol Janko alebo Jožko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Začnem otázkou, ktorú položil pán poslanec Susko v rozprave, že kto nesie zodpovednosť za justíciu, a odpovedal si, že ministerstvo spravodlivosti alebo, alebo pani ministerka spravodlivosti, chcel to použiť ako argument proti nášmu návrhu novely zákona o prokuratúre. No ja by som si dovolil položiť inú otázku, kto nesie zodpovednosť za stav zákonov a za to, čo je v zákonoch napísané, a tá odpoveď je pomerne zjavná. Parlament, poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže nemôžeme sa my vyvliekať zo svojej zodpovednosti s tým, že keď ministerstvo to vidí nejako inak, tak my nemáme právo mať vlastný názor a nemáme zodpovednosť za to, čo, čo tu odhlasujeme a čo sa potom stane súčasťou legislatívy, lebo tak to nie je. My tú zodpovednosť máme.
A chcel by som sa vyjadriť k trom veciam, ktoré rezonovali vo verejnej diskusii a ktoré zazneli aj v rozprave, či už na výbore, alebo, alebo tuto v pléne. Pán poslanec Susko nám vyčítal, že sme nepristúpili na tie výhrady, ktoré aj opozícia vznášala, aj časť odbornej verejnosti, aj z prokurátorskej verejnosti, aj časť vládnej koalície, a síce výhrady, ktoré sa týkali otvorenia voľby generálneho prokurátora aj pre neprokurátorov, a potom otázky možnosti odvolania generálneho prokurátora. Nepristúpili sme na zmenu v týchto bodoch, pretože sú to kľúčové body nášho návrhu, chceme otvoriť výber generálneho prokurátora širšej právnickej verejnosti, prebehne výberové konanie, kde sa kandidáti predstavia so svojimi víziami, so svojimi predstavami o riadení prokuratúry, kde budú musieť dať na verejné posudzovanie svoje doterajšie pôsobenie, svoj doterajší život, svoju odbornosť, tie budú rozobrané verejnosťou, médiami, mimovládnymi organizáciami a potom najmä na verejnom vypočutí Ústavnoprávneho výboru, kde budú dostávať otázky. A potom my poslanci, lebo je to naša zodpovednosť, vo verejnom hlasovaní rozhodneme o tom, koho navrhneme pani prezidentke za generálneho prokurátora. Čiže my sa svojej zodpovednosti nezbavujeme.
A na tú námietku, že mal by to byť prokurátor, ja som to už viackrát na iných fórach povedal, tak skúsim to povedať ešte raz. Dnes je podmienkou toho, aby bol niekto vymenovaný za generálneho prokurátora, skutočnosť, že je prokurátorom a že má najmenej 10 rokov praxe ako prokurátor, sudca alebo advokát, z toho najmenej 5 rokov praxe ako sudca alebo prokurátor. To ale znamená, že podľa súčasného právneho stavu sa prokurátorom môže stať niekto, kto bol 5 rokov advokátom, 5 rokov sudcom, vôbec sa nemusel venovať počas tohto obdobia trestnému právu, stane sa prokurátorom a po mesiaci podľa súčasnej úpravy sa môže stať generálnym prokurátorom. Takže ani dnes nemáme, nemáme v zákone podmienku, že by niekto musel byť 10 rokov prokurátorom, aby sa mohol uchádzať o post generálneho prokurátora.
Druhý bod. Odvolanie. K tomu hovoril, myslím, dosť jasne nielen dnes kolega Alojz Baránik. Ja by som len chcel zopakovať, že tá možnosť odvolať generálneho prokurátora ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne, nezakladá možnosť úplnej svojvôle a politického rozhodnutia o odvolaní generálneho prokurátora. A to z dôvodu, že návrh, alebo teda to samotné odvolanie nebude realizovať Národná rada. Národná rada, parlamentná väčšina sa musí stotožniť s tým, že existujú zákonom stanovené dôvody pre to, aby bol generálny prokurátor odvolaný, a môže... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec Dostál, páni poslanci hore v rohu, poprosím vás, vidím, že máte živú debatu, predpokladám, že nie o prokuratúre, z úcty k pánovi Dostálovi ako vystupujúcemu, pokojne, len do salónu vás poprosím, aby ste išli debatovať, nech zachováme nejaké dekórum napriek tejto pokročilej hodine. (Reakcia z pléna.) Ďakujem, pán poslanec Pročko, za vašu aktivitu.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči, pokračujte.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem, pán podpredseda. Čiže s tým návrhom sa musí stotožniť väčšina prítomných poslancov Národnej rady, potom Národná rada predloží takýto návrh pani prezidentke, alebo teda prezidentovi, k tomu návrhu sa bude môcť vyjadriť rada prokurátorov, potom by sa s tým návrhom musela stotožniť aj pani prezidentka, a ak by sa aj stotožnila a odvolala generálneho prokurátora, tak bude takéto rozhodnutie preskúmateľné Ústavným súdom na základe ústavnej sťažnosti.
Čiže ak by malo dôjsť k čisto politickému odvolaniu generálneho prokurátora, tak by museli zlyhať alebo konať svojvoľne alebo si zakryť nad svojvôľou oči parlament, hlava štátu a Ústavný súd. Ak budeme v situácii, že svojvoľne bude konať parlament, hlava štátu aj Ústavný súd, sebelepší zákon nás neochráni pred politickou svojvôľou. Čiže nie, neotvárame dvere svojvoľnému rozhodovaniu.
Posledná, tretia vec, ktorá je obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je súčasťou spoločnej správy a ktorý bol schválený dnes na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, a týka sa rozšírenia návrhu zákona o úpravu voľby špeciálneho prokurátora. Toto je vec, ktorá bola uvažovaná, že zahrnieme ho, zahrnieme ju aj do toho pôvodného návrhu, nakoniec sme sa rozhodli, že nie, že budeme upravovať iba veci, ktoré horia, lebo čoskoro, o pár dní uplynie funkčné obdobie súčasnému generálnemu prokurátorovi pánovi Čižnárovi a budeme musieť voliť jeho nástupcu, tak aby sme ho už mohli voliť v súlade s novými pravidlami, preto sme s tým prišli ako s poslaneckým návrhom. Netušili sme v čase, keď sme s návrhom prichádzali, že možno rovnako horúca a akútna bude aj otázka voľby špeciálneho prokurátora, ale podľa aj medializovaných informácií to vyzerá tak, že pán špeciálny prokurátor Kováčik by mohol prísť o bezpečnostnú previerku, a tým pádom aj by mu zanikla funkcia špeciálneho prokurátora a v takom prípade by bolo potrebné zvoliť nového špeciálneho prokurátora a je žiaduce, aby sa tak udialo podľa nových pravidiel, keďže sme si v programovom vyhlásení vlády stanovili, že zmeníme spôsob výberu nielen generálneho prokurátora, ale aj špeciálneho prokurátora. Ide teda o súvisiacu úpravu, ide o vec, ktorá je riešená analogickým spôsobom, ako je riešená voľba, voľba generálneho prokurátora, a myslím si, že z tých možných riešení, ktoré prichádzali do úvahy, čiže ak by tá situácia nastala, samozrejme, čo nevieme, či nastane, ale ak by nastala, že by bolo potrebné zvoliť špeciálneho prokurátora, tak jedna možnosť je, že voliť ho podľa starých pravidiel, druhá vec je naťahovať to, kým, kým normálnym legislatívnym procesom novým návrhom zákona sa neschváli zmena tých pravidiel, alebo si vymýšľať nejaké dôvody na skrátené legislatívne konanie, alebo to riešiť v rámci otvoreného návrhu zákona ako súvisiacu zmenu, si myslím, že zahrnúť to do prerokúvaného návrhu zákona je aj z legislatívneho hľadiska, aj z vecného hľadiska, z hľadiska nejakej elementárnej racionality najrozumnejšie a najsprávnejšie riešenie.
Ďakujem.

V súlade s § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov, SAS, ZA ĽUDÍ, OĽANO a SME RODINA, vypustiť z programu schôdze bod 13 - návrh poslancov Marcinkovej a Dostála na vydanie novely zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím (tlač 151) a presunúť ho na nasledujúci riadnu schôdzu Národnej rady.

Pán poslanec Susko, no k tomu prílepku. Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady § 94 ods. 3 takto je definovaný prílepok: „Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.“
Čiže nie akýkoľvek iný zákon. V tomto prípade tá zmena alebo doplnenie sa týka formálne iného zákona, ktorý je otváraný aj z iných dôvodov, lebo, lebo sú tam vyvolané súvisiace zmeny teda zákona o prokurátoroch. Ale chcete povedať, že spôsob voľby špeciálneho prokurátora je vec, ktorá obsahovo nesúvisí so spôsobom voľby generálneho prokurátora? To sú obsahovo nesúvisiace veci? No podľa môjho názoru, podľa môjho názoru nie.
A pokiaľ ide o vašu možnosť predkladať pozmeňujúce návrh v pléne, tak ja tiež nie som úplne nadšený rýchlosťou legislatívneho procesu, ešte stále tu máme skrátené legislatívne konania, na niektoré sú vážne dôvody, pri niektorých je to otáznejšie, ale v tomto konkrétnom prípade ten pozmeňujúci návrh, o ktorom dnes rokoval ústavnoprávny výbor, dostali všetci členovia ústavnoprávneho výboru v nedeľu poobede, čiže pred tromi dňami ho všetci mali k dispozícii. Vzhľadom na to, že to bol koaličný návrh, tak ste mohli predpokladať, že bude schválený, čiže pokojne ste si mohli pripraviť aj alternatívny spôsob. A tu by som chcel oceniť predsedu ústavnoprávneho výboru pána Vetráka, ktorý presadil do pravidiel rokovania ústavnoprávneho výboru, že pozmeňujúce návrhy sa predkladajú 48 hodín vopred práve preto, aby sa nediali veci ako v minulom období, že sme rozsiahle pozmeňováky dostali ráno na stôl a museli sme o nich rokovať.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 14. septembra 2020.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Pán minister, veľmi si vážim, že ste vystúpili v rozprave, aj teda možnosť, možnosť ešte na vás reagovať. No ako už povedal predrečník kolega Viskupič, naozaj, keď je to zase nastavené takto široko, že od nuly až do 5 000, tak na jednej strane to vytvára priestor pre naozaj zohľadnenie nejakých individuálnych okolností, ale tá vysoká, tá hranica horná je, je naozaj z môjho pohľadu neprimerane vysoká a na druhej strane, na druhej strane to bez nejakého ďalšieho vytvára pomerne široký priestor pre nejaké svojvoľné rozhodovanie tých úradov. Ako samozrejme, že vždy je lepšie, keď je možné, možné stanoviť pokutu v jasnej výške, čiže človek vie, že keď sa dopustím takého a takého porušenia zákona, tak pokuta, ktorá bude nasledovať, je toľko a toľko. Niekedy to vytvára nejakú neprimeranú tvrdosť toho zákona, že keď dôjde aj k neúmyselnému porušeniu, tak to musí byť sankcionované v neúmerne vysokej výške. Čiže ja v tej, v tej variabilite toho alebo nastavení iba hornej hranice vidím, vidím menší problém, skôr teda mi ide o to, že či, či tá hranica 5 000 eur je, je primeraná závažnosti a či, či hranica 1 650 nie je dostatočná pre to, aby plnila ten odstrašujúci účinok, ktorým by tá sankcia mala byť.
Ja zatiaľ sa domnievam, že áno, a teda neviem, neviem o tom, že by, že by sme mali nejaké dáta, o ktoré by sme vedeli oprieť, že tá pokuta, tak ako je nastavená dnes, je nedostatočná, alebo teda ešte som aspoň nepočul o tých, o tých dátach, ktoré by to potvrdzovali.
Ďakujem.

Ďakujem mojim kolegom za reakcie. Na pána poslanca Viskupiča v zásade nemám dôvod reagovať, keďže, keďže súhlasil a ja teda súhlasím s ním, že možno by sme sa v rámci rokovania v parlamente mohli pozrieť na to, že či ide o primeranú sankciu.
Pokiaľ ide o pána poslanca Linharta, ja, samozrejme, že nespochybňujem, že sankcia má plniť odstrašujúci účinok, má byť dostatočne vysoká na to, aby, aby ľudia len tak nemávli rukou, že aj keď to poruším, nič sa nestane. Nepochybujem o tom, že keby sankcia za porušenie tohto typu priestupku bola na úrovni 16,60 eur, že by nad tým skoro všetci mávli, mávli rukou, lebo kto si môže dovoliť ísť do zahraničia, asi nemá problém v krajnom prípade zaplatiť navyše nejakých 16,60 eur, teda keď už nedodržiava zákon na základe vlastného vnútorného presvedčenia, ale musí ho k tomu nútiť sankcia.
Je pravdepodobné, že našli by sa mnohí, pre ktorých by aj sankcia na úrovni 50 eur alebo 166 eur a 60 centov nebola dostatočne odstrašujúca, to pripúšťam, ale myslím si, že sankcia na úrovni 1 650 eur je tak vysoká, že možno s výnimkou nejakého, nejakej hornej desatiny promile obyvateľstva, ktorá by nad tým mávla rukou, je to dostatočne vysoká sankcia, aby, aby pre ľudí bolo odstrašujúce. Teda ak nebudem dodržiavať stanovené, zákonom stanovené pravidlá, lebo viem, že zákon sa má dodržiavať, tak ich budem dodržiavať, lebo nechcem riskovať, riskovať pokutu. Myslím si, že málokto by chcel riskovať pokutu vo výške 1 650 eur.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, hlasoval som za skrátené legislatívne konanie, pretože si myslím, že sú dané dôvody na to, aby sa Národná rada v skrátenom konaní zaoberala týmto návrhom zákona, pretože považujem za legitímne, ak vláda chce upraviť legislatívne podmienky boja s pandémiou tak, aby sme, aby sme riešili zásahy do základných práv a slobôd, ktoré sú nevyhnutné, ak chceme chrániť verejné zdravie tým najmenej invazívnym spôsobom, čiže, čiže pokiaľ je to možné, urobiť opatreniami, ktoré budú, budú informovať obyvateľov o ich povinnostiach. Je to, je to, samozrejme, lepšie, keď to preženiem, ako by sme opäť mali zatvárať hranice alebo zatvárať ľudí do štátnej karantény. Z tohto hľadiska mi ten návrh príde legitímny.
Mal by som len dve poznámky, ktoré budú jemne kritické. Jedna sa týka toho skráteného legislatívneho konania; napriek tomu, že uznávam, že sú dané dôvody na skrátené konanie, tak si myslím, že by sme mohli odhadnúť čas, kedy bude rokovať Národná rada, a teda nehnať to tak, že zajtra ráno musíme hneď mať schválený ten návrh zákona aj v treťom čítaní. Čiže ak usúdime, že je priestor, tak by som uvítal teda trochu viacej času na oboznámenie sa, oboznámenie sa s týmto návrhom dôkladnejšie, lebo predpokladám, že väčšina z nás, ak ten návrh videla, tak ho len preletela a v tomto prípade, ak opozícia to bude kritizovať, tak aj tá kritika bude legitímna. Čiže nevystupujem proti skrátenému konaniu, len pre, nazvem to trošku, natiahnutie času v rámci, v rámci skráteného konania.
A druhá vec, na ktorú by som sa chcel spýtať pána ministra, je to zvýšenie, zvýšenie pokút, sankcií za priestupok proti, proti rozhodnutiu alebo opatreniu za nedodržanie opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Má sa zvýšiť z tých súčasných 1 650, alebo teda tak nejako, až na 5 000 eur. Päťtisíc eur za priestupok je teda pomerne brutálna suma, a teda chcel som sa spýtať, že z čoho vychádza ten návrh, lebo sankcie by mali byť primerané sledovanému, sledovanému cieľu, a teda myslím si, že aj sankcia 1 650 alebo 60, alebo koľko je to eur, je pre bežného človeka dostatočne odstrašujúca. A ak je niečo problém z hľadiska nedostatočnosti sankcie, tak je to skôr vedomie, že tá sankcia nie je vymáhaná, že ten, kto poruší nejaký zákon alebo dopustí sa v tomto prípade nejakého priestupku, nebude postihnutý. A myslím si, že pre zvýšenie účinku, odstrašujúceho účinku sankcie by skôr zabralo alebo teda bolo, bolo dôležité dosiahnuť stav, keď stanovené pravidlá budú reálne vymáhané a tí, ktorí ich porušujú, budú sankcionovaní a budú vedieť, že keď tie pravidlá porušia, budú sankcionovaní, než že sa zvýši pokuta až do výšky päťtisíc, päťtisíc eur.
Takže by som sa chcel spýtať, že na základe čoho vláda dospela k názoru, že v rámci predkladaných opatrení je nevyhnutne potrebné aj zvýšiť tú hornú hranicu sankcie až na 5 000 eur, či sú nejaké analýzy, z ktorých by vyplývalo, že tá doteraz uplatňovaná horná hranica je nedostatočne odstrašujúca, že ľudia nepovažujú za problém, ak majú zaplatiť 1 650 eur, a teda že či naozaj, naozaj tú hranicu 5 000 eur považuje, považuje vláda za nevyhnutnú pre tento typ priestupku.
Ďakujem.