Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, teda ja som pôvodne ani nemal v pláne vystupovať, ale teda keď pán podpredseda Národnej rady očakáva nejakú vášnivú diskusiu, tak nechcem ho úplne sklamať, tak aspoň pár slov by som, by som povedal k tomu návrhu zákona, asi to až tak vášnivé nebude.
A táto novela je reakciou na, na novelu z roku 2018, myslím, a ktorú, ktorá bola, ktorá bola schválená teda z iniciatívy vtedajšieho predsedu Národnej rady a vtedajšieho aj terajšieho predsedu Slovenskej národnej strany, nedávno znovu potvrdeného Andreja Danka. A tá novela obsahovala veľké množstvo ustanovení. Väčšina tých ustanovení je úplne v poriadku. Vyplynula z podnetov, ktoré malo ministerstvo vnútra na základe aplikačnej praxe, kde sa ukázalo, že niektoré veci je potrebné upraviť podrobnejšie alebo inak ako dovtedy.
No ale dostali sa, dostali sa do tej novely a potom aj do zákona o politických stranách a neskôr aj do rôznych volebných zákonov a zákonov o volebnej kampani aj rôzne podivuhodnosti a nelogickosti. Súhlasím s pánom poslancom Vetrákom, že je potrebné sa k tomu, k tomu vrátiť. Otázka je, že ako rýchlo, a teda v akom, v akom rozsahu.
Len by som si dovolil upozorniť napríklad na to, že tá novela stanovila nejaké, štruktúru orgánov a počty, minimálne počty členov orgánov strany, že orgány strany sú najmä najvyšší výkonný, rozhodcovský a revízny orgán, každý orgán strany okrem štatutárneho musí mať najmenej troch členov. Výkonný orgán strany musí mať najmenej deväť členov a najvyšší orgán strany musí mať najmenej dvadsaťsedem členov. Čiže stanovili sa veci, ktoré dovtedy boli v zákone upravené iba rámcovo a podľa môjho názoru to bolo úplne v poriadku, že má existovať nejaký štatutárny orgán a má, má existovať nejaký kontrolný a revízny orgán, ale išlo sa do podrobností, do podrobností, ktoré podľa môjho názoru nie sú, nie sú odôvodnené. A určite to nevyplynulo z problémov aplikačnej praxe, vyplynulo to zo svojvôle vtedajších, vtedajších poslancov SNS, a teda najmä predsedu SNS, ktorý mal pocit, že takýmto spôsobom by sa to malo zaregulovať.
A teda myslím si, že sú to veci, ktoré síce možno nemajú také praktické dopady ako niektoré, niektoré iné naliehavé veci, ale myslím si, že by sme sa k nim mohli vrátiť možno aj, aj teda, ak by bola vôľa, v rámci druhého čítania, doplniť tam nejaké veci. Alebo keď nie, tak, tak, tak by sme, by sme si mali k tomu sadnúť a povedať, že čo z tých pozostatkov Dankovej novely, ktoré boli jeho autorskou licenciou, a si myslíme, že má naďalej ostať v zákone o politických stranách a čo, čo by sme zo zákona o politických stranách mali dať preč a vrátiť ho do toho pôvodného preddankovského stavu.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Vladimírou Marcinkovou, je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolávanie napríklad v prípade porušovania zákonov alebo takého konania, ktoré vyvoláva pochybnosti o jeho celkovej spôsobilosti vykonávať takúto verejnú funkciu. Ako predkladatelia považujeme takýto stav za nevyhovujúci a navrhujeme ho zmeniť.
V tejto súvislosti si dovolím upozorniť, že obdobný návrh zákona predložila vláda Slovenskej republiky na júnovú schôdzu, navrhla ho prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada tomuto návrhu vyhovela a v skrátenom legislatívnom konaní 15. júla návrh zákona bol schválený Národnou radou v treťom čítaní.
Následne pani prezidentka využila svoje právo a vrátila návrh zákona na opätovné prerokovanie s odôvodnením, že podľa jej názoru neboli dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, a odporučila Národnej rade, aby pri opätovnom prerokovaní návrh zákona neschválila.
Národná rada uznala výhradu pani prezidentky tým, že pri opätovnom prerokovaní nebol zákon schválený, a teda, a teda tá právna úprava nenadobudla platnosť ani účinnosť.
Tým, že ešte na júnovú schôdzu bol predložený náš, náš poslanecký návrh zákona, ktorý rieši obdobným spôsobom rovnaký problém a po schválení vládneho návrhu zákona sme požiadali o jeho presun na septembrovú schôdzu, je teraz možné v riadnom legislatívnom postupe bez skracovania legislatívneho konania rokovať o tomto návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Nuž, to sa tak stáva, že ľudia sa necítia byť tým, čím sú. Podľa mňa ste fašisti, že sa tak necítite alebo že sa za to hanbíte, alebo že sa za to ohradzujete, no tak nemali ste, nemáte byť vo fašistickej strane, nemáte byť poslancami za fašistickú stranu. Môžme sa potom o tom baviť. Môže sa vám to nepáčiť, môžte tomu protest, proti tomu protestovať, môžte sa voči tomu ohradzovať, ale to je tak asi všetko, čo s tým môžete robiť.
A, áno, ja nemám nejako potrebu sa zdraviť s fašistickými poslancami. So smeráckymi poslancami sa zdravím, aj keď mám výhrady, výhrady k tomu, ako sa SMER správal pri moci, ale nie sú to fašistickí poslanci, takže rozlišujem. Áno, nezdravím sa s fašistickými poslancami. Nemyslím si, že je to neslušné. Neslušné je byť fašistom.
Pán poslanec Saloň, ja vás, v tomto prípade som nechcel nič kádrovať, len som sa chcel spýtať, aký je pohľad strany SMER – sociálna demokracia na to, ako majú byť rozdelené výbory medzi opozičných poslancov, medzi poslanecké kluby alebo skupiny poslancov, ktoré sú zvolené. Čiže ja som iba položil, položil otázku a predpokladal som, že mi odpoviete, že, áno, takto sme sa dohodli aj s tými zo SMER-u dva, teda z
HLAS-u, že, že všetky miesta obsadíme my alebo, alebo jeden, dva výbory pripadnú im, alebo nedohodli sme sa, ale, ale urobme to tak. Ja som sa vás iba pýtal, že ja som vám, ja som vám nikoho nekádroval, chcel som vedieť, že či existujú nejaké dohody, alebo akým spôsobom sa bude postupovať.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, no zhodou okolností pred chvíľou sme tu riešili prítomnosť štyroch amerických vojakov na území Slovenskej republiky a narušenie zahraničnopolitického konsenzu demokratického spektra, tvoriaci sa konsenzus zahraničnopolitických postojov medzi SMER-om a fašistami. No a teraz nám tu poslanec za stranu SMER navrhuje zvoliť Mariana Kotlebu za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, tak to je taká milá perlička. K tomuto chcem povedať iba, že samozrejme, že a myslím si, že ani Marian Kotleba, ani žiadny iný fašistický poslanec nepatrí na čelo žiadneho výboru, a teda ja ho voliť nebudem.
Ale teda k iným veciam som sa chcel spýtať, lebo mi celkom nie je jasná tá procedúra, akým spôsobom by malo, by mala to odvolanie a voľba prebehnúť, keďže podľa môjho názoru aj odvolanie by sa malo uskutočniť tajným hlasovaním. To bolo, ak si pamätáte, na júnovej schôdzi dôvodom, pre ktorý sa nakoniec nehlasovalo o tom návrhu, ktorý predložili poslanci SMER-u a ktorý sa týkal rovnako pána poslanca Rašiho. Teda či to bude tak, že najprv bude odvolávanie, a potom bude, v prípade, že bude odvolaný, voľba alebo akým spôsobom si to predstavujete.
A potom druhá vec, na ktorú sa chcem spýtať, či teda medzi SMER-om a nezaradenými poslancami, ktorí patria alebo budú patriť do strany HLAS – sociálna demokracia, teda ten, tým druhým SMER-om je nejaká dohoda o rozdelení tých výborov alebo vedenia výborov, ktoré po voľbách pripadli SMER-u, alebo teda či je predstava taká, že napriek tomu, že, že poslanecký klub SMER-u je slabší v porovnaní s tým, ako bol po voľbách, a v dôsledku toho, že mu odišli poslanci, tak že naďalej mu budú patriť všetky posty predsedov výborov, ktoré, ktoré mu pripadli po voľbách, na základe dohôd vychádzajúcich z početnej sily, ktorá dnes už nezodpovedá realite, alebo teda či ste sa nejako dohodli s HLAS-om, že, že, že si tie posty predsedov výborov rozdelíte.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár, tri veci. Ministerstvo národnej obrany sme tu mali za čias Československa, v samostatnej Slovenskej republike máme ministerstvo obrany, to je detail.
Druhá vec, bolo takou dobrou tradíciou, že síce vo vnútornej politike v názoroch na ekonomické, sociálne, kultúrne, kultúrno-etické a neviem aké otázky sú medzi politickými stranami, relevantnými politickými stranami rôzne názory, kritizujú sa, obviňujú sa, vyčítajú si všeličo, ale v zahraničnopolitickej oblasti je konsenzus. Je konsenzus v tom, že patríme, patríme do, na Západ, že patríme do Severoatlantickej aliancie, že patríme do Európskej únie. Ten konsenzus začali narúšať fašisti v minulom volebnom období, keď sa dostali do parlamentu, ale medzi vtedajšou demokratickou opozíciou a vašou vládnou koalíciou ten konsenzus bol, teda s takými drobnými spochybňovaniami zo strany vtedajšieho predsedu Národnej rady Danka, ale teda ten sa tiež tváril, že v zásade, áno, Západ. Čiže keď sme boli pri podobnej príležitosti, tak aj my sme hlasovali za návrhy vlády, ktoré boli, ktoré sa týkali zahraničnej politiky, ktoré potvrdzovali naše začlenenie do západných integračných štruktúr alebo našu spoluprácu s našimi západnými spojencami a partnermi.
Príde mi teda veľmi zvláštne, ak vy tu teraz, vyhovárajúc sa na to, že sa vám nepáčil tón vystúpenia pána ministra alebo pána spravodajcu, hovoríte, že budete uvažovať, že či, že či za takýto materiál zahlasujete a začínate spochybňovať zahraničnopolitický konsenzus, prozápadný zahraničnopolitický konsenzus a začínate si budovať konsenzus s fašistami.
A tretia vec, ako to už dlhodobo robí váš poslanec a teraz aj podpredseda strany SMER Ľuboš Blaha.

Ja budem stručný, a teda len sa chcem uistiť, teda tie pokuty sú navrhované nie z dôvodu súladu alebo nesúladu s právom Európskej únie, tam priamo z toho nevyplývajú, ale teda z dôvodu, že sa pani poslankyňa domnieva, že sú, že sú teda príliš nízke, tak ako sú navrhnuté v tom vládnom návrhu, a teda predpokladám, že je to odkonzultované aj s predkladateľom v tomto prípade.

Pán poslanec Susko, zrejme ste teda tým prílepkom mysleli ustanovenie § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorá sa teda netýka pozmeňujúcich návrhov, ale týka sa, týka sa novelizácie, ktorá konkrétne hovorí, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. No, ja som rád, že sme v právnej a politickej kultúre už tak ďaleko, že neriešime prílepky, že sa v zákone o horskej dráhe pridá novelizácia cestného zákona v druhom čítaní ako poslanecký pozmeňujúci návrh pol hodinu predtým, ako sa o tom hlasuje, ale už sme dospeli do takého štádia, že posudzujeme to, ak sú v návrhu zákona riešené v rámci, v rámci rôznych článkov rôzne témy.
Samozrejme, že je to vec pohľadu. Podľa môjho názoru tie veci súvisia, čiže asi, asi nenájdeme s výnimkou nejakých krátkych poslaneckých noviel návrh zákona, ktorý by riešil iba jednu vec. Tých tém, ktorých, ktoré zvyknú návrhy zákonov – a najmä tie obsiahlejšie – riešiť, býva viac a treba, samozrejme, hľadať nejakú mieru primeranosti, čo všetko sa má riešiť v rámci jedného návrhu zákona a ako často sa majú otvárať návrhy zákonov, lebo to je tiež problém, keď sa príliš často otvárajú návrhy zákonov.
V tomto prípade myslím, že tá miera primeranosti hovorí v prospech toho návrhu, ktorý predkladá pani ministerka a ktoré predložila vláda. A ako podotkla aj v úvodnom slove, už tu v predchádzajúcom volebnom období boli dva pokusy, ktoré predchádzajúca vládna koalícia, kde SMER mal dominantné postavenie, zabrzdila, utopila. A ja teda pevne dúfam, že my v tomto sa odlíšime a ten zákon schválime.

Vážený pán podpredseda, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, budem stručný. Myslím si, že by sme mali vyhovieť výhrade pani prezidentky a pri opätovnom hlasovaní a tento zákon neschváliť. Pani prezidentka nenamieta voči vecnému obsahu toho zákona a ja si myslím, že ten vecný obsah je v poriadku a mali by sme taký zákon schváliť, ale namieta voči, voči procedúre, voči tomu, že ten návrh zákona išiel skráteným legislatívnym konaním. Ja si uvedomujem zložitosť celej tej témy a toho, za akých okolností bol ten návrh zákona predložený vládou a daný na skrátené legislatívne konanie. Ale tiež, tiež som mal pochybnosti o tom, že ten zákon spĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Pani prezidentka nám to, nám to vytkla a myslím si, že máme cestu, ako aj dať zadosť snahe upraviť predmetný zákon tak, ako ho chceme upraviť, a zároveň aj postupovať v súlade s legislatívnou procedúrou, a to tak, že teraz neschválime ten zákon a na septembrovej schôdzi začneme rokovať v prvom čítaní o poslaneckom návrhu, ktorý predložili sme teda s pani poslankyňou Marcinkovou, a teda tiež je na jeho základe možné vyriešiť alebo teda schváliť rovnakú alebo obdobnú úpravu, akú obsahuje prezidentkou vetovaný zákon. Bude to síce trochu dlhšie trvať, ale myslím si, že v tomto prípade je dôležité, aby sme robili nielen správne veci, ale aby sme aj veci robili správne.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Tomáš, asi teda došlo k nedorozumeniu. Ja vám v žiadnom prípade nechcem upierať právo vystupovať demagogicky a osobne útočiť, ste poslancom Národnej rady, keď máte takýto štýl, môžete sa pre neho rozhodnúť a je to vaše, vaše sväté právo, venujte sa osobným útokom a demagógii. Ja som len teda mal taký postreh, lebo obvykle sú starý SMER a nový SMER vnímaní v opačnom garde, ale teraz, ak by ste si to vy s pánom poslancom Suskom prehodili, tak by to zapadalo do tej všeobecnej, zapadalo do tej všeobecnej predstavy a teda nezdalo sa podľa vašich vystúpení, že on je predstaviteľom starého SMER-u a vy ste predstaviteľom toho SMER-u, SMER-u 2, ale v poriadku, nebola to podstata môjho vystúpenia a vy ste to, samozrejme, svojou faktickou poznámkou ešte pridupľovali a potvrdili.
A nie je vôbec demagogické, ani nejako útočné voči pani prezidentke, že si dovolí mať iný názor a ako pani prezidentka má osobný iný názor, pokiaľ ide o možnosť kandidovania neprokurátorov, je úplne normálne, že ľudia majú rôzne názory. Myslím si, že som sa nedopustil žiadnej demagógie ani osobného útoku voči pani prezidentke, snažil som sa s ňou vecne polemizovať, čo je také normálne a patrí to na parlamentnú pôdu a mne sa to tam zdá primeranejšie, ako tá demagógia a osobné útoky, v ktorých ste vy majstrom.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pred chvíľou sme tu zažili taký pomerne zvláštny jav, lebo všeobecný dojem je taký, že ten starý SMER je ten zlý, ideologický, demagogický a ten nový SMER alebo HLAS je ten, taký, čo bude taký konštruktívnejší, ale v rozprave o novele zákona o prokuratúre, ktorú vetovala pani prezidentka, to vyzerá úplne inak. Pán poslanec Susko zo starého SMER-u tu vecne debatuje a snaží sa vysvetliť svoje názory a pán poslanec Tomáš z nového SMER-u alebo z HLAS-u opäť si neodpustil svoju tradičnú demagógiu a osobné útoky miesto toho, aby vecne, vecne polemizoval. Nuž teda tie rozdiely medzi starým a novým SMER-om nebudú asi až také dramatické, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Vo zvyšku vystúpenia sa teda nebudem venovať starému a novému SMER-u, ale pripomienkam pani prezidentky, pretože som jedným z predkladateľov schváleného návrhu zákona a teda považujem za korektné a za správne vyjadriť sa k dôvodom, prečo pani prezidentka vrátila zákon na opätovné prerokovanie.
Tých pripomienok je päť a treba povedať, že žiadna z tých pripomienok sa netýka podstaty toho návrhu zákona, ktorým je otvorenie voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, otvorenie systému voľby a otvorenie tej voľby aj pre kandidátov z radov neprokurátorov. A ani nijako inak sa netýka voľby, čiže čisto teoreticky, ak by sme neakceptovali ani jednu z tých piatich pripomienok pani prezidentky, pani prezidentka by sa obrátil na Ústavný súd, alebo opozícia by sa obrátila na Ústavný súd, alebo zastupujúca generálna prokurátorka by sa obrátila na Ústavný súd a napadli by tie veci, ktoré zákonu vyčíta pani prezidentka, Ústavný súd by prijal podnet na ďalšie konanie a pozastavil by účinnosť všetkých týchto piatich namietaných ustanovení. Nijakým spôsobom by to neohrozilo voľbu nového generálneho prokurátora, lebo všetky tie námietky sa týkajú ďalšieho procesu a súvisia s ukončením pôsobenia generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, nie s jeho voľbou alebo vymenovaním. Tým nehovorím, že nemáme akceptovať žiadnu z pripomienok pani prezidentky, k tomu sa dostanem, ale naozaj ani jedna z tých pripomienok nemá taký charakter, že ak by sme prelomili veto aj ohľadom tých pripomienok, tak, tak by to mohlo ohroziť samotnú voľbu nového generálneho prokurátora.
Na rozdiel od kolegu Grendela nie som až taký nadšený z toho, že pani prezidentka vetovala ten zákon a teda, že nevetovala podstatu toho zákona, lebo ten zákon bol vetovaný a za iných okolností by dnes nemuselo byť mimoriadne zasadnutie pléna Národnej rady, ale mohlo byť povedzme zasadnutie ústavnoprávneho výboru, kde by sme vypočúvali kandidátov alebo uchádzačov o zvolenie za kandidáta na generálneho prokurátora a ten proces mohol byť už, už ďalej. Takto sa to, takto sa to natiahne prinajmenšom do októbra. Ale, samozrejme, pani prezidentka má právo vetovať zákony, má právo vrátiť parlamentu schválené zákony, ku ktorým má výhrady nielen z dôvodu, že ich považuje za protiústavné. Má právo buď navrhnúť pripomienky, ako to urobila v tomto prípade, alebo navrhnúť, aby zákon nebol schválený ako celok, ako to urobila v tých zvyšných dvoch prípadoch, o ktorých dnes ešte budeme rokovať.
Pani prezidentka mala k schválenej novele zákona o prokuratúre celkovo päť pripomienok. Z nich jedna je mimo akúkoľvek diskusiu a týka sa, týka sa chyby, ktorú sme urobili pri schvaľovaní zákona, kde, kde disciplinárne konanie voči špeciálnemu prokurátorovi vedie disciplinárna komisia a nie, nie Ústavný súd. To si môžme len nasypať popol na hlavu a poďakovať sa pani prezidentke, že nás na to upozornila a túto pripomienku, samozrejme, že je potrebné schváliť. Ak by pani prezidentka nevetovala ten zákon, tak by sme museli pristúpiť k jeho novelizácii a k oprave, oprave tej chyby tak či tak. Tie zvyšné štyri pripomienky sú podľa môjho názoru na diskusiu a sú to v podstate dve pripomienky, akurát sú zdvojené, pretože sú to dva body a týkajú sa ako generálneho prokurátora, tak špeciálneho prokurátora, možnosti ich odvolania na jednej strane a to, čo sa, čo sa deje s nimi po zániku alebo po uplynutí ich funkčného obdobia v prípade, že boli zvolení z radov neprokurátorov.
Začnem tým druhým problémom, ktorý je zdanlivo menej dôležitý a, a myslím, že aj menej rozporov vyvoláva. Pán poslanec Susko hovoril, že, že obe riešenia, teda to, čo schválil parlament, že takto zvolený generálny prokurátor nezostane prokurátorom Generálnej prokuratúry, ale respektíve špeciálny prokurátor prokurátorom Špeciálnej prokuratúry. Aj to, čo navrhuje pani prezidentka, že, že ostanú v tých pozíciách ako prokurátori Generálnej alebo Špeciálnej prokuratúry, že sú alternatívne, vecné riešenia problému a ani jedno z tých riešení nepovažujem za protiústavné. Určite nie to, ktoré sme, ktoré sme schválili, a ktoré je v súčasnosti obsiahnuté v zákone a priznám sa, že som ani nepochopil celkom argumentáciu pani prezidentky, ktorá sa opiera o to, že akoby sa tým, že bol zvolený za generálneho prokurátora neprokurátor, končí mu funkčné obdobie alebo blíži sa koniec jeho funkčného obdobia, tak keď nebude pokračovať ako prokurátor Generálnej prokuratúry, príde o zamestnanie a tým pádom akoby to malo spochybňovať jeho, jeho nestrannosť jeho rozhodovania alebo nezávislosť jeho rozhodovania. Nesúhlasím s touto argumentáciou, lebo máme ix porovnateľných situácií, keď je niekto zvolený do nejakej funkcie, a to, že mu uplynie funkčné obdobie, predsa nemôžeme a priori predpokladať, že nebude si riadne, čestne, nezávisle a nestranne vykonávať svoju funkciu.
Sudcovia Ústavného súdu nemôžu byť opätovne zvolení za sudcov Ústavného súdu a pokiaľ neboli zvolení napríklad ako, ak, ako sudcovia, tak sa ani nevrátia do talára sudcov všeobecných súdov, čiže by sme mohli mať tiež pochybnosti, či sudca Ústavného súdu, ktorému končí funkčné obdobie, si bude vykonávať svoju funkciu ústavou a zákonom predpísaným spôsobom. Prečo tam ten problém nie je? Rovnako, rovnako v iných inštitúciách, kde sa predpokladá nezávislosť, kde sa predpokladá, že nebude dotyčný pokračovať vo výkone funkcie, ako je napríklad predseda Najvyššieho kontrolného úradu alebo ombudsmanka alebo, alebo komisárky pre deti, tam predsa tiež nie je v žiadnom z týchto, v žiadnej z týchto pozícií automaticky zaručené, že keď človek skončí svoju funkciu na čele úradu, tak, tak bude pokračovať ako zamestnanec toho úradu a nespochybňuje to nezávislosť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu alebo nezávislosť ombudsmanky a podobne.
Čiže ja som sa pokúšal dopátrať aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, v čom by mala spočívať tá protiústavnosť. Nedopátral som sa, nedopátral som sa a teda nerozumiem, nerozumiem tomu. Na druhej strane nepovažujem za protiústavné, ani možné protiústavné, ani to riešenie, ktoré navrhla pani prezidentka, teda že ak bol zvolený za generálneho prokurátora neprokurátor, tak bude pokračovať, samozrejme, že ak bude, ak bude chcieť, ako prokurátor Generálnej prokuratúry.
Pretože ak niekto je schopný sedem rokov viesť Generálnu prokuratúru, tak myslím si, že bude mať predpoklady na to, aby mohol pokračovať aj ako prokurátor Generálnej prokuratúry, aj keď neprešiel tým normálnym procesom, ako iní prokurátori Generálnej prokuratúry a, ale teda viac by som sa prikláňal k tomu riešeniu, ktoré dnes, alebo ktoré sme schválili, schválili v zákone, lebo si myslím, že ak niekto roky zastáva takúto funkciu, tak zrejme, ak to bol napríklad sudca, no tak sa vráti do sudcovského taláru, ak to bol, ak to bol advokát, tak sa vráti k advokácii a asi nebude mať taký strašný, strašný problém s návratom do inej profesie a nebude preňho hendikepom, že, že zastával sedem rokov post generálneho alebo špeciálneho prokurátora. Napriek tomu je to, je to, je to na rozhodnutí a myslím si, že ak by sme akceptovali túto pripomienku pani prezidentky, nijako to nenaruší zámery tvorcov toho zákona a zámery, pre ktoré sme tento zákon schválili.
No a posledné dva body sa týkajú možnosti odvolania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Špeciálny prokurátor vôbec nie je, vôbec nie je v ústave, čiže tam ťažko, ťažko namietať protiústavnosť, ale opäť tu máme príklady z iných krajín, o ktorých hovoril kolega Gábor Grendel a ktoré, tak ako sme mali pri schvaľovaní zákona možnosť sa dozvedieť, že existujú krajiny, v ktorých je úplne bežné, že sa generálnym prokurátorom alebo teda obdobnou funkciou môže stať človek, ktorý nie je dovtedy prokurátorom, teda že ten systém býva otvorený aj pre neprokurátorov, tak z ďalšej analýzy porovnávacej štúdie Parlamentného inštitútu sa dozvedáme, že možnosť odvolania generálneho prokurátora existuje aj v iných krajinách aj mimo disciplinárnych konaní a dokonca sú krajiny ako Česká republika, Nemecko a Portugalsko, ktoré nestanovujú žiadne dôvody pre, pre odvolanie generálneho prokurátora. Asi to nie je celkom, celkom to, čo by Benátska komisia čakala, ale sú to demokratické krajiny, v ktorých právo a vymožiteľnosť práva fungujú lepšie, ako v Slovenskej republike, dovolím si, dovolím si povedať. Napriek tomu, alebo možno kolega Baránik by povedal, že práve preto, že tam existuje možnosť odvolania generálneho prokurátora aj bez uvedenia dôvodu.
Sú tam, sú tam potom, samozrejme, že dôvody typu závažných porušení povinností neuspokojivého plnenia riadiacich právomocí pri výkone funkcie, neuspokojivých výsledkov, Chorvátsko, Slovinsko, poškodzovania dobrého mena prokuratúry, Chorvátsko. Čo by ste, čo by ste tu hovorili, keby sme my dali ako dôvod, pre ktorý môže prezidentka na základe návrhu Národnej rady odvolať generálneho prokurátora z dôvodu, že poškodzuje dobré meno prokuratúry. Ani si to nechcem predstavovať.
V Slovinsku je dôvodom na odvolanie skutočnosť, že prokuratúra nedosiahne dve po sebe nasledujúce roky stanovenú úspešnosť trestného stíhania bez odôvodnenia podľa ročného plánu práce prokuratúry. A potom sú, potom sú zaujímavé prípady, ako napríklad Poľsko, kde funkcia generálneho prokurátora je spojená s funkciou ministra spravodlivosti, čiže generálneho prokurátora je možné odvolať rovnakým spôsobom, ako sa odvoláva minister spravodlivosti, alebo teda akýkoľvek iný minister, teda vyslovením nedôvery. Alebo také Španielsko, kde jedným z dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora je odstúpenie vlády, ktorá navrhla generálneho prokurátora do funkcie. Čiže naprieč celou Európou, obmedzili sme sa na Európu, existujú rôzne modely, akým spôsobom aj sú ustanovovaní do funkcie generálni prokurátori, ale aj sú odvolávaní a pokiaľ vo vyspelých demokratických krajinách, v ktorých právny štát funguje lepšie ako v Slovenskej republike, sú tieto úpravy v poriadku, nevidím dôvod, prečo by takýmto spôsobom nemohli byť upravené aj v podmienkach Slovenskej republiky a v čom by tá protiústavnosť mala spočívať. Pretože ústava naozaj hovorí o tom, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.
Čiže, ak to preženiem, keby sme dali možnosť odvolávať generálneho prokurátora aj bez uvedenia, aj bez uvedenia dôvodov, akýchkoľvek, čo nerobíme, ale keby sme to urobili, tak v rozpore s textom ústavy by to nebolo. Bola by to, bola by to iná úprava, na dnešná, akú sme zvyknutí, nepochybujem, že niektoré zloženia Ústavného súdu by z toho dokázali vyvodiť, že je to protiústavné, ale samé o sebe ústava vôbec nič nehovorí o dôvodoch, na základe ktorých má byť generálny prokurátor odvolateľný.
Čiže skúsim to zhrnúť. Z tých piatich pripomienok pani prezidentky si myslím, že jednu, ktorou opravuje chybu, ktorú sme spravili a ktorá sa týka disciplinárneho konania proti špeciálnemu prokurátorovi, musíme schváliť, ak nechceme vedome schváliť zákon, ktorý by bol v rozpore s ústavou a, a pri tých zvyšných štyroch si to môžme rozmyslieť, či budeme hlasovať za a či sa prikloníme, prikloníme k argumentácii pani prezidentky, alebo zotrváme pri svojom pôvodnom názore a bez ohľadu na to, ako sa rozhodneme, si myslím, že nebudeme hlasovať za zákon, ktorý by bol protiústavný, pretože aj tie riešenia, ktoré navrhuje pani prezidentka, aj tie riešenia, ktoré sme prijali, sú v súlade s ústavou. Myslím si, že môžme vyhovieť tým dvom pripomienkam pani prezidentky, ktoré sa týkajú zotrvania generálneho prokurátora na Generálnej prokuratúre a špeciálneho prokurátora na Špeciálnej prokuratúre po skončení výkonu funkcie, ale myslím si, že by sme nemali vyhovieť pripomienkam pani prezidentky, ktoré sa týkajú možnosti odvolania generálneho a špeciálneho prokurátora.
Za seba chcem povedať, že bez ohľadu na to, ktorým z pripomienok pani prezidentky vyhovieme a ktorým nie, budem hlasovať za opätovné schválenie toho zákona, lebo ten zákon je dôležitý, je možno jednou z najdôležitejších vecí, ktorú počas tohto volebného obdobia urobíme.
Ďakujem. (Potlesk.)