Videokanál poslanca

Pán poslanec Takáč, no, je to tak, že sme v mimoriadnej situácii ešte stále, a teda, a teda aj tie dôvody, ktoré sú uvedené v zákone o rokovacom poriadku pri viacerých, viacerých z tých zákonov, ktoré sme prijímali, boli, boli interpretované, povedal by som tak, ako širšie vzhľadom na tú mimoriadnu situáciu, v ktorej sa, v ktorej sa nachádzame.
Ale teda priznám sa, že aj, aj ja mám po prečítaní toho materiálu, čo som narýchlo stihol, teda otázku, že, že ktorý z tých dôvodov vlastne platí, lebo, lebo teda nie je to tam explicitne napísané. Je tam citovaný § 89 ods. 1 zákona, kde sa hovorí o mimoriadnych okolnostiach, povedzme keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody ako dôvody. Tak predpokladám, že to budú tie hospodárske škody, ale nie je to tam explicitne napísané v tom, v tom materiáli, čo teda asi by bolo dobré, keby; ako pán minister o tom hovoril v tom úvodnom vstupe, ale keby to bolo aj, aj povedané, povedané priamo v tom písomnom materiáli, a teda zadefinované, že v čom tie, alebo v čom je hrozba tých zásadných hospodárskych škôd.
A rovnako aj tak, že, že teda keď má, má to byť prijaté tak, aby legislatíva bola účinná k 1. januáru, ak som to správne pochopil, že ešte máme okrem tejto schôdze plánované, plánované dve schôdze Národnej rady, tak či, či teda je to, je to nestihnuteľné, lebo teoreticky aj, aj v prvom čítaní, keby sme na októbrovej schôdzi niečo schvaľovali.
A potom sa chcem prihovoriť, že ak už nie normálny legislatívny proces, tak aby sme to nerobili tak, že zo dňa na deň, ale tak aspoň v prvom čítaní, keď to prerokujeme teraz, tak, tak dajme to na koniec schôdze, aby, aby si to stihli aspoň výbory normálne prerokovať.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Mizík, chceme zabrániť tomu, aby boli po predstaviteľoch komunistického režimu pomenovávané ulice, verejné priestory, rovnako aj po predstaviteľoch fašistického režimu, čo je to, čo by asi vo vašom prípade sa vám malo zdať zaujímavejšie, že to, že to postihne aj teda režim, ktorý vy obdivujete, ku ktorému vy vzhliadate, lebo chceme ísť, chceme ísť tým rovným metrom, a teda ako aj o tom hovoril kolega, kolega Kazda. Je potrebné ľuďom pripomínať, čo to bol komunizmus, čo to bol, čo to bol nacizmus.
Pán poslanec Benčík, tak ten zákon tu mal byť už dávnejšie, no jedna vec, jedna vec je (reakcia z pléna), jedna vec je... (Reakcia z pléna.) Nebrblite tu, prihláste sa do rozpravy a môžte hovoriť, čo chcete. Takýto zákon tu mal byť už dávnejšie, ja by som chcel len pripomenúť, že tu máme trestný zákon, ktorý postihuje aj trestné činy extrémizmu, problém je to, ako sa ten zákon, zákon uplatňuje, a že aj vo vzťahu k tomu zákonu sa uplatňuje dvojaký meter.
Pán poslanec Hus, ja si myslím, že ani súčasná podoba toho návrhu zákona sa nevzťahuje napríklad na Alexandra Dubčeka, lebo zákaz podľa toho zákona sa nemá vzťahovať na predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu voči tomu režimu, v prípade Alexandra Dubčeka môžme za také považovať jeho vystúpenia v novembri 1989, čo bol prejav odporu voči komunistickému režimu, ale nebránim sa tomu, aby sme v druhom čítaní ten zákon ešte upravili a aby sme sa zhodli na definícii, ktorá bude, bude všetk... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako jeden z predkladateľov vystúpil k návrhu novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá obsahuje aj novely niekoľkých ďalších zákonov, a chcel by som k tomuto návrhu povedať tri veci.
Po prvé. Nejde o prijatie nového zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Aj taká úvaha tu, tu medzi predkladateľmi v diskusii bola, ale ide o novelizáciu zákona, ktorý bol schválený v roku 1996, čiže nie je to tak, že by sa parlament po tridsiatich rokoch zobudil a začal, začal niečo robiť, aby sa vysporiadal s neblahým dedičstvom komunizmu. Takýto zákon tu existuje od roku 1996. My ten zákon chceme teraz upraviť, aby obsahoval formulácie, ktoré budú jasnejšie, jednoznačnejšie, budú obsiahnuté nie v preambule, ale priam, priamo, priamo v texte, texte zákona, aby zákon bol jednoznačný, a vnímame to ako svoj príspevok k budovaniu historickej pamäte a ako súčasť splácania dlhu, ktorý máme voči obetiam komunistického režimu.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, že tento zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú zákazu umiestňovania pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ, ktoré obsahujú vyobrazenia, symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii, ale aj na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii a ich predstaviteľov. Rovnako sa zakazuje, zakazuje pomenovávať ulice a verejné priestory po takýchto, predstaviteľoch takýchto režimov.
Návrh zákona obsahuje aj novelu zákona o obecnom zriadení, novelu zákona o priestupkoch a novelu zákona o protifašistickom odboji. Zákon má platiť smerom do budúcnosti, čiže sa to nedotkne existujúcich pomenovaní, nedotkne sa to existujúcich pamätníkov, ale sme presvedčení, že 30 rokov po páde komunistického režimu je najvyšší čas, aby neboli, neboli verejné priestory teraz pomenovávané po predstaviteľoch či už komunistického, alebo fašistického režimu. Čiže bude to platiť smerom do budúcnosti a dali sme tam výnimku pre tých predstaviteľov oboch totalitných režimov, ktorí sa zapojili aktívne do odboja proti dotyčnému režimu, pretože uznávame, že sa, že sa ľudia môžu zmeniť.
Na námietku, ktorá sa v tejto súvislosti objavuje, že tým ideme kádrovať, že ako politici ideme, ideme prepisovať históriu, nejdeme prepisovať históriu. Ideme jasne povedať, čo považujeme, čo považujeme za zlo. A my nebudeme nikomu brániť, aby hovoril o predstaviteľoch týchto režimov, aby sa k nim vyjadroval, aby o nich písal vedecké články alebo články do médií, alebo, alebo knihy, aby usporiadaval vedecké konferencie alebo iné podujatia, kde sa o nich bude hovoriť a kde sa budú preberať sprava, zľava ich plusy, mínusy, ich zločiny, ich pokus o nápravu. Nič z toho nie je predmetom tohoto zákona. Predmetom tohto zákona je umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ a pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev. A domnievame sa, že teda dozrel čas, aby sme toto upravili aj zákonom.
Posledná, tretia vec. Je dôležitý rovnaký meter, rovnaký meter na komunistický a fašistický režim, lebo, žiaľ, aj v oblasti trestného práva, ale aj v oblasti všeobecného vnímania sa tu ten dvojaký meter uplatňuje. Uplatňuje sa nerovnaký pohľad na dve totality, ktorými si Slovensko v 20. storočí prešlo. Veci, ktoré sú, ktoré sú vo vzťahu k fašistickej ideológii trestne stíhané, tak vo vzťahu ku komunistickej ideológii a komunistickému režimu sú, sú prehliadané. Odfotiť sa, odfotiť sa s hákovým krížom znamená trestné stíhanie, odfotiť sa s kosákom a kladivom znamená, že sa vlastne nič nestalo. Ja si dlhodobo myslím, že treba voči dvom zlám, ktoré poznačili život ľudí na Slovensku v 20. storočí v podobe zločineckých režimov, zachovávať alebo snažiť sa o jeden meter a o to sa, myslím, snažíme aj naším návrhom zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Osuský, no ako si povedal, je to taká veľmi zvláštna situácia, že k Štefánikovi sa hlásime naplno, oslavujeme ho, považujeme ho na jednu, za jednu najväčších osobností našich dejín, ale k jeho dielu majú tu niektorí veľmi rezervovaný vzťah. A teda Štefánik je dôležitý práve tým, lebo, samozrejme, že celý jeho život je úctyhodný, ale jeho najväčšie dielo je práve Československá republika, pri vzniku ktorej stál a ktorá vznikla 28. októbra, nie 30. októbra, nie 27. októbra, nie 29. októbra, ale 28. októbra 1918. A hlásiť sa k vlastnej histórii nie je prejavom komplexu menejcennosti. Naopak, je úplne legitímne hlásiť sa k legitímnym obdobiam vlastnej histórie vrátane tej uhorskej, vrátane tej rakúsko-uhorskej, vrátane tej československej.
Ale je zásadný rozdiel hlásiť sa k legitímnym obdobiam vlastnej histórie, ktoré, samozrejme, že mali nedostatky, mali množstvo nedostatkov a z dnešného pohľadu obrovské množstvo nedostatkov, a hlásiť sa k totalitným režimom, ako bol fašistický Slovenský štát alebo komunistické Československo, lebo totalitné režimy legitímne nie sú, k nim by sme sa hlásiť nemali, ich by sme oslavovať nemali. Mali by sme oslavovať režimy, ktoré sú legitímne a ktoré v modernej histórii legitímny režim je režim demokratický.

Pani poslankyňa Sulanová, myslím, že v Slovenskej národnej strane sú iste radi, že našli dôstojného nástupcu. Predpokladám, že keby SNS bola zastúpená v Národnej rade, tak s niečím podobným by vystúpili niektorí ich poslanci. A je to, je to taká, taká veľmi zvláštna argumentácia z vašej strany, že, že nemôžme mať ten sviatok alebo nemali by sme mať ten sviatok, teda 28. október, lebo je to sviatok Českej republiky. No Česká republika ho oslavuje ako Deň vzniku Československa, nie ako deň koloniálnej nadvlády Česka nad Slovenskom. A teda touto logikou by sme potom asi ale nemali mať ani 1. január ako štátny sviatok, lebo 1. január je štátnym sviatkom Českej republiky, lebo vtedy tiež vznikla česká, Česká republika ako samostatný štát. Rovnako by sme nemali mať 17. november ako štátny sviatok, lebo 17. november je štátnym sviatkom, dokonca si ním pripomíname udalosti, ktoré tak ako 28. október sa odohrali v Prahe. No a touto logikou by sme vlastne nemali, nemali oslavovať ani Cyrila a Metoda, lebo 5. júl je štátnym sviatkom aj v Českej republike, a teda vašou logikou my oslavujeme štátny sviatok Českej republiky, no tak, tak nezdá sa mi to celkom, celkom logické.
My sa hlásime k dôležitým udalostiam našej histórie a časť tých udalostí sa odohrala v období vzniku čes..., alebo v období existencie Československej republiky. Nie celkom rozumiem, ako si môžte myslieť, že teda fajn, že 38., 30. október má byť pamätným dňom a 28. nie, keď tridsiatym, 30. sme sa prihlásili k tomu, čo sa udialo 28.
A pokiaľ ide o ten komplex menejcennosti, to už nedokončím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem obom kolegom za reakcie, no neobávam sa, že by sme nastoľovali nejaký nebezpečný trend vytvárania sviatkov dvoch, dvoch kategórií, môžeme mať na to, na to rôzny názor, ako dobré alebo zlé, alebo nebezpečné je to riešenie, podľa mňa nebezpečné nie je vôbec. Je to, je to kompromis, je to niečo v rámci, v rámci politickej reality, čo, dúfam, že bude priechodné. Ja by som si želal inú úpravu, ale, ale teda nie vždy sa človeku podarí to, čo si želá.
Pokiaľ ide o vzťah 28. októbra a 30. októbra, obaja sa zhodneme, pán poslanec Blaha, že sú to dôležité, dôležité dni, ale teda dňom vzniku československého štátu, vtedy ešte nebolo celkom jasné, či to bude republika, je 28. október. Prihlásili sme sa, prihlásili sme sa, alebo naša politická reprezentácia sa prihlásila k tomu 30. októbra, ale, ale boli, boli sme pri tom už 28. októbra. Čiže áno, my sa hlásime k československej časti našej histórie a nevidím na to, na to nič zlého, rovnako si myslím, že by sme sa mali hlásiť k našej uhorskej histórii, to je tiež súčasť našej histórie, od ktorej by sme sa nemali odťahovať, treba pomenovať, čo bolo v tej histórii zlé, kde boli problémy, ako nikto tu nebude obhajovať maďarizáciu, ale nebolo to tisíc rokov jarma a útlaku, od ktorého by sme sa mali dištancovať.
My by sme sa nemali odstrihávať od vlastnej histórie - ani od tej uhorskej, ale ani od tej československej. A tá československá je zvlášť dôležitá, lebo je príkladom fungovania demokratického štátu.

Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte, aby som vystúpil v zlúčenej rozprave k trom návrhom noviel zákona o štátnych sviatkoch ako jeden zo spolupredkladateľov jedného z tých troch návrhov, konkrétne návrhu, aby sa 28. október, výročie vzniku samostatného Československého štátu, stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Ale keďže máme zlúčenú rozpravu, tak chcem sa vyjadriť ku všetkým trom návrhom.
A chcem povedať, že podporujem všetky tri návrhy zákona a budem hlasovať za všetky tri návrhy, pretože si myslím, že riešia dôležité veci, riešia veci, ktoré súvisia s historickou pamäťou, riešia veci, o ktorých budeme hovoriť aj v nasledujúcej rozprave k novele zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Plne podporujem, aby si Slovenská republika (ruch v sále a zaznievanie gongu) pamätným dňom pripomínala pamiatku obetí komunistického režimu.
V Českej republike majú takýto štátny sviatok a budeme ho, teda ak schválime ten návrh, ktorý predkladajú kolegovia z OĽANO, budeme ho mať len pár dní od toho, keď si v Českej republike... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, tichšie v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
4.
... pripomínajú, pripomínajú Deň pamiatky obetí komunistického režimu. A my sme podobný návrh spolu s niektorými kolegami predložili v predchádzajúcom volebnom období. Chceli sme, aby sa dňom, dňom pamiatky obetí komunistických, komunistického režimu stalo výročie popravy Milady Horákovej, keď je Deň pamiatky obetí komunistického režimu v Českej republike, bol by to tak pamätný deň, ktorý by nás spájal s Českou republikou. Milada Horáková bola jedinou ženou medzi tými, ktorá, ktorí boli medzi obeťami komunistického režimu, ktoré boli popravené v období rokov komunistického režimu.
Ale, samozrejme, že podporujeme aj, aj návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z OĽANO, ktorý má pripomenúť pamiatku Silvestra Krčméryho, ako hovorím, oba dátumy sú v júni, takže budú mať k sebe blízko.
Rovnako podporujem a budem hlasovať za návrh, ktorý má pripomenúť obete komunistic..., obete okupácie a vojskami sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy z roku 1968 aj zároveň pripomenúť termín odchodu, odchodu sovietskych vojsk z územia vtedajšieho Československa. Je to návrh, s ktorým v minulom volebnom období prišiel pán poslanec Budaj. My sme zaňho hlasovali a urobíme tak aj teraz.
A, samozrejme, že podporujem a uchádzam sa o vašu, o vašu podporu aj s naším návrhom, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Ani s týmto návrhom neprichádzame, neprichádzame prvýkrát. Spolu s kolegami sme ho predkladali niekoľkokrát, myslím, trikrát v predchádzajúcom volebnom období. Peter Osuský a Ľudovít Kaník ho predkladali aj v tom predchádzajúcom volebnom období a Peter Osuský v rámci, v rámci svojej úvodnej reči popísal ten vývoj, akým spôsobom bolo nakladané s 28. októbrom v predchádzajúcom období. A ja rovnako ako on som presvedčený, že si tento deň zaslúži byť štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Tu by som si len dovolil pripomenúť, že súčasných päť štátnych sviatkov odkazuje na rôzne obdobia našej, našej minulosti, či už Cyril a Metod na to veľmi dávne veľkomoravské, alebo Deň ústavy a Deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky na, na obdobie samostatnej Slovenskej republiky. Dva existujúce štátne sviatky exist..., odkazujú na dôležité udalosti v našej novodobej histórii, a to Slovenské národné povstanie a 17. november ’89 ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
A tieto dva štátne sviatky, teda dni, ktoré si pripomíname ako štátne sviatky, by nepochybne neboli, nebyť 28. októbra, pretože Slovenské národné povstanie bolo povstaním proti fašizmu, ale zároveň bolo aj prihlásením sa k Československej republike a k demokracii, ktorá sa niesla prvou Československou republikou. Čiže nebyť 28. októbra, nebolo by, nebol by ani 29. august v tej podobe, ako ho, ako ho poznáme. Rovnako by nebol ani 17. november, tam je tá súvislosť ešte priamejšia, keďže 17. november ’89 sa odvíja od 17. novembra 1939, keď prvýkrát po okupácii Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom si 28. októbra pripomínali, pripomínali študenti, a teda občania, občania alebo ľudia žijúci vtedy v protektoráte, v Prahe pripomínali si výročie vzniku, vzniku Československa. Reakciou, reakciou bol zákrok, zákrok bezpečnostných síl spojený, spojený s obeťami a k tomuto dátumu odkazuje 17. november ’39, ktorého pripomienka v roku 1989, 17. novembra ’89 sa stala spúšťačom demokratickej revolúcie a pádu komunistického režimu.
Demokratický systém je dôležitý a v našej histórii sa okrem tej najnovšej časti po roku 1989 viaže práve na obdobie prvej Československej republiky, ktorej vznik sa datuje 28. októbrom 1918. A myslím si, že je to tak dôležitý moment v našej histórii, že si zaslúži byť štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
V minulosti sme tento návrh predkladali v takej podobe, že sme nechceli zvyšovať počet štátnych sviatkov, aby to nemalo ekonomické dopady, preto sme navrhovali vypustiť 1. september ako Deň ústavy z, z, zo zoznamu štátnych sviatkov a preradiť ho medzi pamätné dni, keďže na vznik samostatnej Slovenskej republiky odkazuje nielen Deň ústavy, ale aj 1. január. Ten návrh neprešiel a, a v takej podobe by zrejme neprešiel ani dnes, preto navrhujeme tentokrát nevyradiť žiadny z existujúcich štátnych sviatkov, zvýšiť počet štátnych sviatkov na šesť, teda priradiť k nim 28. október, ale aby to nemalo ekonomické dopady, aby sa nezvyšoval počet dní, keď štát nariaďuje, že má byť zo zákona voľno, tak prichádzame s trochu neštandardným riešením, že by 28. október bol síce štátnym sviatkom, ale nebol by dňom pracovného pokoja. Uvedomujeme si, že to nie je optimálne riešenie, nie je to, nie je to riešenie, ktoré, ktoré by bolo dokonalé a úplne by zodpovedalo našim predstavám, ale sme realisti a myslíme si, že toto je spôsob, akým zvýšiť váhu 28. októbra v hierarchii dní, ktoré si Slovenská republika pripomína, nevraviac o tom, že počet štátnych sviatkov, teda počet pamätných dní, ak schválime tie, tie zákony, ktoré sú dnes na programe, sa zvýši, zvýši o tri tak, tak je celkom logické a legitímne, že tie najdôležitejšie dni, dáme im, dáme im vyššiu váhu. Ako hovorím, nie je to optimálne, ale myslím si, že je to kompromis, ktorý by mohol nájsť podporu aj v tomto parlamente, o čo si vás dovoľujem požiadať.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie a vyjadrím sa teda k pánovi poslancovi Blcháčovi. Ja som teda tými skúsenosťami, som sa, samozrejme, chcel, že chváliť, kde všade som bol, iba som chcel ilustrovať, že som nezažil, nezažil situáciu, že by automaticky nebolo udeľované slovo hlavnému kontrolórovi, lebo mi to pripadá úplne prirodzené a samozrejmé.
Samozrejme, že kontrolór sa má vyjadrovať, vyjadrovať odborne. Myslím si, že to kvalifikačné zadefinovanie strednou školou je úplne dostačujúce. To je už zodpovednosť zastupiteľstva, aby si vybrali človeka, ktorý naozaj dokáže kontrolovať činnosť samosprávy, a teda podotýkam, že aj poslancom zastupiteľstva, aj starostom a primátorom sa možno stať aj bez tej strednej škody, aj dokonca bez základnej školy a v niektorých prípadoch aj bez toho, aby, aby človek sa vedel podpísať, hej. Čiže, a teda na primátorov, tiež na starostov by sme mali mať nejaké kvalifikačné nároky, ale teda nemáme, nemalo by sa to podľa mňa riešiť tým, že napíšeme do zákona, že primátorom desaťtisícového mesta môže byť iba človek s vysokoškolským vzdelaním, ale majú si občania vybrať svojho zástupcu a potom znášajú dôsledky toho, koho si vybrali, samozrejme.
To, že či sú tendenčné vystúpenia kontrolóra, no tak to, to je asi veľmi subjektívny názor a niektorí jeho vystúpenia môžu považovať za vysoko odborné a iným sa nemusia páčiť a môžu ich považovať za tendenčné, a teda tvrdiť, že, že by zrovna hlavní kontrolóri vnášali chaos do rokovaní zastupiteľstiev, tak to teda naozaj by ma zaujímalo, o čo sa táto vaša pochybnosť alebo otázka vôbec opiera, alebo teda s týmto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel iba teda stručne podporiť návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Gyimesi, ale vystúpenie pána poslanca a primátora Blcháča bolo pre mňa inšpiratívne, tak možnože budem trochu dlhšie hovoriť, ako som mal pôvodne, pôvodne v úmysle.
Ja som poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Bol som poslancom Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy, bol som poslancom župného zastupiteľstva, Krajského zastupiteľstva v Bratislavskom samosprávnom kraji, vo všetkých týchto troch telesách pravidelne vstupovali do diskusie na zastupiteľstvách hlavní kontrolóri a nikdy s tým nebol žiadny problém, dokonca až, až v podstate z tohto návrhu zákona som sa dozvedel, že niekde s tým, s tým reálne problém je. Lebo považujem za úplne samozrejmé, že keď hlavný kontrolór má čo povedať k bodu programu na zastupiteľstve, tak sa k tomu vyjadrí. A nemá existovať možnosť, ako mu neudeliť slovo, pretože sa primátor alebo starosta rozhodne, že mu neudelí slovo alebo že sa väčšina poslaneckého zboru rozhodne, že mu neudelí slovo. Hlavný kontrolór je orgánom obce, je, je volený zastupiteľstvom, má primárne vykonávať kontrolnú činnosť pre potreby zastupiteľstva, a teda ak má čo povedať k akémukoľvek bodu, tak má dostať automaticky slovo bez toho, aby to ktokoľvek schvaľoval.
A ak to tak nefunguje normálne, úplne prirodzene, bez toho, aby to, aby to bolo napísané v zákone, tak si myslím, že je správne, aby sme do zákona dali ustanovenie, ktoré takéto niečo zabezpečí a vylúči možnosť, že hlavný kontrolór slovo nedostane.
Pokiaľ ide o tú možnosť, že ku každému bodu bude vystupovať hlavný kontrolór 15 minút, tak to je také strašenie. Podobné strašenie sa používa vo vzťahu k možnosti občanov vystúpiť. Aj tu si myslím, že máme ešte značné rezervy, že obyvateľom obce a verejnosti na zasadnutiach niektorých zastupiteľstiev je umožnené prihlásiť sa, automaticky dostanú slovo. Niekde to schvaľujú, schvaľujú zastupiteľstvá, niekde o tom rozhoduje primátor. A vždy, keď sa objaví nejaký návrh, že by to mohlo byť voľnejšie, že by teda, keďže sú to obyvatelia obce, tak majú mať právo sa vyjadriť na zasadnutí zastupiteľstva, tak sa objaví argument, že no ale potom jak sa natiahnu, natiahne trvanie zastupiteľstva, lebo, lebo sa toľko ľudí zapojí a nebude, nebudeme schopní rokovať.
Tak ja som z mojich skúseností, a teda to nie sú nejaké maličké obce, v ktorých som bol v zastupiteľstvách, to je hlavné mesto, samosprávny kraj a centrálna mestská časť hlavného mesta, tak v Starom Meste máme úpravu, že keď sa verejnosť alebo obyvateľ obce prihlási, tak dostane slovo. Nikto to ani neschvaľuje. Napriek tomu zastupiteľstvo nie je zahltené. Keď prídu občania, chcú sa vyjadriť, dostanú možnosť sa vyjadriť. Nijako to nenaťahuje rokovanie, rokovanie zastupiteľstva.
A toto je mimochodom ďalšia vec, ktorú, aj teda kolegovia z OĽANO v predchádzajúcom volebnom období prichádzali s takýmito iniciatívami, a myslím si, že je to jedna z vecí, ktoré by sa mali upraviť v zákone o obecnom zriadení, aby verejnosť mala silnejšie, silnejšiu pozíciu, pokiaľ ide o možnosť vystúpiť na zasadnutiach zastupiteľstva, a nielen sa na nich a nielen sa na nich zúčastniť.
A samozrejme, že tých vecí, ktoré, ktoré sú, ktoré sa týkajú hlavných kontrolórov a sú v zákone o obecnom zriadení, je ďaleko viac, ktoré by sa, by sa mali upraviť a ktoré by mali posilniť nezávislosť postavenia hlavných kontrolórov aj napríklad voči, voči primátorom a starostom, lebo dnes dochádza k veciam, keď, alebo k situáciám, keď primátor alebo starosta, keď mu nevyhovuje hlavný kontrolór, tak dokáže pomerne účinne sabotovať jeho, jeho fungovanie. Nie celkom najšťastnejšie je, že, že hlavný kontrolór si v pozícii zamestnancov, a teda akoby starosta alebo primátor bol niekým, kto je nadriadeným v istom slova zmysle alebo, alebo má v rukách aj hlavného kontrolóra. Tam, kde existuje, tam, kde existuje útvar hlavného kontrolóra, tak hlavný kontrolór by mal mať rozhodujúci vplyv na obsadenie, obsadenie toho útvaru. Nie že tu budú, nie že tu budú ľudí (ľudia, pozn. red.), ktorých si tam nasadí starosta.
Súhlasím aj s tým, aby, aby napríklad vo vzťahu k uzneseniam zastupiteľstva, ktoré sa týkajú hlavného kontrolóra, neexistovalo možnosť vetovať ich zo strany, zo strany starosta, starostov alebo primátorov.
Takže uvedomujem si, že, že to sú veci, ktoré je potrebné, je potrebné ešte dodiskutovať, a teda asi, asi to nie sú všetko veci na nejakú malú poslaneckú novelu a mali by sa do toho zapojiť aj, aj teda samosprávne združenia ZMOS, Únia miest, SK8, ZOMOS, Únia hlavných kontrolórov napríklad, lebo hlavní kontrolóri majú tiež svoje združenie, ktoré, ktoré je schopné sa vyjadrovať a ktoré malo tiež pripomienky.
Lebo povedzme to otvorene, v predchádzajúcom volebnom období bol novelizovaný zákon o obecnom zriadení vo vzťahu ku kontrolórom takým spôsobom, že, že môže im zadávať úlohy aj primátor alebo starosta, čo teda považujem za trochu zvláštne až neštandardné, lebo, lebo hlavný kontrolór má plniť úlohy, ktorými ho poverí zastupiteľstvo primárne a prípadne, a to je tiež, tiež na diskusiu, ale myslím si, že by to bola úprava správnym smerom, ak by mohol aj, samozrejme, na základe vlastných zistení vykonávať kontrolu, kontrolnú činnosť. Lebo aj tá taká, nazval by som to, spontánna kontrolná činnosť je častokrát veľmi dôležitá a efektívna.
Pokiaľ ide o návrh zákona a text, text návrhu zákona, tak tam by som, tam by som si dovolil poznamenať v tejto fáze, teda v prvom čítaní snáď, snáď len to, že ten bod dva, ktorý hovorí, že odvolanie musí byť zdôvodnené, je tam, sa tam vzťahuje iba na písmeno a), pričom v zákone sa hovorí o odvolaní z troch dôvodov, sú tam tri písmená, a teda samozrejme, že, že v tých, v tých zvyšných dvoch sa možno implicitne predpokladá, že, že nejaké zdôvodnenie je. Ale možnože by sa tá, tá požiadavka zdôvodnenosti mala vzťahovať na, na všetky tri, všetky tri prípady. Čiže, čiže to je ale skôr ako legislatívna úprava, ako nejaký, nejaký zásadný, zásadný problém.
A pokiaľ ide a pokiaľ ide o ten, o ten bod jedna, tak k tomu som sa, k tomu som sa vyjadril. Tam skôr ja by som bol za to, aby sa rozšíril, rozšíril okruh osôb, ktorým sa udelí slovo, ak o to požiadajú, aj o verejnosť, než že by sme sa nejako obávali toho, že to slovo budú hlavní kontrolóri nejako zneužívať.
Takže ešte raz, tento zákon má moju podporu a verím, že asi to bude iniciatíva ministerstva vnútra, ale teda že sa dostaneme aj k tomu, aby sme, aby sme novelizovali zákon o obecnom zriadení v rozsiahlejšej a systémovejšej novele. Ale teda to, že zákon má byť novelizovaný systémovo, by nemalo byť dôvodom toho, aby sa odkladali zmeny, ktoré je jednoduché urobiť a na ktorých je zhoda.
Ďakujem.

Pán poslanec Blcháč, to, čo, to, čo ste hovorili, že by sa predkladatelia mali obrátiť na ministerstvo vnútra, tak predpokladám, že, keďže ide o návrh koaličných poslancov, že ten návrh bol skonzultovaný a odsúhlasený gestorským rezortom. Čiže vaše prianie bolo vyslyšané ešte pred tým, ako ste ho vyslovili.
A na margo toho argumentu, že ministerstvo financií sa nevyjadruje k legislatívnej stránke toho návrhu, tak to je samozrejmé. To, keď si pozriete ktorékoľvek vyjadrenie ministerstva financií, ministerstvo financií sa vyjadruje k tomu, či návrh zákona bude mať nejaké dopady na rozpočet verejnej správy, nie k legislatívnej stránke. To nie je dôvod, prečo sa obracajú poslanci alebo majú povinnosť obrátiť sa poslanci na ministerstvo a požiadať ho o stanovisko v tejto veci. Čiže to by ste mohli povedať o úplne každom návrhu zákona, teda poslaneckom, samozrejme.