Videokanál poslanca

50.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Suja, no, neviem, no tak keď sa teraz bavíme o opatreniach v súvislosti s druhou vlnou, tak predseda SaS pán minister Sulík vyjadril nejaký iný názor, ktorý je odchylný od názoru zvyšku vládnej koalície, tak neviem, kto viac ako SaS v tejto veci urobila, pokiaľ ide o to, aby tie opatrenia nemali taký dramatický dopad na povedzme reštaurácie alebo fitnescentrá, alebo ďalšie prevádzky, ktoré budú museť byť, byť zavretí (zavreté, pozn. red.).
Čo sa dá robiť? No dá sa postupovať na základe, na základe dát. Ja úplne súhlasím s tými, ktorí hovoria, že vždy dát by malo byť viacej, mali by byť aktívnejšie zverejňované, mali by sme na základe nich posudzovať napríklad vo vzťahu k zatváraniu, zatváraniu prevádzok, by bolo na mieste uplatňovať regionálny kľúč a zatvárať alebo nezatvárať, obmedzovať alebo neobmedzovať aj podľa toho, aký je, aký je vývoj situácie v jednotlivých mestách, v jednotlivých okresoch, oveľa viac by sme mali pristupovať k tomu regionálne.
Pán poslanec Šimko, áno, táto vláda je, je tu od marca, borí sa s tým, ja úplne súhlasím, ja som takisto hovoril, že si myslím, že zmena toho zákona mala prísť, mala prísť skôr, že už dávnejšie sme vedeli, že sú tam, že sú tam problémy. No prichádza teraz, nie som z toho nadšený, ale myslím si, že je lepšie, keď ten zákon opravíme teraz, ako by sme filozofovali o tom, že prečo, prečo sme ho neopravili v júni alebo v júli.
Pán poslanec Taraba, no, tie dôsledky nespôsobila vláda, spôsobila ich pandémia a snaha vlády riešiť, riešiť, riešiť problémy a chrániť životy.
A, pán poslanec Kondrót, ja som nepovedal, že ten zákon je nekvalitný, vidím v ňom nejaké problémy, ale myslím si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začnem podobne ako prvý vystupujúci pán exminister a poslanec Kamenický. Ja na rozdiel od neho si myslím, že očkovanie by povinné byť malo, a teda mrzí ma, že to z toho návrhu zákona vypadne, aj keď uznávam, že to tam nemuselo byť, že to, že to je vec, ktorú sme mohli riešiť, a teda dúfam, že budeme riešiť pri nejakej inej príležitosti, ale považujem za dôležité povedať, že si myslím, že povinné očkovanie je dobrá vec, je potrebná vec a mali by sme k nej pristúpiť, ale netýkať sa tu priamo COVID-u a ani to tak nebolo myslené v tom návrhu.
Pán poslanec Jarjabek nám tu vyčítal, že my používame od 6. marca tento zákon a nič sme na ňom nezmenili. No ja by som si dovolil pána poslanca Jarjabka upozorniť, že 6. marca sme tu mali vládu Petra Pellegriniho, vláda Igora Matoviča nastúpila až 21. marca, čiže tie prvé opatrenia boli prijaté za vlády Petra Pellegriniho, a ak boli sporné, tak boli sporné od začiatku. A je faktom, že zákon, ktorý dnes musíme meniť, bol prijatý v roku 2007 za čias prvej Ficovej vlády a bol nastavený zle. To, že to, že za tie roky sa to neukázalo, že sme tu nemali pandémiu podobnú COVID-u, je iná vec, nikto, nikto to nepredpokladal, ale je fakt, že ten zákon bol nastavený zle a ukázalo sa to práve teraz a to, čo my ideme robiť, je, to, čo aj bolo v tom zákone zle, chceme nastaviť lepším spôsobom, chceme nastaviť tak, aby tie právne pochybnosti, ktoré súčasné znenie zákona vyvoláva, neboli.
Pán poslanec Šimko tu povedal, že pán minister Sulík spochybňuje opatrenia, ktoré ideme dnes prijímať, no to je drobné nedorozumenie. Pán poslanec (minister, pozn. red.) Sulík má kritický názor na opatrenia, ktoré ide prijímať Úrad verejného zdravotníctva, ktoré sa týkajú prevádzky reštaurácií. Opatrenia, alebo teda zákon, ktorý my tu dnes ideme prijímať, sa týka nastavenia právneho prostredia pre tie opatrenia. My ideme zmeniť zákon a ideme vytvoriť právny rámec preto, aby sa tie opatrenia realizovali právne čistým spôsobom. A to evidentne je pozitívum predkladaného návrhu zákona, odhliadnime od toho skráteného legislatívneho konania, odhliadnime teraz od niektorých vecí, ktoré aj ja v tom návrhu zákona považujem za problematické. Ale je nesporné, že ten zákon a právne vyčistí spôsob prijímania opatrení v záujme ochrany zdravia. To je nesporné pozitívum a je to veľmi dôležité, lebo všetky opatrenia, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd, sa majú realizovať spôsobom, ktorý je právne jednoznačný. A nemusí to byť, nemusí to byť spôsob, s ktorým sme všetci uzrozumení, s ktorým všetci súhlasíme.
Ja si napríklad myslím, že tie zásadné zásahy v základných právach a slobôd, tie celoplošné zásahy by nemal robiť Úrad verejného zdravotníctva ako rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva, malo by ich robiť prinajmenšom ministerstvo zdravotníctva alebo vláda Slovenskej republiky. Lebo sú to zásadné zásahy do základných práv a slobôd a mal by ich robiť orgán tomu zodpovedajúci.
Ale napriek tomu, že v tomto zákone ostáva v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva, sa to právne vyčisťuje a je to lepšie ako ten súčasný stav, čiže ten zákon posúva tú právnu úpravu smerom k lepšiemu. Čiže aj keď to bude upravené nie tým spôsobom, akým by som si povedzme ja predstavoval, bude to upravené právne čistým, právne čistejším spôsobom a to je dôležité.
K tej debate o tom, ktorý orgán by o tom mal rozhodovať, samozrejme, sa môžme niekedy v budúcnosti vrátiť a samozrejme, že to nie je vec, ktorá, ktorá sa dá vyriešiť v takto skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som včera vo svojom vystúpení v prvom čítaní upozornil na problém, ktorý tam vidím a ktorý sa týka preskúmateľnosti opatrení Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva Ústavným súdom podľa čl. 125 v konaní o súlade právnych predpisov. Keďže opatrenia majú mať charakter všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa toho návrhu by mali byť, by mali byť preskúmateľné Ústavným súdom, upozornil som na to, že ústava v čl. 125 ods. 1 písm. b) umožňuje preskúmať všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom Úrad verejného zdravotníctva nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy, lebo nie je menovaný, menovaný v tom zákone. A v písmene d) zase všeobecne záväzných nariadení, teda všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy, tak som sa pýtal, či regionálne úrady verejného zdravotníctva sú miestnymi orgánmi štátnej správy, a keď aj áno, či aj Úrad verejného zdravotníctva je miestnym orgánom štátnej správy a tam som mal pochybnosť. Ale teda v zmysle diskusie, ktorú sme mali na ústavnoprávnom výbore, je to tak, že Ústavný súd vykladá toto ustanovenie tak, aby nevylúčilo možnosť preskúmania všeobecne záväzných právnych predpisov ani iných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú definované ako ústredné, ostatné ústredné orgány štátnej správy. Čiže v zmysle prístupu Ústavného súdu je aj Úrad verejného zdravotníctva miestnym orgánom štátnej správy, a pokiaľ vydá všeobecný záväzný právny predpis, bude možné ho preskúmať pred Ústavným súdom, či je v súlade so zákonom alebo s ústavou, alebo s medzinárodnými dohovormi. Čiže myslím si, že toto by malo byť v poriadku.
A toto je opäť veľmi dôležité, lebo, lebo jeden z najväčších problémov tej právnej nejasnosti ohľadom povahy opatrení Úradu verejného zdravotníctva bolo práve to, že aká je možnosť sa proti tomu brániť, keď sme nevedeli, či sú to rozhodnutia v správnom konaní individuálne správne akty, ktoré je možné napadnúť na súde, alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré je možné napadnúť na Ústavnom súde, tak nebola jasná možnosť právnej obrany, teraz tá možnosť bude vyjasnená a opäť je to, je to dôležité.
K niektorým z tých konkrétnych ustanovení, ktoré boli, ktoré boli diskutované, ktoré boli predmetom kritiky, okrem konkrétnych opatrení, ktoré sa tam dopĺňajú, sa tam dopĺňa aj jedno takpovediac všeobecne ustanovenie 40..., § 48 ods. 4 písm. z) a ďalšie, teda že úrad môže nariadiť opatrenia, teda ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorým môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Toto vyvoláva obavu, že môže Úrad verejného zdravotníctva robiť čokoľvek, ale nie je to tak. Nemôže to byť čokoľvek, musia to byť opatrenia, ktoré sú iba v nevyhnutnom rozsahu, iba na nevyhnutný čas a sú to opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ochranu verejného zdravia. Čiže nemôže to byť čokoľvek. Ak by to bolo čokoľvek, tak už, už máme možnosť to preskúmať, máme možnosť, možnože sa skupina 30 poslancov obráti, obráti na Ústavný súd a požiada ho, aby posúdil súlad konkrétneho opatrenia so znením zákona. A ak to nebude nevyhnutné opatrenie, tak takéto opatrenie bude označené za nesúladné so zákonom.
My sme na ústavnoprávnom výbore diskutovali aj o tom, žeby sme, žeby sme zaviedli nejakú špeciálnu kontrolu vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, ktoré na rozdiel od tých ostatných, ktoré sú jednoznačne a explicitne zadefinované, predsa len vyvoláva nejaké, nejaké pochybnosti, kolegovia aj prichádzali aj s nejakými návrhmi alebo nápadmi, ktoré sa ale teda nakoniec nepremietli do, do spoločnej správy, resp. vôbec sme o nich nehlasovali. Ale myslím si, že ani tu nič nebráni parlamentu, aby si uplatnil napríklad svoju kontrolnú právomoc a pokiaľ bude mať pochybnosti o tom, že či sa nejaké opatrenia napríklad podľa tohoto písmena z) vykonávajú spôsobom alebo schvaľujú spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom, tak si môže tie informácie vyžiadať od Úradu verejného zdravotníctva, môže ich prerokovať, posúdiť, môže sa, môže sa pýtať na konkrétne opatrenia. Ak dospeje k záveru, že je tam nejaký problém, tak môže napríklad navrhnúť zmenu právnej úpravy, čiže možnosti kontroly tam nepochybne sú.
Ďalšia vec, o ktorej hovoril pán poslanec Vetrák aj na výbore a dotkol sa jej aj vo svojom vystúpení pred chvíľou v pléne, týka sa toho, že ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov sa nebudú vzťahovať na vyhlášky, teda tie opatrenia týkajúce sa, týkajúce sa, teda týkajúce sa neurčitého počtu osôb, čo je určitý problém. Mali sme diskusiu, či to náhodou nie je nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov, či by to nemalo byť upravené aj priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či by sa niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov nemali vzťahovať aj na tvorbu vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva. Ja sa tiež domnievam, že áno, nie všetky, nemôže tam byť určite štandardné pripomienkové konanie, aké býva v návrhoch zákonov, ale niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov by sa mohli vzťahovať. Ale opäť nič nám nebráni, aby sme, aby sme túto právnu úpravu v budúcnosti zmenili napríklad špecifikáciou toho, ktoré ustanovenie zákona o tvorbe právnych predpisov sa majú vzťahovať aj na všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydávajú miestne orgány štátnej správy, ktorým je napríklad aj Úrad verejného zdravotníctva.
V tejto súvislosti by som si dovolil upozorniť teda na prechodné ustanovenia, o tom tu tiež kolega Vetrák, Vetrák hovoril, ktoré nejdú, nie sú retroaktívne, nejdú do minulosti, robia na 15 dní z tých doterajších opatrení úradu opatrenia typu vyhlášok, teda také, aké, akými budú, budú opatrenia v budúcnosti. Čiže nie je to, že niečo zmeníme smerom do minulosti, zmeníme to smerom do budúcnosti a dávame im obmedzenú dobu platnosti 15 dní, ak dovtedy nebudú nahradené, nahradené opatreniami v zmysle novej právnej úpravy, teda vyhláškami, tak stratia platnosť a účinnosť.
Len otázočku, teda je to vec, na ktorú som prišiel až ráno, nenapadla mi pri, pri diskusii včera na výbore, to prechodné ustanovenie hovorí o tom, že "opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú odo dňa účinnosti tohto zákona", tu už je to zmenené znenie, "za vyhlášky podľa § 59b tohto zákona" atď.
Len sa teda chcem spýtať, že či všetky opatrenia, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva majú tento charakter, teda ide o niečo na spôsob právnych predpisov. Lebo niektoré z tých opatrení, ktoré v minulosti boli prijímané, mali skôr charakter individuálneho správneho aktu, teda rozhodnutia, rozhodnutia v správnom konaní a boli adresované nejakému konkrétnemu okruhu subjektov. Čiže neviem, či také ešte nejaké sú dnes v platnosti a účinnosti, ale ak áno, tak tie nemajú, nemajú povahu, povahu vyhlášok, ale to je teda len otázka, či aj z nich ideme, ideme robiť na tých 15 dní vyhlášky.
No a otázka, nemôžem obísť otázku náhrady škody, o ktorej sme tiež diskutovali aj na ústavnoprávnom výbore. Ideme do § 58 doplniť ustanovenie, že "právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené". Čiže už dnes nie je možné považovať za škodu, ak sa schváli nejaký zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa uložia určitým subjektom určité povinnosti a vzniknú im nejaké náklady, to nie je škoda. To, ako vznikajú tým nejaké náklady, keď zakážeme fajčenie v prevádzkach, keď, keď máme nejaké požiadavky na úpravu prevádzok, hygienické, ekologické, niekde sa musia dať nejaké filtre, niekde sa, niekde sa musí dať nejaká čistička, sú s tým, sú s tým spojené náklady, ale nie je to v zmysle právneho poriadku považované za škodu.
Otázka je, samozrejme, primeranosť tých opatrení a povinností a ich rozsah. Ten rozsah je problém v súčasnej situácii, lebo ten rozsah je, nie sú to nejaké dodatočné náklady, v niektorých prípadoch sú to, sú to úplne zásadné náklady.
No, ale máme tu potom problém, možný problém z hľadiska, z hľadiska ústavy, ktorá v čl. 46 ods. 3 hovorí, že "každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom". Keďže toto hovorí, hovorí ústava, tak zrejme by bol možný aj, aj výklad navrhovaného ustanovenia, ktoré by sa tým mohlo dostať do rozporu s ústavou, ktorý hovorí, že každý má právo na náhradu, náhradu škody. Problém by mohol nastať napríklad, keby niektoré z tých opatrení bolo, bolo nezákonné. Lebo tu nehovoríme, nehovoríme o zákonnom opatrení alebo opatrení, ktoré bolo vydané na základe zákona a v súlade so zákonom, čo sa stane, keď to opatrenie bolo, bolo v nesúlade so zákonom. V takom prípade by určite mala prednosť ústava a bolo možné si podľa môjho názoru tú náhradu škody uplatňovať.
To, čo je otázne v tom, v tom navrhovanom ustanovení, že sa nehovorí o právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu opatrení, ale z dôvodu vykonávania opatrení. Kladiem dôraz na slovo vykonávania. Čiže samotné opatrenie môže byť, môže byť zákonné, ale môže byť vykonávané nezákonným spôsobom. A v takom prípade, samozrejme, že nemožno vylúčiť nárok alebo právo dožadovať sa náhrady, náhrady škody.
Ďalšia otázka, ktorá tu vzniká, je retroaktivita. Keď to my teraz schválime, platí to aj do prípadnej škody, ktorá vznikla v minulosti? No nemôže zákon, zákon byť retroaktívny, čiže môže sa to vzťahovať na opatrenia alebo ich dôsledky, ktoré vzniknú smerom do budúcnosti od účinnosti toho zákona, nie smerom do minulosti. Už dnes je, je v zákone ustanovenie, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Čiže o toto sa, samozrejme, možno oprieť, ak by si niekto, niekto uplatňoval náhradu škody v dôsledku tých opatrení, ktoré boli, boli prijaté v minulosti, ale nebude sa možné opierať o ustanovenie, ktoré, ktoré tam sa má doplniť v odseku 5, že právo na náhradu škody a ušlého zisku je vylúčené. To môže platiť iba smerom, iba smerom do budúcnosti. Bolo by potom, samozrejme, ak by sa to stalo predmetom nejakého súdneho sporu, predmetom, predmetom posúdenia, že či tá súčasná formulácia, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Že či sa tým myslí iba to, že musíte si kúpiť do prevádzky nejaký dezinfekčný gél alebo, alebo sprej, lebo je to súčasť tých opatrení, ktoré boli nariadené, alebo sa tým, tými nákladmi myslia aj náklady v podobe, v podobe toho, že zavrete prevádzku a nemáte žiadne príjmy.
Už to, už to tu zaznelo, ale je potrebné to opakovať. Toto ustanovenie neznamená, že štát nemá kompenzovať straty, ktoré jednotlivým subjektom vznikajú v dôsledku opatrení, ktoré prijíma Úrad verejného zdravotníctva. To je iná otázka. Tie náklady, ktoré máme jednotliví ľudia, jednotlivé, jednotlivé podnikateľské subjekty v súvislosti nielen s pandémiou, ale najmä s opatreniami štátu, v súvislosti s pandémiou sú asymetricky rozložené. Niekto má náklady, že si musí kupovať, kupovať rúška a stojí ho to pár eur, niekto úplne, úplne sa mu zastaví, zastaví podnikanie a tie kompenzácie by teda mali byť rýchlejšie a efektívnejšie ako doteraz, lebo aj to ten rakúsky Ústavný súd, ktorý o tom rozhodoval, prihliadal práve na to, že tam existovali schémy pomoci, balíček na záchranu podnikov a prevádzok a považovali ich za dostatočný, nediskriminačné odškodnenie a aj preto, preto odmietol ten nárok na náhradu škody v dôsledku opatrení prijatých na ochranu zdravia.
Posledných päť sekúnd. Opäť by som chcel apelovať na partnerskejší prístup, pokiaľ ide o skrátené konanie a, a prípravu zákonov a dĺžku prípravy tých zákonov a rokovania o nich.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si zopakovať už niekoľkýkrát dnešný deň, že tento návrh považujem za potrebný, považujme ho za krok správnym smerom. Môžme polemizovať o tom, že či nemal prísť skôr, ja si myslím, že mal, ale tak prichádza teraz, tak teraz sa ním musíme zaoberať.
Môžme sa rozprávať o tom, či nebolo, nebolo vhodné ho prerokovať ho v nejakom normálnom konaní, bolo, ale vzhľadom na situáciu, vzhľadom na druhú vlnu je úplne legitímne, že riešime tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo by fajn, keby sme aj v rámci skráteného konania mali viacej času, ale teda keď nebudeme, tak budeme musieť využiť ten čas, ktorý nám je daný k dispozícii.
Najväčšie pozitívum toho návrhu zákona vidím v tom, že právne vyčistí alebo pokúša sa právne vyčistiť právnu úpravu týkajúcu sa opatrení, ktoré vydáva Úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, vyjasní, akú právnu povahu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva majú, že ide o všeobecne záväzné právne predpisy, a tak je potrebné na ne aj nazerať, čo zároveň znamená, že tieto opatrenia budú preskúmateľné podľa zámeru navrhovateľov v rámci konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom.
Chcel by som sa dotknúť niektorých, niektorých ustanovení, o ktorých budeme hovoriť aj v druhom čítaní a ktoré si myslím, že stoja ešte, ešte za diskusiu, a teda na rozdiel od väčšiny predrečníkov nebudem hovoriť o tom očkovaní, ktoré mne osobne tam vôbec, vôbec nevadí, aj keď uznávam, že ten proces, akým by sa povedzme takéto ustanovenie malo dostať do zákona, nie je optimálne, aby sa to dialo v skrátenom legislatívnom konaní, ale vecne, vecne s tým problém nemám.
Prvá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, je to ustanovenie, ktoré vyjasňuje, že aj v čase mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzovej, núdzového stavu, teda krízovej situácie, v skratke nie je dotknutá právomoc Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia. Toto bolo tiež doteraz sporné alebo spochybňované, čiže je dobré, ak takéto ustanovenie budeme mať explicitne v zákone, že ani mimoriadna situácia, ani núdzový stav nemenia nič na tom, že Úrad verejného zdravotníctva túto právomoc má.
Dovolím si ale malú odbočku, toto je asi nie pri tejto príležitosti, ale dôvod smerom do budúcnosti sa zamyslieť, ktoré opatrenia by v situácii, ako je táto, v mimoriadnej situácii, v núdzovom stave, mal vydávať Úrad verejného zdravotníctva a pri ktorých opatreniach by bolo primeranejšie, aby ich povedzme na základe návrhov alebo odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva vydávalo buď teda ministerstvo zdravotníctva, alebo dokonca vláda. Lebo mnohé z tých opatrení, ktoré Úrad verejného zdravotníctva vydáva, majú charakter zásahu do základných práv a slobôd, a teda plošného zásahu do základných práv a slobôd. Nehovorím teraz o nejakých regionálnych opatreniach zameraných povedzme na jednu obec alebo nejaký jeden okres, ale hovorím o celoplošných opatreniach a tie opatrenia majú charakter zásahu do základných práv a slobôd.
Samozrejme, že zásah do základných práv a slobôd neznamená a priori niečo zlé, len je to niečo, čo musí byť urobené v primeranej miere, iba v nevyhnutnej miere, primeraným spôsobom, na základe, na základe zákona. A je úplne legitímna otázka, ktorý štátny orgán má mať túto právomoc, či to má byť vláda, či to má byť ministerstvo zdravotníctva, alebo to má byť Úrad verejného zdravotníctva, ktorý je právnou formou rozpočtová organizácia patriaca pod ministerstvo zdravotníctva.
Diskusiu si podľa môjho názoru zaslúži aj bod 12, kde sú vymenované nové opatrenia, ktoré, ktoré môže Úrad verejného zdravotníctva alebo teda regionálny úrad verejného zdravotníctva vydávať. Tie opatrenia zodpovedajú z veľkej časti tomu, čo sme, čo sme zažili v prvej vlne, tým opatreniam, ktoré boli vydávané, len sú explicitne pomenované, čo je podľa mňa na prospech, ak tá právna úprava je jednoznačná.
Dve veci tam stoja za, za úvahu podľa môjho názoru, jednak to písmeno z), ktoré hovorí, že: „ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas,“ lebo to v podstate znamená, že vymenujeme, aké opatrenia môže robiť Úrad verejného zdravotníctva, a potom povieme a ďalšie a iné. Čiže v podstate teoreticky skoro všetko. A nevravím, že sa tým neguje, neguje to, že doplníme nejaké opatrenia, ktoré, ktoré tam sú, ale v podstate je to ustanovenie, ktoré, ktoré keby tam bolo iba toto ustanovenie, tak v zásade môže úrad, úrad robiť, robiť všetko to ostatné, lebo pod to sa to všetko zmestí. Opakujem, myslím si, že je dobré, že tam budeme mať ďalšie konkrétne opatrenia, len teda dávam taký otáznik, že či, či toto, toto ustanovenie nie je také príliš voľné, aby som to povedal decentne.
Potom hneď nasledujúci bod 3, ktorý hovorí o tom, že ktoré z týchto opatrení, z tých, ktoré sa dopĺňajú, môže Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariaďovať iba počas krízovej, krízovej situácie. Sú to opatrenia podľa ods. 4 písm. s), t), i) a z), čiže aj, aj to posledné voľné, ale teda možno, možno by stálo za to pozrieť sa na všetky tie opatrenia, či, či povedzme prinajmenšom ich plošné využitie, teda využitie Úradom verejného zdravotníctva v niektorých prípadoch neviazať tiež na tú krízovú situáciu, teda na mimoriadnu situáciu alebo, alebo núdzový stav.
Ustanovenie, ktoré zrejme bude najproblematickejšie, teda bod 19, ktorý hovorí o tom, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Uvedomujem si, že v podstate nepriamo implicitne to vyplýva aj z doterajšieho textu zákona, uvedomujem si, teda prečítal som si, že máme tu rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu v obdobnej veci. Ide o to, že pokiaľ, pokiaľ náhrady, ktoré štát dáva subjektom priamo postihnutým jeho, jeho opatreniami, teda nie samotnou pandémiou, lebo tá pandémia má, samozrejme, aj ekonomické dopady, ale opatreniami, ktoré štát, štát uvaľuje na niektoré, niektoré subjekty, a obmedzeniami ich hospodárskej aktivity, sú dostatočne odškodnené tými, tými nejakými kompenzačnými opatreniami. A pokiaľ tomu tak nie je, že či naozaj možno vylúčiť právo na náhradu škody a ušlého zisku. A obávam sa, že toto je ustanovenie, ktoré pravdepodobne, ak, ak ho ponecháme v tom zákone, tak sa stane predmetom prieskumu na, na ústavnom, Ústavnom súde, a teda nebol by som si veľmi, veľmi istý, že takéto, že takéto ustanovenie posúdi Ústavný súd ako súladné s ústavou, preto sa domnievam, že by sme o ňom ešte mohli v rámci toho krátkeho času, ktorý budeme mať na rozpravu v druhom čítaní, stráviť trochu času.
Pokiaľ ide o všeobecne záväzné právne predpisy, teda ten bod 21, ktorým sa teda vyjasňuje, že aj opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva majú charakter všeobecne záväzných právnych predpisov, budú vydávané vo forme vyhlášok, ktoré budú zverejňované vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, tak, tak tam, tam ide o to, že pokiaľ ide o opatrenia ministerstva zdravotníctva, tak na tie sa bude vzťahovať zákon o tvorbe právnych predpisov, a na tie opatrenia, ktoré budú vydávať Úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, sa zákon o tvorbe právnych predpisov vzťahovať nemôže, teda nebude, a to teda pokiaľ ide o tvorbu, teda prípravu a vyhlasovanie právnych, právnych predpisov tohto druhu, ktoré sa stanú konečne právnymi predpismi a budú teda snáď preskúmateľné Ústavným súdom.
Ja si uvedomujem osobitosť opatrení Úradu verejného zdravotníctva a úradov verejného zdravotníctva; poprosil by som trošku tichšie tuto kolegov vzadu; a teda, že, že pokiaľ chceme rýchlo reagovať na meniacu sa situáciu, tak asi nie je možné robiť štandardné pripomienkové konanie a s dôvodovými správami, len úplne vysadenie z režimu zákona o tvorbe právnych predpisov, tiež si nie som istý, že, že je, že je dobré, lebo zákon o tvorbe právnych predpisov má význam, má význam pre, pre kvalitu pripravovaných právnych predpisov a to, že sa tie procedúry dodržia, nie je úplne samoúčelné. A ak aj nevieme aplikovať všetky lehoty, všetky náležitosti, ktoré, ktoré pripravované opatrenia Úradu verejného zdravotníctva majú, tak by som sa prinajmenšom zamyslel nad tým, že či aspoň v nejakej zrýchlenej forme a v nejakej zredukovanej forme nemajú byť prenesené tie pravidlá, ktoré sú použité pri príprave právnych predpisov, aj na prípravu, prípravu opatrení Úradu verejného zdravotníctva. Narážam na to, že, že mali by byť tie opatrenia odôvodnené, čo štandardne sa rieši dôvodovou správou, narážam na to, že mala by byť možnosť podľa môjho názoru, ak to je čo i len trochu možné, tieto opatrenia alebo návrhy tých opatrení pripomienkovať ešte predtým, ako sú publikované.
Lebo stáva sa, a nie je to zámer, nie je to zámer škodiť, nie je to, nie je to úmysel, nie je tam žiadny zlý úmysel, ale stáva sa, že aj v tých opatreniach, ktoré, ktoré sa zrealizovali počas prvej vlny, boli veci, ktoré boli chybne nastavené, ktoré možno neprimerane, príliš zasahovali do základných práv a slobôd, ktoré sa, napĺňajúc ten istý účel, dali, dali riešiť, dali riešiť spôsobom, ktorý šetrnejším spôsobom zasahoval do základných práv a slobôd. A mnohé z týchto vecí sa v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má podobu pripomienkového konania, vychytávajú aj v návrhoch zákonov, ktoré prechádzajú medzirezortným pripomienkovým konaním a potom tromi, tromi čítaniami v Národnej rade, a ešte aj, ešte aj, aj v parlamente. Napriek tomu, že, že čo ako kvalitne je ten návrh zákona pripravený vládnou legislatívou, príslušným ministerstvom, prejde cez legislatívnu radu vlády, tak ešte, ešte aj parlamentná legislatíva v ňom dokáže nájsť nejaké ustanovenia, ktoré sú problematické nie z vecného hľadiska, ale, ale z hľadiska, z hľadiska legislatívno-technického, ale niekedy aj z vecného hľadiska, a tie sa potom dajú, dajú opraviť. Pokiaľ nemáme žiadne pripomienkové konanie, pokiaľ nemáme žiadnu možnosť vyjadriť sa k návrhu nejakého opatrenia, tak nutne tých chýb bude viac, ako by bolo, keby, keby aspoň nejaká krátka možnosť bola. A teda nemyslím my ako poslanci Národnej rady, ale, ale aj verejnosť vrátane, vrátane odbornej verejnosti.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia, tak týmto tu časť predrečníkov strašila, že ideme, ideme zahladiť stopy, ideme, ideme zlegálniť všetko, čo sa tu doteraz udialo. Tie prechodné ustanovenia, prečítam to: „Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané do termínu účinnosti zákona zostávajú v platnosti a účinnosti 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona ako vyhlášky podľa § 59b, ak ich skôr nezruší orgán, ktorý ich vydal.“ Mnohé z tých opatrení už sú samy zrušené, lebo sú prekonané novými opatreniami. To, čo toto ustanovenie hovorí, že tie, ktoré sú teraz aktuálne platné, ostanú platné ešte, ešte 15, 15 dní.
Možno na diskusiu je, že či tam, či tam má byť to, tá formulácia ako vyhlášky podľa § 59b, keď nemajú tie charakteristiky, napríklad nie sú publikované rovnakým spôsobom, ako už budú tie opatrenia vo forme, vo forme, vo forme vyhlášok, ale nič sa nezahladzuje. Hovorí sa iba to, že Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva majú 15 dní na to, aby všetky opatrenia, ktoré chcú realizovať a ktoré si myslia, že majú byť aj naďalej platné, dali do novej podoby stanovenej týmto, týmto zákonom, týmto zmeneným zákonom, aby ich vydali vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov. A ak to neurobia do 15 dní, tak automaticky, automaticky stratia platnosť.
Čiže zopakujem. Myslím si, že tento zákon je potrebný, mali by sme ho schváliť, ale vidím tam ešte priestor na to, aby sme o niektorých ustanoveniach diskutovali, a verím, že na to bude priestor.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Mazurek, priznám sa, že som vaším vystúpením trochu zaskočený. Prirovnali ste Národnú radu k Ríšskemu snemu. Tento návrh zákona k zmocňovaciemu zákonu z roku 1933 s tým, že pán hlavný hygienik Mikas by mal mať právomoci ako Adolf Hitler. Hovorili ste o tom, že vláda sa správa ako fašistická diktatúra. No, ja som až doteraz žil v tom, že vy Adolfa Hitlera a nacistov obdivujete a máte k nim pozitívny vzťah a sympatie. Tak teraz celkom neviem, že či to označenie za zmocňovací zákon mám vnímať, že sa vám ten zákon páči a brať to ako pochvalu toho návrhu zákona, alebo ste teda zmenili svoj názor na Adolfa Hitlera a uvedomujete si, že Hitler bol zločinec a ste ochotný to aj verejne povedať, že Hitler bol zločinec a nacistický režim bol zločinný. V tom prípade by tá kritika mala aspoň ako-také ratio, ale pokiaľ naďalej ste obdivovateľom Adolfa Hitlera a nacistickej diktatúry, tak potom už naozaj, naozaj neviem, že čo si mám o tom myslieť, že či ten zákon chválite, alebo kritizujete.

Pani poslankyňa Cigániková, myslím, že si veľmi dobre vysvetlila, prečo je tento zákon potrebný, ilustroval by som to na dvoch veciach, ktorých si sa aj ty dotkla. Jednak to spomínané novozavádzané opatrenie, že bude môcť Úrad verejného zdravotníctva vydať opatrenie, ktorým podmieni vstup do prevádzkových priestorov poskytovateľov služieb a zamestnávateľov registráciou určitých osobných údajov. Tak, samozrejme, že toto nie je opatrenie na nejaké orwellovské sledovanie občanov, ako sa tu niektorí zatiaľ neprávoplatne odsúdení poslanci domnievajú, ale je to opatrenie, ktoré umožňuje mäkšiu formu zásahu do základných práv a slobôd. Lebo môžeme zavrieť všetky prevádzky, zakázať všetky prevádzky, aby sme, aby sme zamedzili tomu kontaktu, alebo to môžme robiť mäkším spôsobom, menej zasahujúcim do práv a slobôd, že prevádzky ostanú otvorené, akurát budú zhromažďovať, zhromažďovať určité údaje. A myslím si, že tak majitelia tých prevádzok, ako aj zákazníci uprednostnia tú mäkšiu formu, pokiaľ z epidemiologického hľadiska bude táto mäkšia forma možná, a ten zásah do základných práv a slobôd bude menej tvrdý.
Druhá vec. Áno, ideme tu naprávať veci, ktoré sa mali napraviť už dávnejšie, ale najväčší problém s tými opatreniami je, že sú právne nejasné. Ale ony sú tak právne nejasné úplne od začiatku. Od roku 2007, kedy za prvej Ficovej vlády tento zákon bol schválený. Za prvej Ficovej vlády bol schválený zákon, ktorý doteraz nikto nenapravil, umožňoval nejasné opatrenia a my to teraz ideme napraviť.

Ďakujem. Ja na rozdiel od predrečníkov sa domnievam, že tá novela zlepší právne prostredie, vytvorí lepšie podmienky pre zvládanie opatrení, ktoré sú potrebné v rámci boja proti pandémii. Samozrejme, aj ja som si vedel predstaviť, že tie opatrenia, opatrenia mali prísť skôr, no ale prišli teraz, tak teraz to ideme, teraz to ideme riešiť. Ja vidím dôvod, aby sme to riešili veľmi rýchlo, že to nie je možné riešiť normálnym legislatívnym procesom, o tom som tiež hovoril. No ale ak, ak sa domáhame toho, aby, aby boli opatrenia preskúmateľné, no však toto je zásadný krok.
Nie je totiž pravda, že by zákon v súčasnej forme neumožňoval zasahovať do základných práv a slobôd. Umožňuje to, ale umožňuje to formou, ktorá nie je úplne právne jasná, lebo ten zákon je napísaný tak, že nie je celkom jasné, čo sú to tie opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Týmto zákonom sa to stane jasné. Budú to všeobecne záväzné právne predpisy a ambícia toho návrhu zákona je, aby boli preskúmateľné, aby boli preskúmateľné v konaní o súlade právnych predpisov tak, ako sú preskúmateľné iné právne predpisy v konaní pred Ústavným súdom. Však my dávame do ruky aj občanom, aj verejnosti, aj, aj všetkým dotknutým orgánom možnosť brániť svoje práva prostredníctvom, prostredníctvom toho, že budú tieto opatrenia preskúmateľné. Lebo doteraz nie je jasné, ako by boli preskúmateľné.

Ďakujem koaličnej kolegyni aj opozičným kolegom za reakcie. No, oceňujem, že ste si všimli jemný tón, ale tak ja sa snažím vystupovať vecne a snažil som sa vystupovať vecne aj v predchádzajúcom volebnom období, keď som upozorňoval na porušovanie legislatívneho procesu. Vtedy veľmi si nepamätám, že by ste mi niekedy dali za pravdu a keď som argumentoval, že nie sú dané žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, že by ste to skrátené legislatívne konanie neodhlasovali.
Rovnako si nepamätám, že by ste vy kritizovali skrátené legislatívne konanie, keď naň neboli žiadne dôvody, vôbec žiadne dôvody. Ja vystupujem kriticky aj teraz, lebo keď mám nejaké pochybnosti, aj keď je to návrh našej vlády, tak ich vyslovím, lebo si myslím, že legislatívny proces má prebiehať korektným spôsobom a v súlade so zákonom.
No a keď teda hovoríte, že zjemňujem rétoriku a že ste z toho prekvapení, tak ja by som vás rád upozornil, že za vašej vlády sme tu nemali COVID-19, sme tu nemali pandémiu, na ktorú bolo treba reagovať, resp. keď sa už začínala, rozbiehala, tak vy ste neriešili v skrátenom legislatívnom konaní tesne pred voľbami nejakú úpravu zákonov, ktorá by nám umožnila lepšie zvládnuť pandémiu. Vy ste prišli riešiť 13. dôchodky v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže tá vaša kritika je značne farizejská a teda, ak bude zákon ohrozovať práva a slobody, nemal by byť riešený v skrátenom legislatívnom konaní. No, bohužiaľ, súčasný právny stav je taký, že pokiaľ ho neupravíme, tak práve v tej situácii sú ohrozované práva a slobody a právna čistota je v záujme základných práv a slobôd, čiže je to potrebné vyjasniť čo najskôr.

Ďakujem, pán predseda, ja som kľudný, a teda nemám v úmysle vystupovať k tomuto bodu, ktorý bude vyčlenený. Chcel by som na úvod privítať, že vláda prichádza s takouto legislatívnou iniciatívou. Myslím si, že keď ten zákon schválime, naše právne prostredie bude lepšie a bude lepšie pripravené na zvládanie, zvládanie pandémie a všetkého, čo s ňou súvisí.
Domnievam sa, že sú dané aj dôvody na skrátené legislatívne konanie, pretože bez toho, aby sa vyjasnili niektoré veci, ktoré sú problematizované napríklad podaniami Generálnej prokuratúry na Ústavný súd alebo rozhodnutiami Ústavného súdu o podnetoch, tak by sme pokračovali v systéme, ktorý je, nazvem to decentne, právne problematický a nejednoznačný. A túto právnu problematickosť a nejednoznačnosť je potrebné, potrebné vyjasniť a upraviť a je potrebné urobiť tak čo najskôr, lebo naozaj sme v situácii, keď je ohrozené zdravie, keď sú ohrozené základné práva a slobody, keď sa prostredníctvom rozhodnutí orgánov verejnej správy vstupuje do základných práv a slobôd a to sa má robiť spôsobom, ktorý je právne, právne čistý.
Ak tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie možno niečo vytýkať, tak je to skutočnosť, že prichádza až teraz a že prichádza formou skráteného legislatívneho konania. Pochybnosti o právnej povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva sú tu známe takmer pol roka. Ja som ich prvýkrát zaregistroval 30. apríla minulého roku, keď právnička Slávka Henčeková zverejnila článok, v ktorom sa vyjadrila o povahe, právnej povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva a upozornila na to, že tak ako je to zadefinované v zákone a tak ako to Úrad verejného zdravotníctva vydáva, tie opatrenia nie sú ani všeobecne záväzné právne predpisy, lebo nespĺňajú niektoré náležitosti, ktoré všeobecne záväzné právne predpisy majú. Ale nie sú ani individuálne správne akty, lebo ten postup ich prijímania nezodpovedá, teda s pár výnimkami, ani tomu, ako sa majú schvaľovať individuálne správne akty, teda rozhodnutia v správnom konaní.
Potom som sa stretol s upozornením, že je problém s právnou povahou týchto opatrení vo viacerých verejných vyjadreniach, článkoch, ktoré odvtedy, odvtedy zazneli. Ja sám som bol členom skupiny občanov aj politikov, aj právnikov, ktorí na niektoré problematické aspekty fungovania, fungovania týchto opatrení upozorňovali Úrad verejného zdravotníctva a v júni v rámci toho upozornenia sme adresovali Úradu verejného zdravotníctva aj upozornenie, že môže byť problém nielen vecne, nielen s tým, že či sú tie opatrenia vždy primerané k sledovanému cieľu, ale môže byť problém, problém aj s právnou povahou.
Čiže podľa môjho názoru takýto návrh zákona mal prísť oveľa skôr, mal prísť v máji, júni alebo teda najneskôr mal prísť na septembrovú schôdzu a teraz sme ho mohli mať na októbrovej schôdzi v druhom čítaní, len by sme, len by sme o týždeň schválili právnu úpravu, ktorá by, ktorá by riešila problémy, na ktoré upozorňujú právnici, na ktoré upozorňuje Generálna prokuratúra a na ktoré upozorňuje ombudsmanka a tak ďalej.
Ale, samozrejme, keď tu ten problém je, tak je potrebné ho riešiť a nie sme v situácii, že si môžme dovoliť normálne medzirezortné pripomienkové konanie, jeho vyhodnotenie a potom, potom štandardný legislatívny proces na pôde parlamentu, lebo to by trvalo v úplne najrýchlejšej verzii možno, možno dva a pol až tri mesiace a toľko času, toľko času nemáme. Ten problém je vážny a je potrebné, potrebné ujasniť situáciu a urobiť ju právne jednoznačnou. Preto sa domnievam, že aj v tomto prípade je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, na čo podľa môjho názoru nie je dôvod, je to, aby sme návrh schvaľovali v superrýchlom skrátenom legislatívnom konaní, teda systémom, že včera sa ten návrh prvýkrát objavil, včera sme mali možnosť my aj verejnosť si ho prvýkrát pozrieť, keď bol schválený na vláde, a dnes o ňom rokujeme v prvom čítaní a zrejme aj v druhom a treťom čítaní.
Ja som už na jar, keď sme schvaľovali naozaj situáciu, na ktorú nikto nebol pripravený, mnohé zákony v skrátenom legislatívnom konaní, hovoril, že dobre, sú dôvody na to, aby sme postupovali v skrátenom konaní, ale prosil som, apeloval som, že aby to aspoň nebolo takto zo dňa na deň. Aby aj na úrovni vlády alebo ministerstva dostali tie návrhy nejaký čas, aby medzirezortné pripomienkové konanie, keď nebude štandardných 20 pracovných dní, tak aby bolo aspoň 5 pracovných dní alebo aspoň 3 dni, aby sa k tomu mohla vyjadriť aj odborná verejnosť, aby sa mohli vychytať chyby, ktoré sa v skrátenom konaní nutne vyskytnú.
Čiže aj v tomto prípade môžem povedať, že škoda, že sme tu nemali aspoň trojdňové alebo päťdňové pripomienkové konanie, a teda škoda, ak si nevieme dopriať, dopriať čas, aby sme dnes prerokovali skrátené legislatívne konanie a návrh zákona schválili v prvom čítaní a povedzme na začiatku budúcej, budúcej schôdze o ňom rokovali v druhom čítaní a mali týždeň času na to, aby sme, aby sme si vydiskutovali tie problémy, ktoré tam sú aj mimo rámca toho jedného, ktorý tu už bol, ktorý tu už bol avizovaný.
Ale chápem, že ani ten týždeň nemôžeme, nemôžeme čakať, lebo je potrebné prijímať opatrenia a je problém prijímať opatrenia v situácii, keď nie je vyjasnený zákonný stav a keď nie sú odstránené pochybnosti, ktoré sú formulované už aj názorom Generálnej prokuratúry. Ale napriek tomu by som chcel apelovať na to, aby sme si dali tak keď nie týždeň, tak aspoň, aspoň deň, aspoň, aspoň to, aby sme to neschvaľovali, neschvaľovali v rámci, v rámci jedného dňa. Myslím si, že priestor na to by bol, keby sme dnes zákon prerokovali v prvom čítaní a mohli zvyšok dňa stráviť, stráviť diskusiami, vyjasňovaním si tých, tých ustanovení, ktoré sa niektorým z nás zdajú problematické. Možno si niektoré veci dokážeme, dokážeme vydiskutovať, možno niektoré veci dospejeme k návrhu, že je možné ich, ich zmeniť, upraviť, niečo vypustiť alebo niečo, niečo inak formulovať, a zajtra by výbory mohli schváliť pripravené pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy a plénum by mohlo hlasovať. Hlasovať o návrhu nie systémom, že včera sme sa niečo dozvedeli, dnes sme o tom začali rokovať a dnes o tom aj skončíme.
Neviem, či táto moja prosba bude vypočutá vo vzťahu k tomuto návrhu zákona. Bol by som rád, keby bola, aj keď mám obavu, že skôr nebude. Ale teda prinajmenšom si dovolím apelovať na pána ministra, na celú vládu aj na parlamentnú väčšinu, aby sme aj v prípadoch, keď je potrebné pristúpiť k skrátenému konaniu nerealizovali skráteného legislatívne konanie takýmto spôsobom, ale dali si aspoň minimálny čas na to, aby sme tie veci vedeli prediskutovať, aby sme tam vedeli nájsť problémy, aby sme ich potom nemuseli dostatočne opravovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Herák, no to je presne to, o čom som sa snažil hovoriť v časti svojho vystúpenia, že vnímame na druhej strane tie emócie, niekedy až vypäté, vnímame niekedy tú argumentáciu, ktorá sa nám zdá, zdá vyhrotená, ale na tej svojej strane to, to nevnímame.
Ja som tu bol, tu pred chvíľou osočený zo strany pána poslanca Kotlebu, ktorý priam ukázal, ako sa o tejto téme, téme nemá, nemá diskutovať.
Samozrejme, že je to vypäté z oboch strán, ale myslím si, že tak ako ja som uznal, že predkladatelia tohto návrhu nie sú vedení snahou vytĺkať politické body, ale svojím presvedčením v tejto veci, ktoré sa nemusí úplne zhodovať s mojím presvedčením, tak rovnako by ste vy nemuseli upodozrievať alebo obviňovať pani poslankyňu Bittó Cigánikovú z toho, že, že sa medializuje alebo že má mediálny výtlak brutálny, alebo, alebo že to robí kvôli politickým bodom, ale mohli by ste aspoň pripustiť, že to robí preto, lebo je o tom presvedčená, že je presvedčená a háji svoje presvedčenie, čo je úplne legitímne, rovnako legitímne, ako je zo strany druhej strany hájiť svoje presvedčenie, a na konci dňa rozhodneme hlasovaním.

Ďakujem za faktické poznámky. A, pán poslanec Kotleba, no ja som tu hovoril o tom, že si nemyslím, že napríklad pani poslankyňa Záborská sa snaží z tejto témy vytĺkať politické body. Toto tvrdenie, však, samozrejme, že neplatí univerzálne, aj v tomto parlamente sú politici, ktorí z tejto témy vytĺkajú politické body, a vy ste toho veľmi živým príkladom. Rovnako ste živým príkladom toho, ako by sa táto téma nemala uchopovať, konfrontačne, urážlivo voči iným. Len tak si potrebujete kopnúť a ešte pri tom, keď kopete do mňa, tak kopnete si ešte aj do trans ľudí. To je, to je úplne ukážkové.
Pán poslanec Vons, ak to teda nebolo jasné, tak ja som pripravený podporiť ten návrh zákona v prípade, že bude schválený pozmeňujúci návrh, ktorý predložila, pani poslankyňa Bittó Cigániková, inak ten návrh nepodporím. Hovorili ste, že 48 hodín navyše nie je, nie je taký problém. Ale tak potom pridáme ďalších 48 hodín a ďalších 40 a dáme dva týždne? Kde, kde je tá hranica? Naozaj je to, je to prístup k ženám ako k nezodpovedným tvorom, ktorí robia, ktoré robia niečo, čo si sami nedokážu uvážiť. Keď sa žena, keď rozhodne ísť na interrupciu, tak to nie je z hodiny na hodinu, zo dňa na deň. Obvykle je to veľmi ťažké rozhodnutie, najťažšie, častokrát najťažšie v jej živote.
A, a pokiaľ ide o tú, o tú reklamu, a to spomínal aj pán poslanec, pán poslanec Pročko. Ak by to bolo jasne odlíšené, a ani, obávam sa, že ani po tom pozmeňováku pani poslankyne Záborskej to nebude jasne odlíšené, že to bude brániť šíreniu informácií, tak opäť by s tým nikto nemal problém. Ale, ale tá pochybnosť tam naďalej ostáva a, samozrejme, sú tam aj reštrik... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)