Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

4.12.2020 o 10:04 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.12.2020 11:02 - 11:03 hod.

Ondrej Dostál
Pán predsedajúci, chcel by som ako spoločný spravodajca oznámiť, že hlasovanie k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, tlač 270, sa uskutoční dnes o 17.00 hodine a tým pádom aj hlasovanie o vládnom návrhu zákona o reforme justície sa uskutoční až po hlasovaní o novele ústavy v treťom čítaní, tlač 271.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 4.12.2020 11:35 - 11:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 25. januára 2021.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.12.2020 10:04 - 10:06 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Čo som chcel povedať k rozprave, som povedal vo svojom ostatnom vystúpení alebo teda poslednom v rámci rozpravy v druhom čítaní. Ďakujem všetkým, ktorí sa do tej rozpravy zapojili, myslím, že tu bolo, bola dôležitá rozprava, asi, asi najdlhšia na tejto, na tejto schôdzi, ale je to primerané významu, významu novely, o ktorej ideme rozhodovať. Uvidíme, možno ešte rozpočet nás predbehne.
Chcem oznámiť, že budeme hlasovať o tomto návrhu v utorok o jedenástej, čím zároveň neprítomnému pánovi poslancovi Podmanickému odkazujem, že nebude potrebné rozhodovať o jeho, o jeho procedurálnom návrhu, ktorým sa teda dožadoval, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch až 48 hodín pred, teda po ich predložení, ako to nakoniec predpokladá aj zákon o rokovacom poriadku a aj keď táto lehota sa obvykle alebo veľmi často, často skracuje. A teda som rád, že tomu tak je. A nie je tomu tak iba preto, že sa rozprava natiahla a že dnes bolo zrušené, zrušené hlasovanie, ešte keď to vyzeralo, že by sme mohli prípadne dorokovať aj včera tesne pred hlasovaním, tak bolo jasné, že by sme, že by sme nepristúpili k hlasovaniu ešte včera, a teda ten preferovaný variant bol, že sa bude hlasovať až v utorok, keďže včera boli predložené pozmeňujúce návrhy. Takže do utorka má každý dostatok času, aby sa s nimi oboznámil a vytvoril si na ne názor.
Ešte raz ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2020 9:57 - 9:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Teda zásadné zmeny, neviem teda, čo konkrétne myslel pán poslanec Suja. Samozrejme, že sú tam zmeny zásadnejšie, sú tam zmeny menej zásadné a sú tam aj také zmeny, ktoré by som tam ja nedával, napríklad, napríklad niektorý z tých pozmeňovákov, nemyslím, napríklad s tým návrhom pána poslanca Baránika som plne stotožnený a súhlasím s ním, ale napríklad v tom, čo navrhovali kolegovia zo SME RODINA, keby som, SME RODINA, keby som, keby som ja bol, ja mal 90 poslancov, no tak ja to tam nedávam, ale sme nejaká koalícia, musíme nájsť nejakú, nejakú zhodu. Diskutovali sme o tom, oni trochu ustúpili od svojich predstáv, my sme trochu ustúpili od svojich predstáv a dohodli sme sa na nejakej formulácii, na ktorej sme sa nakoniec, nakoniec zhodli. Čiže ak sa ale pýtate napríklad, či súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Baránika, tak hovorím, že súhlasím s tým pozmeňujúcim návrhom.
Pán poslanec Susko, no, ja nie som teda celkom stotožnený s tým, čo tvrdíte, že poslanci nevedia, o čom hlasujú, lebo ak sa bude meniť zákon, napríklad zákon o prokuratúre, tak kto o tom bude rozhodovať? Bude o tom rozhodovať Národná rada predsa, to nebude že, že v ústave splnomocníme vládu, aby zrušila Generálnu prokuratúru. Ak sa bude nejakým spôsobom meniť zákon, nastavovať mechanizmy verejnej kontroly prokuratúry, tak to budú musieť schváliť poslanci. A nie je pravda, že v ústave nemôžu byť veci, ktoré nie sú upravené zákonom aspoň nejakou osnovou. Od roku ´92, keď bola schválená, schválená ústava, bolo v ústave, že samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon. A ten zákon bol prijatý o nejakých 20 rokov neskôr.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2020 9:39 - 9:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Mohol by som si to nechať na záverečné slovo spravodajcu, ale považujem za korektnejšie vystúpiť v rozprave, aby prípadne kolegovia mohli reagovať a možno aj pán poslanec Susko, na ktorého chcem reagovať, lebo, lebo myslím, že v jeho vystúpení sa odzrkadľuje mnohé z toho, akým spôsobom prebiehala rozprava k návrhu novely ústavy.
Prvá vec je, že tá rozprava bola rôznorodá, v niektorých prípadoch bola, bola úplne vecná a odzrkadľovala legitímne odlišné názory na to napríklad, akým spôsobom upraviť vzťah ústavodarcu a Ústavného súdu. Tie názory sú rôzne a je legitímne mať rôzne názory na túto, túto vec. A rozhodne, samozrejme, v tomto prípade ústavná väčšina, ku ktorému z tých názorov sa prikloní. Len v niektorých vystúpeniach tento legitímny názorový spor išiel až do absurdných rozmerov, keď sa tu z návrhu, ktorým sa má fixovať stav, ktorý platil v Slovenskej republike od schválenia ústavy do začiatku roku 2019, robí div nie nastolenie totality a ohrozovanie základných princípov demokratického právneho štátu. Tak to jednoducho nie je.
Ja som u pána poslanca Suska zvyknutý skôr na ten, na ten vecný tón, ale v tomto poslednom vystúpení zazneli, zazneli skôr tie alarmistické tóny, ktoré hovorili o ohrozovaní základných princípov právneho štátu alebo o konzekvenciách zo strany Európskej únie, nebodaj aj čo sa týka čerpania eurofondov. Ak si niečo také myslí pán Drgonec, môže si to myslieť, ale to neznamená, že to tak je. No, argument, že jeden človek niečo povie, čo ako úctyhodnú minulosť má za sebou, neznamená, že to tak je, skúsme argumentovať vecne. A teda skúsim to prehnať, aby to bolo jasné. Keby sa Slovenská republika rozhodla, že zruší Generálnu prokuratúru a nahradí ju štátnym zastupiteľstvom, tak si myslím, že žiadne konzekvencie zo strany Európskej únie by prísť nemohli, lebo existujú európske krajiny, ktoré fungujú so systémom štátneho zastupiteľstva, na tom nie je, na tom nie je nič, nič zlé, nič, nič závadné, je to vecou toho, ako je nastavené legislatívne, legislatívne prostredie, a je to vnútornou vecou tej krajiny. A aj keby to urobila Národná rada zákonom alebo zmenou ústavy a zmenou, zmenou zákona a urobila by to napriek nesúhlasu všetkých, úplne všetkých do jedného prokurátora, ich stavovských organizácií a ich orgánov, tak to môže urobiť, lebo o tej veci rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.
Rovnako to, či bude v ústave zadefinovaný zákaz posudzovania súladu ústavných zákonov s ústavou, nemá nijaké konzekvencie na vzťah Európskej únie so Slovenskou republikou. Preboha, však to nestrašme, ako bavme sa, bavme sa vecne. Národná rada ako ústavodarca môže zveriť Ústavnému súdu právomoc posudzovať niektoré ústavné zákony, môže mu ju uprieť a zakázať alebo to môže nechať na Ústavný súd, je to vecou rozhodnutia ústavodarcu, Národnej rady, ktorá schváli príslušnú zmenu ústavy.
Druhá vec, no, niekoľkokrát sa tu opakoval ten spor o to, že kde má začať tá diskusia, kde sú limity, lebo uznávame asi obaja alebo obe strany toho názorového sporu, že poďme, poďme diskutovať o tom, či nezveríme predsa len Ústavnému súdu nejakú právomoc, právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. A v prípade našej pozície je to, je tá debata o tom, že dobre, tak ústava niečo hovorí, ústava túto pôsobnosť alebo právomoc nezveruje, nezveruje Ústavnému súdu, ale výsledkom diskusie môže byť aj zmena ústavy, ktorá to Ústavnému súdu umožní.
Zástancovia opačného názoru tvrdia, že Ústavný súd si tú právomoc vyvodil, prisvojil, privlastnil, kto ako chce, a teda teraz mu patrí a my mu ju ideme zobrať. Ale my tvrdíme, že my mu nejdeme zobrať, my ideme iba explicitne napísať do ústavy to, čo v nej, z nej implicitne, jasne vyplýva.
A skúsil by som takú, takú nejakú analógiu. No, mne sa, mne sa pokazil, pokazil notebook a ja som teraz spravodajcom, tak potrebujem, potrebujem notebook, lebo potrebujem ho k svojej práci. Pán Susko má funkčný notebook a ja by som si ho potreboval od neho požičať, tak si ho zoberiem z jeho stola a začnem na ňom robiť. A pán Susko ho momentálne práve nepotrebuje. A uznáva, že by mi ho mohol požičať na nejakú časť dňa, lebo ja ho potrebujem a on ho nepotrebuje, a ja teda uznávam, že je to síce pôvodne notebook pána Suska, ale ja som si ho, ja som si ho privlastnil. Tak ja sa pýtam, kde má začať tá debata o tom, na akú časť dňa mi pán poslanec Susko požičia svoj notebook? Tak že budem mať ja jeho notebook na svojom stole, lebo som si ho odtiaľ zobral, alebo mu ho vrátim a on ho bude mať na stole a ja ho slušne poprosím, že či by mi, či by mi nemohol, nemohol požičať na dve hodiny, lebo ešte dve hodiny budem potrebovať a on ho nebude potrebovať. Ja neviem. Mne sa zdá logickejšia tá debata tak, že ten notebook bude na strane, na stole pána Suska a ak sa dohodneme, že mi ho požičia na dve hodiny, tak mi ho požičia na dve hodiny. Nie tak, že ja som si ho zobral z toho jeho stola, mám ho na svojom stole a teraz sa poďme baviť, že či ja mu ten notebook na chvíľu, na chvíľu vrátim a zvyšok dňa ho budem mať ja, lebo ja ho potrebujem. A mám na to, mám na to dôvod.
Posledná, tretia vec k tomu procesu. Zazneli tu, zazneli tu viaceré, viaceré výhrady a, samozrejme, je to tak nielen pri novele ústavy, je to tak aj pri novelizácii iných právnych predpisov, že niekedy sa v rámci jednej novely rieši viac vecí, niekedy v rámci medzirezortného pripomienkového konania pribudnú aj nejaké ďalšie návrhy alebo sa nejakým podstatným alebo menej podstatným spôsobom modifikujú tie návrhy, ktoré tam, ktoré tam sú. Pravidlá predpokladajú, že ak sú to zásadné zmeny, tak to má ísť znova do medzirezortného pripomienkového konania, ale je vecou posúdenia toho predkladateľa, čo sú zásadné zmeny a čo nie sú zásadné zmeny a kedy sa pripomienkové konanie opakuje a kedy nie. A nemôže sa to opakovať, opakovať donekonečna, je to skôr výnimočné. A sú situácie, keď jednoducho vás tlačí čas, lebo keď napríklad chcete robiť, robiť reformu súdnictva, no tak nemôžete trikrát opakovať medzirezortné pripomienkové konanie. A rovnako je to tak aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predkladajú poslanci.
Z hľadiska, z hľadiska legislatívneho procesu môže byť argument, že je čistejšie, ak nejaký návrh, nejaká zmena zákona prejde medzirezortným pripomienkovým konaním od začiatku do konca, alebo v prípade, v prípade poslancov, poslanec, poslancov, tak nech si dávajú poslanecké návrhy zákonov, ale tiež ani z hľadiska, z hľadiska čistoty legislatívneho procesu nie je úplne optimálny spôsob, keď sa zákony prijímajú alebo novely zákonov prijímajú takým spôsobom, že sa ten istý právny predpis otvára desaťkrát, lebo jedna zmena sa týka veci x, druhá vec sa týka veci y, tretia vec sa týka zmeny z, tak je logické, že keď sa rokuje o zmene nejakého zákona a je vôľa ten zákon zmeniť, že sa v priebehu legislatívneho procesu, druhého čítania objavia aj pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy a, samozrejme, že treba hľadať nejaký balans medzi týmito dvoma, dvoma požiadavkami, ktoré sa navzájom bijú. Lebo tak ako je dobré, keď sa zmeny nerobia až v druhom čítaní, tak nie je dobré ani to, keď sa jeden a ten istý právny predpis novelizuje opakovane a opakovane.
No a pán poslanec Susko, aby som sa k nemu vrátil, lebo on ma vlastne inšpiroval k tomuto, k tomuto vystúpeniu, na jednej strane argumentuje, argumentuje tým, že je to ústava, tak mali by sme byť zvlášť zdržanliví, že to nie je novelizácia, novelizácia zákona, obyčajného zákona. A na druhej strane tu argumentuje aj tým, čo teda platí o vzťahu zákona a nejakých vykonávacích predpisov nižšej právnej sily, že keď sa predkladá návrh zákona, ktorý predpokladá vydanie, vydanie predpisu nižšej právnej sily, vyhlášky ministerstva napríklad, tak tá vyhláška by mala byť známa, aby sme, vlastne bolo jasné, že o čom, o čom hlasujeme. Ale teda nie je mi známe, že by rovnaký vzťah platil aj v prípade, že sa mení ústava a nejak sa zakotvuje nejaká nová právomoc, nejaké nové právo alebo nejaká povinnosť, že by automaticky musel byť predložený aj návrh zákona, ktorý toto bližšie upravuje.
Takže budem rád, ak debata aj vo faktických poznámkach ostane, ostane v tej vecnej rovine, lebo mnohé z tých vecí, ktoré riešime, je legitímne mať na ne rôzny názor a rozhodne väčšina, a keď sa tá debata ani teraz, ani v budúcnosti nebude primárne odvíjať nejakým katastrofickým strašením, že tu ohrozujeme základné princípy právneho štátu, lebo to určite nie je pravda.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2020 9:26 - 9:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Susko, vo vašom vystúpení ma teda okrem iného zaujalo aj to tvrdenie, že k tomu návrhu týkajúcemu sa právomocí Ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou sa vyjadruje nielen opozícia, ale aj odborníci a že sa, že sa zhodujú.
No, odborníci a teda špeciálne právnici už majú tú vlastnosť, že mávajú rôzny názor alebo rôzny právny názor. A sú odborníci, ktorí majú názor, že by v ústave nemalo byť riešené vôbec, či Ústavný súd môže alebo nemôže posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou a v podstate by to malo byť nechané na Ústavný súd, aby si to vyvodil alebo nevyvodil a uplatňoval alebo neuplatňoval túto právomoc, ktorú mu ústava nepriznáva. Sú aj odborníci, ktorí tvrdia, že by to tam nejakým spôsobom malo byť zadefinované a že by, že by mala byť upravená nejako právomoc Ústavného súdu posudzovať niektoré ústavné zákony prinajmenšom alebo nesúlad, nesúlad s nejako definovaným alebo možno aj nedefinovaným materiálnym jadrom.
No ale predstavte si, že sú aj odborníci, ktorí si myslia, že je dobré, ak sa zadefinuje, že, že Ústavný súd nemá právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, prinajmenšom teda do doby, kým, kým, kým nebude jasné, akých ústavných zákonov a akým, akým spôsobom. Ja súhlasím, že môžeme sa baviť o limitoch, bavme sa o tom, že akým spôsobom, akým spôsobom upraviť prípadne takúto pôsobnosť, aby, aby sme zvýšili právomoc Ústavného súdu, ale týmto iba fixujeme ten stav, ktorý bol v ústave od jej schválenia až do začiatku minulého roku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2020 9:12 - 9:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja to vidím rovnako ako pani ministerka a tiež teda nerozumiem, lebo toho priestoru, priestoru bolo dosť. Samozrejme, že niektoré veci sa predložili napríklad aj včera, ale to neznamená, že boli, boli včera alebo predvčerom vymyslené. Tie veci boli výsledkom dlhodobých diskusií aj v rámci vládnej koalície, aj za účasti, ako to už pán poslanec Šefčík spomenul, Milana Vetráka, predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý je z OĽANO a ktorý tiež veľmi výraznou mierou prispel, prispel k tej súčasnej podobe návrhu aj k tej podobe, v ktorej verím, že ho budúci týždeň schválime.
A samozrejme, že niektoré veci vyplývajú z programového vyhlásenia, sú jasné a ideme podľa nich. Iné veci boli predmetom diskusie a boli predmetom hľadania nejakých kompromisov. A môžem rovno povedať, že nie so všetkým, čo predkladali povedzme aj kolegovia z OĽANO alebo kolegovia zo SME RODINA, nastal, akože bol, bol súhlas, tak sme sa snažili nájsť nejaký prienik, nejakú podobu, aby, aby sme viacerí mohli premietnuť do toho veci, ktoré považujeme za dôležité, ak ich tí ostatní považujú za prijateľné a ak sa vieme na tom dohodnúť.
Všetko, čo sa navrhuje v rámci pozmeňujúcich návrhov, je výsledkom dohody v rámci vládnej koalície a výsledkom dlhodobých diskusií. Nie je to také, že niekto napísal pozmeňujúci návrh v noci pred druhým čítaním a že sa práve, že sa práve rozhodol pár hodín predtým, že takto to bude.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2020 9:03 - 9:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Čepček, trochu ma teda prekvapuje vaše, vaše stanovisko, a teda možno ste mohli povedať konkrétne, aké máte výhrady a pripomienky. Je samozrejmé, že v priebehu legislatívneho procesu sa v druhom čítaní objavia aj pozmeňujúce návrhy. V tomto prípade však obsah drvivej väčšiny tohto návrhu, na ktorý nadväzuje aj hneď nasledujúci bod nášho rokovania, zákon o reforme súdnictva, bol dlhodobo diskutovaný. Drvivá väčšina tých bodov bola, bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania a verejnej diskusie, diskusie, diskusie v prvom čítaní. Samozrejme, že parlament môže svoje zmeny dávať, dávať až v druhom čítaní.
Ja som pokojne za to, že upravme, upravme rokovací poriadok tak, že, že druhé čítanie bude na jednej schôdzi a tretie čítanie, kde sa budú, alebo druhé čítanie, kde sa budú tie zmeny schvaľovať, až na tej ďalšej. Ale máme tu nejaké legislatívne prostredie, ktoré hovorí o tom, ako sa rokuje o návrhoch, že sa pozmeňujúce návrhy dávajú vo výboroch a potom a potom v pléne. Takže to rešpektujeme a postupujeme, postupujeme podľa toho.
A ak by sme ten zákon neschválili alebo ak by sme ho odložili, hlasovanie o ňom, tak tým ohrozujeme jednu z priorít tejto vlády, a to reformu, reformu justície, ktorej dôležitou súčasťou je práve reforma súdnictva odvíjajúca sa od tej novely, novely ústavy. A teda to by som považoval za nieže chybu, ale zlyhanie celej vládnej koalície, ak by sme sa nedokázali zhodnúť na novele ústavy, o ktorej práve rokujeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 18:35 - 18:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Petrák, ja súhlasím, že tam sú možné obe riešenia. Aj teda vyhovieť pani prezidentke a schváliť jej pripomienky alebo schváliť ten zákon s jej pripomienkami a aj to upraviť v ústave a potom to bude v súlade. Podľa mňa tam ten rozpor nebude, keď nebol doteraz. Aj keď sa hovorí v ústave aj o udeľovaní. Ale teda nie celkom som dobre rozumel, keď ste hovorili o tom, že koalícia si preschválila ten zákon, lebo o tom zákone sme ešte nerokovali, ktorý vrátila pani prezidentka. Práve preto, že najprv to potrebujeme doriešiť v ústave a podľa toho, ako dopadne hlasovanie o ústave, až potom budeme hlasovať o zákone, ktorý nám vrátila pani prezidentka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 18:26 - 18:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Taraba, k tej vašej pochybnosti, že sa tu niekomu ide predlžovať funkčné obdobie na 24 alebo koľko rokov, zrejme ste celkom nepochopili ten návrh, ktorý pripravil pán poslanec Vetrák a predniesol ho pán poslanec Grendel a spoločne ho predkladajú.
V bode 4 sa týka rozloženia voľby alebo budúcej voľby kandidátov na ústavných sudcov v čase, aby sa neopakovala situácia, akú sme tu mali minulý rok, keď sa volilo deväť z trinástich kandidátov na alebo teda menovalo deväť z trinástich ústavných sudcov. A teda jedna vládna garnitúra to v priebehu mohla zvládnuť v jednej voľbe, ale tak nakoniec sa to rozložilo na niekoľko mesiacov, ale bolo to počas jednej vládnej garnitúry, bolo obsadené, bolo obsadené deväť z trinástich miest na Ústavnom súde, čo nie je dobré.
Lepší systém je, keď sa postupne obmieňajú ústavní sudcovia. Časť je zvolená v jednom období, časť v ďalšom období, časť v ďalšom období a ten bod 4 je práve pokusom takto rozdeliť, rozdeliť funkčné obdobie, aby, aby boli postupne obmieňaní tí budúci zvolení sudcovia. Je tam navrhnutý nejaký model a je tam ale aj poistka, že môže, môže vzniknúť nerovnaké funkčné obdobie, ale je tam poistka, že ak by malo presiahnuť funkčné obdobie 15 rokov, tak funkcia ústavného sudcu zanikne uplynutím 12 rokov, čiže žiadnych 24 rokov tam určite nehrozí.
Skryt prepis