Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

9.12.2020 o 9:19 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 17:29 - 17:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Nestihnem zareagovať na všetkých, ale tak skúsim aspoň na niektorých. A začnem od konca.
Pán Jarjabek, je komické, keď predstaviteľ HZDS a SMER-u, ktoré, ktoré roky kašlali na november ’89, sa tu nejako zaštiťuje 17. novembrom. Ja som každý rok chodil si pripomínať 17. november na námestie, a tento rok som nešiel, lebo som rešpektoval, že je zákaz vychádzania, že je to potrebné. A keby sme sa obávali nejakých protestov, no však tie protesty sa aj tak konajú, aj tak ich nikto kvôli tomu zákazu nerozohnal.
Pán poslanec Kuffa, tvrdíte, že som povedal, že lekári a zdravotníci sa nesťažujú, ale ja som nič také nepovedal, vy klamete. Lekári a zdravotníci, samozrejme, majú právo sa sťažovať, a keď sa sťažujú, tak voči tomu ani muk nemôže nikto z nás povedať. Ja som iba hovoril o tom, že pán MUDr. Visolajský ako jeden z lekárov, dokonca ako jeden z predstaviteľov lekárov, ako jeden z tých, na ktorých to dolieha najviac, povedal verejne, že uznáva, že sú nejaké dôvody pre to, aby bol predĺžený núdzový stav.
Pán poslanec Saloň, zbytočná kompetencia, ak parlament rozhodne v 20. deň, samozrejme, že tie modely, modely sú rôzne a mohol byť aj model, že vôbec sa parlament k tomu nebude vyjadrovať, že to bude preskúmavané iba Ústavným súdom. Ja myslím, že pán podpredseda vlády by sa nebránil tomu, keby, keby bola v koalícii zhoda na to, že vláda to predlžuje a preskúmava to Ústavný súd a nebude to preskúmať aj parlament.
Nuž ale takto sme, takto sme sa dohodli a toto je, toto je výsledok. Takže je to nejaký, je to nejaký kompromis, na ktorom sme sa boli schopní dohodnúť, a verím, že sa k nemu dokážeme na ňom zhodnúť aj v parlamente.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2020 16:52 - 17:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, využijem možnosť vystúpiť v rozprave, aby som zareagoval na niektoré vystúpenia, a teda nebudem to hovoriť až v záverečnom slove. Z viacerých vystúpení som mal taký zvláštny pocit, ako keby, keby tu niekoho tešilo, že je tu núdzový stav, že ten núdzový stav sa musí predlžovať, že súčasne súčasný právny poriadok nie je pripravený na situáciu, že môžeme tu mať pandémiu a vážnu situáciu dlhšie ako 90 dní. A stalo sa. Za roky trvania tohto zákona ústavného taká situácia nenastala, a teraz nastala. Ubezpečujem vás, že to nikoho neteší. Ja teda nechodím na rokovania vlády ani ústredného krízového štábu, ani pandemickej komisie, ale nemyslím si, že by tam kohokoľvek tešilo, že musia prijímať opatrenia, ktoré sú nepríjemné pre ľudí, ktorým zasahujú do životov, ktoré ich obmedzujú. Ale považujú to za potrebné rovnako ako tento núdzový stav. Ten núdzový stav tu nie je preto, že by, že by nás to tešilo, a ani tento návrh novely ústavného zákona tu nie je preto, že by mal niekto nejakú zvláštnu pasiu v tom, že je v krajine núdzový stav a bude sa teraz predlžovať.
Časť tých vystúpení bola rýdzo politická a tie reči o totalite, nacizme, fašizme, fašistických poslancov, tie bludy o tom, že vláda chce vládnuť v núdzovom stave štyri roky, agitácia za referendum o predčasných voľbách, útoky na premiéra, na vládu, obviňovanie z chuti potláčať ľudské práva. No myslím, že na, na vystúpenia tohto typu nie je potrebné reagovať. Ale boli, boli aj vecné vystúpenia a k niektorým z nich by som sa, by som rád vyjadril.
Aj keď teda nie celkom vecné vystúpenie bolo vystúpenie pána poslanca Štefana Kuffu, ktorý tu zaplakal nad tým, že Ústavný súd, že aká tu bude totalita, keď sa Ústavný súd nebude môcť vyjadrovať k tomu, či sú zákony v súlade s ústavou, ale bude. Ústavný súd má právomoc, ktorú mu dáva ústava, že sa môže vyjadrovať k tomu, či sú zákony v súlade s ústavou. A túto právomoc naďalej má. Mal ju doteraz a bude ju mať aj, bude ju mať aj teraz, akurát sa Ústavný súd nebude môcť vyjadrovať k tomu, či je ústava v súlade s ústavou, lebo takúto právomoc mu ústava nedala.
A kým prevediem, prejdem k tým vecnejším, tak ako tiež ma zaujalo, zaujalo to vyjadrenie pána poslanca Tomáša o tom, ako sa, si tu niekto chce privinúť opozíciu na hruď, tak to som, až takto som to nezachytil. A teda volanie po akceptovaní ich pozmeňujúcich návrhoch, návrhov. No koľko rúk by sme potrebovali na, na spočítanie všetkých pozmeňujúcich návrhov, ktoré koalícia v predchádzajúcom volebnom období akceptovala od opozície. No tak buď, buď teda to berte tak, že aj vy sa tak budete správať, keď ste, keď ste pri moci, ale teraz sa, teraz sa toho dovolávať po tom, čo ste tu predvádzali, a nielen tie štyri roky posledného volebného obdobia, sa mi nezdá celkom primerané a vy viete, koľko z tých opozičných poslaneckých návrhov bolo akceptovaných. Nevravím, že žiadny, ale teda moc veľa ich nebolo.
Oceňujem, jak ma páni poslanci Podmanický a Kéry (povedané so smiechom) vnímajú ako strážcu čistoty legislatívneho procesu, a teda uznávam, že pán poslanec Podmanický mi v nejakej faktickej alebo možno v dvoch aj dal za pravdu, len teda je škoda, že koalícia v predchádzajúcom volebnom období, keď som ju upozorňoval na to, že neexistujú vôbec žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, túto moju kritiku úplne ignorovala a správala sa úplne inak. A to bola situácia, keď sme tu nemali pandémiu, keď sme tu nemali dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, keď sme tu nemali mimoriadnu situáciu. Aké boli dôvody na skracovanie legislatívneho konania k schváleniu 13. dôchodkov týždeň pred voľbami? Aké životy a zdravie boli ohrozené vtedy? Príde mi to značne pokrytecké, ak teraz vy sa niečoho takéhoto dovolávate.
A keď prejdem do tej vecnej roviny, tak áno, súhlasím s tým, že by sme nemali nadužívať skrátené legislatívne konania a používať to na, na úplne všetko. A ja sa tiež pripájam k tej výzve, že by sme mali brzdiť so skrátenými legislatívnymi konaniami, že by sme mali aj na úrovni vlády dať, ak bude potrebné skracovať legislatívne konanie, tak dať medzirezortné pripomienkové konanie aspoň niekoľko dní, nemusí to byť tých 15 pracovných dní, ktoré predpokladá zákon, lebo okrem úplného vynechania pripomienkového konania je možné aj skrátenie, a rovnako je, je možné dať, ak nemáme ten štandardný režim alebo nestíhame ten štandardný režim prvého, druhého a tretieho čítania, tak je aj možné dať nejaký väčší, väčší rozostup a ja som sa vždy za to prihováral, aj teraz by som bol za to, aj keď, keďže sa na konci schôdze, tak zrejme zasa to prehrmí veľmi rýchlo.
A som teda za to, aby sme brzdili, a som dokonca aj ochotný súhlasiť s tým, že áno, o tomto probléme vieme dlhšie a mohli sme, mohli sme, alebo teda mohla vláda prísť s návrhom skôr, ale sme už v tejto situácii. Sme v situácii, keď o pár dní bude, bude vypnutý núdzový stav, ak nič, ak nič iné nezmeníme, a vláda nebude mať nástroj, ako ho predĺžiť. A ak sa domnievame, že existujú dôvody na to, aby bol predĺžený, tak potrebujeme schváliť zmenu zákona, a to nevieme spraviť nijako inak ako tým, že to urobíme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže aj napriek tomu, že som kritikom skráteného legislatívneho konania, domnievam sa, že v tejto situácii potrebné je.
Pán poslanec Taraba tu hovoril o tom, ako koaliční poslanci idú ako stádo a iba hlasujú podľa toho, ako im ukáže palec. No opäť, nie je to tak! Aj tento návrh zákona je príkladom toho, že to tak nie je. My sme mali veľmi dlhé a veľmi ťažké diskusie aj v rámci vládnej koalície, kým sme dospeli k tomuto, k tomuto návrhu. To nebolo tak, že niekto zavelil a išli sme podľa toho. Snažili sme sa nájsť dohodu, lebo nám išlo o spoločnú vec.
Ďalej. Pán poslanec Taraba hovoril o tom, že sme jediný štát, ktorý novelizoval ústavu počas núdzového stavu. Tomu celkom nerozumiem, že či sme mali napríklad s reformou súdnictva počkať, kým neskončí pandémia, či sme, či sme, či sme mali počkať, kým bude všetko úplne, úplne v poriadku. A teda hlavne nerozumiem, ako boli jednotliví poslanci alebo politické strany obmedzovaní existenciou núdzového stavu. Keby sa na núdzový stav sťažovali lekári a zdravotnícki pracovníci, tak im treba dať za pravdu, lebo ich to postihuje. Ale ako nás poslancov postihuje existencia núdzového stavu? Nemáme čas si prečítať návrhy zákonov, o ktorých rokujeme a hlasujeme? Nemám čas naformulovať k nim pozmeňujúce návrhy, keď sa bavíme o tej novele ústavy, ktorú sme dnes schválili, ktorá sa týkala reformy súdnictva? Samozrejme, v skrátenom konaní to je možné veľmi ťažko, ale tá novela ústavy, o ktorej sme dnes, dnes hlasovali, prešla normálnym legislatívnym procesom.
Pán poslanec Podmanický hovoril o potrebe hľadania konsenzu pri ústavných zákonoch, konsenzu medzi koalíciou a opozíciou naprieč politickou scénou. No pri takejto veľkej koalícii je niekedy zložité nájsť konsenzus aj vnútri tej vládnej koalície, takže aby sme sa dopracovali k tej ústavnej väčšine, tak niekedy musíme absolvovať podobne náročné rokovania, ako keď kompaktnejšie vlády s menšou podporou v parlamente hľadajú podporu, podporu v opozícii.
A pokiaľ ide o ten pozmeňujúci návrh, ktorý zrejme padne v druhom čítaní a ktorý hovorí o tom, že by sme aj pani prezidentku zapojili do predlžovania núdzového stavu, no tak už teraz núdzový stav, o núdzovom stave rozhoduje vláda a kontroluje ho Ústavný súd. Tento návrh predpokladá, že do kontroly bude zapojený aj parlament, vy navrhujete ešte, aby tam bola zapojená aj pani prezidentka, tak potom vlastne na núdzovom stave by sa mali podieľať úplne všetky orgány, ešte vymyslíme nejaký spôsob, ako do toho vtiahnuť trebárs Najvyšší súd, a už tam potom budú, budú úplne všetci.
Zabudol som odpovedať pánovi poslancovi Saloňovi, teda nezabudol, ale, ale nestihol som v rámci faktickej poznámky. Jeho otázka, že prečo to nemôžme urobiť tak, že vláda môže predĺžiť núdzový stav najneskôr sedem dní pred skončením. No myslím si, že prinajmenšom, a potom to musí potvrdiť parlament, kým nenastane tá situácia, myslím si, že existujú prinajmenšom dva argumenty, prečo sa to takto celkom nedá urobiť alebo by to bolo komplikované.
Jeden je ten, že čo, ak tých sedem dní pred skončením núdzového stavu sa bude situácia zlepšovať a potom sa zhorší? Tak potom nebude môcť, nebude môcť vláda predĺžiť núdzový stav, lebo už uplynulo tých sedem dní pred koncom? A druhá vec, o ktorej som hovoril aj v predchádzajúcom vystúpení, naozaj môže nastať situácia, že väčšina parlamentu bude v karanténe, parlament nebude schopný sa uznášať a nebude môcť vysloviť súhlas. Nemáme na to pripravený zákon, nemáme na to pripravenú technickú infraštruktúru. V tom prípade by nastal, nastal praktický problém.
Pani poslankyňa Pleštinská veľmi správne hovorila o tom aspekte návrhu zákona, ktorý tu nebol veľmi spomínaný a ktorý sa týka toho, že tento zákon vo vzťahu k niektorým obmedzeniam prináša zúženie tých obmedzení, ktoré je možné vyhlásiť alebo, alebo realizovať počas, počas núdzového stavu, ak ide o núdzový stav vyhlásený z dôvodu pandémie. Nebude možné v takomto núdzovom stave, ak schválime ten zákon, obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, obmedziť doručovanie poštových zásielok, obmedziť právo slobodne rozširovať informácie, obmedziť, zakázať uplatňovanie práva na štrajk.
Vo vzťahu k ďalším dvom obmedzeniam sú tam navrhnuté iné formulácie, ktoré v jednom prípade prinášajú, prinášajú aj ďalšie obmedzenie, ktoré tu dnes, dnes nie je, teda možnosť obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí, ale už dnes tam máme možnosť obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, čiže domáca karanténa je predsa mäkší zásah do práv a slobôd ako, ako karanténa v nejakom zariadení.
A myslím, že to podstatné povedala pani poslankyňa Hatráková, keď hovorila o tom, že áno, my sme poslanci a nás sa ľudia, ľudia na to pýtajú a my v tejto chvíli nemáme na núdzový stav absolútne žiadny dosah. Keď tento zákon prejde a núdzový stav bude potrebné, potrebné predlžovať, tak si vláda bude musieť, síce dodatočne, ale pýtať súhlas parlamentu. A parlament ak ten súhlas nedá, tak núdzový stav skončil.
To znamená, že vláda bude musieť odôvodniť svoj návrh alebo svoje rozhodnutie a aj kvalita toho odôvodnenia, som presvedčený, že bude vyššia ako teraz, keď o tom rozhoduje iba vláda, a potom prípadne to môže kontrolovať Ústavný súd, keď bude musieť vláda svoje rozhodnutia zdôvodňovať pred parlamentom. A bude to pre nás všetkých, koaličných aj opozičných poslancov, príležitosť pýtať sa, pýtať sa, ako vláda naložila s núdzovým stavom, ako vláda realizovala tie opatrenia, aký mali efekt, či boli naozaj nevyhnutné na dosiahnutie tých cieľov, ktoré si, ktoré si vláda vytýčila.
A, samozrejme, môžme sa baviť o tom, že ktorý konkrétny model je lepší. Ja som tu už hovoril, že mne sa páčil ten český model, kde vláda na to, aby mohla vysloviť, predĺžiť núdzový stav, potrebuje predchádzajúci súhlas parlamentu, ale toto je výsledok tej dohody. Mali sme rôzne predstavy v rámci vládnej koalície, rokovali sme, a toto je to, na čom sme sa dokázali dohodnúť, ale myslím si, že nám to poskytuje priestor, aby sme aj my ako poslanci dozvedeli viac, aby sme aj my ako poslanci mohli hovoriť do toho, akým spôsobom má núdzový stav pokračovať.
Pán poslanec Vážny hovoril niečo, čomu som teda celkom nerozumel. Hovoril o tom, že ja tu obhajujem nejakú protiústavnosť ako svet, a teda citoval zo zákona, že ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Tak ja neviem, či, či to nie je jasné, čo sa tým myslí, ale myslí sa tým to, že ak vláda predĺži núdzový stav a parlament bude posudzovať, či dá súhlas až v tom čase, keď bude bežať ten predĺžený núdzový stav, budeme o tom hlasovať a ten návrh neschváli Národná rada, tak tým dňom, keď ho neschválila, končí núdzový stav, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety, ktorá hovorí, že to môže byť do 20 dní, čiže keď sa Národná rada tým návrhom nebude zaoberať vôbec, tak keď uplynie tých 20 dní, tak skončí núdzový stav.
A ešte môže nastať tretia situácia, že sa tým bude zaoberať ešte predtým, ako začne plynúť ten predĺžený núdzový stav, ale myslím si, že z tej vety je jasné, čo sa stane, ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, takže sa nebude predlžovať. Dobehne ten predchádzajúci a už sa nebude predlžovať. Neviem, čo je na tom zložité.
A hneď nasledujúca veta hovorí aj o tom, že súhlas Národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní. To znamená, že teoreticky bez tejto vety by vláda mohla nanovo a nanovo vyhlasovať na 90 dní núdzový stav bez toho, aby to posudzoval parlament, zrejme by to posudzoval Ústavný súd a je dosť možné, že by to posúdil ako, ako obchádzanie zákona alebo ako neprimerané, ale neviem, jako by to posúdil Ústavný súd, neboli sme ešte v tej situácii.
Teraz tam tú parlamentnú kontrolu budeme mať aj v prípade, že sa bude ústav..., teda núdzový stav vyhlasovať nanovo, čiže nebude možné obchádzať, obchádzať tie obmedzenia a parlamentnú kontrolu tým spôsobom, že by vláda len nanovo vyhlásila núdzový stav.
Na záver by som chcel zacitovať nie poslanca, chcel by som zacitovať vyjadrenie pána MUDr. Petra Visolajského, ktorého oslovila televízia, a pýtala sa ho, že: „Je z vášho pohľadu predlžovanie núdzového stavu vôbec nutné pre zvládanie pandémie?“ Ja som bol veľmi zvedavý, čo povie, lebo ako aj v rozprave zaznelo, práve na lekárov, na sestričky, na zdravotnícky personál, na personál sociálnych zariadení, predstavuje núdzový stav enormnú záťaž. Nie na nás poslancov, na nich, na nich to, na ich pleciach to, to leží. No a čo povedal pán MUDr. Visolajský?
„Tak vzhľadom na to, aké zákony na Slovensku platia, v našej krajine sme v demokracii, musíme rešpektovať všetci zákony, a to, aby sa niektoré veci mohli diať tak, aby sme mohli účinne bojovať s pandémiou, je potrebné teda zaviesť núdzový stav, pretože to sa netýka len zdravotníkov, ale týka sa to aj nákupov rôznych zdravotníckych potrieb, liekov, testov a ďalších vecí, ale aj zásobovania ochrannými pomôckami nemocníc a tak ďalej. Takže je to naozaj vec síce nepríjemná pre nás, čo pracujeme v nemocniciach a v ambulanciách, ale na druhej strane si uvedomujeme jej potrebnosť.“
Čiže lekár, ten, ktorý je núdzovým stavom na rozdiel od nás, čo si tu len diskutujeme v parlamente, reálne zasiahnutý, hovorí o tom, že je to síce nepríjemné - a je to nepríjemné jemu, je to nepríjemné jeho kolegom -, ale je to potrebné. S vedomím tejto potreby verím, že dnes nájdeme 90 hlasov, aby sme tento ústavný záklon, ktorého podoba je kompromisom a možno bude ešte väčším kompromisom, keď budeme o ňom hlasovať v treťom čítaní, schválili.
A ja chcem využiť túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval nielen pánovi MUDr. Visolajskému, ale aj všetkým lekárom a zdravotníkom, ktorí reálne znášajú najviac záťaže v rámci tohto núdzového stavu. A nepredlžujeme to preto alebo neumožňujeme predlžovať núdzový stav preto, že by sme mali nejakú zvláštnu, zvrhlú záľubu v tom, že niekomu budeme obmedzovať dovolenku, normálne podmienky Zákonníka práce, ale preto, že je to potrebné a že si to aj tí lekári uvedomujú.
Ďakujem im za to. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 15:47 - 15:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Mizík, priznám sa, že som trochu nerozumel vašej kritike na adresu pána ministra Krajniaka v tej časti, kde ste hovorili, že sa vám nepáči, ako povedal, že budeme predlžovať núdzový stav, dokedy to bude potrebné, a že to je nejaké, nejaké niečo totalitné.
A vy si myslíte, že keď to bude potrebné, tak sa nemá predlžovať núdzový stav? Lebo ako s tým výrokom, že ak je niečo potrebné, tak to treba urobiť, ako, tak na prvý pohľad by človek, človek súhlasil, takže nerozumiem, aký s tým máte problém. No ak to nebude potrebné, dokonca, ak to nebude nevyhnutné, lebo zákon hovorí o tom, že to musí byť nevyhnutné, no tak sa nebude predlžovať, alebo keď sa predĺži, tak to buď parlament nepotvrdí, alebo, alebo to zruší Ústavný súd. Ale pokiaľ to bude potrebné, pokiaľ to bude nevyhnutné, tak by sa mal predlžovať núdzový stav.
No a potom ste tu hovorili povedzme, povedzme aj o tých prevádzkach, o tých škodách, ktoré im vznikajú, čo, samozrejme, že, že je vážny problém, len veľmi veľká časť tých opatrení, napríklad tie obmedzenia prevádzok, nie sú realizované v režime núdzového stavu, sú realizované ako opatrenia Úrad verejného zdravotníctva na základe zákona, nie ústavného zákona, ale zákona o ochrane verejného zdravia, takže ja práve naopak si myslím, že by bolo lepšie, keby tie zásadnejšie zásahy, čo majú vážnejší dopad, boli realizované v režime ústavného zákona, v režime núdzového stavu a že by o nich rozhodovala vláda, nie, nie úrad, ale tu veľmi vážne zásahy sú možné aj bez toho, aby tu bol núdzový stav, aj bez toho, aby o tom, o tom rozhodla vláda, a je to mimo rámca toho, o čom sa tu teraz bavíme, o čom tu teraz diskutujeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 15:36 - 15:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. A, pán poslanec Suja, dúfate, že niekto skontroluje, či to predĺženie núdzového stavu bolo, alebo nebolo v súlade s ústavným zákonom, no obávam sa, že neskontroluje, vy ste ako skupina 30 poslancov mohli dať podnet na Ústavný súd. (Reakcia z pléna.) Tak to už je na vás a... Ale mali ste na to lehotu, lehotu piatich dní, lebo keby ste to urobili tak pravdepodobne by Ústavný súd posúdil, že či tá zmena uznesenia bola, alebo nebola v poriadku.
A či vám niekto bude garantovať, že nebude vláda predlžovať vždycky iba na 20 dní, no asi vám to nemôže nikto garantovať, ale prečo by to tá vláda robila, pokiaľ potrebuje, aby ten núdzový stav bol, bol predĺžený na dlhšie obdobie. A teda ani neviem, že či, či budú mať členovia vlády nejakú extra potrebu tu absolvovať každých 20 dní takúto, takúto diskusiu. A pritom tých 20 dní je krajná lehota, však parlament môže na druhý deň po tom, ako vláda schváli to predĺženie, začať, začať o tom rokovať, a keď bude, keď bude, keď bude schôdza, no tak sa tým môže zaoberať, doplní sa to do programu schôdze. To neznamená, že vždycky až 19. deň po predĺžení núdzového stavu bude o tom rokovať parlament.
Pán poslanec Schlosár, no vo vzťahu k výnimočnému stavu sa síce spomína predĺženie, ale tiež sa hovorí o tom, že možno vyhlásiť na, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní a potom má možnosť predĺžiť o ďalších 30 dní, čiže tam je tiež 90 dní, akurát je to, akurát je to rozdelené. A ja si myslím, že ak je možný šetrnejší základ, zásah do základných práv, teda že nevyhlási núdzový stav hneď na 90 dní, tak je lepšie keď, keď sa postupuje šetrnejším, a v tej chvíli sa zdá, že stačí 45 dní, tak sa vyhlási na 45 dní a potom sa to zmení a je v to súlade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.12.2020 15:17 - 15:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vy ste nás prekukli, pán podpredseda. (Povedané so smiechom a smiech v sále.) Chcel by som zareagovať na niektoré, niektoré vystúpenia v rozprave. Pán poslanec Schlosár sa pýtal, že keď sme chceli mať núdzový stav, teda keď vláda chcela mať núdzový stav, parlament s tým doteraz nič nemal, tak mala vyhlásiť núdzový stav na 90 dní. No a to by bol primeranejší zásah? V situácii, keď vláda nevie, či bude potrebovať celých 90 dní, čo je mantinel, ktorý jej dáva ústavný zákon, tak vyhlási len tak pre istotu, pre istotu na 90 dní? Podľa mňa oveľa, oveľa primeranejšie je vyhlásiť na ten čas, ktorý naozaj predpokladám, že to budem potrebovať. V tomto prípade to vláda usúdila, že bude stačiť 45 dní, a keď zistila, že 45 dní nestačí, no tak zmenila to rozhodnutie. Zmenila to rozhodnutie tak, že sa núdzový stav predĺžil. Fakticky sa predĺžil, samozrejme, na 90 dní zmenou uznesenia, ale stále je to v tom ústavnom rámci, ktorý dáva, ktorý dáva ústavný, ústavný zákon, lebo neprekračuje to tých 90 dní.
A keď pán podpredseda vlády hovoril o tom, že Ústavný súd preskúmal vyhlásenie núdzového stavu, tak naozaj, naozaj ho preskúmal. Naozaj konštatoval, že dôvody tam boli a že, že bol vyhlásený v súlade s ústavným zákonom. To, na čo som ja upozornil, je, že keby sa našla skupina 30 poslancov, alebo iný oprávnený subjekt by napadol aj to, aj tú zmenu uznesenia, ktorou sa 45 dní zmenilo na 90 dní, aj to bolo možné napadnúť na Ústavnom súde, lebo podľa § 190 písm. d) zákona o Ústavnom súde sú napadnuteľné aj rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu.
Pán poslanec Šutaj Eštok, ktorý tu už nie je, sa pýtal, tak ale odpoviem mu, možno si to povie zo záznamu, že ak parlament dodatočne neschváli to predĺženie, že čo sa, čo, v akom stave, že čo bude s tými, s tými predchádzajúcimi dňami, že vláda predĺži o 40 dní a parlament do 20 dní neschváli, tak dňom neschválenia zaniká núdzový stav. Ale veď to, tá konštrukcia nie je taká, že parlament vyhlasuje núdzový stav. Je to, je to právo vlády vyhlásiť núdzový stav, len na to potrebuje dodatočný súhlas parlamentu, a pokiaľ ten dodatočný súhlas parlamentu nezíska, tak núdzový stav stratí platnosť.
Potom, myslím, že pán poslanec Saloň, ktorý, oceňujem, že tu ešte je, sa pýtal, že prečo je to na 40 dní a potvrdzovanie, a potvrdzovanie do 20. No to je opäť výsledok nejakých rokovaní a výsledok, výsledok kompromisu. Myslím si, že by nebolo dobré, keby vláda mohla predlžovať o 90 dní a potom by parlament to potvrdzoval do 45 dní, lebo tá parlamentná kontrola by, by tým pádom bola slabšia, vláda by to mala jednoduchšie. Jedna z možností, o ktorých sme hovorili, by bolo, by bolo napríklad, že parlament či vláda mohla predlžovať núdzový stav o 30 dní a parlament by to, by to potvrdzoval do 15 dní.
A, samozrejme, že, že sme hovorili aj o možnosti, že by, že by to parlament vydával, ten súhlas vopred, ale teda argument, ktorý ja som síce bol zástancom toho, aby, aby parlament dával súhlas vopred, ale argument, ktorý zaznel proti a ktorý sa mi zdá, zdá legitímny, je, že ak sa má rozhodovať o predĺžení núdzového stavu, tak sa nemá rozhodovať veľmi vopred. Má sa rozhodovať podľa nejakej aktuálnej situácie, keď sme ku koncu toho aktuálneho núdzového stavu alebo predĺženého núdzového stavu a vidíme, že to nestačí, že je potrebné predĺžiť núdzový stav, tak predĺžime núdzový stav. Čiže nerobiť to 3 týždne dopredu, ale robiť, robiť to, čo najneskôr, keď naozaj vidíme, že je to nevyhnutné. No ale keď sa, keď sa to bude robiť na poslednú chvíľu, tak teoreticky sa môže stať, že parlament sa nedokáže zísť. Nedokáže sa zísť preto, lebo, lebo napríklad väčšina poslancov bude v karanténe. Mali sme tu týždňové obdobie, keď síce nebola väčšina poslancov v karanténe, ale teda veľká časť poslancov bola, bola v karanténe a, a ostatní boli v dobrovoľnej izolácii, lebo, lebo u viacerých poslancov bol zistený COVID.
No a mohlo by sa teda stať, že vláda bude potrebovať predĺžiť núdzový stav, a keď to bude robiť na poslednú chvíľu, aby to nerobila dlho vopred, ale podľa tej aktuálnej situácie, tak sa parlament nebude, nebude môcť zísť a potvrdiť to, a nie preto, že by to nechcel urobiť, že by väčšina poslancov nemala vôľu predĺžiť núdzový stav alebo potvrdiť predĺženie núdzového stavu, ale jednoducho pretože sa parlament fyzicky, fyzicky nezíde, a núdzový stav bude, bude vypnutý, hoci by to bolo potrebné.
Keby sme, keby sme mali inak nastavené aj legislatívne prostredie pre rokovanie parlamentu, aj technické, technickú infraštruktúru prerokovanie parlamentu a keby sme v nejakých výnimočných situáciách typu, typu tejto mohli povedzme na diaľku odhlasovať predĺženie núdzového stavu, mali by sme technické zariadenie, počítal by s tým zákon o rokovacom poriadku, tak áno, potom by ten argument, argument neplatil, lebo teda parlamentná väčšina by mohla prejaviť svoju vôľu aj bez toho, aby sme sa tu zhromaždili v tejto sále.
Ale, žiaľ, nie sme v tej situácii, tak aj mne ako človeku, ktorý, ktorému je sympatickejší ten český model, kde, kde parlament dáva predchádzajúci súhlas, aj ja som uznal, že, že logické je, ak, ak to nastavíme tak, že bude ten súhlas udeľovaný aj dodatočne, a podstata tej parlamentnej kontroly tým zostane zachovaná, lebo takisto vláda bude musieť o tom rozhodnúť, bude to musieť nejako odôvodniť, bude si tu musieť vypočuť výčitky aj od opozičných, aj od koaličných poslancov a ja nemám žiadnu obavu, že budete zástupcov vlády príliš šetriť a budete k nim, budete k nim príliš milosrdní a bude tu normálna, normálna parlamentná rozprava, a budú sa určite pýtať aj koaliční poslanci, lebo to nie je tak, že my máme všetci rovnaký názor, my, my všetci proste slepo nasledujeme to, čo povie nejaký jeden vodca, však aj vo vláde sú rôzne názory, aj v koalícii, aj v parlamente sú rôzne názory a niektorí si to hovoria medzi sebou a niektorí, niektorí to hovoria aj verejne, a pokiaľ je tá debata, debata vo vecnej rovine, tak sa mi zdá, že je to úplne, úplne v poriadku, a áno, budeme žiadať, aby vláda dostatočne, jasne a preukázateľne zdôvodnila, prečo je nevyhnutné predlžovať núdzový stav a budeme sa pýtať, prečo, prečo tie veci, ktoré potrebuje robiť, nie je možné robiť mimo núdzového stavu, lebo, samozrejme, že je aj taká úvaha, že nie všetky veci, pre ktorý je potrebný núdzový stav, sú v tomto ústavnom zákone.
Tie veci, ktoré sa týkajú hospodárskej mobilizácie, nejakého nariaďovania práce, presúvania lôžok, mimoriadneho obstarávania, tak áno, mohli by sme teoreticky spraviť to, že sa zmenia tie iné zákony, ktoré sú dnes naviazané na núdzový stav, a bude to možné robiť aj mimo núdzového stavu. Ale bolo by to lepšie riešenie? Bolo by, bolo by lepšie riešenie mimo núdzového stavu zasahovať do základných, základných práv alebo fungovať, fungovať v mimoriadnej situácii? Predsa keď, keď sme v stave, že potrebujeme zasahovať do, do základných práv, aby sme zvládli boj, boj s pandémiou, tak, tak sa netvárme, že nie sme v núdzovom stave a že je to niečo normálne, že je to niečo, čo sa môže robiť úplne, úplne hocikedy. Ja necítim sa expert na túto tému a pripúšťam, že je to na debatu, že či niektoré veci, ktoré dnes sú možné iba v núdzovom stave, by nebolo lepšie presunúť aj do, aj do normálnej situácie, ale určite nie všetky. Určite niektoré veci majú charakter vážneho zásahu a obmedzovania, obmedzovania základných práv a slobôd a adekvátne je, ak sa to deje v nejakej výnimočnej situácii, alebo teda v núdzovom, v núdzovom stave.
Takže preto nakoniec sme sa zhodli na tých 40 dňoch a 20 dňoch, na, na, na potvrdzovanie a je to lepšie, ako keby sme vždy predlžovali o 90 dní, lebo, lebo tých 90 dní to je, to je základný, základné vyhlásenie núdzového stavu, a následne, následne ak sa má predlžovať, tak na kratšie obdobie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 15:11 - 15:13 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán podpredseda vlády Holý to tu už povedal a ja to teda skúsim zopakovať, lebo z predchádzajúcej faktickej poznámky je zrejmé, že, že to pán poslanec Saloň celkom nepochopil alebo to prepočul.
To predĺženie sa neudialo tak, že by vláda schválila uznesenie o tom, že predlžuje núdzový stav. Udialo sa takým spôsobom, že vláda schválila zmenu toho pôvodného uznesenia, ktorým zmenila formuláciu, že je núdzový stav vyhlásený na 45 dní, na formuláciu, že je vyhlásený na 90 dní. Čl. V ods. 2 predmetného ústavného zákona hovorí o tom, že núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Čiže to, ako je teraz vyhlásený núdzový stav, je evidentne v súlade s ústavným zákonom. Sporné by to bolo, samozrejme, v prípade, že by, že by sa to – v úvodzovkách – predĺženie neudialo o 45 dní, čiže 45 a 45 v rámc..., sme stále v rámci 90 dní, ale že by sa, že by sa to udialo na dobu dlhšiu, že by bol predĺžený núdzový stav o ďalších 90 dní, a spolu by to teda bolo, bolo nad 90 dní, ktoré pripúšťa dnes ústavný zákon.
A, samozrejme, že aj toto rozhodnutie je preskúmateľné Ústavným súdom aj podľa súčasného právneho stavu, lebo sú preskúmateľné rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu, o predĺžení výnimočného stavu, o vyhlásení núdzového stavu a rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutia podľa týchto predchádzajúcich troch písmen. Čiže keby sa skupina poslancov obrátila na Ústavný súd a požiadala, aby preskúmal, či bolo primerané a v súlade s Ústavným zákonom, zmena toho pôvodného uznesenia, ktorým sa 45 dní zmenilo na 90 dní, tak Ústavný súd by to, predpokladám, preskúmal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.12.2020 11:58 - 11:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Vládny návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona ihneď na 18. schôdzi Národnej rady.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrh ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.12.2020 9:24 - 9:24 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Predseda Národnej rady rozhodnutím z 8. decembra pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu na skrátenie legislatívneho konania ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na dnešnom, na dnešnej schôdzi a uznesením odporúčal Národnej rade vládny návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.12.2020 9:19 - 9:20 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja by som len stručne chcel povedať, že ja v zásade súhlasím s pánom poslancom Suskom, že by bolo lepšie, keby sme mali na rokovanie o novele ústavného zákona väčší časový priestor, ale to, s čím nesúhlasím, podľa môjho názoru je úplne zjavné, že sú ohrozené základné práva a slobody. A je ohrozené právo na život, je ohrozené právo na ochranu zdravia, je to úplne zjavné. A úplne zjavné je aj to, že sme v mimoriadnej situácii.
Samozrejme, napriek tej mimoriadnej situácii bolo možné postupovať, postupovať možno rýchlejšie, neviem si veľmi predstaviť, ako by sme, ako by sme robili úplne štandardné legislatívne konanie od, od medzirezortného pripomienkového konania v štandardnej dĺžke až po rokovanie v troch čítaniach v štandardnej dĺžke na pôde Národnej rady. Ale, ale teda áno, ten priestor mohol byť, mohol byť trochu väčší. A, a naozaj čísla sú také, že na jar sa naozaj mohlo zdať, že 90 dní núdzového stavu bude pokračovať, bude postačovať a nebude potrebné, potrebné ho, ho predlžovať, myslím si, že z tohoto nie je nikto extra šťastný, že, že sa k tomu pristupuje, že sa vytvorí legislatívna možnosť pre predlžovanie núdzového stavu, ale vynútila si to situácia, vynútila si to situácia, tak ako sa tie čísla vyvíjajú, vyvíjajú na jeseň.
Čiže z môjho pohľadu aj, aj napriek tomu, že som kritikom skrátených legislatívnych konaní, a napriek tomu, že uvedomujem si, že toto je ústavný zákon, ale som presvedčený, že sú zákonom o rokovacom poriadku ustanovené dôvody naplnené v tomto prípade.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.12.2020 9:10 - 9:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Áno. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím z 8. decembra pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu ústavného zákona (tlač 356) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 50. schôdzi dňa 9. decembra 2020. Uznesením č. 194 odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu ústavného zákona schváliť.
Vážený pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis