Kolegyne, kolegovia, využijem možnosť vystúpiť v rozprave, aby som zareagoval na niektoré vystúpenia, a teda nebudem to hovoriť až v záverečnom slove. Z viacerých vystúpení som mal taký zvláštny pocit, ako keby, keby tu niekoho tešilo, že je tu núdzový stav, že ten núdzový stav sa musí predlžovať, že súčasne súčasný právny poriadok nie je pripravený na situáciu, že môžeme tu mať pandémiu a vážnu situáciu dlhšie ako 90 dní. A stalo sa. Za roky trvania tohto zákona ústavného taká situácia nenastala, a teraz nastala. Ubezpečujem vás, že to nikoho neteší. Ja teda nechodím na rokovania vlády ani ústredného krízového štábu, ani pandemickej komisie, ale nemyslím si, že by tam kohokoľvek tešilo, že musia prijímať opatrenia, ktoré sú nepríjemné pre ľudí, ktorým zasahujú do životov, ktoré ich obmedzujú. Ale považujú to za potrebné rovnako ako tento núdzový stav. Ten núdzový stav tu nie je preto, že by, že by nás to tešilo, a ani tento návrh novely ústavného zákona tu nie je preto, že by mal niekto nejakú zvláštnu pasiu v tom, že je v krajine núdzový stav a bude sa teraz predlžovať.
Časť tých vystúpení bola rýdzo politická a tie reči o totalite, nacizme, fašizme, fašistických poslancov, tie bludy o tom, že vláda chce vládnuť v núdzovom stave štyri roky, agitácia za referendum o predčasných voľbách, útoky na premiéra, na vládu, obviňovanie z chuti potláčať ľudské práva. No myslím, že na, na vystúpenia tohto typu nie je potrebné reagovať. Ale boli, boli aj vecné vystúpenia a k niektorým z nich by som sa, by som rád vyjadril.
Aj keď teda nie celkom vecné vystúpenie bolo vystúpenie pána poslanca Štefana Kuffu, ktorý tu zaplakal nad tým, že Ústavný súd, že aká tu bude totalita, keď sa Ústavný súd nebude môcť vyjadrovať k tomu, či sú zákony v súlade s ústavou, ale bude. Ústavný súd má právomoc, ktorú mu dáva ústava, že sa môže vyjadrovať k tomu, či sú zákony v súlade s ústavou. A túto právomoc naďalej má. Mal ju doteraz a bude ju mať aj, bude ju mať aj teraz, akurát sa Ústavný súd nebude môcť vyjadrovať k tomu, či je ústava v súlade s ústavou, lebo takúto právomoc mu ústava nedala.
A kým prevediem, prejdem k tým vecnejším, tak ako tiež ma zaujalo, zaujalo to vyjadrenie pána poslanca Tomáša o tom, ako sa, si tu niekto chce privinúť opozíciu na hruď, tak to som, až takto som to nezachytil. A teda volanie po akceptovaní ich pozmeňujúcich návrhoch, návrhov. No koľko rúk by sme potrebovali na, na spočítanie všetkých pozmeňujúcich návrhov, ktoré koalícia v predchádzajúcom volebnom období akceptovala od opozície. No tak buď, buď teda to berte tak, že aj vy sa tak budete správať, keď ste, keď ste pri moci, ale teraz sa, teraz sa toho dovolávať po tom, čo ste tu predvádzali, a nielen tie štyri roky posledného volebného obdobia, sa mi nezdá celkom primerané a vy viete, koľko z tých opozičných poslaneckých návrhov bolo akceptovaných. Nevravím, že žiadny, ale teda moc veľa ich nebolo.
Oceňujem, jak ma páni poslanci Podmanický a Kéry (povedané so smiechom) vnímajú ako strážcu čistoty legislatívneho procesu, a teda uznávam, že pán poslanec Podmanický mi v nejakej faktickej alebo možno v dvoch aj dal za pravdu, len teda je škoda, že koalícia v predchádzajúcom volebnom období, keď som ju upozorňoval na to, že neexistujú vôbec žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, túto moju kritiku úplne ignorovala a správala sa úplne inak. A to bola situácia, keď sme tu nemali pandémiu, keď sme tu nemali dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, keď sme tu nemali mimoriadnu situáciu. Aké boli dôvody na skracovanie legislatívneho konania k schváleniu 13. dôchodkov týždeň pred voľbami? Aké životy a zdravie boli ohrozené vtedy? Príde mi to značne pokrytecké, ak teraz vy sa niečoho takéhoto dovolávate.
A keď prejdem do tej vecnej roviny, tak áno, súhlasím s tým, že by sme nemali nadužívať skrátené legislatívne konania a používať to na, na úplne všetko. A ja sa tiež pripájam k tej výzve, že by sme mali brzdiť so skrátenými legislatívnymi konaniami, že by sme mali aj na úrovni vlády dať, ak bude potrebné skracovať legislatívne konanie, tak dať medzirezortné pripomienkové konanie aspoň niekoľko dní, nemusí to byť tých 15 pracovných dní, ktoré predpokladá zákon, lebo okrem úplného vynechania pripomienkového konania je možné aj skrátenie, a rovnako je, je možné dať, ak nemáme ten štandardný režim alebo nestíhame ten štandardný režim prvého, druhého a tretieho čítania, tak je aj možné dať nejaký väčší, väčší rozostup a ja som sa vždy za to prihováral, aj teraz by som bol za to, aj keď, keďže sa na konci schôdze, tak zrejme zasa to prehrmí veľmi rýchlo.
A som teda za to, aby sme brzdili, a som dokonca aj ochotný súhlasiť s tým, že áno, o tomto probléme vieme dlhšie a mohli sme, mohli sme, alebo teda mohla vláda prísť s návrhom skôr, ale sme už v tejto situácii. Sme v situácii, keď o pár dní bude, bude vypnutý núdzový stav, ak nič, ak nič iné nezmeníme, a vláda nebude mať nástroj, ako ho predĺžiť. A ak sa domnievame, že existujú dôvody na to, aby bol predĺžený, tak potrebujeme schváliť zmenu zákona, a to nevieme spraviť nijako inak ako tým, že to urobíme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže aj napriek tomu, že som kritikom skráteného legislatívneho konania, domnievam sa, že v tejto situácii potrebné je.
Pán poslanec Taraba tu hovoril o tom, ako koaliční poslanci idú ako stádo a iba hlasujú podľa toho, ako im ukáže palec. No opäť, nie je to tak! Aj tento návrh zákona je príkladom toho, že to tak nie je. My sme mali veľmi dlhé a veľmi ťažké diskusie aj v rámci vládnej koalície, kým sme dospeli k tomuto, k tomuto návrhu. To nebolo tak, že niekto zavelil a išli sme podľa toho. Snažili sme sa nájsť dohodu, lebo nám išlo o spoločnú vec.
Ďalej. Pán poslanec Taraba hovoril o tom, že sme jediný štát, ktorý novelizoval ústavu počas núdzového stavu. Tomu celkom nerozumiem, že či sme mali napríklad s reformou súdnictva počkať, kým neskončí pandémia, či sme, či sme, či sme mali počkať, kým bude všetko úplne, úplne v poriadku. A teda hlavne nerozumiem, ako boli jednotliví poslanci alebo politické strany obmedzovaní existenciou núdzového stavu. Keby sa na núdzový stav sťažovali lekári a zdravotnícki pracovníci, tak im treba dať za pravdu, lebo ich to postihuje. Ale ako nás poslancov postihuje existencia núdzového stavu? Nemáme čas si prečítať návrhy zákonov, o ktorých rokujeme a hlasujeme? Nemám čas naformulovať k nim pozmeňujúce návrhy, keď sa bavíme o tej novele ústavy, ktorú sme dnes schválili, ktorá sa týkala reformy súdnictva? Samozrejme, v skrátenom konaní to je možné veľmi ťažko, ale tá novela ústavy, o ktorej sme dnes, dnes hlasovali, prešla normálnym legislatívnym procesom.
Pán poslanec Podmanický hovoril o potrebe hľadania konsenzu pri ústavných zákonoch, konsenzu medzi koalíciou a opozíciou naprieč politickou scénou. No pri takejto veľkej koalícii je niekedy zložité nájsť konsenzus aj vnútri tej vládnej koalície, takže aby sme sa dopracovali k tej ústavnej väčšine, tak niekedy musíme absolvovať podobne náročné rokovania, ako keď kompaktnejšie vlády s menšou podporou v parlamente hľadajú podporu, podporu v opozícii.
A pokiaľ ide o ten pozmeňujúci návrh, ktorý zrejme padne v druhom čítaní a ktorý hovorí o tom, že by sme aj pani prezidentku zapojili do predlžovania núdzového stavu, no tak už teraz núdzový stav, o núdzovom stave rozhoduje vláda a kontroluje ho Ústavný súd. Tento návrh predpokladá, že do kontroly bude zapojený aj parlament, vy navrhujete ešte, aby tam bola zapojená aj pani prezidentka, tak potom vlastne na núdzovom stave by sa mali podieľať úplne všetky orgány, ešte vymyslíme nejaký spôsob, ako do toho vtiahnuť trebárs Najvyšší súd, a už tam potom budú, budú úplne všetci.
Zabudol som odpovedať pánovi poslancovi Saloňovi, teda nezabudol, ale, ale nestihol som v rámci faktickej poznámky. Jeho otázka, že prečo to nemôžme urobiť tak, že vláda môže predĺžiť núdzový stav najneskôr sedem dní pred skončením. No myslím si, že prinajmenšom, a potom to musí potvrdiť parlament, kým nenastane tá situácia, myslím si, že existujú prinajmenšom dva argumenty, prečo sa to takto celkom nedá urobiť alebo by to bolo komplikované.
Jeden je ten, že čo, ak tých sedem dní pred skončením núdzového stavu sa bude situácia zlepšovať a potom sa zhorší? Tak potom nebude môcť, nebude môcť vláda predĺžiť núdzový stav, lebo už uplynulo tých sedem dní pred koncom? A druhá vec, o ktorej som hovoril aj v predchádzajúcom vystúpení, naozaj môže nastať situácia, že väčšina parlamentu bude v karanténe, parlament nebude schopný sa uznášať a nebude môcť vysloviť súhlas. Nemáme na to pripravený zákon, nemáme na to pripravenú technickú infraštruktúru. V tom prípade by nastal, nastal praktický problém.
Pani poslankyňa Pleštinská veľmi správne hovorila o tom aspekte návrhu zákona, ktorý tu nebol veľmi spomínaný a ktorý sa týka toho, že tento zákon vo vzťahu k niektorým obmedzeniam prináša zúženie tých obmedzení, ktoré je možné vyhlásiť alebo, alebo realizovať počas, počas núdzového stavu, ak ide o núdzový stav vyhlásený z dôvodu pandémie. Nebude možné v takomto núdzovom stave, ak schválime ten zákon, obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, obmedziť doručovanie poštových zásielok, obmedziť právo slobodne rozširovať informácie, obmedziť, zakázať uplatňovanie práva na štrajk.
Vo vzťahu k ďalším dvom obmedzeniam sú tam navrhnuté iné formulácie, ktoré v jednom prípade prinášajú, prinášajú aj ďalšie obmedzenie, ktoré tu dnes, dnes nie je, teda možnosť obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí, ale už dnes tam máme možnosť obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, čiže domáca karanténa je predsa mäkší zásah do práv a slobôd ako, ako karanténa v nejakom zariadení.
A myslím, že to podstatné povedala pani poslankyňa Hatráková, keď hovorila o tom, že áno, my sme poslanci a nás sa ľudia, ľudia na to pýtajú a my v tejto chvíli nemáme na núdzový stav absolútne žiadny dosah. Keď tento zákon prejde a núdzový stav bude potrebné, potrebné predlžovať, tak si vláda bude musieť, síce dodatočne, ale pýtať súhlas parlamentu. A parlament ak ten súhlas nedá, tak núdzový stav skončil.
To znamená, že vláda bude musieť odôvodniť svoj návrh alebo svoje rozhodnutie a aj kvalita toho odôvodnenia, som presvedčený, že bude vyššia ako teraz, keď o tom rozhoduje iba vláda, a potom prípadne to môže kontrolovať Ústavný súd, keď bude musieť vláda svoje rozhodnutia zdôvodňovať pred parlamentom. A bude to pre nás všetkých, koaličných aj opozičných poslancov, príležitosť pýtať sa, pýtať sa, ako vláda naložila s núdzovým stavom, ako vláda realizovala tie opatrenia, aký mali efekt, či boli naozaj nevyhnutné na dosiahnutie tých cieľov, ktoré si, ktoré si vláda vytýčila.
A, samozrejme, môžme sa baviť o tom, že ktorý konkrétny model je lepší. Ja som tu už hovoril, že mne sa páčil ten český model, kde vláda na to, aby mohla vysloviť, predĺžiť núdzový stav, potrebuje predchádzajúci súhlas parlamentu, ale toto je výsledok tej dohody. Mali sme rôzne predstavy v rámci vládnej koalície, rokovali sme, a toto je to, na čom sme sa dokázali dohodnúť, ale myslím si, že nám to poskytuje priestor, aby sme aj my ako poslanci dozvedeli viac, aby sme aj my ako poslanci mohli hovoriť do toho, akým spôsobom má núdzový stav pokračovať.
Pán poslanec Vážny hovoril niečo, čomu som teda celkom nerozumel. Hovoril o tom, že ja tu obhajujem nejakú protiústavnosť ako svet, a teda citoval zo zákona, že ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Tak ja neviem, či, či to nie je jasné, čo sa tým myslí, ale myslí sa tým to, že ak vláda predĺži núdzový stav a parlament bude posudzovať, či dá súhlas až v tom čase, keď bude bežať ten predĺžený núdzový stav, budeme o tom hlasovať a ten návrh neschváli Národná rada, tak tým dňom, keď ho neschválila, končí núdzový stav, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety, ktorá hovorí, že to môže byť do 20 dní, čiže keď sa Národná rada tým návrhom nebude zaoberať vôbec, tak keď uplynie tých 20 dní, tak skončí núdzový stav.
A ešte môže nastať tretia situácia, že sa tým bude zaoberať ešte predtým, ako začne plynúť ten predĺžený núdzový stav, ale myslím si, že z tej vety je jasné, čo sa stane, ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, takže sa nebude predlžovať. Dobehne ten predchádzajúci a už sa nebude predlžovať. Neviem, čo je na tom zložité.
A hneď nasledujúca veta hovorí aj o tom, že súhlas Národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní. To znamená, že teoreticky bez tejto vety by vláda mohla nanovo a nanovo vyhlasovať na 90 dní núdzový stav bez toho, aby to posudzoval parlament, zrejme by to posudzoval Ústavný súd a je dosť možné, že by to posúdil ako, ako obchádzanie zákona alebo ako neprimerané, ale neviem, jako by to posúdil Ústavný súd, neboli sme ešte v tej situácii.
Teraz tam tú parlamentnú kontrolu budeme mať aj v prípade, že sa bude ústav..., teda núdzový stav vyhlasovať nanovo, čiže nebude možné obchádzať, obchádzať tie obmedzenia a parlamentnú kontrolu tým spôsobom, že by vláda len nanovo vyhlásila núdzový stav.
Na záver by som chcel zacitovať nie poslanca, chcel by som zacitovať vyjadrenie pána MUDr. Petra Visolajského, ktorého oslovila televízia, a pýtala sa ho, že: „Je z vášho pohľadu predlžovanie núdzového stavu vôbec nutné pre zvládanie pandémie?“ Ja som bol veľmi zvedavý, čo povie, lebo ako aj v rozprave zaznelo, práve na lekárov, na sestričky, na zdravotnícky personál, na personál sociálnych zariadení, predstavuje núdzový stav enormnú záťaž. Nie na nás poslancov, na nich, na nich to, na ich pleciach to, to leží. No a čo povedal pán MUDr. Visolajský?
„Tak vzhľadom na to, aké zákony na Slovensku platia, v našej krajine sme v demokracii, musíme rešpektovať všetci zákony, a to, aby sa niektoré veci mohli diať tak, aby sme mohli účinne bojovať s pandémiou, je potrebné teda zaviesť núdzový stav, pretože to sa netýka len zdravotníkov, ale týka sa to aj nákupov rôznych zdravotníckych potrieb, liekov, testov a ďalších vecí, ale aj zásobovania ochrannými pomôckami nemocníc a tak ďalej. Takže je to naozaj vec síce nepríjemná pre nás, čo pracujeme v nemocniciach a v ambulanciách, ale na druhej strane si uvedomujeme jej potrebnosť.“
Čiže lekár, ten, ktorý je núdzovým stavom na rozdiel od nás, čo si tu len diskutujeme v parlamente, reálne zasiahnutý, hovorí o tom, že je to síce nepríjemné - a je to nepríjemné jemu, je to nepríjemné jeho kolegom -, ale je to potrebné. S vedomím tejto potreby verím, že dnes nájdeme 90 hlasov, aby sme tento ústavný záklon, ktorého podoba je kompromisom a možno bude ešte väčším kompromisom, keď budeme o ňom hlasovať v treťom čítaní, schválili.
A ja chcem využiť túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval nielen pánovi MUDr. Visolajskému, ale aj všetkým lekárom a zdravotníkom, ktorí reálne znášajú najviac záťaže v rámci tohto núdzového stavu. A nepredlžujeme to preto alebo neumožňujeme predlžovať núdzový stav preto, že by sme mali nejakú zvláštnu, zvrhlú záľubu v tom, že niekomu budeme obmedzovať dovolenku, normálne podmienky Zákonníka práce, ale preto, že je to potrebné a že si to aj tí lekári uvedomujú.
Ďakujem im za to. (Potlesk.)
