Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Kozelová, ja teraz celkom nerozumiem, že ako gastrolístky pomôžu naštartovať gastrobiznis, lebo gastrobiznis žije z toho, že tam ľudia chodia a kupujú si jedlo, pitie, a teraz naozaj je problém, lebo mnohé prevádzky musia byť zavreté, ale ľudia tam chodia, a teda zväčša platia normálne peniazmi, keď majú gastrolístky, no tak niekedy to, niekedy využijú aj tie gastrolístky. Keď budú dostávať finančný príspevok, o to viac budú mať, budú mať peňazí, čiže ich budú môcť použiť, ak budú mať záujem, na reštaurácie, jedálne, stravovanie sa počas dňa a stravovanie sa večer. Čiže ja, ja naozaj som, by ma zaujímalo, aký je tam priamy súvis medzi existenciou gastrolístkov a fungovaním gastrosektoru, lebo teda v oboch je síce slovo gastro, ale to je tak asi všetko, lebo firmy, ktoré prevádzkujú gastrozariadenia, majú s lístkami len oštaru navyše, neskôr sa dostanú k peniazom, musia s tým robiť ďalšiu manipuláciu, keď dostanú peniaze hneď, no tak majú ich buď na účte, alebo v pokladni, a teda nemyslím si, že toto by bolo nejaké opatrenie, ktoré by mohlo poškodiť akokoľvek gastrobiznis.

Ďakujem kolegom za reakcie. Presne tak, je to o možnosti výberu, ale myslím si, že keby sme prešli na ten systém, že budú dostávať ľudia, zamestnanci finančný príspevok, tak tie možnosti výberu by boli ešte širšie a nikto by tým nebol ochudobnený. Ochudobnený by bol akurát biznis gastrolístkových firiem, ktorý ťaží z toho, že tu máme zavedenú nejakú štátom posvätenú reguláciu, ktorú musia firmy aj zamestnanci dodržiavať a niekto z toho profituje bez toho, aby to boli práve tí zamestnávatelia a tí zamestnanci, a sú to tie firmy, kto z toho profituje.
Toto navrhované riešenie, ako som už spomínal, prináša istú administratívnu záťaž. Ja by som sa zase na to nepozeral tak, že nemáme prihliadať na to, že to bude mať dosahy aj na firmy, lebo na firmy to bude mať dosahy, ak to budú musieť zadministrovať. Myslím si, že v tej forme, ako je to navrhnuté, že raz za 12 mesiacov, je to, je to prijateľné a verím teda, že sa k tomu, že sa k tomu vrátime a možno to časom ešte zjednodušíme a spravíme ešte ústretovejším pre ľudí.
A pokiaľ, pokiaľ ide teda o tie obavy, že by tam nebola zavedená tá skutočná možnosť výberu, ono to možno súvisí aj s tým, že Zákonník práce a vôbec slovenské zákony nie sú napísané úplne najjednoduchšou rečou, a teda môže sa stať, že keď si to niekto prečíta, tak na prvý raz úplne nepochopí, že ako je to-ktoré ustanovenie myslené. Čiže smerom do budúcnosti bude len dobré, ak zákony budú písané takou formou, aby im ľudia rozumeli a aby takéto zbytočné interpretácie, ktoré sa nezakladajú na realite, nevznikali.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, schválením tejto novely, k čomu dôjde, verím, dnes pri hlasovaní o sedemnástej hodine, sa okrem iného, okrem iných častí, ktoré táto novela obsahuje, naplní aj dlhodobá snaha viacerých dnes vládnych politikov, v minulosti opozičných politikov, ktorí sa usilovali o to, aby gastrolístky sa stali dobrovoľnými, aby tento biznis, založený na vládnej regulácii, oslabil svoje postavenie.
Z môjho pohľadu je toto iba nejaké kompromisné, dočasné riešenie. Systémové riešenie by som videl v úplnom nahradení gastrolístkov finančným príspevkom. Ale musíme rešpektovať realitu a aj takýto kompromis je pre ľudí lepším riešením a dáva im väčšiu možnosť voľby ako súčasný systém.
Viackrát sa aj zo strany lobistov na strane gastrolístkových firiem, aj teda zo strany niektorých opozičných politikov pomlčka sociálna demokracia objavujú obavy, že ľudia sa nebudú dostatočne stravovať, keď nebudú mať, nebudú mať gastrolístky. Tu by som chcel odkázať na závery najnovších výskumov, ktoré ukazujú, že drvivá väčšina ľudí je z dôvodu, že je hladná, nie z dôvodu, že by mali gastrolístky a potrebovali by ich spotrebovať. (Reakcia z pléna.)
Áno, áno, sú na to, sú na to už, sú na to už výskumy a rovnako je, čítal som nedávno jednu historickú štúdiu, ktorá potvrdzuje, že ľudia sa stravovali aj pred objavením sa gastrolístkov. Je to zatiaľ len taká... (potlesk). Je to zatiaľ len taká hypotéza ešte, ešte to treba preskúmať, ale verím, že časom sa to potvrdí, a teda budeme mať ďalší, ďalší argument do našej diskusie.
Čiže ja som sa vyjadril už faktickou poznámkou na pána poslanca Richtera, v tomto ohľade, ohľade má pravdu, lebo ak dáme zamestnancom možnosť výberu a nezrušíme úplne gastrolístky, ale, ale budú mať možnosť vybrať si gastrolístky alebo finančný príspevok, takto to bude pre zamestnávateľov o čosi komplikovanejšie. Lebo bude, budú tam dve možnosti, oni to budú musieť evidovať, budú musieť umožniť raz začas to zmeniť. Časti zaobstarajú, časti zamestnancov zaobstarajú gastrolístky, budú musieť mať teda zmluvu s nejakou gastrofirmou, inej časti budú poskytovať finančný príspevok, bude sa to nejako účtovať.
Nemyslím si, že tá záťaž je enormná, myslím si, že aj predkladatelia, aj poslanci, ktorí sa k tomu vyjadrovali, sa snažili nastaviť to tak, aby to bolo čo najšetrnejšie aj voči, voči zamestnávateľom. Tá možnosť zmeny tohto výberu je tam nastavená raz za 12 mesiacov a sami zamestnávatelia by si mali upraviť, akou formou to chcú realizovať, teda či k nejakému jednotnému dátumu pre všetkých zamestnancov, alebo, alebo každému zamestnancovi, ako príde s tým, že by chcel prípadne zmeniť ten spôsob.
Čiže myslím si, že tie náklady, ktoré to prinesie zamestnávateľom, nebudú enormné, budú zvládnuteľné. Ale podobne ako pán minister Richter sa nebránim tomu, aby sme to vyhodnotili, aby sme zistili, aké skúsenosti s tým majú zamestnanci a zamestnávatelia a možno ešte aj v priebehu tohto volebného obdobia to zmenili.
A zmenili to tak, že bude, budú zamestnávatelia poskytovať iba finančný príspevok na stravovanie. Bude to pre nich jednoduchšie. Ľudia si budú mať možnosť vybrať, ale teda aby sme nepoškodili ani tie firmy, ktoré majú biznis z gastrolístkov, tak by sme to mohli urobiť tak, že zamestnanci si za ten príspevok finančný, ktorý dostanú od zamestnávateľov, budú môcť kupovať gastrolístky aj naďalej. Teda že gastrolístky si už nebudú kupovať iba zamestnávatelia, ale budú si ich kupovať aj zamestnanci za peniaze. A teda potom by sme videli, aký je skutočný záujem o gastrolístky. Lebo nepredpokladám, že by čo i len jeden človek, ktorý dostane od svojho zamestnávateľa finančnú hotovosť alebo peniaze na účet, by si za tú hotovosť kupoval gastrolístky, ktorú, ktoré by potom mohol používať, používať v reštauráciách a pri nákupe potravín. Ale pokojne to môžme, môžme vyskúšať, ja som za, myslím, že by to zjednodušilo celý systém.
Posledná, tretia vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je taká obava, ktorá sa vyskytla včera, predvčerom v médiách, teda pán Jozef Mihál, ktorý je expertom na túto oblasť, upozornil, že by tá možnosť voľby mohla byť fiktívna, pričom sa zameral na ods. 6 toho predmetného § 152, ktorý sa má zmeniť a ktorý hovorí o tom, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa ods. 8, ak, a je tam písm. b), zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa ods. 2. A tá obava sa týkala toho, tej skutočnosti, že stravovanie podľa ods. 2 znamená rôzne možnosti. Teda že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa ods. 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej doby vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie svojich zamestnancom prostredníctvom právnickej osoby, teda cez tie gastrolístky. A tá úloha teda bola, že tá povinnosť poskytovať finančný príspevok sa týka iba tých zamestnávateľov, ktorí nemajú žiadnu z týchto možností, teda ani zabezpečiť vo vlastnej, vo vlastnej kuchyni alebo teda jedálni stravovanie, ani u niekoho iného a ani poskytovať gastrolístky. No ale poskytovať gastrolístky má vlastne každý zamestnávateľ. Čiže vznikla obava, že takýmto spôsobom by sa udržal ten súčasný systém a všetci zamestnávatelia by poskytovali gastrolístky.
Chcem všetkých ubezpečiť, že to tak nie je a že táto obava sa nezakladá na celkom správnom prečítaní si toho, toho návrhu. Pretože tá hovorí o odseku, odseku 6, ale ten odsek 6 nehovorí o možnosti pre zamestnanca vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie. Tá hovorí o situáciách, keď zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok. Teda povinne poskytuje. Bez ohľadu na to, že by ten zamestna... zamestnanec aj chcel, chcel trebárs gastrolístky. Hovorí, hovorí o situáciách, keď nemá možnosť zabezpečiť, zabezpečiť stravovanie inou formou, ale hovorí aj o tom, že o zamestnancov, ktorí majú nejaké lekárske potvrdenie, ktorí, ktoré sa týka stravovania. Hovorí o tom, že ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu alebo teleprácu, ktorá neumožňuje, alebo, alebo nie je vhodná na zabezpečenie stravovania podľa toho spomínaného ods. 2, alebo povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vykonávajú, vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku.
To všetko sú nejako zadefinované situácie, ktoré už dnes sú v zákone. Dnes nemáme možnosť výberu medzi finančným príspevkom a gastrolístkami, napriek tomu, napriek tomu to tam je. V týchto situáciách dostávajú zamestnanci finančný príspevok. Nie gastrolístky, nie je im zabezpečovaná strava iným spôsobom. Zo zákona zamestnanec, ktorý sa ocitne v tejto situácii, dostane finančný príspevok.
To, čo sa deje v návrhu novely, je, že zo súčasných odsekov 6 a 7 sa toto zhŕňa do nového odseku 6, tak ako to bolo doteraz, tak to bude aj naďalej a tá možnosť výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom je obsiahnutá až v navrhovanom odseku 7, ktorý hovorí, že zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom príspev... vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa odseku 6, ktoré som spomínal, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom gastrolístkov alebo poskytnutím finančného príspevku.
Čiže z toho jednoznačne vyplýva, že ak nejde o zamestnávateľa, ktorý má vlastnú jedáleň, vlastné stravovacie zariadenie alebo je schopný prostredníctvom stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie vlastných zamestnancov, tak takýto zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom výber, či chcú gastrolístky, alebo chcú finančný, finančný príspevok. Je to úplne jasné, nevzniká tam žiadna pochybnosť.
Čiže ak schválime návrh zákona, tak ako je predložený a ako je predložený aj s pozmeňujúcimi návrhmi, tak naplníme ten zámer, s ktorým do toho ideme, teda že umožníme zamestnancom, aby si vyberali medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou. Netýka sa to, samozrejme, zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľov, ktorí majú vlastné stravovanie, tak tí tú možnosť nemajú, lebo tí napĺňajú tú zákonnú stanovenú povinnosť práve vlastným stravovacím zariadením.
Ale obavy sú teda zbytočné a dúfam, že, dúfam, že sa nám ich podarilo rozptýliť. My sme sa tiež nad tým zamýšľali, že či tam ten problém nie je, ale nie je. A ten zákon, tak ako je navrhnutý, ako, verím, bude schválený, napĺňa presne očakávanie, ktoré máme, teda možnosť výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom.
Ďakujem za pozornosť.

Možno to vyznie trochu zvláštne, ale v jednej veci by som chcel súhlasiť s pánom poslancom Richterom, a teda uvedomujeme si všetci asi, že pre zamestnávateľov môže zavedenie možnosti voľby pre zamestnancov vyberať si medzi finančným príspevkom a gastrolístkami predstavovať istú administratívnu záťaž, lebo to budú musieť evidovať a bude tam viacej možností. Takže to, čo prinesie benefit zamestnancom v podobe rozšírenia ich slobody a rozšírenia, rozšírenia možností, z ktorých si môžu vyberať, bude pre zamestnávateľov znamenať náklady. A súhlasím aj s tým, že bude dobré sa k tomu po nejakom čase vrátiť a prehodnotiť to.
A myslím si, že tie náklady by išlo veľmi jednoducho zredukovať, keby sa gastrolístky časom úplne zrušili a všetci zamestnanci by dostávali iba finančný príspevok. S finančným príspevkom by naložili podľa, podľa vlastného uváženia, a teda aj pre tých zamestnávateľov by to bolo, by to bolo jednoduchšie, administratívna záťaž by bola menšia a možnosti použitia toho finančného príspevku by boli podobné ako pri gastrolístkoch.
Teda súhlasím s tou výzvou, že treba sa vrátiť po nejakom čase, po roku alebo dlhšom, k tomu, že či tento systém naozaj je dobrý a urobiť potom aj ten, aj ten druhý krok a gastrolístky úplne zrušiť. Ďakujem.

Ja v tom vidím teda najmä ten aspekt základ..., ochrany základných práv alebo ich, ich ohrozenia, a pretože naozaj v čase, keď máme zákaz vychádzania, nevieme, ešte ako dlho potrvá, ale aj keď skončí, tak budú opatrenia, ktoré budú smerovať k znižovaniu mobility obyvateľstva. Takže, takže robiť v takejto situácii, keď ešte nie sme, nemáme preočkované dostatočnú časť populácie, tak, tak robiť, robiť akciu, ktorá bude znamenať zvýšenú mobilitu, by asi nebolo rozumné, a preto, preto v záujme ochrany zdravia, a teda ústava garantuje právo na ochranu zdravia, sa mi to zdá ako vcelku logické opatrenie, že nedochádza, nedochádza, aby neodchádzalo k ohrozeniu zdravia, tak sa predĺži tá doba, keď, keď sa uskutoční sčítanie fyzicky, nie online, alebo teda dosčítanie podľa toho nového návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pani poslankyni Remiášovej, a teda pevne verím, že v tej časti, ktorá zaujala túto kolegov napravo, reagovala nie na mňa, ale teda na to, čo som ja hovoril o téme a o tom, ako sa k nej niektorí, niektorí ľudia alebo niektorí politici vyjadrujú a vniesla do toho aj teda iný aspekt, ktorý by sme mali brať do úvahy vo vnútropolitických debatách a v tom ako sa k sebe staviame.
Ale ďakujem, ale teda aj obom poslancom, teraz už asi nie z fašistickej strany, bývalých poslancov fašistickej strany, predpokladám, ktorí len teda potvrdili svojimi vystúpeniami to, čo som povedal ja v závere, že áno, máme sa usilovať o konsenzus v zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky, ale o ten konsenzus sa máme usilovať v rámci demokratickej strany, a teda demokratického politického spektra, lebo usilovať sa o ten konsenzus z úplne všetkými a špeciálne s nimi nemá veľký zmysel, dnes to majú naozaj ťažké, lebo teda predpokladám, že pán poslanec Blaha mal nejaké veľmi závažné dôvody, prečo tu dnes nie je a toto by určite si na tom zgustol a spoločne s vami by tú káru spochybňovania nášho prozápadného smerovania ťahal, tak zrejme to bude musieť vybaviť iba statusom na Facebooku alebo nejakým videjkom, ale verím, že vy ho teda dôstojne zastúpite v tejto úlohe a potiahnete, potiahnete tú agendu aspoň vy teda.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď už sme tak začali troma bodmi na začiatku s pánom ministrom, tak aj ja by som povedal asi tri veci zhruba.
Prvá vec je, že tento týždeň slovenský parlament pokiaľ ide o strategické dokumenty vykročil a vykročí z tieňa Andreja Danka. Už tu zaznelo niekoľkokrát a napriek tomu, že si tu možno koledujem o faktické poznámky od ľudí, ktorí síce budú tvrdiť, že sú kritickí voči Andrejovi Dankovi, ale v zásade zdieľajú jeho pohľad na svet, prinajmenšom čo sa týka pohľadu na širší geopolitický priestor. Je to tak, konečne bude mať Slovenská republika parlamentom schválenú aj obrannú, aj bezpečnostnú stratégiu. Považujem to za dôležité, a teda to pripomenutie, že vláda schválila obe tieto stratégie už v predchádzajúcom volebnom období v roku 2017 a parlamentná opozícia, teda demokratická parlamentná opozícia bola pripravená za ne hlasovať napriek tomu, že by to bol, že to bol návrh vlády, lebo ich považovala za dobré, súhlasila s nimi a napriek tomu až do konca volebného obdobia neboli schválené, tak treba len privítať, že teraz konečne z toho tieňa, ktorý tu zanechával Andrej Danko, slovenský parlament vystúpi a schváli aj bezpečnostnú stratégiu.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, sa týka obsahu samotného dokumentu a chcel by som poukázať na to, že bezpečnostná stratégia nie je nejaký neutrálny technický dokument, nejaká technická norma. Bezpečnostná stratégia je dokument, ktorý je založený na istých hodnotách. A otvorene to hovorí. Nie je hodnotovo neutrálny. Hovorí o demokratickom a právnom štáte, hovorí o univerzálnych hodnotách a zásadách slobody, pluralitnej demokracie, ľudských práv a slobôd, spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti, solidarity a trhovej ekonomiky. Hovorí o tom, že Slovenská republika je zodpovedným štátom spoľahlivým a dôveryhodným spojencom a partnerom a hovorí aj celkom konkrétne a na viacerých miestach o tom, že Slovenská republika je súčasťou západu, je súčasťou západu a jeho inštitúcií, predovšetkým Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Hovorí to na viacerých miestach a je dôležité, že je to takto pomenované otvorene, jasne a úplne jednoznačne.
Je dobré, že bezpečnostná stratégia popisuje aj hrozby, ktorým Slovenská republika čelí, možné riziká z nestability súčasného sveta, hovorí aj konkrétne o tých, o tých hrozbách v našom blízkom okolí, teda najmä Rusko a jeho správanie sa voči, voči okolitým krajinám, narúšanie územnej integrity jeho susedov, či už Gruzínska, alebo Ukrajiny. Hovorí bezpečnostná stratégia o dôležitosti ľudských práv a o autoritatívnych režimoch, ktoré ich nerešpektujú, hovorí bezpečnostná stratégia o hrozbách, ako sú extrémizmus, hybridné hrozby, dezinformácie, hovorí o dôležitosti boja proti týmto hrozbám, a to tak v medzinárodnom, ako aj vnútroštátnom rozmere. V tejto súvislosti považujem za dôležité, aby sme ako štát nepoľavovali v boji proti extrémizmu, a teda pevne verím, že ani pripravované alebo avizované zmeny na polícii a na Špeciálnej prokuratúre nebudú znamenať, že sa zoslabí boj proti extrémizmu, ktorý má charakter trestnoprávny.
Považujem za správne, že bezpečnostná stratégia sa vyjadruje aj k jednotlivým krajinám, či už ide o našich spojencov, že hovorí otvorene o dôležitosti nášho partnerstva so Spojenými štátmi nielen v rámci, v rámci teda spolupráce v NATO, ale charakterizuje Spojené štáty ako strategického transatlantického spojenca Slovenskej republiky v NATO a že bezpečnostná stratégia prejavuje záujem aj o našich susedov, ktorí nemajú to šťastie, ako väčšina našich ostatných susedných krajín teda, že sú členmi ako Severoatlantickej aliancie, tak Európskej únie, alebo teda aspoň Európskej únie, a teda hovorím o Ukrajine a veľmi teda oceňujem, že sa v tej bezpečnostnej stratégii nachádza formulácia, že hlavnou výzvou je ukončenie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, obnova jej zvrchovanosti a územnej celistvosti vrátane ilegálne okupovaného Krymu.
Je dôležité, aby demokratická Slovenská republika založená na hodnotách slobody, demokracie, právneho štátu a medzinárodného práva stála na strane demokratickej Ukrajiny, ktorej ľud si slobodne chce zvoliť svoju cestu a ktorá musí čeliť agresii susedného, susedného Ruska. Považujem to za mimoriadne dôležité, aby toto bolo spomenuté aj v bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky.
Posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť, tá tretia, je, že, a to tu už tiež zaznelo, že kľúčové zahraničnopolitické smerovanie a ukotvenie Slovenskej republiky v inštitúciách západného sveta, teda v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, v minulosti bolo a myslím si, že aj by malo byť predmetom konsenzu všetkých demokratických politických síl. Môžeme mať rôzne názory na to, že ako vysoké majú byť dane, ako robiť tamto alebo ono sociálne opatrenie, čo robiť so zdravotníctvom, školstvom, ako robiť takú alebo onakú reformu, to je úplne legitímne, ale je dobré, keď sa spoločnosť dokáže zhodnúť na tom, kam krajina patrí. A teda na Slovensku pomerne dlho pretrváva konsenzus v tom, že Slovenská republika patrí na západ, Slovenská republika patrí do Európskej únie, Slovenská republika patrí do Severoatlantickej aliancie a zmenilo sa to, zmenilo sa to príchodom fašistov do parlamentu, keď zrazu veľmi hlasno vystupovala na pôde parlamentu politická sila, ktorá toto smerovanie Slovenskej republiky spochybňovala a odmietala. Napriek tomu bola ešte stále nádej, že aspoň zvyšok parlamentných síl alebo politických síl zastúpených v Národnej rade zotrvá pri tom prozápadnom prodemokratickom smerovaní. Žiaľ, nohu vo dverách mal v minulom volebnom období tu už na začiatku spomínaný predseda SNS Andrej Danko, ktorý našťastie dnes už parlamentnú politiku neovplyvňuje.
Takže ja vidím toto aj ako príležitosť na obnovenie konsenzu v rámci demokratickej časti slovenského politického a parlamentného spektra. Nemyslím si, že má zmysel uchádzať sa v tomto zmysle o podporu fašistov. Ich odmietanie ako NATO, tak Európskej únie je jasné, s tým už nič nenarobíme, ale myslím si, že demokratické politické sily, a to tak tie, ktoré vytvárajú súčasnú vládnu koalíciu, ako aj tie, ktoré sú prítomné v opozícii, by sa mali zhodnúť na základnom politickom smerovaní Slovenskej republiky, a teda aj na bezpečnostnej stratégii. Som rád, že tá zhoda nastala pri hlasovaní o obrannej stratégii a dovolím si vysloviť nádej, že to tak bude aj pri hlasovaní o stratégii bezpečnostnej zajtra.
Ďakujem.

Pán poslanec Suja, nás s Gáborom Grendelom kedysi označili za dvojčatá, ja som sa prihlásil preto, aby som vám zacitoval z bezpečnostnej stratégie presne tú časť, ktorú vám chcel zacitovať on. Ja teda neviem, kde v jednej alebo v druhej stratégii čítate, že Slovenská republika chce mať s Ruskom zlé vzťahy. To nie je o tom, že by Slovenská republika a niektorý z predstaviteľov Slovenskej republiky chcel mať s Ruskom zlé vzťahy. Len teda ak máme mať dobré vzťahy, tak by sa ako partner mal správať aj Ruská federácia a nielen voči nám, ale aj voči svojim susedom, ktorých bezprostredne ohrozuje, kde, na ktorých území vojensky zasahuje, na ktorých území, časť území okupovala, to nie je niečo, čo by ste očakávali od, od partnera, ktorého môžete vnímať ako spoľahlivého a neohrozujúceho vašu bezpečnosť. Čiže ešte raz, nie je to o tom, že by Slovenská republika nechcela mať dobré vzťahy s Ruskom, je to o tom, že Slovenská republika si musí byť medzinárodnopolitickej reality a toho, ako sa tá-ktorá krajina správa a či ohrozuje, alebo neohrozuje iné krajiny.

Pán poslanec Mizík, vy ste sa síce pozreli do minulosti, ale teda dosť ste toho prehliadli. Československo síce v 1938 bolo zradené svojimi západnými spojencami, ale využilo to nacistické Nemecko, teda totalitný štát, pod záštitou ktorého potom vznikla aj fašistická Slovenská republika počas vojny, teda štát, ktorý vy obdivujete a Československo o 30 rokov neskôr bolo nieže zradené, ale okupované Sovietskym zväzom. Takže môžme sa tu, môžme sa tu baviť o tom, kto kedy zlyhal, ale je teda nesporné, že štát ako dnes Slovenská republika alebo v minulosti Československo je vystavené vonkajším hrozbám a dokáže tým hrozbám efektívne čeliť iba vtedy, keď má spojencov, ktorí sú spoľahliví.
Severoatlantická aliancia, či sa vám to páči, alebo nepáči, je práve takýmto spojencom. Je organizáciou, ktorá je zárukou našej bezpečnosti, je zárukou toho, že sa nebude opakovať ani rok 1938 a Mníchov a ani rok 1968, že si niekto v Kremli zmyslí, že sem pošle tanky a okupuje nás. Preto je v životnom záujme Slovenskej republiky byť v Severoatlantickej aliancii a byť spoľahlivým spojencom aj ostatným krajinám, ktoré sú v nej združené, lebo iba tak to môže fungovať. Je to organizácia vzájomnej bezpečnosti, z ktorej nám vyplývajú práva, ale aj povinnosti a my sme povinní si tie povinnosti a záväzky voči našim spojencom plniť. Je to v našom záujme.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 324a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 21. januára 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.