Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, schválením tejto novely, k čomu dôjde, verím, dnes pri hlasovaní o sedemnástej hodine, sa okrem iného, okrem iných častí, ktoré táto novela obsahuje, naplní aj dlhodobá snaha viacerých dnes vládnych politikov, v minulosti opozičných politikov, ktorí sa usilovali o to, aby gastrolístky sa stali dobrovoľnými, aby tento biznis, založený na vládnej regulácii, oslabil svoje postavenie.
Z môjho pohľadu je toto iba nejaké kompromisné, dočasné riešenie. Systémové riešenie by som videl v úplnom nahradení gastrolístkov finančným príspevkom. Ale musíme rešpektovať realitu a aj takýto kompromis je pre ľudí lepším riešením a dáva im väčšiu možnosť voľby ako súčasný systém.
Viackrát sa aj zo strany lobistov na strane gastrolístkových firiem, aj teda zo strany niektorých opozičných politikov pomlčka sociálna demokracia objavujú obavy, že ľudia sa nebudú dostatočne stravovať, keď nebudú mať, nebudú mať gastrolístky. Tu by som chcel odkázať na závery najnovších výskumov, ktoré ukazujú, že drvivá väčšina ľudí je z dôvodu, že je hladná, nie z dôvodu, že by mali gastrolístky a potrebovali by ich spotrebovať. (Reakcia z pléna.)
Áno, áno, sú na to, sú na to už, sú na to už výskumy a rovnako je, čítal som nedávno jednu historickú štúdiu, ktorá potvrdzuje, že ľudia sa stravovali aj pred objavením sa gastrolístkov. Je to zatiaľ len taká... (potlesk). Je to zatiaľ len taká hypotéza ešte, ešte to treba preskúmať, ale verím, že časom sa to potvrdí, a teda budeme mať ďalší, ďalší argument do našej diskusie.
Čiže ja som sa vyjadril už faktickou poznámkou na pána poslanca Richtera, v tomto ohľade, ohľade má pravdu, lebo ak dáme zamestnancom možnosť výberu a nezrušíme úplne gastrolístky, ale, ale budú mať možnosť vybrať si gastrolístky alebo finančný príspevok, takto to bude pre zamestnávateľov o čosi komplikovanejšie. Lebo bude, budú tam dve možnosti, oni to budú musieť evidovať, budú musieť umožniť raz začas to zmeniť. Časti zaobstarajú, časti zamestnancov zaobstarajú gastrolístky, budú musieť mať teda zmluvu s nejakou gastrofirmou, inej časti budú poskytovať finančný príspevok, bude sa to nejako účtovať.
Nemyslím si, že tá záťaž je enormná, myslím si, že aj predkladatelia, aj poslanci, ktorí sa k tomu vyjadrovali, sa snažili nastaviť to tak, aby to bolo čo najšetrnejšie aj voči, voči zamestnávateľom. Tá možnosť zmeny tohto výberu je tam nastavená raz za 12 mesiacov a sami zamestnávatelia by si mali upraviť, akou formou to chcú realizovať, teda či k nejakému jednotnému dátumu pre všetkých zamestnancov, alebo, alebo každému zamestnancovi, ako príde s tým, že by chcel prípadne zmeniť ten spôsob.
Čiže myslím si, že tie náklady, ktoré to prinesie zamestnávateľom, nebudú enormné, budú zvládnuteľné. Ale podobne ako pán minister Richter sa nebránim tomu, aby sme to vyhodnotili, aby sme zistili, aké skúsenosti s tým majú zamestnanci a zamestnávatelia a možno ešte aj v priebehu tohto volebného obdobia to zmenili.
A zmenili to tak, že bude, budú zamestnávatelia poskytovať iba finančný príspevok na stravovanie. Bude to pre nich jednoduchšie. Ľudia si budú mať možnosť vybrať, ale teda aby sme nepoškodili ani tie firmy, ktoré majú biznis z gastrolístkov, tak by sme to mohli urobiť tak, že zamestnanci si za ten príspevok finančný, ktorý dostanú od zamestnávateľov, budú môcť kupovať gastrolístky aj naďalej. Teda že gastrolístky si už nebudú kupovať iba zamestnávatelia, ale budú si ich kupovať aj zamestnanci za peniaze. A teda potom by sme videli, aký je skutočný záujem o gastrolístky. Lebo nepredpokladám, že by čo i len jeden človek, ktorý dostane od svojho zamestnávateľa finančnú hotovosť alebo peniaze na účet, by si za tú hotovosť kupoval gastrolístky, ktorú, ktoré by potom mohol používať, používať v reštauráciách a pri nákupe potravín. Ale pokojne to môžme, môžme vyskúšať, ja som za, myslím, že by to zjednodušilo celý systém.
Posledná, tretia vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je taká obava, ktorá sa vyskytla včera, predvčerom v médiách, teda pán Jozef Mihál, ktorý je expertom na túto oblasť, upozornil, že by tá možnosť voľby mohla byť fiktívna, pričom sa zameral na ods. 6 toho predmetného § 152, ktorý sa má zmeniť a ktorý hovorí o tom, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa ods. 8, ak, a je tam písm. b), zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa ods. 2. A tá obava sa týkala toho, tej skutočnosti, že stravovanie podľa ods. 2 znamená rôzne možnosti. Teda že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa ods. 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej doby vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie svojich zamestnancom prostredníctvom právnickej osoby, teda cez tie gastrolístky. A tá úloha teda bola, že tá povinnosť poskytovať finančný príspevok sa týka iba tých zamestnávateľov, ktorí nemajú žiadnu z týchto možností, teda ani zabezpečiť vo vlastnej, vo vlastnej kuchyni alebo teda jedálni stravovanie, ani u niekoho iného a ani poskytovať gastrolístky. No ale poskytovať gastrolístky má vlastne každý zamestnávateľ. Čiže vznikla obava, že takýmto spôsobom by sa udržal ten súčasný systém a všetci zamestnávatelia by poskytovali gastrolístky.
Chcem všetkých ubezpečiť, že to tak nie je a že táto obava sa nezakladá na celkom správnom prečítaní si toho, toho návrhu. Pretože tá hovorí o odseku, odseku 6, ale ten odsek 6 nehovorí o možnosti pre zamestnanca vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie. Tá hovorí o situáciách, keď zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok. Teda povinne poskytuje. Bez ohľadu na to, že by ten zamestna... zamestnanec aj chcel, chcel trebárs gastrolístky. Hovorí, hovorí o situáciách, keď nemá možnosť zabezpečiť, zabezpečiť stravovanie inou formou, ale hovorí aj o tom, že o zamestnancov, ktorí majú nejaké lekárske potvrdenie, ktorí, ktoré sa týka stravovania. Hovorí o tom, že ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu alebo teleprácu, ktorá neumožňuje, alebo, alebo nie je vhodná na zabezpečenie stravovania podľa toho spomínaného ods. 2, alebo povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vykonávajú, vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku.
To všetko sú nejako zadefinované situácie, ktoré už dnes sú v zákone. Dnes nemáme možnosť výberu medzi finančným príspevkom a gastrolístkami, napriek tomu, napriek tomu to tam je. V týchto situáciách dostávajú zamestnanci finančný príspevok. Nie gastrolístky, nie je im zabezpečovaná strava iným spôsobom. Zo zákona zamestnanec, ktorý sa ocitne v tejto situácii, dostane finančný príspevok.
To, čo sa deje v návrhu novely, je, že zo súčasných odsekov 6 a 7 sa toto zhŕňa do nového odseku 6, tak ako to bolo doteraz, tak to bude aj naďalej a tá možnosť výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom je obsiahnutá až v navrhovanom odseku 7, ktorý hovorí, že zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom príspev... vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa odseku 6, ktoré som spomínal, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom gastrolístkov alebo poskytnutím finančného príspevku.
Čiže z toho jednoznačne vyplýva, že ak nejde o zamestnávateľa, ktorý má vlastnú jedáleň, vlastné stravovacie zariadenie alebo je schopný prostredníctvom stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie vlastných zamestnancov, tak takýto zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom výber, či chcú gastrolístky, alebo chcú finančný, finančný príspevok. Je to úplne jasné, nevzniká tam žiadna pochybnosť.
Čiže ak schválime návrh zákona, tak ako je predložený a ako je predložený aj s pozmeňujúcimi návrhmi, tak naplníme ten zámer, s ktorým do toho ideme, teda že umožníme zamestnancom, aby si vyberali medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou. Netýka sa to, samozrejme, zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľov, ktorí majú vlastné stravovanie, tak tí tú možnosť nemajú, lebo tí napĺňajú tú zákonnú stanovenú povinnosť práve vlastným stravovacím zariadením.
Ale obavy sú teda zbytočné a dúfam, že, dúfam, že sa nám ich podarilo rozptýliť. My sme sa tiež nad tým zamýšľali, že či tam ten problém nie je, ale nie je. A ten zákon, tak ako je navrhnutý, ako, verím, bude schválený, napĺňa presne očakávanie, ktoré máme, teda možnosť výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom.
Ďakujem za pozornosť.
