Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.2.2021 o 22:49 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2021 15:22 - 15:24 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Kéry, áno, ja chcem, aby sme sa vrátili pred rok 2010, aby sme sa vrátili k stavu, keď nikto nebude strácať slovenské občianstvo proti vlastnej vôli. Spomenul ste tu maďarský zákon. Ja neschvaľujem ten maďarský zákon, ale je to, je to maďarský zákon, nie je zákon slovenský. My máme riešiť slovenské zákony, nie maďarské zákony a len pripomínam, že aj slovenský zákon o občianstve v minulosti umožňoval nadobudnúť štátne občianstvo napríklad zahraničným Slovákom bez toho, aby mali pobyt na území Slovenskej republiky. Čiže my sme robili niečo podobné, ako to potom urobila Orbánova vláda, a tiež sme nepredpokladali, že keď americkí Slováci získajú slovenské občianstvo, že im kvôli tomu bude zanikať americké občianstvo.
Naprávať stratu občianstva na základe zákona smernicou mi príde teda dosť nedôstojné, aby občania najprv stratili slovenské občianstvo, a potom dobre, veľkoryso im umožníme, že nech si požiadajú, aby, aby ho získali naspäť. To sa mi zdá nevhodné a nesprávne riešenie.
Pán poslanec Kočiš, ten príklad s vojnou a brannou povinnosťou, no ako bolo by to fajn, len však množstvo ľudí má už teraz dvojaké občianstvo. Čiže ak toto bude problém, že budeme bojovať s Maďarskom alebo Českom, alebo inou krajinou, tak takisto tomu budú čeliť viacerí ľudia. Nepredpokladám, že by takáto absurdná situácia nastala. Sme členskými krajinami Európskej únie a neverím, že proti sebe ešte niekedy budeme bojovať.
Pán poslanec Suja, áno, v niektorých krajinách je možné iba jedno občianstvo, tak logicky tam, tam nie je možné získať občianstvo iného štátu bez straty toho pôvodného. Ale predovšetkým zrejme nemajú v ústave napísané, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, a my to v ústave máme napísané.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.3.2021 14:56 - 15:17 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, Fico, Slota a Mečiar v roku 2010 sprznili zákon o štátnom občianstve Slovenskej republiky a sú vinní z toho, že dnes už vyše 3,5 tisíca občanov Slovenskej republiky stratilo štátne občianstvo Slovenskej republiky proti svojej vôli, hoci Ústava Slovenskej republiky hovorí jasne, nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli, to sa na Slovensku v uplynulých 10 a pol roka, bohužiaľ, dialo.
Predložený vládny návrh novely zákona o štátnom občianstve predstavuje pokus napraviť Ficovu, Slotovu a Mečiarovu zmenu zákona z roku 2010. Je to pokus, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády, a je to návrh, ktorý vyrieši časť problémov, ktorý ten Ficov, Slotov a Mečiarov zákon z roku 2010 spôsobil. Je to však pokus nedôsledný a nedostatočný.
Aj po schválení takejto zmeny zákona budú slovenskí občania naďalej strácať občianstvo Slovenskej republiky proti svojej vôli. Bude ich o slovenské občianstvo prichádzať o niečo menej ako doteraz, ale naďalej budú občania Slovenskej republiky, ktorí o slovenské občianstvu prídu, hoci si to oni sami nebudú želať. Problém, ktorý nám spôsobili Fico, Slota a Mečiar sa tým nevyrieši, iba sa trochu zmenší.
V roku 2010 maďarský parlament na návrh Orbánovej vlády zmenil zákon o maďarskom občianstve a umožnil získavať maďarské občianstvo príslušníkom maďarských menšín z okolitých krajín aj bez toho, aby dotyční žiadatelia žili na území Maďarska, aby tam mali pobyt. Na Slovensku to vyvolalo reakciu v podobe už spomínanej zmeny zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky zrejme v obave, že Maďari na Slovensku budú masovo žiadať maďarské občianstvo a že to bude spôsobovať nejaký problém. A tak krátko pred voľbami vládna koalícia SMER-u, SNS a HZDS v roku 2010 zmenila zákon o štátnom občianstve a doplnila doň ustanovenie, že štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výsloveného, výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.
Odvtedy slovenskí občania strácajú slovenské občianstvo proti svojej vôli. A len minimum z nich, len veľmi malá časť z nich sú slovenskí občania, ktorí prichádzajú o slovenské občianstvo z dôsledku nadobudnutia maďarského občianstva. Je síce v zákone stanovená povinnosť nahlásiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, nuž ale ak niekto nadobudne iné štátne občianstvo a neohlási to, tak orgány Slovenskej republiky sa to nemajú ako dozvedieť.
O tomto zákone, tak ako bol napísaný, ako bol schválený, ako doteraz platí a funguje, platí to, že mieril na líšku, trafil Marišku. Len tou Mariškou v tomto prípade boli občania Slovenskej republiky, ktorí takýmto spôsobom prišli o slovenské, o slovenské občianstvo.
Podľa najaktuálnejších údajov k marcu prišlo o slovenský pas 3 641 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím českého, 853, potom nemeckého, 838, rakúskeho, 568, britského, 388, amerického, 183, maďarského, 134 a švajčiarskeho 111 a tak ďalej. Čiže to, kvôli čomu bol celý zákon schválený alebo zmena zákona schválená, teda maďarské občianstvo je niekde medzi americkým a švajčiarskym v počte dôvodov straty slovenského občianstve.
Samozrejme, že boli pokusy o nápravu. Prvé pokusy boli za obdobia vlády Ivety Radičovej, keď vláda navrhla, že sa má zákon vrátiť do pôvodného stavu, aby nikto nestrácal slovenské občianstvo proti svojej vôli. Vtedy, vtedy to zabrzdili koaliční poslanci Radoslav Procházka a vtedajší štyria poslanci Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktorí odmietli, odmietli vládny návrh, v dôsledku čoho nebol, nebol schválený žiadny návrh. Potom ešte v tom období Radičovej vlády prišli aj poslanci OĽANO, pán, vtedajší pán poslanec Matovič, ale aj poslanci vtedy opozičného SMER-u, pán poslanec Fico, s viacerými návrhmi, ktorými by zákon upravili prinajmenšom do tej podoby, žeby slovenské občianstvo nestrácali ľudia nejako dlhšiu dobu žijúci, pracujúci alebo inak pôsobiaci v zahraničí. Tie návrhy neboli schválené. Potom SMER osem rokov vládol, štyri roky sám, štyri roky v pomerne lojálnej koalícii a tiež sa zákon nezmenil ani tá úprava, aby, aby slovenské občianstvo nestrácali občania Slovenskej republiky žijúci v zahraničí, ak nadobudnú občianstvo tamojšie. Nerozhodol o tom ani Ústavný súd, ktorý o tom rozhodoval, ale v podstate odmietol, odmietol o tom rozhodnúť.
A teraz prichádza vláda s návrhom, ktorým sa do zákona doplní, že k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa ods. 16, to je ten, ktorý tam bol doplnený v roku 2010, nedôjde ani vtedy, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom mal v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený pobyt, registrovaný pobyt alebo inak evidovaný pobyt najmenej päť rokov.
Čiže to zlé, vecne nesprávne, voči vlastným občanom necitlivé a podľa môjho názoru aj protiústavné pravidlo, že slovenskí občania strácajú slovenské občianstvo proti vlastnej vôli, sa nejde zrušiť, ide sa toto pravidlo iba doplniť o jednu výnimku. Navyše výnimku, ktorá je veľmi prísna a je prísnejšia v porovnaní, v porovnaní aj s tými pokusmi o nápravu, o čiastkovú nápravu, s ktorými prichádzal, prichádzal pán poslanec Matovič alebo pán poslanec Fico v rokoch 2011 a 2012, alebo teda v tom čase boli tie návrhy predkladané.
V podstate sa ten zákon nezmení, len to bude už trošku vyladené, už to nebude to mieril na líšku, trafil Marišku, ale bude to mieril na líšku, trafil líšku, aj keď nie celkom presne, lebo opäť sa to nebude týkať iba občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí by bez toho, aby žili v Maďarsku, nadobudli maďarské štátne občianstvo a ohlásili to, ale bude sa to týkať aj ľudí, ktorí žijú v zahraničí, nadobudnú cudzie občianstvo štátu, v ktorom žijú, len tam žijú povedzme štyri a pol roka, nie päť rokov, tak stratia slovenské občianstvo.
Považujem takúto úpravu za nedostatočnú. Považujem za problém, že slovenskí občania budú naďalej strácať slovenské občianstvo, hoci si to sami neželajú. A rešpektujem, že sú krajiny, ktoré neumožňujú dvojaké občianstvo, ktoré hovoria, že môžeš mať naše občianstvo, ale iba naše občianstvo, nemôžeš mať žiadne iné občianstvo.
A potom sú krajiny, ktoré umožňujú dvojnásobné alebo viacnásobné občianstvo, a podľa mňa je to lepší model, ale oba modely sú legitímne. To, čo ako legitímne nevidím, je riešenie, že Slovenskej republike nevadí, keď niekto má dve občianstva, keď ich už má. Nikomu nebudeme kvôli tomu odnímať slovenské občianstvo. Alebo keď cudzí štátny občan splní podmienky a nadobudne slovenské občianstvo, bude mať dvojaké občianstvo, nie je s tým problém. Alebo keď slovenský občan bude žiť v zahraničí dlhšie a nadobudne cudzie štátne občianstvo, tak zase bude mať dvojaké občianstvo, nie je s tým problém. Problém bude akurát s tým, ak tam žije kratšie alebo ak nežije dlhšie a získa, získa občianstvo iného štátu.
Podľa môjho názoru aj toto nové riešenie, s ktorým teraz prichádza vláda, bude naďalej v rozpore s čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. A ak niekto argumentuje tým, že ústava hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať občianstvo, a v zákone sa hovorí, že sa stráca občianstvo, tak si myslím, že to je slovičkárenie, pretože tomu občanovi, ktorý si neželá stratiť slovenské občianstvo a stratí ho, lebo ak chcem získať občianstvo iného štátu, to neznamená, že chcem stratiť občianstvo Slovenskej republiky, automaticky účinky sú rovnaké, bude mu odňaté slovenské občianstvo proti jeho vôli.
A myslím si, že tento spor okolo zákona o štátnom občianstve nie je o tom, ako sa pozeráme na maďarskú vládu a Viktora Orbána. Ja sa pozerám kriticky, ak by som bol politikom v Maďarsku, bol by som v opozícii a kritizoval by som väčšinu toho, čo Viktor Orbán robí, ale som zhodou okolností politikom v Slovenskej republike a starám sa o to, aké sú zákony na Slovensku a ako sa Slovenská republika správa k svojim vlastným občanom vrátane občanov, ktorí patria k národnostným menšinám.
Neberiem to teda ako tému medzinárodnopolitickú, ale vnútropolitickú a primárne ľudskoprávnu a ústavnoprávnu. Som presvedčený, že nikomu by sme nemali odnímať občianstvo proti jeho vôli, ak si to sám neželá. Nikomu, doslova nikomu. Maďari žijúci na Slovensku sú lojálnou súčasťou krajiny a jej občanov. Menšiny sú bohatstvom krajiny a mali by sme to vnímať a podľa toho sa aj správať. Mali by sme rešpektovať, že ľudia môžu mať identitu, ktorej súčasťou je vzťah k Slovensku, aj vzťah k Maďarsku, alebo vzťah k inej krajine. Len pred pár týždňami sme tu mali búrlivú diskusiu o dvoch národnostiach, o možnosti uviesť si druhú národnosť v sčítaní obyvateľstva. Ja som vtedy stál na tej strane, ktorá hovorila, že tá možnosť má byť zachovaná, lebo človek môže mať vzťah aj k dvom národnostiam, alebo viacerým národnostiam, a rovnako som presvedčený, že človek môže mať vzťah aj k dvom, alebo viacerým štátom, a teda aj dvojité, alebo viacnásobné občianstvo.
Ako, ako už aj pán minister spomenul, tak okrem tej otázky odoberania alebo strácania občianstva sa v novele zákona rieši aj otázka vracania štátneho občianstva. Konkrétne, konkrétne vrátenia štátneho občianstva tým občanom, ktorí, ktorí stratili slovenské občianstvo proti svojej vôli v dôsledku tej úpravy schválenej v roku 2010. Bez ohľadu na to, ako dopadne tá debata, či to bude 5 rokov, 3 roky, 2 roky, či to bude pobyt, alebo tam bude možno aj nejaká iná činnosť, alebo sa to, alebo, alebo teda sa vrátime do stavu pred rokom 2010. Samozrejme, že je potrebné reparovať ten stav, a teda tým, ktorí stratili občianstvo, hoci by ho podľa tých nových podmienok, ktoré budú schválené, nestratili, tak, tak tým by sme mali vrátiť slovenské občianstvo.
V bode 11. sa § 7 dopĺňa ods. 7 a 8, z ktorých jeden znie, že bez splnenia podmienok - a podľa ods. 1 písm. a) to je nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej 8 rokov - možno udeliť štátne občianstvo žiadateľovi, ktorý stratil štátne občianstvo nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, a ak mal v tom štáte povolený alebo registrovaný pobyt alebo inak evidovaný pobyt najmenej 5 rokov. To, na čo chcem upozorniť, je slovo možno udeliť. Podľa môjho názoru, teda bez ohľadu, ako dopadne tá debata, komu sa bude takýmto spôsobom vracať občianstvo, by to malo byť nárokovateľné. By tam nemala byť formulácia možno udeliť, ale sa udelí.
Otázka získavania občianstva bez splnenia tej podmienky pobytu 8 rokov sa umožní získať občianstvo žiadateľovi, ktorý nebol štátnym občanom Slovenskej republiky, a aspoň jeden z jeho rodičov, prarodičov alebo praprarodičov bol československým štátnym občanom narodený na území Slovenskej republiky. Vznikne tak trochu paradoxná situácia, že časť žiadateľov o slovenské občianstvo, ak mali predkov z územia Slovenskej republiky, bude môcť po prisťahovaní sa na Slovensko po mesiaci alebo po dni pobytu na Slovensku požiadať o slovenské štátne občianstvo a to občianstvo mu bude udelené, takému žiadateľovi.
Ale keď sa slovenský štátny občan presťahuje do inej krajiny a rovnakým spôsobom po dni alebo po mesiaci si požiada o štátne občianstvo inej krajiny, tak mu slovenské občianstvo zanikne. Čiže my budeme umožňovať získavať štátne občianstvo v určitej kategórii žiadateľov aj za kratšiu dobu ako tých 8 rokov, aj za kratšiu dobu ako tých 5 rokov, ktoré, ktoré sú podmienka pre získanie cudzieho štátneho občianstva, ale zároveň budeme sankcionovať slovenských občanov, ktorí si požiadajú o cudzie štátne občianstvo na základe pobytu, ktorý je v cudzine, ktorý je kratší ako, ako 5 rokov. Vidím v tom istý rozpor a vidím v tom ďalší argument, prečo by sme sa mali vrátiť k tej úprave, že nikto nebude strácať slovenské štátne občianstvo bez toho, aby si to sám želal.
Posledná vec je, že sa tým otvára aj otázka, či, či pre túto skupinu pre ľudí, ktorí majú predkov z územia Slovenska a žijú v zahraničí, či by sme nemali umožniť nadobudnúť slovenské štátne občianstvo aj bez toho, aby mali pobyt, lebo aký je dramatický rozdiel medzi tým, keď si tu niekto dá pobyt a po mesiaci požiada, keď niekto, niekto nemá, nemá pobyt vôbec. Veľká časť pôvodných obyvateľov Slovenska už dnes žije v iných krajinách, nielen v európskych krajinách, ale aj v Amerike, Kanade a v mnohých iných krajinách. To ustanovenie nie je definované etnicky, čiže sa netýka iba zahraničných Slovákov, ale aj Rusínov, Židov, Rómov, Maďarov, ktorí pochádzajú z územia, z územia Slovenska, čo je, čo je dobré.
A keď takíto ľudia, ktorí majú väzbu k Slovenskej republike, chcú byť aj občanmi, prejavia o to záujem, myslím si, že by sme im to mali umožniť aj v situácii, že nežijú na území Slovenskej republiky, lebo migrácia je prirodzený jav a je normálne, že ľudia pôvodom zo Slovenska žijú na celom svete. Ak si zachovajú slovenské občianstvo a nestratia ho, tak sme radi, že máme krajanov aj v zahraničí, a mali by sme to vnímať nie ako problém, ale ako naše obohatenie, ako väzbu medzi Slovenskom a inými krajinami a mali by sme takýmto ľuďom umožniť získať slovenské občianstvo aj bez toho, aby tu mali pobyt, lebo môžu to byť potomkovia ľudí, ktorí takisto prišli o slovenské alebo vtedy o československé občianstvo proti svojej vôli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2021 14:45 - 14:46 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja teda podobne ako pani poslankyňa tam vidím, samozrejme, v tom zákone kopu dobrých vecí, a teda ospravedlňujem sa, že som, že som teda to nespomenul, a rovno som som išiel k tým, ktoré vnímam ako problematické, lebo tak to vidím ako, ako úlohu parlamentu, aby sme sa bavili o problémoch, ale, ale, áno, niekedy treba aj, aj to pochválenie, a teda ocenenie toho, že vláda v tomto prípade, v prípade prichádza s návrhom, ktorý obsahuje viacero dobrých bodov, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie. Čiže faktickou sa to snažím napraviť, že som to, že som to nespomenul vo svojom úvodnom, úvodnom vystúpení.
No a teda naozaj, naozaj považujem za legitímnu tú debatu o otváracích hodinách, a teda o tom, že aký je zmysel toho, aby do toho obec, obec zasahovala. Ak sa teda zhodneme na tom, že je to ochrana obyvateľov pred rušením nočného kľudu, tak potom by sme asi mali diskutovať, že či tá navrhnutá formulácia je, je optimálna, alebo vieme nájsť nejakú, ktorá tento účel naplní lepšie. (Kýchnutie v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2021 14:32 - 14:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
To je to, o čom som sa snažil hovoriť, že zdanlivo to znie dobre, že rovnaké pravidlá pre všetkých a bez výnimiek, ale ak je účelom tohto ustanovenia chrániť obyvateľov pred rušením nočného kľudu, tak rovnaké pravidlá pre rôzne situácie v skutočnosti môžu byť diskriminujúce a nenáležité, pretože inak funguje podnik, ktorý je v bytovom dome, inak funguje podnik, ktorý je niekde na odľahlom verejnom priestranstve, kde nikoho, nikoho neruší, a inak funguje podnik, ktorý sa snaží pristupovať ohľaduplne k obyvateľom žijúcim v jeho okolí a dbá o to, aby nočný kľud nebol rušený ani zvnútra podniku, dokonca ani návštevníkmi, ktorí sa nachádzajú v jeho okolí a vychádzajú z toho podniku, a inak treba pristupovať, pristupovať k podniku, ktorý neberie ohľady na obyvateľov v okolí, produkuje, produkuje hluk sám aktívne a nijakým spôsobom nereaguje, nereaguje na sťažnosti, ktoré, ktoré prichádzajú.
Hovorím, že v normálnom systéme by sa to nemalo ani, ani upravovať obmedzovaním prevádzkovej doby, ale kontrolou, pokutovaním a vymáhaním tých pokút, len problém je, že teda na viacerých miestach to takto, žiaľ, žiaľ, nefunguje, a tá kontrola je neúčinná, tak v tej situácii, ja si myslím, že je legitímne sa baviť o tom, že či jedna z tých sankcií, okrem finančnej sankcie, by napríklad nemohlo byť obmedzenie času prevádzky takéhoto podniku, povedzme na určitú dobu, na nejaký čas, povedzme iba na denný alebo denný a večerný čas.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.3.2021 14:12 - 14:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister a vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegovia - kolegyne tu teraz nie sú - a ďalšie, chcel by som sa vyjadriť v prvom čítaní k obom častiam predklada... predloženej novely zákona, teda jednak k tej, ktorá sa týka živnostenského zákona, aj k tej, ktorá sa týka novely zákona o obecnom zriadení.
Vo vzťahu k novele živnostenského zákona, chcem sa vlastne dotknúť iba jednej veci, a síce bodu 14, ktorý sa týka dĺžky pozastavenia živnosti, kde vládny návrh predpokladá, že súčasná minimálna a maximálna hranica sa natiahnu, dnes je pozastavenie živnosti možné na 6 mesiacov až 3 roky, navrhuje sa, že to bude na 1 mesiac až 4 roky, čiže sa zníži tá minimálna hranica, zvýši maximálna hranica. Vítam tento návrh, považujem to za, za veľmi rozumné, to skrátenie je dôležité vo všeobecnosti alebo možno ešte zvlášť v dobe, v ktorej žijeme, keďže pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia hospodárskych činností môže znamenať pre mnohých živnostníkov taký problém, ktorý by si mohli vyriešiť napríklad tým dočasným pozastavením, a tá lehota 6 mesiacov sa môže javiť ako, ako neprimerane dlhá, asi nejaká minimálna tam musí byť, aby si nikto nepozastavoval na 3 dni živnosť, ale, ale teda ten mesiac je, myslím, rozumne navrhnutý.
Vo vzťahu, vo vzťahu k tým 4 rokom mám trochu otázku, že či je to predĺženie dostatočné, predlžujeme z 3 na 4, prečo nie na 5, 6 alebo 8, alebo dokonca prečo neumožníme pozastaviť živnosť aj na dobu neurčitú. S tým, že by to pozastavenie trvalo až dovtedy, kým by si živnostník buď neobnovil živnosť, alebo, alebo ju teda nezrušil. Pýtam sa to aj preto, lebo tento problém sme riešili aj na pôde parlamentu v minulých volebných obdobiach, keď niektorí poslanci, ktorí predtým boli živnostníci, si živnosť nezrušili, iba si ju pozastavili a akosi zabudli na to, že ju majú pozastavenú, a po 3 rokoch sa im automaticky obnovila, čím sa dostali do problémov, lebo ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zakazuje poslancom podnikať, a samotný fakt, že majú živnosť, aktívnu živnosť, sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti výboru pre nezlučiteľnosť funkcií za podnikanie, hoci dotyčný verejný funkcionár nemusel reálne podnikať, nerobil nič v rámci podnikateľskej činnosti, ani si to dokonca neuvedomil, že sa mu tá živnosť automaticky, automaticky obnovila, preto tie 4 roky budú riešiť povedzme problém poslancov, ktorí sa stanú živnostníkmi, a budú vedieť, že keď si pozastavili živnosť, a tak o 4 roky, ak je celé funkčné obdobie, s tým majú niečo robiť, v poriadku, ale teda nie som si istý, že, že by sme to mali viazať iba, iba na poslancov, lebo teda môže byť, že niekto, niekto má potrebu predĺžiť si pozastavenie živnosti aj na dlhšie obdobie, a môže to vedieť už vopred, z nejakého dôvodu nechce zrušiť živnosť, ale vie, že 5 rokov sa bude venovať niečomu úplne inému, pričom nebude mať, nebude mať živnosť, tak myslím si, že by sme mu to mali obnoviť, teda umožniť, tým chcem povedať, že možno by sme sa smerom ešte do druhého čítania mohli baviť aj o tom, že by sme tú hranicu, maximálnu hranicu pozastavenia živnosti zvýšili.
A druhá otázka je, že prečo nie je možné pozastaviť činnosť na dobu neurčitú, lebo pozastavenie na dobu neurčitú by bolo najústretovejšie voči živnostníkom, ktorí si pozastavujú živnosť a ktorí často v okamihu, keď si ju pozastavujú, nevedia presne, či to budú 3 roky, 3 roky 2 mesiace, 4 roky alebo 5 a pol roka. A chápem, že s tým môžu byť spojené nejaké administratívne problémy, v dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že určenie hornej hranice lehoty na pozastavenie výkonu živnosti je nevyhnuté najmä z dôvodu zabezpečenia korektnosti údajov v živnostenskom registri, tak to by ma asi aj zaujímalo, že v čom tá nevyhnutnosť spočíva a v čom je problém ak by v živnostenskom registri bolo uvedené, že živnosť je, živnosť je pozastavená aj dlhšie obdobie ako 4 roky, prípadne na dobu neurčitú, ak teda pán minister mi vie odpovedať na túto otázku, tak budem rád, ak nie, tak predpokladám, že sa o tom budeme baviť na výbore a smerom, smerom k druhému čítaniu.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, sa týka zákona o obecnom zriadení, o tom hovoril aj pán minister v úvodnom slove, a síce kompetencie obcí podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 3, obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. A to sa má nahradiť, že ustanoví všeobecne záväzným nariadením čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb.
Rozumiem tejto zmene a súhlasím s tým, že s týmto ustanovením by bolo niečo, niečo dobré robiť, akceptujem aj tie dôvody, ktoré hovoria o tom, že obec nemôže nad rámec zákona vyžadovať od podnikateľov oznamovanie konkrétneho času predaja v obchode ani oznam... ani konkrétneho času prevádzky služieb, malo by to byť tak, že všeobecne záväzným nariadením sa ustanoví iba čas predaja alebo prevádzky služieb, a len, a teda aj, aj, aj tá ďalšia časť argumentácie, ktorá hovorí o tom, že by sa malo určiť iba, iba rozpätie času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ale v tejto súvislosti mám niekoľko otázok.
Súhlasím, že je to problém a že by sa to malo upraviť, ale je otázka, že či práve takto. Či toto je najvhodnejší spôsob. Prvá otázka je, že čo to znamená, ten čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb. V dôvodovej správe sa píše o rozpätí času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čo by bolo, myslím presnejšie, lebo teda nechceme obciam zveriť právomoc stanoviť konkrétny čas, ktorý budú musieť všetci rešpektovať, že budú mať otvorené presne ten čas, ktorý, ktorý sa nariadením stanoví, ale zrejme iba začiatok a koniec tej, tej doby alebo času prevádzkovej doby, alebo, alebo času predaja, a teda je, je možné, alebo teda sa pýtam, že či keď dáme do zákona, že obec stanoví čas predaja v obchode alebo prevádzky služieb, či sa to nebude interpretovať tak, že obec stanoví presný čas a presne v tom čase budú musieť mať všetky predajne a prevádzky otvorené.
Otázka č. 2, ktorú si kladiem, je, či sa tým zabráni tomu, aby obec vyžadovala aj ďalšie veci, ako je napríklad to oznamovanie alebo preukazovanie splnenia, splnenia podmienok, pretože onen paragraf, ktorý ideme upravovať, §4 ods. 5 má okrem písm. a), ktorý hovorí o tom, že čo všetko obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením, aj písm. b), ktoré hovorí o tom, že môže ustanoviť nariadením iné podrobnosti ako v písm. a). Čiže opäť sa pýtam, že či využitím tohto písm. b) nemožno, nemožno ustanoviť aj iné podrobnosti napríklad týkajúce sa času predaja v obchode a času prevádzky, prevádzky služieb vrátane napríklad toho, čo sa chce odstrániť, aby mohla mať obec právo vyžadovať od podnikateľských subjektov.
Otázka č. 3, ktorú si kladiem, je, že či je to správne takýmto spôsobom upraviť, a opäť citujem z dôvodovej správy, podľa ktorej ide o rovnaké podmienky podnikania z hľadiska času predaja v obchode a času prevádzky služieb na vymedzenom území pre všetky podnikateľské subjekty bez dodatočného uplatňovania výnimiek nad rámec ustanovený všeobecne záväzným nariadením. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) S tým sa teoreticky dá súhlasiť, že, že podmienky by mali byť rovnaké, a teda nemali by tam byť výnimky, ale otázka je, že či, či naozaj sa má stanoviť, že rovnakú dobu predaja má mať predajňa potravín napríklad a krčma.
A tým sa dostávam k štvrtej a podľa môjho názoru k zásadnej otázke, je, že či stanovovanie času predaja v obchode a prevádzky služieb je niečo, čo obec vôbec má robiť, do čoho obec má vstupovať. Aký je dôvod na to, aby obec predajniam a prevádzkam stanovovala ich predajný a prevádzkový čas?
Pôvodne úplne na začiatku, keď bol zákon o obecnom zriadení schválený, tak tam bola formulácia, že obec utvára podmienky pre riadne zásobovanie obce a vykonáva nad ním dozor, povoľuje predajný a prevádzkový čas, spravuje trhoviská. Čiže úplne na začiatku obec dokonca povoľovala predajný a prevádzkový čas, čiže nie stanovovala pravidlá, ale povoľovala, tak to bolo taký ešte socializmus, ktorý práve skončil a ktorý ešte existoval, existoval v zákone. Potom sa tá formulácia zmenila na „plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce, určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská“, čiže sa to zmiernilo na určovanie pravidiel času predaja a prevádzky, ale ešte tam bola formulácia, že utvára podmienky na zásobovanie obce, to tiež bol taký socialistický prežitok, lebo podmienky na zásobovanie utvára trh a aj bez toho, aby do toho obec vstupovala, tak trh vyriešil problém zásobovania vo všetkých normálnych ekonomikách.
No teraz tam máme tú formuláciu bez zásobovania, ktorá hovorí o pravidlách a navrhuje sa, aby tam bol iba čas. Ale pýtam sa ja, je toto úlohou obce? Má obec stanovovať, stanovovať čas predaja a čas prevádzky služieb? Aké sú na to dôvody? Aký je tam legitímny dôvod, aby sa zasiahlo do vlastníckych práv a do, do slobody, slobody podnikania?
Ja sa priznám, že tam vidím jeden jediný legitímny dôvod, a tým je ochrana pred rušením nočného kľudu, lebo to je reálny problém, že niektoré prevádzky sú hlučné a v nočných hodinách rušia okolo bývajúcich ľudí. Je tam konflikt práva na podnikanie alebo v trávení voľného, voľného času a konflikt práva, práva ľudí mať, mať vo svojich bytoch ticho a nebyť rušený, najmä v nočnom, v nočnom čase. Čiže je legitímne, aby do toho zasiahol verejný sektor, iný dôvod tam nevidím. Čiže primárne by tá ochrana mala byť vykonávaná kontrolou, dodržiavania napr. nočného kľudu a pokutami tým, ktorí, ktorí porušujú nočný kľud, ale ukazuje sa, že je to, že je to nedostatočný nástroj, lebo ani napriek, napriek tomu sa tie problémy, ktoré majú, a v Bratislave to poznáme veľmi dobre, obyvatelia v okolí niektorých prevádzok, nedarí riešiť, preto je podľa môjho názoru namieste, aby mala obec možnosť obmedziť prevádzkovú dobu, ale len ak ide o prevádzky, ktoré rušia nočný kľud.
My sme v minulosti prišli s návrhom, aby toto ustanovenie bolo upravené tak, že obec môže nariadením ustanoviť pravidlá obmedzenia času predaja v obchode a prevádzky služieb prevádzok, v ktorých činnosť spôsobuje opakované rušenie nočného kľudu a postup obce v tejto veci. Čiže nebolo by to, že obec stanoví, že všetky prevádzky musia byť zavreté o 22.00 hod., lebo niektoré prevádzky rušia nočný kľud, ale práve naopak, všeobecne záväzné nariadenie by stanovilo spôsob a postup obce, aký môže prísť k tomu, že niektorým prevádzkam, tým prevádzkam, ktoré spôsobujú narúšanie nočného kľudu, bude obmedzená, obmedzená prevádzková doba.
Čiže opäť by som chcel dať ako nejaký taký podnet na zamyslenie, že či tou úpravou, tak ako je navrhnutá, naozaj dosiahneme to, čo chceme, a to, čo by malo byť zmyslom úpravy času predaja v obchode a času prevádzky služieb, a teda by ma aj zaujímalo, že ak niekto vidí nejaký iný dôvod, pre ktorý by obec mala vstupovať do času prevádzky služieb a predaja v obchode, tak by som ho rád počul, lebo doteraz som žiadny iný dôvod nepočul, a ak je toto ten dôvod, tak potom sa bavme o tom, či navrhnuté riešenie je to najlepšie a či navrhnuté riešenie naozaj umožní obciam, aby efektívne zabezpečili ochranu svojich obyvateľov pred rušením nočného kľudu, prinajmenšom efektívnejšie, ako je to, ako je to doteraz.
Vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že tá formulácia by prípadne mohla byť aj iná, a miesto toho, aby sme iba vypustili slovo pravidlá a nechali tam čas, čo môže spôsobiť aj, aj isté problémy, o ktorých som hovoril, by bolo lepšie, keby sme toto všeobecné pravidlo zúžili iba na ten problém, ktorý podľa môjho názoru, celá táto úprava má riešiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.3.2021 18:52 - 18:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Správne ste odhadli, že sa teda hlásim do rozpravy.
Ako som už povedal v úvodnom slove, táto novela zákona rieši tri okruhy problémov, ku ktorým by som sa rád stručne vyjadril. Prvým je otázka ústavne konformného výkladu toho ustanovenia, ktoré vylučuje náhradu škody a ušlého zisku. Ako viete, bolo na jeseň pri väčšej novelizácii tohto zákona doplnené ustanovenie § 58 ods. 5, podľa ktorého právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Toto ustanovenie vyvolalo veľké diskusie a aj podozrenie, že ide o rozpor s ústavou, pretože ústava garantuje náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Vzhľadom na to pani prezidentka považovala toto ustanovenie za nesúladné s ústavou a napadla ho na Ústavnom súde. Ústavný súd prijal jej podnet na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť tohto ustanovenia.
Predkladatelia sa však domnievajú, že toto ustanovenie je možné vykladať aj ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa netýka náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, teda iba prípadnej škody, ktorá bude spôsobená zákonným vykonávaním vyhlášok a opatrení, ktoré boli prijaté a schválené a sú uplatňované v súlade so zákonom.
V záujme toho, aby toto bolo jednoznačné, navrhujeme doplniť do predmetného ustanovenia formuláciu, že tým vylúčením náhrady škody nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, aby to bolo úplne jasné.
Druhá otázka sa týka výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. Aj tieto sa stali predmetom diskusie. Boli napadnuté protestom generálneho prokurátora, pričom treba povedať, že tie opatrenia obsahujú dva typy výnimiek.
Jeden typ výnimiek je takpovediac typové výnimky. V skutočnosti nejde o výnimky, ale o vymedzenie, na ktoré prípady sa predmetné opatrenie, obmedzenie či povinnosť vzťahuje a na ktoré sa nevzťahuje. Čiže nejde o to, že by niekto povoľoval výnimku, ide o to, že v zákone sú vymedzené prípady, na ktoré opatrenie platí a na ktoré opatrenie neplatí. Ale je pravda, že v niektorých opatreniach sú aj výnimky, ktoré sú individuálne a kde sa individuálne rozhoduje o výnimkách z opatrení.
A nie je celkom jasné, či samotné zákonné zmocnenie Úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva na vydávanie týchto výnimiek, na vydávanie týchto opatrení v sebe obsahuje aj právomoc zadefinovať spôsob, spôsob udeľovania výnimiek z opatrení. Vzhľadom na to navrhujeme do zákona doplniť, aby takéto výnimky individuálne bolo možné povoľovať, ale zároveň by zákon mal upraviť aj to, že povoľovanie týchto výnimiek by nemalo byť svojvoľné, ale rozhodovanie o výnimkách by malo byť na základe postupu a pravidiel, ktoré budú upravené v predmetnej vyhláške. Čiže nemalo by sa stať, že bude vo vyhláške napísané, že Úrad verejného zdravotníctva napríklad na základe člena vlády, v žiadosti člena vlády poskytuje výnimku, a nebude tam upravené, na aký účel má slúžiť alebo akým spôsobom bude o tej výnimke rozhodovať.
Posledný, tretí okruh, ktorý návrh zákona rieši, je odôvodňovanie vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Tam ide o to, že po tej minuloročnej novele sú opatrenia Úradu verejného zdravotníctva vydávané formou vyhlášky, a teda sú všeobecne záväzným právnym predpisom. Všeobecne záväzné právne predpisy sú štandardne schvaľované tak, že sa najprv zverejní ich návrh, ktorý obsahuje aj dôvodovú správu, a následne po pripomienkovom konaní je všeobecne záväzný právny predpis schválený a publikovaný v Zbierke zákonov alebo v tomto prípade vo vestníku vlády. Čiže to, aké sú dôvody predloženia návrhu, sa dozvieme z dôvodovej správy pri iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Pri individuálnych správnych aktoch sa to odôvodnenie dozvieme z odôvodnenia nejakého rozhodnutia vydaného, vydaného v správnom konaní, čiže okrem výroku rozhodnutia je tam aj odôvodnenie. Čiže v oboch prípadoch vieme, aké sú dôvody, príčiny, okolnosti, ako treba vysvetľovať či už všeobecne záväzný právny predpis, alebo individuálny správny akt.
V prípade vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva akékoľvek odôvodnenie chýba, pretože nie je tam pripomienkové konanie, nezverejňuje sa návrh a zároveň to nie je individuálny správny akt, ktorý by obsahoval aj odôvodnenie. Preto navrhujeme, aby sa tieto vyhlášky vydávali tak, že okrem samotného textu vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu bude povinnou prílohou vyhlášky, ktorá bude publikovaná spolu s ňou, aj odôvodnenie, odôvodnenie, ktoré by malo mať náležitosti dôvodovej správy. Pretože činnosť orgánov verejnej správy by mala byť zrozumiteľná adresátom práva, či už ide o všeobecne záväzné právne predpisy, alebo individuálne správne akty. Toto vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva dosiaľ chýba a to sa pokúšame naším návrhom napraviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.3.2021 18:48 - 18:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh novely zákona o ochrane verejného zdravia alebo teda v úplnom znení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona rieši tri okruhy problémov v súčasnom znení zákona. To, po prvé, otázku ústavne konformného výkladu ustanovenia § 58 ods. 5 zákona, ktorý sa týka vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku. Po druhé, otázku možnosti povoľovania výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. A po tretie, otázku odôvodňovania vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydaných podľa § 59b zákona.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko úvodné slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.3.2021 14:41 - 14:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený vládny návrh zákona do 3. mája 2021.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

25.2.2021 22:55 - 22:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Aj ja budem veľmi stručný a dúfam, že na základe aj tejto rozpravy, ak teda sa situácia nezlepší a bude potrebné predlžovať núdzový stav, tak dôjde k ešte kvalitnejšiemu odôvodneniu zo strany vlády pri návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predĺžením núdzového stavu tak, ako sa to zlepšilo od toho prvého návrhu do toho druhého návrhu. Tak myslím si, že aj v tejto rozprave zaznelo veľa podnetov, ktoré môžu viesť k tomu, že nabudúce, ak budeme musieť diskutovať, tak budeme diskutovať o obsahu toho materiálu a nie o tom, čo by tam ešte malo byť a čo nám tam chýba a aké čísla tam sú, alebo nie sú. Rovnako si dovolím vysloviť nádej, že nabudúce sem príde viacej členov vlády, aby tá diskusia mohla ísť naozaj k rôznym aspektom, ktoré súvisia s núdzovým stavom.
A možno také skromné želanie, že by bolo aj vhodné, keby povedzme vláda, ak sa to bude dať, požiadala parlament skôr ako tesne pred uplynutím tých 20 dní, lebo nakoniec to môže viesť aj k takým situáciám, že bude problém to schváliť alebo že rokujeme takto do neskorého večera, až noci. Čiže z hľadiska, z hľadiska toho procesu si myslím, že hneď ako vláda rozhodne o predĺžení núdzového stavu, by bolo správne, aby čo najskôr doručila do parlamentu návrh na vyslovenie, vyslovenie súhlasu a teda tiež dúfam, že zajtra o jedenástej keď budeme hlasovať, tak ten návrh vlády schválime.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2021 22:49 - 22:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, ja by som tiež mal teda otázku, lebo hovorili ste tu o tých drakonických trestoch, ktoré hrozia počas núdzového stavu, ja som o tom hovoril vo vystúpení v reakcii na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Čepček, že v čom sú tie drakonické tresty? Lebo počas krízovej situácie, áno, posudzujú sa prísnejšie trestné činy, ale práve preto, aby neboli drakonické tresty na bežné trestné činy, ktoré sa páchajú počas pandémie a ktoré nemajú nijaký súvis s tým núdzovým stavom, tak sme do Trestného zákona doplnili ustanovenie, že tie ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že krízovou situáciou sa rozumie núdzový stav alebo výnimočný stav, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže keď niekto sa dopustí krádeže, napríklad potravín, lebo je hladný, tak to nemá súvis s vyhláseným núdzovým stavom a nemá sa uplatňovať kvalifikačné kritérium a prísnejšia trestná, trestná sadzba. Má sa to uplatňovať vtedy, keď to s núdzovým stavom súvisí. Tak len by ma zaujímalo, že teda z čoho čerpáte alebo na základe čoho si myslíte, že sa tam uplatňujú nejaké drakonické trestné sadzby na bežné trestné činy, ktoré nesúvisia s núdzovým stavom.
Skryt prepis