Vážený pán minister a vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegovia - kolegyne tu teraz nie sú - a ďalšie, chcel by som sa vyjadriť v prvom čítaní k obom častiam predklada... predloženej novely zákona, teda jednak k tej, ktorá sa týka živnostenského zákona, aj k tej, ktorá sa týka novely zákona o obecnom zriadení.
Vo vzťahu k novele živnostenského zákona, chcem sa vlastne dotknúť iba jednej veci, a síce bodu 14, ktorý sa týka dĺžky pozastavenia živnosti, kde vládny návrh predpokladá, že súčasná minimálna a maximálna hranica sa natiahnu, dnes je pozastavenie živnosti možné na 6 mesiacov až 3 roky, navrhuje sa, že to bude na 1 mesiac až 4 roky, čiže sa zníži tá minimálna hranica, zvýši maximálna hranica. Vítam tento návrh, považujem to za, za veľmi rozumné, to skrátenie je dôležité vo všeobecnosti alebo možno ešte zvlášť v dobe, v ktorej žijeme, keďže pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia hospodárskych činností môže znamenať pre mnohých živnostníkov taký problém, ktorý by si mohli vyriešiť napríklad tým dočasným pozastavením, a tá lehota 6 mesiacov sa môže javiť ako, ako neprimerane dlhá, asi nejaká minimálna tam musí byť, aby si nikto nepozastavoval na 3 dni živnosť, ale, ale teda ten mesiac je, myslím, rozumne navrhnutý.
Vo vzťahu, vo vzťahu k tým 4 rokom mám trochu otázku, že či je to predĺženie dostatočné, predlžujeme z 3 na 4, prečo nie na 5, 6 alebo 8, alebo dokonca prečo neumožníme pozastaviť živnosť aj na dobu neurčitú. S tým, že by to pozastavenie trvalo až dovtedy, kým by si živnostník buď neobnovil živnosť, alebo, alebo ju teda nezrušil. Pýtam sa to aj preto, lebo tento problém sme riešili aj na pôde parlamentu v minulých volebných obdobiach, keď niektorí poslanci, ktorí predtým boli živnostníci, si živnosť nezrušili, iba si ju pozastavili a akosi zabudli na to, že ju majú pozastavenú, a po 3 rokoch sa im automaticky obnovila, čím sa dostali do problémov, lebo ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zakazuje poslancom podnikať, a samotný fakt, že majú živnosť, aktívnu živnosť, sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti výboru pre nezlučiteľnosť funkcií za podnikanie, hoci dotyčný verejný funkcionár nemusel reálne podnikať, nerobil nič v rámci podnikateľskej činnosti, ani si to dokonca neuvedomil, že sa mu tá živnosť automaticky, automaticky obnovila, preto tie 4 roky budú riešiť povedzme problém poslancov, ktorí sa stanú živnostníkmi, a budú vedieť, že keď si pozastavili živnosť, a tak o 4 roky, ak je celé funkčné obdobie, s tým majú niečo robiť, v poriadku, ale teda nie som si istý, že, že by sme to mali viazať iba, iba na poslancov, lebo teda môže byť, že niekto, niekto má potrebu predĺžiť si pozastavenie živnosti aj na dlhšie obdobie, a môže to vedieť už vopred, z nejakého dôvodu nechce zrušiť živnosť, ale vie, že 5 rokov sa bude venovať niečomu úplne inému, pričom nebude mať, nebude mať živnosť, tak myslím si, že by sme mu to mali obnoviť, teda umožniť, tým chcem povedať, že možno by sme sa smerom ešte do druhého čítania mohli baviť aj o tom, že by sme tú hranicu, maximálnu hranicu pozastavenia živnosti zvýšili.
A druhá otázka je, že prečo nie je možné pozastaviť činnosť na dobu neurčitú, lebo pozastavenie na dobu neurčitú by bolo najústretovejšie voči živnostníkom, ktorí si pozastavujú živnosť a ktorí často v okamihu, keď si ju pozastavujú, nevedia presne, či to budú 3 roky, 3 roky 2 mesiace, 4 roky alebo 5 a pol roka. A chápem, že s tým môžu byť spojené nejaké administratívne problémy, v dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že určenie hornej hranice lehoty na pozastavenie výkonu živnosti je nevyhnuté najmä z dôvodu zabezpečenia korektnosti údajov v živnostenskom registri, tak to by ma asi aj zaujímalo, že v čom tá nevyhnutnosť spočíva a v čom je problém ak by v živnostenskom registri bolo uvedené, že živnosť je, živnosť je pozastavená aj dlhšie obdobie ako 4 roky, prípadne na dobu neurčitú, ak teda pán minister mi vie odpovedať na túto otázku, tak budem rád, ak nie, tak predpokladám, že sa o tom budeme baviť na výbore a smerom, smerom k druhému čítaniu.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, sa týka zákona o obecnom zriadení, o tom hovoril aj pán minister v úvodnom slove, a síce kompetencie obcí podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 3, obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. A to sa má nahradiť, že ustanoví všeobecne záväzným nariadením čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb.
Rozumiem tejto zmene a súhlasím s tým, že s týmto ustanovením by bolo niečo, niečo dobré robiť, akceptujem aj tie dôvody, ktoré hovoria o tom, že obec nemôže nad rámec zákona vyžadovať od podnikateľov oznamovanie konkrétneho času predaja v obchode ani oznam... ani konkrétneho času prevádzky služieb, malo by to byť tak, že všeobecne záväzným nariadením sa ustanoví iba čas predaja alebo prevádzky služieb, a len, a teda aj, aj, aj tá ďalšia časť argumentácie, ktorá hovorí o tom, že by sa malo určiť iba, iba rozpätie času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ale v tejto súvislosti mám niekoľko otázok.
Súhlasím, že je to problém a že by sa to malo upraviť, ale je otázka, že či práve takto. Či toto je najvhodnejší spôsob. Prvá otázka je, že čo to znamená, ten čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb. V dôvodovej správe sa píše o rozpätí času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čo by bolo, myslím presnejšie, lebo teda nechceme obciam zveriť právomoc stanoviť konkrétny čas, ktorý budú musieť všetci rešpektovať, že budú mať otvorené presne ten čas, ktorý, ktorý sa nariadením stanoví, ale zrejme iba začiatok a koniec tej, tej doby alebo času prevádzkovej doby, alebo, alebo času predaja, a teda je, je možné, alebo teda sa pýtam, že či keď dáme do zákona, že obec stanoví čas predaja v obchode alebo prevádzky služieb, či sa to nebude interpretovať tak, že obec stanoví presný čas a presne v tom čase budú musieť mať všetky predajne a prevádzky otvorené.
Otázka č. 2, ktorú si kladiem, je, či sa tým zabráni tomu, aby obec vyžadovala aj ďalšie veci, ako je napríklad to oznamovanie alebo preukazovanie splnenia, splnenia podmienok, pretože onen paragraf, ktorý ideme upravovať, §4 ods. 5 má okrem písm. a), ktorý hovorí o tom, že čo všetko obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením, aj písm. b), ktoré hovorí o tom, že môže ustanoviť nariadením iné podrobnosti ako v písm. a). Čiže opäť sa pýtam, že či využitím tohto písm. b) nemožno, nemožno ustanoviť aj iné podrobnosti napríklad týkajúce sa času predaja v obchode a času prevádzky, prevádzky služieb vrátane napríklad toho, čo sa chce odstrániť, aby mohla mať obec právo vyžadovať od podnikateľských subjektov.
Otázka č. 3, ktorú si kladiem, je, že či je to správne takýmto spôsobom upraviť, a opäť citujem z dôvodovej správy, podľa ktorej ide o rovnaké podmienky podnikania z hľadiska času predaja v obchode a času prevádzky služieb na vymedzenom území pre všetky podnikateľské subjekty bez dodatočného uplatňovania výnimiek nad rámec ustanovený všeobecne záväzným nariadením. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) S tým sa teoreticky dá súhlasiť, že, že podmienky by mali byť rovnaké, a teda nemali by tam byť výnimky, ale otázka je, že či, či naozaj sa má stanoviť, že rovnakú dobu predaja má mať predajňa potravín napríklad a krčma.
A tým sa dostávam k štvrtej a podľa môjho názoru k zásadnej otázke, je, že či stanovovanie času predaja v obchode a prevádzky služieb je niečo, čo obec vôbec má robiť, do čoho obec má vstupovať. Aký je dôvod na to, aby obec predajniam a prevádzkam stanovovala ich predajný a prevádzkový čas?
Pôvodne úplne na začiatku, keď bol zákon o obecnom zriadení schválený, tak tam bola formulácia, že obec utvára podmienky pre riadne zásobovanie obce a vykonáva nad ním dozor, povoľuje predajný a prevádzkový čas, spravuje trhoviská. Čiže úplne na začiatku obec dokonca povoľovala predajný a prevádzkový čas, čiže nie stanovovala pravidlá, ale povoľovala, tak to bolo taký ešte socializmus, ktorý práve skončil a ktorý ešte existoval, existoval v zákone. Potom sa tá formulácia zmenila na „plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce, určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská“, čiže sa to zmiernilo na určovanie pravidiel času predaja a prevádzky, ale ešte tam bola formulácia, že utvára podmienky na zásobovanie obce, to tiež bol taký socialistický prežitok, lebo podmienky na zásobovanie utvára trh a aj bez toho, aby do toho obec vstupovala, tak trh vyriešil problém zásobovania vo všetkých normálnych ekonomikách.
No teraz tam máme tú formuláciu bez zásobovania, ktorá hovorí o pravidlách a navrhuje sa, aby tam bol iba čas. Ale pýtam sa ja, je toto úlohou obce? Má obec stanovovať, stanovovať čas predaja a čas prevádzky služieb? Aké sú na to dôvody? Aký je tam legitímny dôvod, aby sa zasiahlo do vlastníckych práv a do, do slobody, slobody podnikania?
Ja sa priznám, že tam vidím jeden jediný legitímny dôvod, a tým je ochrana pred rušením nočného kľudu, lebo to je reálny problém, že niektoré prevádzky sú hlučné a v nočných hodinách rušia okolo bývajúcich ľudí. Je tam konflikt práva na podnikanie alebo v trávení voľného, voľného času a konflikt práva, práva ľudí mať, mať vo svojich bytoch ticho a nebyť rušený, najmä v nočnom, v nočnom čase. Čiže je legitímne, aby do toho zasiahol verejný sektor, iný dôvod tam nevidím. Čiže primárne by tá ochrana mala byť vykonávaná kontrolou, dodržiavania napr. nočného kľudu a pokutami tým, ktorí, ktorí porušujú nočný kľud, ale ukazuje sa, že je to, že je to nedostatočný nástroj, lebo ani napriek, napriek tomu sa tie problémy, ktoré majú, a v Bratislave to poznáme veľmi dobre, obyvatelia v okolí niektorých prevádzok, nedarí riešiť, preto je podľa môjho názoru namieste, aby mala obec možnosť obmedziť prevádzkovú dobu, ale len ak ide o prevádzky, ktoré rušia nočný kľud.
My sme v minulosti prišli s návrhom, aby toto ustanovenie bolo upravené tak, že obec môže nariadením ustanoviť pravidlá obmedzenia času predaja v obchode a prevádzky služieb prevádzok, v ktorých činnosť spôsobuje opakované rušenie nočného kľudu a postup obce v tejto veci. Čiže nebolo by to, že obec stanoví, že všetky prevádzky musia byť zavreté o 22.00 hod., lebo niektoré prevádzky rušia nočný kľud, ale práve naopak, všeobecne záväzné nariadenie by stanovilo spôsob a postup obce, aký môže prísť k tomu, že niektorým prevádzkam, tým prevádzkam, ktoré spôsobujú narúšanie nočného kľudu, bude obmedzená, obmedzená prevádzková doba.
Čiže opäť by som chcel dať ako nejaký taký podnet na zamyslenie, že či tou úpravou, tak ako je navrhnutá, naozaj dosiahneme to, čo chceme, a to, čo by malo byť zmyslom úpravy času predaja v obchode a času prevádzky služieb, a teda by ma aj zaujímalo, že ak niekto vidí nejaký iný dôvod, pre ktorý by obec mala vstupovať do času prevádzky služieb a predaja v obchode, tak by som ho rád počul, lebo doteraz som žiadny iný dôvod nepočul, a ak je toto ten dôvod, tak potom sa bavme o tom, či navrhnuté riešenie je to najlepšie a či navrhnuté riešenie naozaj umožní obciam, aby efektívne zabezpečili ochranu svojich obyvateľov pred rušením nočného kľudu, prinajmenšom efektívnejšie, ako je to, ako je to doteraz.
Vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že tá formulácia by prípadne mohla byť aj iná, a miesto toho, aby sme iba vypustili slovo pravidlá a nechali tam čas, čo môže spôsobiť aj, aj isté problémy, o ktorých som hovoril, by bolo lepšie, keby sme toto všeobecné pravidlo zúžili iba na ten problém, ktorý podľa môjho názoru, celá táto úprava má riešiť.
Ďakujem za pozornosť.
