Videokanál poslanca

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Beluský, pýtali ste sa v súvislosti s podaním generálneho prokurátora na Ústavný súd, prečo opatrenia Úradu verejného zdravotníctva nie sú zverejňované v Zbierke zákonov, ale vo vestníku vlády, čo je jedna z vecí, ktorú namieta aj generálny prokurátor. No, je to tak preto, že je to tak upravené v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, kde vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva aj regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú označené za právne predpisy, ktoré sú publikované v, vo vestníku vlády, nie v zbierke, nie v Zbierke zákonov.
Chcem len teda upozorniť, že pred tým, ako sme minulý rok novelizovali ten zákon, tak nebolo vôbec jasné, že čo sú to tie opatrenia, či sú to všeobecne záväzné právne predpisy, alebo či sú to iba nejaké individuálne správne akty, ako sa má na ne nazerať, ako sú súdne preskúmateľné. Po tej novele, možno to nie je dokonalé, ale je jasné, že sú to všeobecne záväzné právne predpisy, a ako všeobecne záväzné právne predpisy sú preskúmateľné Ústavným súdom v konaní na základe, na základe podnetu.
Tá námietka, že všeobecne záväzné právne predpisy by mali byť upra... alebo publikované v Zbierke zákonov, podľa môjho názoru celkom neobstojí. Lebo sú všeobecne záväzné právne predpisy miestnych orgánov štátnej správy, ktoré sa označujú ako vyhláška a vyhláška sa vyhlasuje vo, uverejnením vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. Je to tak v zákone o organizácii miestnej štátnej správy, čiže nie je to niečo, čo by bolo nezvyčajné, naopak, je to bežný postup.

Pán poslanec Susko, podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave.
Ja som prichádzal do sály počas vystúpenia pani poslankyne Zemanovej ešte pred tým, ako začala čítať svoj pozmeňujúci návrh a na, pri stolíku alebo na stolíku pri prezencii, kde sú pozmeňujúce návrhy, tak aj ten pozmeňujúci návrh tam bol, som si ho doniesol so sebou do sály. Čiže pani poslankyňa Zemanová si svoju povinnosť odovzdať na zverejnenie splnila, a to, že Kancelária Národnej rady nezverejnila, tak to už nemôže pani poslankyňa ovplyvniť, čiže všetky náležitosti zákona o rokovacom poriadku boli dodržané a ony by boli dodržané aj v prípade, že by poslanec, ktorý ide predniesť pozmeňujúci návrh odovzdal a prišiel, prišiel rovno za pult a prečítal, ešte by nestihli byť ani rozmnožené tie pozmeňujúce návrhy, ani zverejnené, zverejnené na webe. Nevravím, že to by bola žiaduca prax, ale bolo by to v súlade s tým, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku, a teda v prípade pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Zemanovej nepochybne boli dodržané všetky náležitosti.

Áno, ďakujem. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem len stručne poďakovať ministerstvu zdravotníctva za ústretový prístup a v tých veciach, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, čo nebolo tak dávno, pred pár hodinami, a ktoré som sa pýtal, či by bolo možné zmeniť v súlade s tým, o čo sme sa pokúšali aj v našom nepredloženom poslaneckom návrhu zákona, o ktorom sme hovorili aj komunikovali s ministerstvom, s kolegom pánom poslancom Benčíkom, s pani poslankyňou Cigánikovou, myslím, s pani poslankyňou Letanovskou, a teda konkrétne veci týkajúce sa dočasnej odbornej stáže. Dohodli sme sa a premietlo sa to aj do toho pozmeňujúceho návrhu, že sa možnosť vykonávania dočasnej odbornej stáže rozšíri z tých pôvodne navrhnutých 90 dní po skončení krízovej situácie na 180 dní. Je to súčasťou spoločnej správy, a teda ďakujem za ochotu akceptovať tento pozmeňujúci návrh, ktorý išiel cez zdravotnícky výbor.
V tej druhej veci, o ktorej som hovoril a ktorá sa týkala zvyš..., zvýšenia informácií, tak síce sa to nedostane do zákona, ale hovorili sme o tom na rokovaní výboru a ministerstvo zdravotníctva má záujem, aby, aby mali záujemcovia o dočasnú odbornú stáž viac informácií o možnostiach vykonávania dočasnej odbornej stáže. Teda bol som informovaný, že časť tých informácií už je zverejňovaná aj v anglickom jazyku, nielen v slovenskom jazyku. A teda stále, stále dúfam, že, že tých informácií bude viac vrátane informácií o konkrétnych poskytovateľoch ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí majú nedostatok či už lekárov, alebo zdravotných sestier, pôrodných asistentiek a ktorí by ten nedostatok mohli riešiť aj takým spôsobom, že, že zamestnajú niekoho vo forme odbornej dočasnej stáže, teda myslím zdravotníckych pracovníkov zo, zo zahraničia. A asi by bolo lepšie, keby to bolo v zákone, ale, ale teda dôležité je, aby tie informácie boli zverejňované. A teda verím, že aj v tomto smere nastane smerom do budúcnosti nejaký pokrok a tých informácií bude viac a budú na jednom mieste a ten inštitút sa začne využívať širšie, ak to bude ešte potrebné.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne vystúpil v prvom čítaní, konkrétne k čl. 3, ktorým sa novelizuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách zdravotníctve, a teda k tomu inštitútu dočasnej odbornej stáže, ktorý sa navrhuje rozšíriť a zefektívniť.
Inštitút dočasnej odbornej stáže umožňuje lekárom z členských štátov Európskej únie, ale aj z iných členských, alebo teda z iných krajín absolvovať dočasnú odbornú stáž pod dohľadom domácich lekárov. Tento inštitút bol zavedený do nášho právneho systému novelou zákona, ktorá nadobudla účinnosť v máji tohto roku a mala riešiť nedostatok zdravotníckych pracovníkov spôsobený pandémiou. Je to, je to inštitút, ktorý v niektorých iných krajinách funguje normálne, nie je teda viazaný iba na pandémiu, pretože nedostatok lekárov, ale aj ďalších zdravotníckych pracovníkov je problémom širším a neviaže sa iba na toto krízové obdobie.
Napriek tomu, že máme takúto možnosť od mája, aby sem na dočasnú odbornú stáž prichádzali lekári a pomáhali nám, pomáhali nám v situácii, keď máme nedostatok lekárov, čo zvlášť v uplynulých mesiacoch bolo, bolo zásadné...
Tak ja by som naozaj poprosil kolegov, nech sa tu nerozprávajú vedľa, lebo trošku to vyrušuje (ruch v sále a zaznievanie gongu), a rovnako aj pána poslanca. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás. Ďakujem.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Tak tento inštitút dočasnej odbornej stáže je využívaný iba minimálne, a teda ľudia z praxe upozorňujú už niekoľko mesiacov na to, že nie je nastavený dobre a mali by sa tam urobiť, urobiť zmeny. Ja teda vítam, že ministerstvo prišlo s týmto návrhom, jediné, čo mi je ľúto, že prichádza až teraz, lebo my sme už v decembri, skupina poslancov, sa bavili s ministerstvom, že by, že by toto si vyžadovalo zmenu, dokonca sme mali pripravený návrh novely zákona, ktorý išiel podobným smerom ako tento návrh, takže možno by bolo lepšie riešiť veci aj, aj rýchlejšie, ale teda vecne, samozrejme, že s týmto návrhom súhlasím.
To, čo, to, čo tam vnímam ako, ako pozitívne, že sa rozširuje osobná pôsobnosť toho inštitútu do dočasnej odbornej stáže z lekárov aj na sestry a pôrodné asistentky. My sme zvažovali túto možnosť, do tejto možnosti zahrnúť aj zubárov, to sa do návrhu ministerstva nepremietlo, rovnako sme navrhovali rozšíriť vecnú pôsobnosť tohto inštitútu iba z poskytovateľov ústavnej starostlivosti aj na poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ani to sa do toho návrhu nepremietlo.
A dva problémy, ktoré tam naďalej vidím a ktoré tam budú aj po schválení novely, ak ju schválime v tejto navrhnutej podobe, je, že doteraz bolo, bola tá dočasná odborná stáž viazaná iba na obdobie krízovej situácie, čiže núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou COVID-19, a, samozrejme, že my dopredu nevieme, ako dlho potrvá núdzový stav alebo mimoriadna situácia, a je teda veľmi, veľmi náročné zabezpečiť, aby sem niekto, niekto prišiel, keď nevie, či sem ide na rok, alebo sem ide na dva, na dva mesiace, lebo to vopred nevieme. Teraz tá úprava hovorí o tom, že môže trvať dočasná odborná stáž najviac 90 dní po skončení krízovej situácie, čo je teda krok správnym smerom, ale teda dávam na zváženie, že či to ešte, ešte nepredĺžiť, lebo tá neistota, do ktorej idú lekári alebo by išli lekári a zdravotnícki pracovníci v súvislosti s tým, že ak by, ak by nastúpili na dočasnú odbornú, odbornú stáž na Slovensku, čo je, myslím si, že aj v záujme Slovenska, aby sme tú situáciu nedostatku zdravotníckych pracovníkov, mohli využívať pomoc zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia, tak, tak či to nepredĺžiť.
A systémovo smerom do budúcnosti podľa mňa je potrebné hovoriť aj o tom, že či tento inštitút viazať iba na obdobie pandémie a krízovú situáciu s tým spojenú, ale teda uznávam, že v tejto chvíli to, to asi nejde, nejde riešiť v tejto novele, ale možno, možno za zamyslenie v druhom čítaní by stálo, či aspoň povedzme tých 90 dní ešte trošku nenatiahnuť na nejaké, na nejaké dlhšie obdobie, ktoré by poskytlo, poskytlo zdravotníckym pracovníkom predsa len väčšiu istotu, čo by mohlo zvýšiť záujem o dočasnú odbornú stáž lekárov, zdravotných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku.
Druhá, druhá vec, ktorá, myslím si, že spôsobuje, spôsobuje problém, je asi miera informovanosti, pretože ten, ten záujemca, teda zahraničný zdravotník sa musí dohodnúť priamo s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má nedostatok zdravotných pracovníkov a je ochotný a má záujem o to, prijať zdravotných pracovníkov zo zahraničia na absolvovanie dočasnej odbornej stáže, čiže musí tam, musí mať buď ten zahraničný zdravotník informáciu o tom, že takéto zariadenie existuje, alebo zariadenie musí mať existenciu o tom, že, že, že sú nejakí zdravotníci, ktorí majú záujem, a my sme v tom našom nepredloženom poslaneckom návrhu zákona počítali s tým, že by existoval nejaký register záujemcov o tú zahraničnú stáž, alebo tú dočasnú odbornú stáž, ktorú by viedlo ministerstvo, a teda poskytovateľom by boli, by bola k dispozícii informácia, že existuje zoznam lekárov, zdravotných sestier, pôrodných asistentiek, ktoré majú záujem o dočasnú odbornú stáž, a mohli by si z nich, mohli by si z nich vyberať.
Samozrejme, že teoreticky to je možné riešiť aj mimo toho, aby to bolo napísané priamo v zákone, že ministerstvo zdravotníctva bude tie informácie nejako viesť, ale keďže je potrebné, je potrebné, aby tam, aby tam, ak teda má štátny orgán viesť nejaké informácie povedzme o záujemcoch o dočasnú odbornú stáž, tak určite tam budú aj osobné údaje, tak by to bolo lepšie, keby to bolo upravené, nejaké, nejaká evidencia alebo, alebo register priamo v zákone.
Čiže dávam do pozornosti, a teda budem sa na to pýtať aj na výbore, či, či toto nie sú veci, ktoré by sme prípadne vedeli zmeniť ešte v rámci druhého čítania, čiže nejakú formu evidencie záujemcov o absolvovanie dočasnej odbornej stáže a prípadne predĺženie tej doby, kedy ju možno vykonávať po skončení krízovej situácie, aby sa zvýšila právna istota, a teda smerom do budúcnosti budem rád, ak sa budeme baviť o tom, že tento inštitút nebudeme využívať iba počas pandémie, ale podobne ako napr. v Českej republike sa stane trvalou súčasťou nášho právneho systému.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister. Zároveň by som vám rád zagratuloval k dnešným meninám a... (Reakcia ministra: "Ďakujem pekne.") ... a v rámci doplňujúcej otázky by som sa teda chcel spýtať, lebo nie je mi, stále mi to nie je celkom jasné, aj keď som o tom čítal a zisťoval som informácie.
Jedna vec je celkový objem, ktoré prídu, ale či hrozí, alebo nehrozí, že v dôsledku spôsobu objednávania, že sme, že sme od začiatku nevyužívali tie opcie naplno, prídu tie vakcíny neskôr, ako keby sme, ako keby sme ich objednávali od začiatku naplno, lebo to je asi tá podstatná otázka, v tom úhrne evidentne ich bude viac asi, ako ich budeme potrebovať, ale dôležitý, dôležitý je ten časový rozmer.
A druhý bod, ktorý by som sa teda chcel spýtať, že či by bolo možné, aby ministerstvo aktívnejšie zverejňovalo tieto informácie, tie, na ktoré som sa pýtal, o tom, ako boli, ako boli možnosti zazmluvniť, do akej miery boli využité alebo neboli využité a prečo neboli, neboli využité, kto o tom rozhodol, ale povedzme aj informácie o tom, ako, ako sú plánované dodávky a ako tie dodávky reálne chodia.
Ja viem, že sa to priebežne rôznymi formami zverejňuje, ale myslím si, že nie je optimálne to zverejňovať iba na tlačových besedách alebo na základe dopytov či už občanov cez infozákon, alebo poslancov na hodine otázok, že by bolo oveľa lepšie a transparentnejšie, keby ministerstvo aktívne na svojej webstránke malo nejakú, nejaké jedno miesto, kde by sa všetky tieto informácie priebežne zverejňovali a aktualizovali.
Takže sa chcem spýtať, že či môžte dať verejný prísľub, že tak ministerstvo bude robiť.

Pán podpredseda Blanár, nemyslím si, že bolo treba reagovať. Tá reakcia bola nesprávna a neprimeraná, postihla slovenských občanov, takže bola nesprávna.
Ale teda aby som zodpovedal vaše otázky, nemusíme čakať do druhého čítania. Tá formulácia nie je prebratá z vyhlášky, ale keď chcete, tak inšpiráciu našla, vám vadí to slovo „inak evidovaný pobyt“, ak dobre rozumiem, to, to sa vám zdá nejasné a zneužiteľné. Áno?
No, tak návrh zákona, ktorý bol jeden z poslaneckých návrhov zákona, hovoril o tom, že bez splnenia podmienok podľa odseku 1 možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, Vtedy to bolo od 17. júla 2010 do 30. apríla 2011, ak žiadateľ nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom má povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov. Konkrétne išlo o tlač 217, ktorú 13. januára 2011 do Národnej rady Slovenskej republiky predložili poslanci Robert Fico, Vladimír Faič a Dušan Čaplovič. Bola tam tá formulácia „inak evidovaný pobyt“ a vy ste za ten návrh ako poslanec vtedajší hlasovali.
Čiže áno, SMER bol inšpiratívny a na základe iniciatívy vtedajšej poslancov SMER-u, zrejme to bol dôvod, prečo sa to dostalo aj do tohto návrhu, nie vyhláška, ale teda, ak máte problém so slovom „inak evidovaný pobyt“, tak to bolo v návrhu zákona, ktorý váš predseda ešte v roku 2011 predložil do parlamentu a vtedy vám to nevadilo.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Kočiš, ja som nehovoril nič o skrátenom legislatívnom konaní, aj keď áno, aj to bolo, to bolo bizarné, že v priebehu jedného dňa bez splnenia akýchkoľvek podmienok to bolo, to bolo prijaté v roku 2010 na sklonku prvej Ficovej vlády. Povedali ste, že je to ochrana Slovenskej republiky proti tomu, aby občania Slovenskej republiky mohli prijímať občianstvo iného štátu.
No hlboko s vami nesúhlasím, že Slovenskú republiku je potrebné chrániť pred jej vlastnými občanmi, ktorí majú tú drzosť, že z nejakých dôvodov, ktoré oni sami považujú za dôležité, sa rozhodnú, že nadobudnú občianstvo iného štátu. Zrejme teda sa ani nezhodneme na tom, či to je vôľa, lebo byť si vedomý nejakého dôsledku, neznamená prejaviť vôľu to spraviť. A ešte raz vám to môžem zopakovať, to červené auto. Keď mám vôľu kúpiť si červené auto, neznamená to, že mám vôľu stratiť slovenské občianstvo, keď viem, že v zákone, v zlom zákone je napísané, že nadobudnutím červeného auta strácam slovenské občianstvo. Nie je to ten istý prejav vôle.
Pán poslanec Vetrák, no, zotrvávam na tom, že diplomatickou cestou to asi, asi nie je možné riešiť, lebo nie je v našich silách presvedčiť, presvedčiť Maďarskú republiku. Maďarsko už teraz, a teda v tomto ohľade je podporujem aj požiadavky zahraničných Slovákov, aby sa umožnilo bez obmedzení nadobúdať dvojaké občianstvo.
A na kolegu Osuského nestihnem zareagovať.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som reagovať na niektoré veci z rozpravy, na ktoré som nemohol reagovať, lebo zazneli vo faktických alebo mi neostal čas, teda napríklad na pána podpredsedu, podpredsedu Blanára.
To je hlboké nedorozumenie, že tento zákon je na základe vyhlášky. Tá vyhláška stanovovala, keď na základe vášho zlého zákona slovenský občan prišiel o štátne občianstvo Slovenskej republiky, tak za akých okolností mu možno to štátne občianstvo vrátiť, nanovo udeliť bez toho, aby musel, musel spĺňať nejaké iné podmienky. Čiže stratil štátne občianstvo a potom mu ho Kaliňák vrátil. To, čo sa navrhuje teraz, je, že ak sa budú spĺňať nejaké podmienky, tak sa štátne občianstvo Slovenskej republiky strácať nebude. To je teda dosť zásadný rozdiel, a aj keď ja s tou podmienkou nesúhlasím, že 5 rokov, ale je zásadný rozdiel, ak takýmto občanom umožníme nadobúdať štátne občianstvo iného štátu bez toho, aby stratili slovenské štátne občianstvo, a medzi vaším riešením, že ho stratia automaticky zo zákona a potom na základe vyhlášky môžu si ponížene požiadať a dostanú, dostanú ho naspäť.
Tá formulácia, pokiaľ ide vrátenie štátneho občianstva tým, ktorí v čase jeho straty v dôsledku nadobudnutia iného štátneho občianstva spĺňali tú podmienku 5 rokov, je aj v tom zákone, že môže, to je, to je to, čo je porovnateľné, porovnateľné aj s vyhláškou. Čiže ani tam nebude povinnosť a podľa môjho názoru je to problém. Ak sa dohodneme, že nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva za určitých podmienok nie je dôvodom straty, tak ani do minulosti by nemal byť dôvodom straty a malo by byť nárokovateľné, že taký žiadateľ získal občianstvo. Ale ten zásadný rozdiel oproti stavu doteraz je, že nebudú strácať aspoň tí občania, ktorí budú spĺňať podmienky, v dôsledku nadobudnutia iného občianstva, slovenské štátne občianstvo. O tých podmienkach, dúfam, že sa budeme ešte baviť v druhom čítaní.
Pán poslanec Kočiš tu minimálne v dvoch faktických poznámkach povedal, že každý, kto nadobudol cudzie štátne občianstvo, vedel, aké to bude mať následky, a teda že vedome nadobudol cudzie štátne občianstvo a vedome stratil, stratil slovenské štátne občianstvo. A je teda rozdiel vedieť a chcieť. Vedieť je vedomosť a chcieť je vôľa. Môžme si do zákona napísať, že napríklad keď niekto má aj iné štátne občianstvo a kúpi si červené auto, tak stratí slovenské občianstvo. Áno, každý, kto si kúpi červené auto v situácii, keď má aj iné štátne občianstvo, bude vedieť, že ak si to červené auto kúpi, tak stratí slovenské štátne občianstvo. Ale prejav vôle kúpiť si červené auto nie je prejavom vôle stratiť slovenské občianstvo. Rovnako vôľa nadobudnúť občianstvo iného štátu neznamená automaticky vôľu stratiť slovenské občianstvo. A my nesankcionujeme ani spáchanie priestupku, alebo trestného činu vraždy napríklad stratou slovenského občianstva, ale sankcionujeme nadobudnutie štátneho občianstva iného štátu. Zdá sa mi to absurdné.
Skôr by som sa teraz chcel vrátiť ešte k tomu, čo, čo hovoril pán poslanec Vetrák o tom, že ako sa slovenská diplomacia mohla alebo nemohla snažiť. Obávam sa, že nie je v silách slovenskej diplomacie zmeniť zákon iného štátu ani, ani v silách predsedu vlády Slovenskej republiky, ani Úradu zahraničných Slovákov, ani, ani inej inštitúcie na Slovensku. A pokiaľ je pre zástancov súčasného stavu alebo zástancov toho, že má dochádzať k strate slovenského občianstva na základe nadobudnutia občianstva iného štátu, existencia maďarského zákona o štátnom občianstve, ktorý umožňuje získavať štátne občianstvo Maďarska aj bez pobytu na území Maďarska, tak toto, toto, obávam sa, že my nemáme ako vyriešiť. My môžme vyriešiť to, ako sa my budeme konať, chovať k vlastným občanom a či im budeme aj naďalej odnímať občianstvo proti ich vôli.
S tým, čo hovorila pani poslankyňa Pleštinská, môžem len súhlasiť. Nikto by nemal strácať občianstvo proti svoje vôli, len teda pripomínam, že tento zákon, aj keby bol schválený v tejto forme, tak sa na tom zmení iba to, že menej ľudí bude strácať občianstvo proti svojej vôli, ale naďalej, naďalej nejakí, nejakí budú, a to vidím ako principiálny problém.
A posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vrátiť, to sú tí zahraniční Slováci alebo krajania, lebo to nie je viazané na, na etnickú príslušnosť k slovenskej národnosti. A teda možnosť, že by získavali štátne občianstvo aj bez splnenia tej všeobecnej štandardnej osemročnej dĺžky pobytu na území, území Slovenskej republiky, čo vítam.
A teda, mimochodom, pán poslanec Blanár, ako to aj už zaznelo, myslím, že do roku 2005 aj slovenský zákon umožňoval nadobúdať slovenské štátne občianstvo zahraničným Slovákom bez toho, aby tu mali trvalý pobyt. Čiže my sme robili niečo až do roku 2005, čo keď teraz urobí iný štát vo vzťahu k našim občanom, tak tých občanov potrestáme tým, že stratia slovenské štátne občianstvo. Ten návrh je, že ak, ak by žiadal o slovenské občianstvo niekto, koho predkovia rodičia, prarodičia, praprarodičia boli štátnymi občanmi Slovenskej republiky narodenými na území dnešnej Slovenskej republiky, tak mu možno udeliť štátne občianstvo aj bez tej podmienky osemročného, osemročného pobytu.
A myslím, že oddelene od tej otázky strácania štátneho občianstva, lebo chápem, že tam je to politikum silnejšie, by sme mohli a mali hovoriť aj o tom, či pre túto skupinu osôb ponechať podmienku, podmienku pobytu, alebo im umožniť získať slovenské občianstvo, ak majú slovenských predkov, aj bez toho, aby mali pobyt na území Slovenskej republiky, lebo sú to ľudia, ktorí majú aj slovenskú identitu, možno nie, nie etnickú, ale, ale majú vzťah k Slovenskej republike, sú to ľudia, ktorí majú predkov žijúcich, žijúcich na Slovensku. A možno, keby ten osud ich predkov bol trochu iný, dodnes by viacerí z nich mali slovenské občianstvo, ale mali sme tu dramatické 20. storočie plné dvoch totalitných režimov, studenej vojny, špecifické podmienky v niektorých krajinách.
Myslím si, že by sme sa nemali brániť tomu, ak sú ľudia vo svete, ktorí majú pôvod zo Slovenska a chcú byť slovenskými občanmi. Myslím si, že to nie je na škodu, ale na prospech Slovenskej republiky. A aj o tomto by sme mali v rámci druhého čítania hovoriť.
Ďakujem.

Pán poslanec, podpredseda Národnej rady Blanár, ja som tiež vystúpil kriticky k tomuto návrhu zákona, ale s tým, že je to pokus napraviť zlý zákon z éry prvej vlády Roberta Fica, naprosto súhlasím. Podľa môjho názoru je to nedostatočný pokus, lebo neudeje sa, neudeje sa poriadna náprava, iba čiastková. Ale áno, je to pokus napraviť to, čo ste vy v roku 2010 spravili so zákonom o štátnom občianstve. S tým súhlasím.
A keď sa budeme rozprávať o tej veci, ktorú ste teraz spomenuli, že nejaká vyhláška pána ministra Kaliňáka, ktorá upravovala, akým spôsobom sa znovu nadobúda slovenské štátne občianstvo, tak to snáď nemyslíte vážne? Žiadna taká vyhláška by nebola potrebná, keby v zákone bolo, že slovenskí občania nestrácajú slovenské občianstvo. Keby ste aspoň ten zákon upravili takým spôsobom, ako sa teraz navrhuje, tak by tých stratených slovenských občianstiev nebolo 3 600, ako hovoria, hovoria štatistiky, ale možno by ich bolo, možno by ich bolo sto.
Ale vy ste ani ten zákon neboli schopní upraviť, upravili ste to len, len vyhláškou a myslím si, že krajne neúctivé a neslušné voči vlastným občanom, že ich podrobujeme takejto procedúre, že stratia občianstvo zo zákona, a potom veľkorysý pán minister Kaliňák im ho vráti, lebo vyhláška to umožňuje.