Videokanál poslanca

Pán predseda Národnej rady Kollár, spýtali ste sa pani ministerky, že čo robila celý ten rok. No nedávno sme tu opäť schvaľovali programové vyhlásenie vlády a zmenilo sa tak, že tam z tých kapitol, ktoré už bolo niečo zrealizované, tak to, to sa vypúšťalo. No tak si môžete porovnať, koľko sa toho vypustilo z kapitoly pani ministerky spravodlivosti a koľko sa toho vypustilo z iných kapitol. Alebo sa môžte pozrieť do plánov legislatívnych úloh, to je taký dokument, ktorý schvaľuje vláda a vo vláde má zastúpenie aj vaša politická strana. A pani ministerka ide podľa plánu legislatívnych úloh a tak, ako to má naplánované, tak, tak plní tie úlohy, ktoré si, ktoré si predsavzala.
Nerozumel som celkom tomu porovnaniu, že vyčítajú politikom, keď sa snažia zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní, a na druhej strane, že čo, čo nám orgány činné v trestnom konaní majú hovoriť do toho, ako schvaľujeme legislatívu. Teda buď som to zle pochopil, alebo sa mi to zdá absolútne neprimerané, lebo politici nemajú čo zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Ale je úplne normálne, že keď poslanci schvaľujú nejaký zákon, tak sa budú zaujímať o to, aký majú na to názor ľudia, ktorí s tými zákonmi robia, a zvlášť v takej veci, ako je činnosť orgánov činných v trestnom konaní.
To, či to zmarí, alebo nezmarí, nejaké vyšetrovanie, no samozrejme, že nejako sú nastavené procesy, celé procesy v Česku, v Rakúsku a neviem kde a nejaké sú na Slovensku. A keď sa to zo dňa na deň zmení bez toho, aby sa urobili aj tie ostatné úpravy, tak, áno, môže to mať za následok, že niektoré vyšetrovania budú zmarené. Lebo napríklad kolúzna väzba, ktorá má nejaký účel, nebude môcť pokračovať.
A posledná otázka, platia pravidlá aj pre vás?

Existujú nejaké pravidlá alebo nejaké pravidlá, ktoré sú písomné, pravidlá, ktoré sú nepísané. Sú pravidlá, ktoré sú politické, napríklad pravidlá dohodnuté v rámci vládnej koalície. A tie sa v tomto prípade zjavne porušujú, pretože bol predložený návrh bez súhlasu gestorského rezortu, bez toho, aby bola na ňom zhoda v celej vládnej koalícii.
A mne tiež niekedy to, to dodržiavanie pravidiel celkom nevyhovuje a, a rád by som si, povedzme, predložil návrh, na ktorý nedostanem zhodu v rámci vládnej koalície, lebo sa to niekomu nepáči, aj keď ja celkom nerozumiem, prečo sa mu to, prečo sa mu to nepáči. Ale myslím si, že dodržiavanie pravidiel je potrebné. A porušovanie pravidiel je cesta do pekla.
No a potom tu máme okrem, okrem politických pravidiel, ktoré povedzme opozíciu zaujímať nemusia, nás ako koalíciu by zaujímať mali.
Máme tu aj nejaké pravidlá legislatívneho procesu. Samozrejme, že každý poslanec môže dať akýkoľvek návrh zákona, poslanec môže dať aj návrh nového Trestného poriadku kompletne. Ale takéto zmeny, to nie sú, nie sú nejaké čiastkové zmeny, nejaká, nejaká úprava, že posuniem nejaké percentíčko, zmením nejakú sadzbu, sú zmeny, ktoré nabúravajú celú koncepciu alebo menia celú, celú koncepciu väzby. A takéto zmeny, som presvedčený, že by mali prejsť riadnou prípravou. A tou riadnou prípravou je medzirezortné pripomienkové konanie nie k poslaneckému návrhu zákona, resp. k stanovisku vlády k poslaneckému návrhu zákona, ale riadne vládou alebo ministerstvom pripravené, prerokované v MPK a potom, potom v parlamente.
To je asi všetko.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v druhom čítaní uviedol návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii.
Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii, keďže je predpoklad, že núdzový stav v priebehu pár dní skončí a mimoriadna situácia bude pokračovať, a je potrebné, aby niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie boli zachované.
Obsiahlo sme o tom diskutovali v rozprave včera, takže nebudem ja tu už ďalej rozvádzať.
Ako vyplýva zo spoločnej správy, sú tam dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, ktoré, ako predkladateľ s nimi súhlasím.
Takže za mňa toľko.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Čepček, tak ešte raz to zopakujem. Vy ste žiadali, aby boli pripravené opatrenia alebo zmeny. My sme tie zmeny pripravili a keby boli pripravené a schválené a platné a účinné už šesť mesiacov, tak doteraz by sme tu ten núdzový stav mali a išli v núdzovom stave, akurát by sme to teraz už mali pripravené a neschvaľovali teda v skrátenom konaní, ale samotný, samotná táto úprava by nič nezmenila na tom, že kým boli potrebné opatrenia ako zákaz vychádzania, tak by bol potrebný aj núdzový stav, lebo to hospodárskou mobilizáciou nevyriešite.
Pán poslanec Suja, ja som povedal, že pri tom poslednom predĺžení som sa domnieval, že už nie je potrebné, aby bol zákaz vychádzania alebo zákaz zhromažďovania. Posledné predĺženie urobila vláda pred dva a pol týždňom zhruba, čiže o tom sme ešte nehlasovali. Keď sme naposledy vyslovovali súhlas s tým predposledným predĺžením, tak som bol za, aby sa to predĺžilo a bol som, bol som uzrozumený s tým, že sú tam aj tie opatrenia ako, ako obmedzenie, obmedzenie alebo zákaz vychádzania, ale jeden z vážnych dôvodov bol, že neboli sme pripravení na vypnutie núdzového stavu, a keď, keďže nebol, nebol nijaký iný návrh, ktorý by to riešil, no tak som sa podujal na to alebo spolupodujal na to, že niečo také, že niečo také pripravím.
Hovoríte, že vláda, vláda prijala bez odôvodnenia to predĺženie, ale keď to išlo do parlamentu, tak to odôvodnenie tam bolo, a to odôvodnenie bolo lepšie ako bývalo predtým a Ústavný súd posudzoval, či boli dôvody. Ústavný súd rozhodol, že boli dôvody, čiže vláda to dokázala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Myslel som, že ešte pár dní ten prestup pána podpredsedu Národnej rady Blanára do SaS-ky utajíme, ale keď pán poslanec Kuffa to už prezradil, no tak nebudeme zatĺkať. A ono to tak pán poslanec Kuffa povedal (reakcia z pléna), no ja neviem, ja dôverujem tomu, čo hovorí pán poslanec Kuffa.
Dobre. Už teda naposledy, už som chcel iba v rámci záverečného slova, ale keďže idem reagovať na to, čo hovorili kolegovia, tak považujem za korektnejšie dať im možnosť ešte na mňa zareagovať spätne.
Pán poslanec Čepček, no áno, rozdiel medzi nami je, že vy ste navrhovali, aby to vláda pripravila a my sme to pripravili. To je taký drobný rozdiel a je to narýchlo z dôvodu, že bolo to pripravené už pred pár týždňami, ale, ako som hovoril, viedli sme v rámci koalície diskusie o tom, ako to má vyzerať. A pokiaľ niekedy ste sa vy v rámci klubu snažili dohodnúť so svojimi kolegami, tak tiež asi nie vždy na všetkom ste sa, ste sa dohodli hneď. Chvíľu to, chvíľu to trvalo a opakujem, ja by som bol tiež rád keby, keby to išlo pred mesiacom, ale išlo to teraz. Je lepšie, keď to ide teraz, akoby to nešlo vôbec.
Pán poslanec Suja tu hovoril, že ako sme my všetci boli vždy proti predĺženiu núdzového stavu a potom sme zaň zahlasovali, tak ja som vždy hlasoval za vyslovenie súhlasu Národnej rady s predĺžením núdzového stavu a stojím si za tým.
A keď pán podpredseda Blanár hovorí, že som to kritizoval, tak som kritizoval dôkladnosť toho odôvodnenia, ale nespochybňoval som potrebu predlženia núdzového stavu. Pretože keď sa doteraz predlžoval núdzový stav, tak som bol presvedčený o tom, že núdzový stav je potrebný, že tie opatrenia, ktoré sú realizované na základe núdzového stavu, sú potrebné pre boj s pandémiou.
A tie dôvody boli rôzne, áno aj názory boli rôzne, aj v rámci poslaneckého klubu SaS boli rôzne názory. Pri tom poslednom predlžovaní už viacero poslancov malo pochybnosti alebo výhrady k tomu, aby sa predĺžil a nakoniec, teda s výnimkou kolegu Viskupiča, sme sa zhodli väčšinovo, že ešte stále je potrebné predlžiť núdzový, núdzový stav.
Pán poslanec Blanár alebo pán podpredseda Blanár hovorí, že však už sa to dalo dávno zmeniť a dalo sa bojovať s pandémiou bez núdzového stavu a týmto sa vlastne usvedčujeme a snažíme sa vyviniť. Z ničoho sa neusvedčujeme, z ničoho sa nesnažíme vyviniť. Ja si nemyslím, že sa dalo bojovať s pandémiou bez núdzového stavu. V tom uplynulom období núdzový stav bol potrebný a boli potrebné aj obmedzenia mobility, opatrenia, ktorými sa obmedzovala mobilita, ako obmedzenie slobody alebo zákaz vychádzania s výnimkami a zákaz zhromažďovania.
Som presvedčený, že to boli potrebné opatrenia. V tejto chvíli už nie som presvedčený o tom, že sú potrebné a už by som nezdvihol ruku za to, aby Národná rada vyslovila súhlas s predĺžením núdzového stavu. Myslím si, že to predĺženie posledné, ktoré urobila vláda, pokojne už mohlo byť bez týchto obmedzení, bez zákazu vychádzania, bez zákazu zhromažďovania. Ale pred tým, však si spomeňte, aká bola situácia, tam by nestačili iba opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré riešime teraz v novele zákona o hospodárskej mobilizácii.
A, pán podpredseda Blanár, ja s vami nesúhlasím ani v tom, že tá novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorá umožnila predlžovať núdzový stav, následne vyslovovať súhlas Národnej rade alebo podmieniť to následným súhlasom Národnej rady, robí z Národnej rady iba štatistu. Hovoríte tu o Českej republike, kde parlament musí vysloviť súhlas predtým, ako ho vláda predĺži. Ja priznávam, že mne by sa ten model páčil viac, aj som ho presadzoval, ale sme široká koalícia, museli sme sa dohodnúť a toto bol kompromis, na ktorom sme sa vedeli dohodnúť, pokojne to mohlo byť také riešenie, že by parlament vôbec do toho nevstupoval alebo by tá, ten vstup parlamentu bol ešte, ešte formálnejší. Toto je reálna forma kontroly, však sme tu zažili diskusie, myslím, že žiadny z členov vlády, ktorý sem predstupoval s návrhom na vyslovenie súhlasu, nespomína veľmi radostne na to, čomu tu musel čeliť.
Keď ste spomenuli Českú republiku, no tak v Českej republike to predĺženie núdzového stavu síce musí dopredu schváliť parlament alebo odsúhlasiť parlament, ale nemáte tam kontrolu prostredníctvom Ústavného súdu, akú máte u nás a akú ste mali, akú ste mali od začiatku.
Napokon hovoríte, že je to formalita, ale vláda predĺžila núdzový stav, predĺžila ho naposledy o 30 dní, už nie o 40 dní. Keby sme tu nemali parlamentnú kontrolu, tak trval by prinajmenšom tých 30 dní a keby vláda usúdila, že je potrebné ďalej, tak by ho pravdepodobne predĺžila ďalej, keby nebola prijatá takáto novela zákona o hospodárskej mobilizácii.
Vďaka tomu, že tu máme tú kontrolu parlamentom, hoci následnú, tak núdzový stav skončí už o pár dní. Nie je to formalita, prinútilo to vládu jednak zdôvodňovať svoje rozhodnutia, ale myslím si, že bez parlamentnej kontroly, bez toho, aby sme zaviedli parlamentnú kontrolu, tak je veľmi pravdepodobné, že by núdzový stav pokračoval dlhšie, ako reálne bude pokračovať teraz.
Ďakujem.

Pán poslanec Čepček, no môžem to aj tretíkrát zopakovať. Jedna vec je pandemický zákon a druhá vec je novela zákona o hospodárskej mobilizácii.
Pandemický zákon by mal predstavovať nejaké nové nastavenie opatrení realizovaných na boj proti pandémii, ktoré dnes sú upravené jednak v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočnej situácie, výnimočného stavu a núdzového stavu, ale aj opatrení, ktoré sú upravené v zákone na ochranu verejného zdravia, aby to bolo systematickejšie, aby to bolo predvídateľnejšie, aby tam boli nejaké limity zásahu do základných práv a slobôd, aby tam bola nejaká logickejšia hierarchia, ktorý orgán o čom rozhoduje, a to je vec, ktorá, samozrejme, a na tom sa zhodujeme všetci, nemôže ísť v skrátenom legislatívnom konaní, nemôže ísť bez medzirezortného pripomienkového konania.
To, čo navrhujeme v novele zákona o hospodárskej mobilizácii, je úplne jednoduchá úprava, ktorá je vo viacerých bodoch, ale v podstate celé je to iba o tom, že opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sú dnes realizované v núdzovom stave, bude možné realizovať aj v mimoriadnej situácii. Je to potrebné upraviť na viacerých miestach.
Núdzový stav skončí, mimoriadna situácia bude pokračovať. A áno, boli o tom rokovania, boli o tom rokovania v rámci koalície. Na koaličnej rade medzi právnikmi z koalície, boli o tom rokovania so zástupcami ministerstiev dotknutých a opakovane sa tam ten návrh menil. Nebola o tom verejná diskusia, diskutovali sme o tom vnútri a je to takto narýchlo preto, lebo ten núdzový stav už skončí. A keď skončí, bude dobré byť na to pripravený.

Pán poslanec Čepček, vystupujem v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať, nie v záverečnom slove. Chcem teda reagovať na vás, asi to bude dlhšie ako tie dve minúty, ktoré by som mal na faktickú poznámku.
Ak ste mali predstavu, že treba niečo zmeniť v zákone, no mohli ste vyvinúť iniciatívu. Toto nie je návrh vlády, o ktorom teraz rokujeme, toto je návrh poslancov, ktorý sme pripravili my. Zanalyzovali sme si zákon, pozreli sme si právnu úpravu a dospeli sme k záveru, že takýmto spôsobom je možné zabezpečiť, aby sa opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sú potrebné, aby boli zachované, mohli realizovať aj mimo núdzového stavu. To mohol urobiť prakticky ktorýkoľvek poslanec. Potom sme, samozrejme, že rokovali s rezortami, rokovali sme s koaličnými partnermi a výsledkom je návrh zákona. Ja by som bol tiež rád, keby sme o ňom rokovali v normálnejšom procese. Mohol ísť kľudne ako normálny zákon na túto schôdzu. Bol pripravený, len ešte nebol, neboli sme v rámci koalície dohodnutí, lebo sú tam niektoré veci, ktoré, na ktoré je legitímne mať rôzne názory, a teda nemali, nemali sme tú definitívnu, definitívnu formu.
Nie je pravda, že tento zákon by sa priamo týkal päť a pol milióna ľudí. Ide o opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sa týkajú veľkého množstva subjektov, ale teda predovšetkým zdravotníkov, nemocníc, zdravotníckych zaradení, zariadení sociálnych služieb a ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie. Čiže opatrenia realizované v rámci zákona hospodárskej mobilizácie nepredstavujú tak zásadný zásah do základných práv a slobôd takého množstva fyzických a právnických osôb ako napríklad núdzový stav so zákazom vychádzania alebo so zákazom zhromažďovania a napokon, ako som už spomenul, neriešime tu ani pracovnú, pracovnú povinnosť. Takže tie najzávažnejšie zásahy, ktoré boli viazané na núdzový stav, ostanú viazané na núdzový stav.
Pandemický zákon, ja s vami úplne súhlasím, že by bolo veľmi dobré, keby sme ho mali v septembri minulého roka napísaný alebo už rovno aj schválený, ale nemáme ho, a teda otázka je, že aké máme očakávania od pandemického zákona. Lebo ak v pandemickom zákone budú rovnaké opatrenia, ako sú dnes v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu, ktoré sa týkajú núdzového stavu, no tak potom sa to bude nejako inak, nebude sa to inak volať, nebude to núdzový stav, ale bude to pandemická situácia, nepôjdeme podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ale pôjdeme podľa pandemického zákona. A keď tam budú opatrenia ako zákaz vychádzania a zákaz zhromažďovania, tak predpokladám, že tí, ktorí si sú dnes nespokojní s tým, že je zákaz vychádzania alebo zákaz zhromažďovania, budú takisto nespokojní s tým, keď to pôjde podľa pandemického zákona a nie podľa ústavného zákona, čiže, aby to malo nejaký zmysel, tak, samozrejme, že v rámci pandemického zákona by to malo byť nejako usporiadané.
A nielen tieto opatrenia, ale všetky opatrenia nejakým novým spôsobom, ktorý bude jasnejší, prehľadnejší, bude mať nejakú hierarchiu, ktoré opatrenia robí vláda, ktoré opatrenia robí ministerstvo zdravotníctva, ktoré opatrenia robí Úrad verejného zdravotníctva, lebo dnes má Úrad verejného zdravotníctva rozsiahle právomoci. Môže zakázať hromadné podujatia alebo zakázať prevádzky na celom území krajiny prakticky na neobmedzenú dobu a nie je to viazané na núdzový stav a dokonca ani bezprostredne na mimoriadnu situáciu.
Čiže ja som za to, aby existoval nejaký pandemický zákon, kde budú nastavené jasne aj limity tých opatrení a bude nastavená hierarchia subjektov, ktoré sa k nim môžu vyjadrovať. Ale to nie je cesta ako pomôcť skôr ukončiť tento núdzový stav.
A áno, ja si pamätám, že vy ste volali o ukončení núdzového stavu a nahradení núdzového stavu nejakým iným zákonom vo februári. Ale teda ja som presvedčený, že vo februári ten núdzový stav bol opodstatnený. Rovnako pri všetkých doterajších predlžovaniach núdzového stavu som hlasoval za a bol som presvedčený, že to bolo potrebné, lebo boli potrebné aj tie opatrenia, ktoré smerovali k obmedzeniu mobility, ako bol zákaz vychádzania alebo zákaz zhromažďovania.
Môžeme sa baviť o miere, môžeme sa baviť o nejakom regionálnom rozlíšení, môžeme sa baviť o tých výnimkách, ako boli zadefinované, ale v zásade si myslím, že až doteraz, už teraz si myslím, že nie, ale až doteraz tie obmedzenia mobility napríklad zákaz vychádzania potrebné boli, a preto sme potrebovali núdzový stav. Keby sme mali iný zákon, ktorý by sa inak volal, volal by sa napríklad pandemický zákon, no tak by boli tie obmedzenia podľa pandemického zákona, ale boli by takisto, takisto realizované.
Čiže my dnes reagujeme na situáciu, v ktorej sme, že opatrenia hospodárskej mobilizácie ako riadenie nemocníc, reprofilizácia lôžok, núdzové zásobovanie, použitie štátnych hmotných rezerv sú nejakým spôsobom naviazané na núdzový stav. A domnievame sa, myslím si, že na tom už je zhoda v spoločnosti a aj na politickej scéne, že núdzový stav by mal skončiť a toto je cesta ako ukončiť núdzový stav bez toho, aby, aby sa tieto opatrenia, ktoré sú naďalej potrebné, museli zrušiť alebo nejakým spôsobom ťažšie zrealizovali. Je to pomerne malá novela zasahujúca do zákona o hospodárskej mobilizácii a v podstate umožní, aby opatrenia hospodárskej mobilizácie bežali naďalej nie v núdzovom stave, ale v mimoriadnej situácii.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja tiež osobitne ďakujem právničke Slávke Henčekovej, ktorá teda nielen spracovala tú analýzu, o ktorej som hovoril vo vystúpení, a toho, akým spôsobom sú realizované opatrenia protipandemické a nakoľko sú naviazané na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu, ale aj sa teda významnou mierou podieľala na príprave toho návrhu zákona. Z veľkej časti je to práve, práve jej práca s nejakou mojou pomocou alebo asistenciou, alebo v spolupráci so mnou.
A chcem teda povedať, že aj to, že vôbec dochádza k tejto zmene, je výsledkom aj zmeny ústavného zákona o bezpečnosti štátu, kde sme zaviazali vládu, aby v prípade, že bude predlžovať núdzový stav, aby vždy si vyžiadala súhlas Národnej rady a, samozrejme, že ten súhlas Národnej rady musí byť odôvodnený. Tak vlastne tie informácie o tom, že prečo je nutné predlžovať núdzový stav, ktoré pred tým mala k dispozícii iba vláda, keď o tom rozhodovala, a niektoré z nich komunikovala, niektoré z tých dôvodov nekomunikovala, ale bolo to také veľmi sporé. Tak ako chodila s tými návrhmi na vyslovenie súhlasu do parlamentu, tak tie odôvodnenia boli čoraz prepracovanejšie, a teda aj z nich sme sa dozvedeli, ktoré sú tie opatrenia, ktoré je potrebné realizovať, ktoré sú naviazané na núdzový stav.
Vďaka tomu, aj vďaka tomu sme potom mohli pristúpiť k tomu, že navrhujeme legislatívnu úpravu, aby neboli tie opatrenia viazané iba na núdzový stav. Samozrejme, tie z tých opatrení, ktoré nie je potrebné, aby boli viazané na núdzový stav, lebo niektoré, samozrejme, tie závažnejšie, naďalej budú.

Vážená kolegyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol, a teda trošku bližšie odôvodnil návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii.
Ide o návrh, ktorý umožní zrušiť núdzový stav bez toho, aby sa to nejako negatívne dotklo opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sú realizované v rámci boja proti pandémii. Už dávnejšie sa vedie diskusia o tom, aby sa prijala nejaká legislatívna úprava, ktorá by umožnila realizovať tieto opatrenia aj mimo rámca núdzového stavu, na ktoré, na ktorý sú dnes tieto opatrenia, teda niektoré z týchto opatrení, naviazané. Hovorilo sa o tom, že by mohol byť schválený pandemický zákon, ale teda prijatie pandemického zákona je vec, ktorá si vyžaduje väčšiu diskusiu, pretože malo by ísť o nejaké systematické upravenie vzťahov, rozhodovacích procesov, opatrení a ich limitov v rámci pandémie, ktoré by nanovo usporiadalo opatrenia a kompetencie jednotlivých orgánov, aby to malo zmysel, aby to malo hlavu a pätu. A takáto vec, samozrejme, si vyžaduje dlhšiu prípravu a potom aj normálny legislatívny proces, nie skrátený legislatívny proces.
Novelu, s ktorou prichádza skupina poslancov zo štyroch koaličných strán, líši od uvažovaného alebo zamýšľaného pandemického zákona to, že ide o pomerne jednoduchú legislatívnu úpravu, ktorá sa týka zákona o hospodárskej mobilizácii, a teda jej podstatou je to, že opatrenia, ktoré sú dosiaľ naviazané na núdzový stav, budú po novom naviazané aj na mimoriadnu situáciu.
Núdzový stav predstavuje výrazný zásah do základných práv a slobôd. Na Slovensku bol opakovane vyhlásený s účinnosťou od 1. októbra, a teda súvisle trvá už viac ako sedem mesiacov. Novelou ústavného zákona č. 414/2020 s účinnosťou od 29. decembra 2020 došlo k zmene úpravy núdzového stavu obsiahnutej v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v tom zmysle, že s predĺžením núdzového stavu musí vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky.
Národná rada na základe tejto právnej úpravy doposiaľ už trikrát vyslovovala súhlas s predĺžením núdzového stavu a vláda obvykle odôvodňovala potrebu predĺžiť núdzový stav aj tým, že je nutné realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, resp. ich zachovať.
Ďalšími dôvodmi, ktoré boli uvádzané, boli obmedzenia mobility prostredníctvom zákazu vychádzania a zákazu zhromažďovania. Tieto opatrenia, ale nie sú opatreniami hospodárskej mobilizácie a sú a naďalej zostanú viazané na núdzový stav. Analýzou Právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorú spracovala právnička Slávka Henčeková, poslanecká asistentka nášho kolegu Jána Benčíka, bolo zistené, že opatrenia v súvislosti s bojom proti pandémii COVID-19 sú obvykle viazané nielen na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu.
Táto úprava je obsiahnutá napríklad v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zákone č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane, zákone č. 311/2001 Zákonník práce, v zákone o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, v zákone o elektronických komunikáciách či v zákone o verejnom obstarávaní. Čiže nie iba, nie iba jeden zákon, nie iba dva zákony, ale viacero zákonov, pričom v týchto zákonoch neexistuje viazanosť iba na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu.
Mimoriadna situácia bola vyhlásená na Slovensku 12. marca 2020, teda na začiatku pandémie a trvá odvtedy nepretržite. Je pravdepodobné, že pandémia len tak rýchlo nezmizne a viaceré opatrenia, ktoré sa prijímali, bude potrebné realizovať aj naďalej.
Podľa aktuálne platného nariadenia vlády č. 269/2020 Z. z. sa v súčasnosti realizujú mnohé opatrenia hospodárskej mobilizácie, napríklad organizácia výroby a organizácia služieb, použitie štátnych hmotných rezerv, pracovná povinnosť a podobne. Vláda ako štátny orgán v prvom rade zodpovedný za riadenie boja proti pandémii a prijímanie opatrení trvá opakovane pri predlžovaní núdzového stavu na tom, že opatrenia hospodárskej mobilizácie sú na jej zvládnutie nevyhnutné. Nami predkladaný návrh zákona umožňuje väčšinu z opatrení hospodárskej mobilizácie zachovať aj v prípade, že by núdzový stav skončil, čo možno predpokladať už v priebehu najbližších dní. Postačujúca pre pokračovanie týchto opatrení by po novom bola mimoriadna situácia. Z toho dôvodu sa navrhuje v príslušných ustanoveniach zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré sú zatiaľ viazané na núdzový stav alebo výnimočný stav, doplniť aj viazanosť na mimoriadnu situáciu.
Výnimkou z doteraz realizovaných opatrení hospodárskej mobilizácie je pracovná povinnosť. Tá bude aj naďalej viazaná aspoň na núdzový stav, teda nebude ju možné nariaďovať počas mimoriadnej situácie. Taktiež sa navrhuje zachovať realizáciu organizácie dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaja s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, ochrany životne dôležitých zdrojov a ochrane, ochrane objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov aspoň v núdzovom stave, teda nie v mimoriadnej situácii.
Mimoriadna situácia je už v súčasnosti súčasťou zákona o hospodárskej mobilizácii a je obsiahnutá v pojme krízovej situácii, ktorý je vymedzený v § 1 zákona o hospodárskej mobilizácii prostredníctvom odkazov na článok 1 ods. 2 až 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu a núdzového stavu a na § 2 písm. a) zákona č. 387 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
Ten odkaz na článok I ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu vymedzuje základné úlohy verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa toho odkazu na zákon o riadení štátu mimo vojny a vojnového stavu zasa sa hovorí, že na účely zákona sa krízovou situáciou mimo vojny a vojnového stavu rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená a narušená bezpečnosť štátu, a ústavné orgány môžu po splnení podmienok stanovených v ústavnom zákone alebo v osobitnom zákona na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Je tam odkaz na vymedzenie mimoriadnej situácie v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krízovou situáciou sa na účely zákona o hospodárskej mobilizácii už dnes rozumie okrem obdobia vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu aj obdobie mimoriadnej situácie a keď sa v zákone používa pojem krízová situácia, tak zahŕňa týchto päť stavov alebo situácií.
Schválenie nami predkladaného návrhu zákona vytvorí predpoklady pre skoršie skončenie núdzového stavu, lebo vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie prestane byť viazané na jeho trvanie. Zároveň bude možné teraz a aj do budúcna realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie aj mimo núdzový stav a nebude preto nutné len kvôli opatreniam hospodárskej mobilizácie vyhlasovanie núdzového stavu, ktorý predstavuje vážnejší zásah do základných práv a slobôd než mimoriadna situácia.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácie a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Ondrej Dostál, Ján Benčík, Petra Hajšelová, Jana Bittó Cigániková, Juraj Šeliga, Milan Vetrák a Miloš Svrček.
Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii.
Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné miesta a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, podnikateľské prostredie ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Viac o obsahu poviem potom v rámci rozpravy.
Ďakujem.