Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Hus, súhlasím s vaším názorom, že národný cintorín by mal zostať iba v Martine, nakoľko martinský cintorín spĺňa aj kapacitne, aj z historického hľadiska všetky tieto náležitosti, ako bolo vo vašom prednese uvedené. Neznamená to však, že by som chcel dávať nejako do úzadia historickú hodnotu Ondrejského cintorína, ale čo sa týka národného cintorína, tak už mnohí velikáni predo mnou to povedali, ale skúsim to zopakovať, že Martin má národný cintorín a národný cintorín má Martin.
Takže z tohto dôvodu by som chcel naozaj apelovať na predkladateľov tohto návrhu zákona, aby tento návrh zákona buď to stiahli, alebo snažili sa nájsť hlavne s umeleckou obcou, predstaviteľmi mesta Martin a príslušnými inými inštitúciami, ktoré k tomuto návrhu zákona majú určite čo povedať, nejaké spoločné stanovisko, nejaký konsenzus, aby jednoducho nevznikali v spoločnosti, ktorá je už takto veľmi, veľmi polarizovaná touto vládou, ešte iné vášne, ktoré vznikajú teraz ohľadne martinského cintorína. Spomeniem len petíciu, ktorú už začali zbierať občania, aby naozaj iba martinský cintorín bol uvedený ako národný cintorín.
Čiže ešte raz skúsim apelovať na predkladateľov návrhu zákona, nechajme martinský cintorín martinským cintorínom, nechajme ho národným cintorínom a Ondrejskému cintorínu skúsme nájsť nejaké iné uplatnenie alebo iný štatút, ale nezavádzajme, aby aj Bratislava mala národný cintorín, naozaj to nie je potrebné.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ako predkladateľke tohto návrhu sa vám chcem naozaj veľmi pekne poďakovať, že tento návrh zákona bude v pléne Národnej rady Slovenskej republiky predložený, predkladaný a určite bude schválený, pretože týmto zákonom sa odstráni táto sociálna nespravodlivosť. Niekto si možno povie, že 5 %, čo to je? No, ale je to dosť. Keď, nebudem dehonestovať žiadne povolanie, ale keď má nárok na 75 % zdravotná sestra, učiteľka, opatrovateľka, upratovačka, pekárka, cukrárka, to je absolútne jedno, prečo by to nemala mať na to nárok vojačka, policajtka, hasička a mnohé iné služobné povolania.
Takže naozaj za naše zoskupenie môžem povedať, že tento návrh zákona určite podporíme a vidíme v tom naozaj odstránenie tohto sociálneho nepomeru, tejto sociálnej nezrovnalosti.
A ďakujem ešte raz.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ak sa bavíme o tom, že problémom zalesňovania je vlastne pandémia COVID-u-19, tak položme si inú otázku: Prečo nie je pandémia COVID-u-19 aj problémom ťažby? Čiže keď dokážu ťažiari ťažiť v čase pandémie, tak ja nevidím dôvod, prečo by v spoločnosti alebo ľudia zodpovední za výsadbu lesného porastu nedokázali vysádzať patričné a adekvátne množstvá lesných stromov na vyrúbaných plochách, tak ako to bolo donedávna. Čiže táto problematika je mi naozaj veľmi blízka, pochádzam zo severovýchodného Slovenska, kde tých lesov ešte, chválapánubohu, máme dosť, aj sa ťaží, aj sa sadí, aj sa vysádza teda, a naozaj tie čaty, ako ste rozprával, ktoré tieto mladiny vysádzajú, tak nepracujú v nejakom blízkom kontakte. Jednoducho, ten človek od toho človeka ďalšieho je na dostatočnej vzdialenosti, aby jednoducho tam nedochádzalo k nejakému priamemu kontaktu, čiže, keď sa tu budeme baviť o tejto pandémii. Ale ja naozaj nevidím dôvod alebo problém, aby sme nemohli postupovať takýmto spôsobom.
A nechávať zase nejakú príliš dlhú lehotu na samovýsadbu lesa, ako súhlasím so slovami kolegu Suju. Áno, naozaj to drevo, ktoré sa prirodzene omladí, prirodzene vysadí, má väčšiu kvalitu, vyššiu kvalitu, ako je to drevo, ktoré je zo škôlky a je priamo nasadené. Ale naozaj skúsme sa pozrieť na to zo strany nielen toho ťažiara, ale aj ľudí, ktorí jednoducho dobre chcú hospodáriť v tých lesných porastoch, ale nie je im to umožnené. Čiže ja naozaj by som bol skôr za tie prísne lehoty, ktoré by naozaj umožňovali to prirodzené aj zmladenie, ale zároveň aj prísne zalesňovanie, tak ako tuná bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Miro, veľmi dobre si zhodnotil tento bod v tomto návrhu zákona, ktorý sa naozaj týka špekulatívneho, určite špekulatívneho nezalesňovania, respektíve nerevitalizácie týchto holorubov, ktoré nastanú po úplnej ťažbe dreva. A treba tuná poznamenať, že určité skupiny podnikateľov, obyvateľov, ktorí naozaj len ťažia drevnú hmotu, ale nemajú príliš veľký záujem o následnú revitalizáciu alebo následné zalesňovanie týchto holorubov, tak tí budú naozaj donekonečna len žiadať o zalesnenie, žiadať o zalesnenie, žiadať o zalesnenie. Ja by som bol v tomto možno ešte tvrdší, po vyťažení drevnej hmoty z pozície ministerstva by som tam určil presný termín, do koľkých mesiacov alebo do koľkých rokov, samozrejme, nenaťahujme to na extrémne dlhý čas, povedzme do dvanástich mesiacov daný ťažiar musí bezpodmienečne na ministerstvo dať návrh, do koľkých mesiacov je schopný tento holorub zalesniť, aby daná lokalita alebo daná parcela bola uvedená minimálne do pôvodného stavu, aspoň čo sa týka zalesneného množstva alebo zalesneného, zalesnenej dreviny. Takže ak bude zapracovaný tento tvoj návrh zákona, tak verím tomu, že poslanci za hnutie Republika tento návrh zákona určite podporia.
A dovolím si povedať, že tento návrh váš zákona, pán minister, je celkom dobrý, len dajme priestor na zapracovanie tejto výnimky alebo tejto poznámky a naozaj ho nemáme dôvod a problém podporiť.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Miro, naozaj si zhodnotil vo svojom príspevku to, na čo si už apeloval na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a to to, že si vlastne dával na piedestál slávy tento úžasný zákon, ktorý tuná prišiel do pléna Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, pretože pán minister Doležal tvrdil, aká je to krátka doba, aké je to vlastne nemožné do 60 dní vymôcť pokutu od užívateľa diaľnic. Ale pozrime sa na okolité krajiny, do 14 dní, či už je to Maďarsko, Česká republika, Švajčiarsko, alebo Rakúsko, tieto krajiny do 14 dní vám vedia poslať na adresu vášho trvalého bydliska pokutu bez akýchkoľvek problémov. Na Slovensku sa to nedá. No niekde je asi chyba a určite nebude chybou terajší zákon, ale asi neschopnosť ministerstva a ministerských úradníkov.
Vláda opäť zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania a poslanecký zbor Slovenskej republiky zložený z poslancov vládnej koalície im to aj naďalej umožňuje a naďalej im to trpí a tento inštitút im naďalej umožňuje bezhlavo a bezbreho zneužívať. Z Prezidentského paláca však prišiel zdvihnutý prst, akási výstraha v podobe nepodpísania tohto zákona a to už by malo byť dosť veľkým a dosť značným mementom, že táto vláda naozaj zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania naozaj úbohým spôsobom.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozrime sa už naozaj pravde do očí, poďme riešiť zákony v takomto, v takomto procese, aký je naozaj nastavený, a naozaj nezneužívajme tento inštitút skráteného legislatívneho konania.
Čiže ešte raz, 60 dní na vymôcť pokutu je, myslím si, že je dostatočne dlhý čas, takže aj na Slovensku by sa to malo dať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Suja, áno, tvoje slová si, žiaľ, prišlo vypočuť len veľmi málo poslancov vládnej koalície, ktorí by tuná mali byť, keď už sa tu nenachádza žiaden člen vlády a mali by ti oponovať, mali by argumentovať prečo, začo, načo, ale jednoducho nie je tuná záujem príliš ani odborne, ani horlivo, ani nejako platonicky obhajovať alebo degradovať tento plán obnovy, ktorý je naozaj len slabým odvarom toho, čo sme tu mali v pléne Národnej rady Slovenskej republiky už dávno mať. Mali sme to mať dávno preštudované, prečítané a hlavne malo sa o tomto pláne obnovy diskutovať, tak ako bolo povedané, celé leto. Mali byť do toho zapojení nielen poslanci koalície, nielen poslanci opozície, ale malo sa to týkať odborových zväzov a združení zamestnávateľov, zamestnancov, poľnohospodárov, dôchodcov, zdravotníkov, učiteľov a mnohé iné odborné organizácie. Mnohé iné subjekty mali byť zapojené do tohto plánu obnovy.
No ale čo sa stalo v lete namiesto diskusií? No nestalo sa nič, absolútne nič. Tento dokument sa odohráva v takejto tajnosti, ako keby sme stavali opäť Noemovu archu a nikto o tom nesmie vedieť, ale ja sa pýtam prečo. Veď tento dokument má byť naozaj verejný, má byť verejne prístupný všetkým občanom Slovenskej republiky, každý by mal mať právo sa k nemu vyjadriť, pretože sa to týka bezprostredne aj fungovania celej spoločnosti. No ale, žiaľbohu. Členov vlády toto nezaujíma, argumenty opozície sú v tomto prípade hluché, slepé, pretože vládna koalícia si ide aj naďalej svoje.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Miro, veľmi pekne si zhodnotil túto naozaj zložitú a komplikovanú situáciu, do ktorej nás dohnala svojimi neuváženými krokmi vláda Igora Matoviča. A ako si správne poznamenal, zlé manažovanie tejto koronakrízy neprinieslo skoro žiadne výsledky. Česť, česť niektorým segmentom, česť niektorým ministerstvám, ktoré túto situáciu zvládajú ako-tak s odretými ušami, ale trošička to zvládajú. Ale sú tu ministerstvá a ministerské odvetvia, kde je toto zlyhanie fatálne a má totálne ničivé následky na celú slovenskú populáciu. Je to jednoducho už stokrát povedaná pravda, ale musím ju zopakovať opäť, výsledky nemáme žiadne, pretože jeden do seba zahľadený sociopat si robí z celej tejto koronamašinérie jednu One Man Show. Ten človek sa volá Igor Matovič.
Spomenul si, Miro, vo svojej reči priame zadania. Áno, súhlasím, je to pravda. Priamym zadaním táto vláda obstaráva možné aj nemožné. Jednoducho obchádzajú verejné obstarávania, všetko zadávajú svojim spriazneným kamarátom, kamarátkam, firmám, firmičkám a biznis nech ide ďalej.
Ministerstvo zdravotníctva, keď malo riadiť túto naozaj zložitú pandemickú situáciu, malo jednoducho dať nejaké odporúčania obvodným lekárom, akým spôsobom liečiť týchto pacientov, pretože títo lekári boli lekári prvého kontaktu. A aké bolo odporúčanie nášho ministra, ktorý je jednoducho, ten jednoducho úžasný človek? Zatvorte ordinácie, nikoho tam nepustite, pretože neviete, kto je pozitívny, kto nie a ordinujte cez maily, cez telefón. Jednoducho takto sa kríza nerieši.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Šefčík, mal ste pravdu v tom, že občania túto pandémiu alebo epidémiu, alebo môžeme to nazvať akokoľvek, na jar naozaj zvládli. Nezvládla ju táto vláda, nezvládla ju vláda minulá, ale zvládli ju občania, pretože verili tomu, verili informáciám, ktoré dostávali, ktoré mali, že v prípade nejakých ústupkov, ktoré museli urobiť v tomto čase, do pár týždňov sa všetko vráti do pôvodného, kultivovaného, normálneho stavu. Ale to sa neudialo, pretože vláda v lete spala, vláda spala na jeseň, vláda prespala zimu a vláda začína spať opäť aj na túto jar. Takže nedávajme dokopy hrušky s jablkami, je to veľmi slabo pomenované nejaké opatrenie, ktoré vy ste tu mal argumentovať, ale namiesto toho ste tu pospomínal Sovietsky zväz, Černobyľ, Pripiať, 17. november, ohrozenie, hrdinovia, štát má chrániť občanov. Čo to malo spoločné s predlžovaním tohto nezmyselného a umelo udržiavaného núdzového stavu? Jednoducho nikto, kto je príčetný, nikdy nemohol a nebude popierať, že je tu nejaká vírusová infekcia, ktorá je pre značnú časť populácie nebezpečná, ale tých ľudí je naozaj minimum z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Obhajoval ste tu donekonečna rúška a ich nosenie, rúška a ich nosenie, rúška a ich nosenie. V decembri minulého roku Svetová zdravotnícka organizácia na čele s tým geniálnym lekárom etiópskeho pôvodu, ktorého tam Číňania umelo dosadili, sami priznali, že nosenie rúšok v žiadnom prípade nechráni pred CoV-SARS-19.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, čiže vo svojom prejave ste spomenula príklad Francúzska a tvrdíte, že vlastne pokuty, ktoré budú udeľované občanom alebo mali byť udeľované občanom Slovenskej republiky vo väčšej miere a mali byť dôslednejšie kontrolované činy občanov Slovenskej republiky, sú jediným riešením, ako tomuto stavu predísť, ako tento stav zmeniť alebo ako dosiahnuť lepšie čísla a kvalitnejšie výsledky. V žiadnom prípade s týmto vaším názorom nemôžem súhlasiť, pretože občania Slovenskej republiky sú pokutovaní už veľmi, veľmi dlho. Čiže skutočne od septembra, od októbra sú pokutovaní takým spôsobom, že je to už naozaj neúnosné. Je pokutovaný každý jeden občan, či je to dieťa, či je to dospelý človek, či je to zamestnanec, či je to zamestnávateľ, či je to opatrovník, či je to opatrovaný, každý jeden občan pracujúci, nepracujúci, vykonávajúci živnosť alebo fungujúci v zamestnaneckom pomere je pokutovaný. Pretože všetci sú obmedzovaní na svojich základných ľudských právach a slobodách a dávanie ešte pokút a dôsledné nejaké ešte sledovanie, či niekto porušil hento, či niekto porušil toto, tak hlúpe nastavenia v tomto núdzovom stave, ktoré sú, ľudia to nebudú dodržiavať. V žiadnom prípade to nebudú dodržiavať, pretože tohto núdzového stavu, pani kolegyňa, má značná časť populácie, blížime sa k 80 %, ktoré tvrdia dosť, stačilo, jednoducho nevládzeme, neveríme tomuto systému, neveríme tejto vláde a výsledok sa dostaví takým spôsobom, že naozaj môžeme všetci otvárať oči, čo sa tu ešte môže udiať. Toto nie je riešenie.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Marek, vo svojom príspevku si poznamenal, aký je dôležitý šport, aká je dôležitá telesná zdatnosť, aký je dôležitý prístup rodiny, štátu v tomto segmente. Áno, je to viac ako dôležité, pretože iba zdravý jedinec, či už je to jedinec mladší alebo starší, dokáže odolávať a čeliť rôznym vírusom, rôznym chorobám a rôznym nástrahám adekvátne a lepšie. To je účel športu, telesnej výchovy alebo športovej prípravy v rámci športových tried, ktoré ešte niekde na Slovensku máme. Zdravý mladý človek dokáže naozaj hravo prekonať akúkoľvek chorobu, ktorá nie je civilizačná, ale bavíme sa o jednoduchých vírusoch, nebavíme sa teraz o covidovej epidémii, ktorá tuná je. Ale zdravý, mladý jedinec, mu musí byť jednoducho dovolené a umožnené športovať.
Vezmem do príklad, jednoduchý príklad zo susedného Maďarska. Mládežnícke kategórie v akomkoľvek športe, nebol tam jeden jediný deň ako na Slovensku, aby mali obmedzené športovanie. Či už to bolo v exteriéri alebo v interiéri. Neviem, buď sú tie maďarské deti odolnejšie, buď sú úplne iné, ako tie slovenské, ale ja si myslím, že len takýmto spôsobom dokážeme deti zoceľovať a deti budovať k lepšiemu zdraviu a väčšej odolnosti.
Čo sa týka školy a školstva, v mnohých krajinách na západe sa rúška nenosia, v triedach už vôbec nie. Sú povinné v určitých segmentoch, ako je obchodné centrum alebo nákup potravín, ale v žiadnom prípade tam nie sú v školách. Spomeniem Belgicko, Holandsko, nie sú tam.