Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Miro, v tvojej rozprave si spomenul najmä problémy, ktoré sa tuná dejú v pléne Národnej rady Slovenskej republiky už tretí deň. To znamená, totálny nezáujem pracovať predovšetkým poslancami vládnej koalície, ktorí úplne ignorujú program danej schôdze, nezúčastňujú sa či už ako predkladatelia, alebo ako spravodajci predkladaných vládnych návrhov zákonov. A tieto zlé, choré a zvrátené vzťahy, ktoré tuná vládnu v rámci, nemyslím tým opozíciu a koalíciu, ale v rámci vnútrostraníckych nejakých vzťahov, sú viac ako zložité a viac ako komplikované.
Brzdíte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, celý chod Národnej rady. A občania Slovenskej republiky, ktorí vám dali mandát, ktorý vás posunuli do Národnej rady, od vás očakávajú, že sa budete naozaj zodpovedne nielen pripravovať, zodpovedne vystupovať a zodpovedne konať. Toto z vašej strany nie je zodpovedné a je to úplná, úplná hanba, keď jeden zo 150 poslancov tohto pléna sa správa tak, ako sa správa. Tým myslím naozaj pána kolegu Pročka, ktorý úplne ponížil poslanecký stav na samé dno.
Už viac ako dve hodiny sa tuná uráža kultivovaný prejav, ktorý tuná predniesol na začiatku pán kolega Blanár, ktorý žiada len jednu jednoduchú vec, aby všetci traja najvyšší ústavní činitelia vystúpili pred slovenským národom a obhajovali nezmyselné a donekonečna pretrvávajúce predlžovanie núdzového stavu, aby národ ukľudňovali, práve robia úplný opak.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Blaha, tak ako ste naozaj povedal, nikde v okolitých krajinách nie je pomoc pre občanov domovského štátu tak úbohá, ako je to práve na Slovensku. Pán exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Krajniak stále vo všetkých diskusných reláciách rozpráva o tom, dali sme pomoci toľko, dali sme pomoci hentoľko, pomoc šla živnostníkom, pomoc šla zamestnávateľom, pomoc šla zamestnancom, ale tieto vaše fakty, ktoré zverejnil tento naozaj striktne liberálny časopis, hovoria o niečom inom. Pomoc Slovenskej republiky svojim občanom je naozaj veľmi, veľmi mizivá a myslím si, že krajiny, ktoré skončili v tom piatom stupni, sa už naozaj nemôžu rovnať asi s nikým.
Čo sa týka zlyhania vlády pri nákupe vakcín, o tom sa nebudeme musieť ani baviť, pretože ak občania majú záujem o vakcináciu, tak vláda má povinnosť zabezpečiť vakcínu všetkým občanom, ktorí o to majú záujem. Ja tento záujem nemám, nemal som a mať ho ani nebudem, ale sú tu desiatky, stovky, tisíce, desaťtisíce občanov, ktorí sa zaočkovať dať chcú, ale vláda zlyháva.
Čo sa týka ľudí, ktorí v tomto čase naozaj živoria a čakajú od tohto nášho štátu pomoc, tak táto pomoc sa nedostáva. Ale skúsme sa zamyslieť nad jednou základnou, elementárnou slušnou vecou - kto je za toto všetko zodpovedný?

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Susko, veľmi pekne sa vám chcem poďakovať, rovnako ako pánovi Blanárovi, za váš kultivovaný prejav a za vysvetlenie dôvodov, prečo by Národná rada Slovenskej republiky tuná v pléne mala prijať toto uznesenie, pretože to, čo sa už naozaj deje na území Slovenskej republiky, je viac ako neúnosné.
To, že nám tu zlyháva vláda, to už občania vidia 12 mesiacov. To, že prezidentský palác je úplne ticho a absolútne sa pani prezidentka nezaujíma o dianie v našej spoločnosti, na to si už občania tiež zvykli. Ale to, že nám tu už druhý deň, možno už aj tretí, ak dnešný deň bude pokračovať v duchu predošlých dvoch, kolabuje plénum Národnej rady Slovenskej republiky, to je výsledkom vládnutia tejto neschopnej skupinky amatérov, česť výnimkám.
Spomínal ste vo svojej rozprave, že uznesenie vlády zo 17. marca o predĺžení núdzového stavu nie je nikde podchytené. Áno, máte pravdu, pretože donedávna dôvody na predlžovanie núdzového stavu boli vždy podchytené, ale teraz na základe ústneho podania sa núdzový stav predlžuje.
Tento organizovaný chaos ako model vládnutia Igora Matoviča je jednoducho už totálne neúnosný a občania Slovenskej republiky, ktorí už ani nevedia ako ďalej, sú jednoducho bezradní, ale tejto vláde je to absolútne jedno. Jeho infantilné a detinské správanie je už donebavolajúce a tento psychicky narušený jedinec je hanbou Slovenskej republiky a dovolím si povedať, že takéhoto premiéra si história strednej Európy bude pamätať naveky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Áno, Miro, tak ako si sa tu snažil apelovať či už na koaličných, či už na opozičných, ale predovšetkým na opozičných poslancov. Týka sa to hlavne poslancov OĽANO a SaS, pretože kvôli tomu, že títo poslanci, ktorí sú buď predkladateľmi, alebo spravodajcami pri bodoch programu, teda pri poslaneckých zákonoch, ktoré tuná sme mali predkladať, včera prepadlo 11 bodov, dnes to je, myslím, už 9 bodov, čiže včera už povedali niektorí páni poslanci, ktorí sú tu dlhé roky, že toto si ešte nepamätajú, aby takto bola Národná rada Slovenskej republiky a plénum Národnej rady Slovenskej republiky nefunkčné a doslova dysfunkčné.
Čiže, prosím vás pekne, hlavne naozaj chcem apelovať na vládnych poslancov zo skupiny OĽANO, aby zahodili nejaké osobné vzťahové animozity, ktoré tuná po budove Národnej rady Slovenskej republiky tamtamy rozprávajú, že táto nepôjde robiť predkladateľku tej, pretože, lebo sa k nej správala takto alebo kdesi krivo na ňu pozerala. Prosím vás pekne, veď nebuďme ako deti v materskej škôlke. Naozaj sa tuná snažíme nielen sedieť, ale svedomito sa pripraviť do každej jednej rozpravy, reagovať na každý jeden, či už je to vládny, alebo poslanecký návrh zákona, nemyslím len kritikou.
A tí, ktorí naozaj našu prácu vidíte alebo snažíte sa možno trošku aj oceniť z koaličných radov, tak vidíte, že nie sme sústavne len kritickí, ale snažíme sa naozaj vecne k danej problematike pristupovať. Ale takýmto spôsobom sa nedopracujeme nikde. Nejde tu len o ten stratený čas, ktorý by sme vedeli využiť oveľa rozumnejším spôsobom, ale toto je čistý chaos. A súhlasím aj s pánom kolegom Borguľom, že aj vedenie Národnej rady Slovenskej republiky robí obrovskú chybu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Miro, tvoja posledná veta vlastne bola tou otázkou, ktorú som chcel vlastne tebe aj smerovať, resp. pánovi ministrovi. Áno, výkup pozemkov od nejakej spriatelenej firmy alebo spoluparticipujúcej firmy priamo pre štát je naozaj nie veľmi dobrým a nie veľmi vhodným riešením, pretože ak by štát priamo vykupoval tieto pozemky od vlastníkov pozemkov, tak ten vlastník pozemku môže byť naozaj ohodnotený nielen cenou, ktorá je určená za vyvlastnenie pozemku, ale naozaj sa môžme baviť o cene, ktorá má patričnú hodnotu a jej cena môže byť o niekoľko násobkov vyššia. Čiže budú spokojné obe strany. Bude spokojný štát, že získa pozemok, parcelu, o ktorú má záujem, o ktorej vie, že bude cez ňu ísť dôležitá komunikácia alebo bude na nej vybudované iné verejnoprospešné a pre štát veľmi potrebné zariadenie alebo fabrika, alebo jednoducho dajaký závod strategického významu.
Ale na druhej strane musíme brať do úvahy aj toho vlastníka pozemku, ktorého rodina desiatky, možno stáročie, desiatky rokov alebo až stáročie tento pozemok vlastní a je niekedy dosť problematické ten, možno ani nejde tak naozaj o peniaze v tomto prípade, ale naozaj o tú citovú väzbu na tú, na tú lokalitu, kde ten pozemok bude niekedy naozaj za nie vhodnú alebo výhodnú cenu od štátu odkúpený.
Súhlasím, štát má predkupné právo, čo sa týka týchto pozemkov, ale skúsme dbať a myslieť aj na tú stránku toho pôvodného vlastníka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Áno, pán poslanec Richter, súhlasím, že odbyrokratizovanie drobných živnostníkov, drobných firiem, ale aj veľkých závodov je viac ako potrebné, pretože táto byrokracia týchto zamestnávateľov doslova a do písmena ničí, pretože nie je nič horšie, ako keď štát vyžaduje od zamestnávateľa, ktorý zamestnáva nie jedného, nie dvoch, ale desiatky až stovky zamestnancov, ktorí vytvárajú naozaj pre tento štát hodnoty, a štát ich naďalej zaťažuje úplnou byrokraciou. Čiže toto by bola naozaj veľmi dôležitá vec, ktorou by sme sa mali zaoberať. A ja budem len veľmi rád, ak to bude zahrnuté alebo zapracované v rámci pripomienok do tohto vládneho návrhu zákona.
Čo sa týka tvojho dodatku, Miro, čo sa týka živnostníkov, tak áno. V dnešnej dobe byť živnostník to je "byť živorník", pretože živnostníci naozaj musia veľmi dobre rozmýšľať, čo si kúpia, ako si to kúpia, za čo si to kúpia, pretože ich príjmy zďaleka nedosahujú ich kvalitu práce, a to si musíme naozaj priznať a veľmi jednoducho to pomenovať, pretože špičkový frézar, špičkový sústružník, ktorého tá firma naozaj nevie zaplatiť adekvátnym spôsobom, jemu nezostáva nič iné, ako odísť na živnosť a svoju prácu prezentovať iným spôsobom a takto sa aspoň snažiť sám poriadne ohodnotiť.
A posledná vec, naozaj, pán minister, teda, pán exminister Heger, fond nezamestnanosti a upratanie tohto kurzarbeitu medzi jeho nejaké, nejaké pozície, tak áno, súhlasím, nebolo to veľmi vhodné riešenie, ale asi nič rozumnejšie sa na ministerstve nenašlo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán predkladateľ teda, pán spravodajca, máme tu tak dlho očakávaný vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Súhlasím s predrečníkom s pánom Richterom ako s bývalým dlhoročným ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý túto problematiku naozaj veľmi precízne ovláda. A do značnej miery budem aj súhlasiť s týmto predkladaným návrhom zákona, nakoľko v tomto čase, v tejto zložitej ekonomickej a sociálnej situácii je veľmi potrebné a dôležité tento zákon minimálne v prvom čítaní, ako tuná bolo povedané a spomenuté, posunúť. Treba ho prijať a posunúť do druhého čítania a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Tento zákon, ak by bol po určitých pripomienkach, na ktoré tu bude určite čas a priestor, vylepšený a zlepšená jeho terajšia legislatívna forma a podoba, bude mať veľkú zásluhu na tom, že udržíme určitý počet pracovných miest. To znamená, pre našu ekonomiku je v tejto ťažkej dobe viac ako dôležité pracovné miesta udržiavať, nie o nich prichádzať alebo z dôvodov ťažkej finančnej situácie likvidovať.
Zákon o skrátenom pracovnom čase, v krátkosti taký kurzarbeit alebo práce na skrátený úväzok, je naozaj, ako povedal pán minister Richter, modelom tým nemeckým. Aj keď tiež musím súhlasiť, že od toho nemeckého sa v určitých momentoch a určitých tézach značne líši. Kvitujem, že k tomuto návrhu zákona boli prizvaní a prizvané rôzne skupiny, ktoré k tomuto zákonu mali naozaj čo povedať. Čiže odborná verejnosť sa mohla značne podieľať na príprave tohto zákona.
Čo sa však týka živnostníkov alebo SZČO, tak na týchto sa v tomto zákone nemyslelo, ale bolo tu už v pléne spomenuté z úst exministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Krajniaka, že títo živnostníci budú riešení samostatnou úpravou, bude pre nich pripravený nejaký samostatný systém. Čiže ak tento samostatný systém naozaj príde, tak ja som veľmi zvedavý, akým spôsobom systém bude riešiť samostatne zárobkovo činné osoby, pretože tých je na Slovensku 221-tisíc. V roku 2020 ich bolo toľko, takže je to naozaj masa ľudí, ktorí sú veľmi potrební, a sú to, by som povedal, takou chrbtovou kosťou našej ekonomiky.
Pán minister, teda pán exminister Richter tuná spomenul to, čo je v tomto zákone dosť veľkým problémom, a to je starobný fond, teda starobný dôchodkový fond. Tento fond je naozaj vo veľkom ohrození, pretože demografická krivka slovenskej populácie každým rokom rastie, ale v tom takom negatívnom zmysle, pretože počet pracujúcich osôb je každým rokom neúmerne nízky k počtu narastajúcich dôchodcov. Čiže každým rokom na jedného dôchodcu pracuje menší počet ľudí a táto krivka je naozaj veľmi neúnosná a musíme sa začať zamýšľať, ako tieto neblahé účinky na ekonomiku krajiny, ako je Slovenská republika, čiže malej krajiny, začať riešiť a skúšať možno aj iné formy, akým spôsobom sa k tomuto dopracovať, aby táto nastavená situácia bola aspoň ako-tak udržateľná.
Za poslancov z hnutia REPUBLIKA však môžem povedať, že v prvom čítaní tento zákon určite podporíme a budeme čakať vlastne na ten priestor, na ten čas, kedy určite v pripomienkovom, v rezortnom pripomien... medzirezortnom pripomienkovom konaní budú zapracované postrehy, doplnky alebo iné veci, ktoré tento zákon vylepšia. Ale aj napriek tomu, že ho podporíme, mám tu niekoľko výhrad.
Napríklad v § 3, tu by som sa chcel zamyslieť nad podmienkou si splnenia záväzkov voči Sociálnej poisťovni. Bolo tu už spomenuté, že štát by v tejto situácii mal naozaj podporiť firmy aj určitým odbremenením sociálnych odvodov. Napríklad terajší odklad, to je v podstate len taký balvan, ktorý, ktorý pred sebou tieto firmy tlačia a daný problém to v skutočnosti naozaj nerieši. V skutočnosti sa to iba nabaľuje. Čiže bolo by dobré sa nad tým minimálne zamyslieť a z pozície vlády hľadať vhodné riešenie.
Náhrada mzdy je naozaj veľká pomoc, ale treba sa zamyslieť aj nad jej výškou a hlavne nad výškou odvodov. Myslím si, že toto by zamestnávatelia a najmä samostatne zárobkovo činné osoby prijali ako veľké odbremenenie, čo si myslím, že naozaj by sa tak aj stalo.
V § 4 stojí vlastne za takú dosť závažnú myšlienku začať sa zaoberať odbyrokratizovaním, čiže veľkou byrokraciou, ktorá tuná vládne. Stačí sa však len pozrieť na aktuálnu situáciu, kedy firmy mali obrovské problémy s vypĺňaním žiadostí. Bol to naozaj jeden veľký organizovaný chaos, ktorý spôsoboval frustráciu, pretože je rozdiel mať vo firme 20 zamestnancov a rozdiel je mať 800 zamestnancov, kde viac než polovica týchto zamestnancov musela ísť na prekážky.
Myslím, že toto by bolo vhodné a potrebné naozaj zjednodušiť a, samozrejme, si k tomu treba sadnúť, hľadať vhodné riešenia, prebrať to naozaj dopodrobna, do hĺbky a určite nájsť jednoduchší spôsob, čiže všetko zjednodušiť, aby to bolo pre tie dané firmy oveľa jednoduchšie sa k daným veciam dostať.
A poslednou takou vecou, ktorej by som sa chcel dotknúť, v § 8, kde je taká stať. Firma, ktorá napríklad krízu nezvládne a musí ísť do konkurzu, prípadne bude nútená zrušiť svoju činnosť. To znamená, že tu sa rieši náhrada mzdy iba do výšky 60 % a nie na 100 %. A pokiaľ firma v čase krízy neprodukuje žiadne peniaze, čerpá vlastne z vlastných zásob, ktoré si vytvorila v čase, kedy tie vlastne, tú vlastne ziskovosť mohla, mohla, mohla prevádzkovať alebo nejako si ju zabezpečiť, tak vlastne táto firma musí doplatiť odvody, prípadne ešte aj časť mzdy, a to sa tuná nerieši. A neriešia sa tu ani ďalšie náklady, čiže, ktoré majú vlastne firmy na každomesačnej báze, čiže spomeniem nejaký prenájom, splátky za stroje alebo sú tam ešte nejaké záväzky k externým firmám.
Čiže sú tu nejaké výhrady, ale hovorím, je dôležité tento zákon z prvého čítania posunúť do druhého čítania a potom by sme sa skúsili možno o tom nejakým lepším, starostlivejším spôsobom baviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, Miro, za tvoju podporu. Čiže ja ešte raz len na záver chcem poďakovať paniam kolegyniam za tento návrh zákona, čiže ešte raz opakujem, sociálny štát je naozaj sociálnym štátom vtedy, ak sa vie postarať a dokáže postarať o tých najslabších, o tých najzraniteľnejších a v tomto prípade sú to deti, osoby so zdravotným, fyzickým, psychickým alebo kombinovaným druhom postihnutia, ako aj seniori.
Čiže ešte len taká jedna vec ma napadla, pani kolegyňa Hatráková, z vášho úvodného slova. Spomínali ste tam domov sociálnych služieb z môjho rodného mesta, zo Stropkova, v tomto domove sociálnych služieb som kedysi pracoval, ale sú to desiatky rokov dozadu. Áno, máte pravdu, sú tam sieťované postele, ktoré si ešte ja pamätám, ale boli tam, bolo to, teda tento domov sociálnych služieb patril medzi domovy sociálnych služieb, kde sa doslova a do písmena zvážali tie najhoršie prípady, nemyslím tým najhoršie ako najhoršie, ale klienti s najťažším postihnutím, čiže títo klienti často boli umiestňovaní v týchto posteliach, vtedy kedysi dávno to ešte bolo umožnené, aby neublížili najmä sebe a ostatným. Ja to vnímam tak, ako to vnímate vy. Je to dehonestujúce, pretože ten klient, aj keď si to neuvedomuje, ale je to ponižovanie a pošliapávanie jeho ľudskej dôstojnosti, pretože aj tento klient je ľudská bytosť a malo by sa k nemu správať ináč, ale ak k takejto veci došlo, ako to bolo spomenuté vo vašej správe, tak ja si myslím, že všetky opatrovateľky, ošetrovateľky v tomto domove sociálnych služieb to nerobia preto, aby chceli tomu klientovi naozaj ublížiť, ale skôr si myslím, že ho chcú naozaj chrániť alebo chrániť seba, pretože určití klienti sú naozaj veľmi nebezpeční, či už pre seba, alebo pre svoje okolie.
Ale ďakujem pekne za tento návrh zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, v prvom rade chcem naozaj vyzdvihnúť tento váš veľmi rozumný a veľmi praktický a veľmi pragmatický návrh zákona, na ktorom ste sa podieľali s ostatnými kolegyňami. Čiže v tomto budete mať vždy moju podporu, pretože celý život sa pohybujem v sociálnych službách a táto téma je mi viac ako blízka. Čiže naozaj domovy sociálnych služieb, denné stacionáre, detské domovy, domovy opatrovateľskej starostlivosti, to je to gro, čomu sa každá jedna kultivovaná krajina, ktorou Slovensko naozaj, si myslím, je, musí zaoberať a týmto spôsobom vlastne musíme týmto zraniteľným alebo, by som povedal, najzraniteľnejším skupinám obyvateľov, medzi ktoré patria naozaj seniori, chovanci v domovoch sociálnych služieb, takisto deťúrence, ktoré sú umiestnené v domovoch sociálnych služieb, ale aj v detských domovoch a k týmto naozaj musíme pristupovať špecificky a toto vlastne všetko tento váš návrh zákona obsahuje.
Veľmi pozorne som si ho prečítal, veľmi pozorne som si ho preštudoval. Je tam viac ako veľa dobrých vecí a vyzdvihnúť treba najmä to, čo ste už vo svojom úvodnom slove povedala. To znamená, že tento zákon komplexne nastavuje právomoci prijímateľa a poskytovateľa sociálnej služby, čo doteraz sa veľmi nedialo a veľmi sa to neaplikovalo v priamej praxi.
Je tu veľmi dobre spomenutá pobytová forma v týchto zariadeniach, ktorá je v mnohých zariadeniach, či už sú to štátne zariadenia alebo zariadenia neštátneho poskytovateľa. Nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca, naozaj sú poskytovatelia, ktorí sú výlučne hradení alebo výlučne dostávajú príspevky od štátu, a poskytovanie tejto sociálnej služby tam nie je na patričnej úrovni. A naozaj týchto poskytovateľov sociálnych služieb by bolo potrebné kontrolovať viac. Naopak, sú tu poskytovatelia, ktorí sú neštátni, a dovolím si povedať, títo by pre týchto svojich klientov dokázali zniesť aj modré z neba, ale financovanie je tam značne obmedzené.
Pracoval som v štátnom zariadení, pracoval som v neštátnom zariadení a viem si porovnať to, čo je dobré v jednej skupine týchto sociálnych zariadení a čo je lepšie v tej druhej skupine. Ale, samozrejme, treba prihliadať aj na to, či sa bavíme o zariadení, ktoré je celoročné, alebo o zariadení, ktoré má pobytovú formu, alebo o zariadení, ktoré má formu nie príliš štandardnú, to znamená, že je tam pobytová forma na určitý počet hodín.
Čiže naozaj v tomto, v tomto ohľade je tento zákon, ktorý je vami predkladaný, viac ako dobrý.
Čo sa týka vzťahu medzi prijímateľom sociálnej služby v danom zariadení a určitou osobou, ktorú ste nazvali veľmi pekne - dôverník, takže to ma tak veľmi potešilo. Čiže tu je veľmi dobré a hodné povedať, že poskytovateľ tejto sociálnej služby naozaj musí každú jednu dôležitú informáciu poskytnúť tomu svojmu klientovi, a to formou takou, aby ten klient naozaj tomu po-cho-pil. Viem, že sú tam v niektorých, u niektorých klientov ťažké stavy, u niektorých klientov sa takéto veci ani nedajú pochopiť, lebo naozaj je to tak, ale máme prostriedky, či už piktogramami, alebo kadečím iným, čiže musíme hľadať najmä spôsob a formu, ale netvrdiť, že sa to nedá, pretože všetko sa dá, ak sa chce.
Viem, že je to ťažké. Zamestnanci týchto domovov sociálnych služieb, je ich málo, sú často, ich práca nie je ohodnotená patričným spôsobom, čiže zaslúžili by si oveľa viac, ale náš štátny rozpočet akosi na túto formu doteraz nie veľmi dobre myslel. Čiže boli uprednostňované iné veci pred naozaj tým, čo každý jeden štát tvrdí, že je sociálny, čiže ak sami chceme a máme sa baviť o štáte sociálnom, tak naozaj do týchto sociálnych služieb musíme naliať oveľa väčší balík peňazí, nakoľko, ako ste veľmi pekne povedala, populácia nám starne. To je jednoducho demografický fakt, čiže bude potrebných mnoho ďalších domovov sociálnych služieb alebo tak dehonestujúco, keby som to povedal, starobincov, ale nie je starobinec ako starobinec. Naozaj sú to domovy, ktoré sa snažia tým dôchodcom poskytnúť plnohodnotné domáce prostredie, aj keď je to veľmi ťažké, ale keď si položíme na misku váh to, že to dieťa alebo ten manželský pár chce tomu rodičovi svojmu, ktorý ho vychoval, poskytnúť všetko to, čo mu dal, ale museli by opustiť zamestnanie, a to sa jednoducho nedá utiahnuť finančne a trpela by vlastne tá rodina, ktorá chce dobre, ale zároveň musí hľadať určité iné formy, pobytové formy, aby tohto svojho seniora patrične umiestnila.
Čo sa týka kontroly a zvyšovania kontroly v týchto domovoch sociálnych služieb, v tom budete mať vždy moju podporu, pretože naozaj kontrolovať tieto domovy sociálnych služieb, denné stacionáre, detské domovy naozaj treba, pretože nie je to kvôli tomu, aby sme neverili, že sa tam nedeje niečo zlé alebo niečo dobré, ale základné pravidlo, sa hovorí, že dôveruj, ale preveruj, lebo papier naozaj niekedy znesie veľa, teda viac než dosť a niekedy tá kontrola naozaj je viac na prospech, na dobro veci. Netvrdím, že treba dávať hneď nejaké sankcie, ale treba upozorniť na nedostatky, dať nejaký čas, aby sa dané nedostatky odstránili a takouto formou dosiahneme a dospejeme k zlepšeniu sociálnych služieb v celom meradle, čo sa týka Slovenskej republiky.
Vo vašom návrhu zákona uvádzate, že sa zvýši kontrola nad zákonnosťou výpovede zmluvy, to je veľmi dôležité a veľmi je to správne pomenované, pretože často dochádzalo na základe nejakého subjektívneho pocitu - či už zriaďovateľa, alebo riaditeľa tohto zariadenia - k výpovedi zmluvy k danému klientovi. Títo klienti nemajú právnické vzdelanie, nedokážu si zhodnotiť, čo je v danej výpovedi dobré, čo je v danej výpovedi zlé. Často sa z nich stali doslova a do písmena bezdomovci. Čiže tento článok je viac ako dobrý a veľmi ho chválim.
Čo sa týka pobytovej formy, sa zamedzuje aj zneužitie tzv. formulovaného výpovedného dôvodu. Čiže toto je vlastne všetko to, čo tento návrh obsahuje.
Takže, vážená pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, ja vám chcem naozaj len veľmi pekne poďakovať a za hnutie REPUBLIKA naozaj budete mať v tomto našu podporu, pretože, tak ako stále hovoríme, sociálne netreba len rozprávať, ale sociálne treba konať.
Takže naozaj veľmi pekne ďakujem.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
Marián, naozaj veľmi pekne sa ti chcem poďakovať za tvoj vyčerpávajúci a dlhý prednes, ale, tak ako je u teba zvykom, si veľmi kultivovaným prejavom tuná predniesol svoj pozmeňujúci návrh, teda dva pozmeňujúce návrhy zákona.
Z môjho pohľadu tento pozmeňujúci návrh zákona bude mať viac vplyvov pozitívnych a odbúrajú sa značné byrokratické záťaže pre podnikateľov, živnostníkov, možno eseročky tiež. Bude to mať tiež vplyv na odbúranie byrokracie v rámci Sociálnej poisťovne a tiež to bude mať značne blahý vplyv na zamestnancov.
Čiže naozaj veľká vďaka za námahu, ktorú si si dal s týmto pozmeňujúcim návrhom zákona, a ešte raz veľká vďaka.