Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Áno, Miro, v tomto zákone je značne prezentovaná kolektívna vina. A tak ako povedal aj pán kolega Susko ako renomovaný právnik, si myslím, že táto kolektívna vina je v tomto zákone veľmi úzko vyprofilovaná. V konečnom dôsledku Ústav pamäti národa by mal nahradiť nejakým spôsobom súd. To nepovažujem naozaj za veľmi šťastné riešenie a, naopak, to považujem za veľmi neštandardný postup, pretože tento ústav by mal ohraničovať nejaké osoby, ktoré boli buď závadové, alebo nejakým spôsobom, v úvodzovkách, ubližovali jednoduchým príslušníkom žijúcim v Československu na základe nejakých príkazov alebo zákazov.
Všetci príslušníci silových zložiek, či už to boli vojaci, či už to boli príslušníci Štátnej bezpečnosti, alebo či už to boli príslušníci Verejnej bezpečnosti, boli v tomto období, v týchto rokoch, nebavme sa naozaj o tých chorých rokoch päťdesiatych, šesťdesiatych, kde už tí pozostalí alebo aj tí priami účastníci nie sú medzi nami, všetci títo príslušníci boli naozaj profesionáli. Čiže ja naozaj nepovažujem za vhodné perzekvovať nejakého príslušníka Pohraničnej stráže kdesi pri Karlových Varoch, ktorý strážil západnú hranicu Československej socialistickej republiky, a dávať mu za vinu to, že v tomto a v tomto období bol príslušníkom nejakých vojenských síl alebo nejakých vojenských zložiek, ale zároveň neperzekvovať nejakého prokurátora, ktorý naozaj nejakým spôsobom určite vykonával svoje rozsudky alebo svoju prokurátorskú prax alebo činnosť nie veľmi vhodným spôsobom.
Čiže naozaj tento zákon, hovorím, vraciame sa hlboko do minulosti a bolo by naozaj, pani kolegyňa Andrejuvová, ideálne, ak by ste tento zákon stiahli a vôbec sa tým nezaoberali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Blaha, súhlasím, že ak neboli v 90. rokoch odsúdení čelní predstavitelia komunistickej strany, tak je mi dosť také nie veľmi pochopiteľné alebo veľmi tomu nerozumiem, prečo ideme teraz týmto vaším predloženým návrhom zákona trestať príslušníkov silových zložiek alebo armády Československej socialistickej republiky, ktorí boli naozaj iba jednoduchými pešiakmi a v podstate iba vykonávateľmi svojho povolania alebo zamestnania.
Počas vášho prejavu som si naštudoval zhruba ten vek tých ľudí, ktorých sa to týka. Ten vek je medzi 80 a 90 rokmi podľa relevantných informácií, ktoré som si zatiaľ dohľadal, ale hovorím, mal som na to veľmi krátky čas. Možnože sa mýlim, ale takýto priemerný vek mi vyšiel.
Ak neboli títo pracovníci Štátnej bezpečnosti odsúdení či vyhlásení za vojnových zločincov, podľa mňa nie je naozaj žiaden dôvod na takéto činy voči týmto buď vdovcom, vdoviciam alebo ich príbuzným. Siahnuť na dôchodok, áno, možno, ale naozaj iba v prípade, ak boli právoplatne odsúdení za trestný čin voči republike. Ale toto ten zákon naozaj, vami predkladaný zákon nerieši. Čiže neexistuje naozaj veľmi relevantný dôvod im tieto dôchodky znižovať alebo im zobrať. Táto, toto sa má podľa mňa posudzovať naozaj veľmi individuálne a nie riešiť paušálne, povedal by som, až diskriminačným zákonom.
Je to tak, že minulosť v podstate nezmeníme a budeme iba jatriť nejaké staré rany. Čiže skúsme žiť prítomnosťou a spoločne nejako projektujme nejakú rozumnú budúcnosť. A v bývalom režime v podstate každý, každá jedna rodina mala jedného komunistu a jedného politického väzňa. Čiže takto roztrieštime a rozvrátime vlastne rodiny.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, mňa by zaujímalo, koľko je takých žijúcich osôb, koľko je takýchto poberateľov týchto vdovských, vdoveckých a výsluhových dôchodkov, keď sa tu už bavíme o nejakom, nejakom zatiaľ ešte nezregulovanom počte, čiže toto by ma zaujímalo. A v akých výškach sú vlastne tie rozdiely medzi týmito občanmi, ktorí, ktorí boli takto tuná označení, a medzi občanmi, ktorí poberali nejaké iné pracovné pozície.
Nastoliť spravodlivosť po tridsiatich rokoch od pádu socialistického zriadenia mi príde také už, neviem, hranie sa s veľmi hlbokou minulosťou. Netvrdím, že je to nejakým spôsobom nejaký výstrel do tmy, alebo nie je to nejaký výstrel mimo terču, no, len mi to príde nejakým spôsobom dosť už pomimo tejto doby.
Tvrdíte, že tento zákon nie je aktom pomsty voči ľuďom, ktorí žili v danom období. Ľudia to vnímajú hocijako. Jedni to berú tak, ako ste to odprezentovali vy, že naozaj sa nechcete mstiť, naozaj nechcete týchto ľudí perzekvovať, ale do mailov mi prišli aj práve opačné tieto veci. Čiže hovorím, sú to také dva protipóly, ktoré asi vždy budú medzi sebou nejakým spôsobom zápasiť.
Porušovanie základných ľudských práv a slobôd, ja si myslím, že každý jeden režim, každé jedno zriadenie porušuje základné ľudské práva aj slobody, tak ako to bolo po roku ´89, tak ako to bolo trochu neskôr a myslím si, že aj teraz sa podobné veci dejú. Čiže nemusíte so mnou súhlasiť, ale toto je môj názor, že aj v tejto dobe sa vlastne ľudské práva a slobody porušujú.
Zverstvá, ktoré boli napáchané na rehoľníkoch a na kňazoch, samozrejme, v 50., 60. rokoch, hlboko to odsudzujem a vždy to odsudzovať budem, pretože sa to týkalo aj priamo mojej rodiny, ale nemôžem odsudzovať ľudí, ktorí v tomto období žili a pracovali. No, ale skúsme niečo s týmto zákonom spraviť spoločne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, pani predkladateľka, pán navrhovateľ, máme pred sebou návrh zákona z dielne poslaneckého ani nie tak klubu, ale poslaneckého nejakého zoskupenia, ktorý rieši systematicky, komplexne otázku predprimárneho vzdelávania detí vo veku od, povedzme od dva do päť rokov, teda do nástupu na základnú školu. Profesijné organizácie, ktoré sa zaoberajú predprimárnou výchovou a vzdelávaním, najmä Rada pre rozvoj materských škôl sa k tomuto návrhu zákona vyjadrila veľmi pozitívne a po mnohých konzultáciách s touto radou môj názor je rovnaký.
To znamená, predprimárne vzdelávanie je veľmi dôležitým aspektom a veľmi kľúčovou vecou vo vzdelávaní našej populácie, to znamená, len dieťa, ktoré si prejde kvalitným predprimárnym vzdelávaním, dokáže veľmi kvalitne fungovať aj na povinnom vzdelávaní, či už na 1 – 4 a následne na 5 –12. Takže predprimárne vzdelávanie v organizáciách – či už organizovaných sieťových, nesieťových – je viac ako dôležité a toto predprimárne vzdelávanie, ktoré rieši tento zákon, musíme podporiť naprieč celým politickým spektrom, nakoľko, ako som už spomenul, iba kvalitná predprimárna príprava detí nám dokáže zabezpečiť to, že deti nebudú nejakým spôsobom nedostatočne kvalifikované a nedostatočne hodnotené už na základnom stu... na prvom stupni základnej školy.
Návrhy zmien, ktoré tento zákon vlastne obnáša a ktoré tento zákon primárne rieši, je najmä to, že umožní osobitné formy plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v týchto sieťových, ale aj nesieťových zariadeniach. Tento zákon ďalej umožňuje zmysluplnú realizáciu individuálneho vzdelávania s tým, že musia byť splnené všetky podmienky kvalifikačné, personálne, priestorové, ktoré tento zákon rieši.
Zákon ďalej umožňuje odstránenie tzv. nepravého individuálneho vzdelávania, čiže domáceho vzdelávania detí, ktoré by sa v podstate realizovalo veľmi v neštandardných zariadeniach, ale tieto sa budú realizovať podľa všeobecného osobitného predpisu. Čiže naozaj to kvitujem, že je to tam zapracované a je to tam umožnené.
Tento zákon umožňuje vytvorenie kvalitného vzdelávacieho procesu v dostatočnom čase, bez časovej tiesne, od prijatia dieťaťa na túto individuálne, na túto individuálnu formu predprimárneho vzdelávania až po samotnú, po samotné začatie jeho realizácie. Takže naozaj opäť iba komplexnosť a veľké plus.
Tento zákon ďalej umožňuje prechodné riešenie rozšírenia kapacít materských škôl tzv. zriadením tried v adaptovaných priestoroch so súhlasom príslušného úradu regionálneho zdravotníctva a príslušného úradu miestnej štátnej správy. Čiže všetky priestory, ktoré sú vhodné, aby sa tam predprimárne vzdelávanie, predprimárna výchova uskutočnila a realizovala, je potrebné adaptovať takým spôsobom, aby to bolo po všetkých hygienických, vo všetkých hygienických smerniciach, aby tieto, tieto priestory boli nie zdraviu škodlivé, ale boli, naopak, veľmi prospešné. Takže naozaj je to veľmi, veľmi dobrá ďalšia myšlienka, ktorú tento zákon obsahuje.
Ďalšej veci, ktorej by som sa chcel dotknúť, je vlastne akési uvoľnenie kvalifikačných požiadaviek ustanovených v tomto navrhovanom zákone, kde tento zákon veľmi dobre ošetruje v podstate nezmyselné nejaké vzdelávanie nekvalifikovanými osobami bez základných nejakých kompetencií potrebných pre poznanie nejakých už samotných osobnostných psychosomatických detských dušičiek, vlastne pri tejto aplikácii primeraných metodických, didaktických postupov. Čiže tento zákon veľmi dobre rieši, že kto môže vzdelávať v týchto nesieťových zariadeniach tieto deti, pretože otvorili by sme nejakú začarovanú Pandorinu skrinku, ktorá by bola veľmi neštandardná a bola by veľmi nebezpečná. Čiže toto naozaj v tomto zákone kvitujem, že je to veľmi pekne ošetrené a veľmi, veľmi dobre, veľmi dobre spísané do takejto fakt ucelenej formy.
Ďalšou formou, ktorou by som sa chcel troška zaoberať, je nejaká uvoľnená požiadavka, teda požiadavka na vzdelávanie bez vzdelávacieho programu. Jasne tento zákon hovorí, že vzdelávanie bez uceleného vzdelávacieho programu nie je možné, čiže nejaké obavy kolegov, ktorí tuná niečo také podobné načrtli alebo nadškrtli, nebude vôbec možné, pretože tieto zariadenia, ktoré nebudú sieťové alebo nie sú sieťové, tak budú veľmi podrobne dozorované školským úradom alebo aj samosprávou. Takže nikto sa nemusí báť, aby sa v týchto nesieťových zariadeniach alebo nesieťových organizáciách dialo niečo nekalé alebo niečo, čo nie je v záujme detí alebo so školským vzdelávacím programom.
Takže na záver v podstate už len toľko, naozaj chcem veľmi pekne poďakovať navrhovateľom, predkladateľom tohto zákona, pretože ako veľmi pekne poznamenala kolegynka Šofranko, budúcnosť našich detí môžme dosiahnuť len tým, že budeme spolupracovať, nebudeme sa tuná doťahovať na nejakých maličkých detailoch alebo na nejakých nezmyselných veciach, pretože naozaj všetci, ktorí tuná sedíme, všetci, ktorí sme tuná boli zvolení, máme jednu dôležitú povinnosť, a tou povinnosťou je zabezpečiť kvalitnú predprimárnu, kvalitnú primárnu vzdelávaciu činnosť pre naše deti, pretože iba touto činnosťou dokážeme naozaj posunúť našu spoločnosť k lepšiemu bez ohľadu na politické tričko, na nejakú politickú príslušnosť, minulosť, budúcnosť, pretože deti a samotné vzdelávanie politika vôbec nemusí zaujímať, ale nás musí zaujímať to, ako tie naše deti budú vychovávané, vzdelávané, aké podmienky im dáme, aké podmienky im poskytneme. A to môžeme veľmi kvalitným a dobrým spôsobom ako zákonodarcovia v Národnej rade Slovenskej republiky dať, spraviť, posunúť k lepšiemu.
Takže ja sa ešte raz veľmi pekne chcem poďakovať predkladateľom tohto návrhu zákona a za politické hnutie REPUBLIKA môžem povedať, že tento zákon určite podporíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Vašečka, naozaj veľmi pekne ďakujem za tento predložený návrh zákona, ktorý som si naozaj veľmi podrobne nielen preštudoval, ale veľmi podrobne som tento zákon aj konzultoval s pani doktorkou Vargovou, ktorá je riaditeľkou Rady pre rozvoj materských škôl, a strávili sme dlhé hodiny rozoberaním všetkých možných dôsledkov a dopadov tohto návrhu zákona a zhodli sme sa v tom, že tento zákon je viac ako dobrý, viac ako potrebný.
A ako ste veľmi správne poznamenal vo svojej rozprave, musíme hľadať zlatú strednú cestu. Čiže nesmieme utekať ani naľavo, ani napravo, čiže v žiadnom prípade nesmieme zamietať názor rodičov, ktorí nechcú dávať deti do predprimárneho vzdelávania, ale zároveň nesmieme brať ani na ľahkú váhu názory rodičov, ktorí tam chcú dávať deti, tak ako to bolo kedysi za socializmu, pomaly už od jasličiek. Čiže naozaj zlatá stredná cesta, ktorá v tomto zákone je veľmi dobre nastavená a veľmi dobre participovaná, si myslím, že bude len na dobro veci. A priama socializácia dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní je niečo, čo mu nemôže dať ani rodina a nemôže mu dať ani vzdelanostná nejaká úroveň iného človeka. Čiže ja si myslím, že tento zákon je veľmi potrebný, veľmi dobrý, kvalitne spracovaný.
Pripomienky, ktoré Rada pre rozvoj materských škôl adresovala výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport určite budete veľmi radi aplikovať do praxe v druhom čítaní, pretože nemám najmenšie pochybnosti, aby tento zákon neprešiel v prvom čítaní, nakoľko deti, je to naše bohatstvo, ktoré musíme všetci podporovať bez toho, za akú politickú stranu tuná sedíme. A myslím si, že len deti sú budúcnosťou Slovenskej republiky a na takýchto zákonoch, ktoré sú naozaj vzdelávacie, školské, sociálne a rodinné, nájdeme, myslím si, že naprieč celým plénom a naprieč celým spektrom Národnej rady Slovenskej republiky úplnú podporu.
Takže ja sa chcem ešte na záver naozaj veľmi pekne poďakovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, opäť ste tuná len bezbreho útočil z nejakého dôvodu, mne neznámy, ale to už sme si v podstate zvykli.
Fond na podporu národnostných menšín bol, áno, máte pravdu, zneužívaný. Nebola to len minulá vláda, boli to všetky vlády, ktoré tuná vládli od roku ´92. Tri, doplnil ma kolega, ďakujem pekne. Ide najmä o prostriedky, ktoré boli venované špeciálne pre rómsku komunitu a pre rómsku národnostnú menšinu. A je najviac zarážajúce, že práve tieto prostriedky sa vždy zneužili, pretože zrealizovanie nejakej farmy kdesi pod Tatrami, ktorá tam mala stáť už osem rokov a nejaké občianske združenie na to dostalo 60-tisíc euro a zrazu sa nič nezrealizovalo. Rastie tam tak vysoká tráva ako na africkej púšti. To sú podľa mňa bezbreho použité finančné prostriedky, ktoré nikdy neboli zrealizované. To isté o nejakej rómskej televízii, ktorá mala už fungovať 12 rokov, rádio, ktoré tu už malo byť dve desaťročia.
To sú presne tie prostriedky, tie podnety, na ktoré sme vždy poukazovali a najmä kolega Milan Mazurek podal desiatky trestných oznámení na zneužívanie týchto verejných prostriedkov. Takže vaša poznámka, dosť štipľavá, že mali sme vedomosti a nič sme preto neurobili. Neviem, či niekto sa tejto problematike v našej bývalej strane venoval viac ako kolega Mazurek. Myslím si, že nie, a nikto nepodal viacej trestných oznámení a viacej podnetov na prokuratúru alebo na šetrenie vo veci ako práve on. Takže je to dosť také úbohé, trápne a neúctivé z vašej strany, že ste takto veľmi nekorektne poznamenal tento svoj status.
Ale v konečnom dôsledku tento návrh zákona je viac ako dobrý, ja ho budem podporovať a verím, že takéto veci sa snáď diať už nebudú.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán exminister Richter alebo pán emeritný minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Richter, naozaj ako odborník na sociálnu oblasť a celkové fungovanie ministerstva ste veľmi správne poznamenal, že v tomto zákone sú aj značné nedostatky, sú tam aj značné riziká, ale je tam aj značná miera nejakého cieleného finančného zabezpečenia k tomu, aby určité skupiny obyvateľstva o svoju prácu na základe pandemických opatrení neprišli a myslím si, že ministerstvo práce sa bude snažiť aj naďalej tieto finančné prostriedky správne využívať, pretože je určite jednoduchšie zadotovať pracovné miesto na určitý čas, ako oňho prísť a potom ho naštartovať úplne od samého začiatku, čo je nie príliš produktívne ani efektívne a na druhej strane, ako ste veľmi správne poznamenal, Európsky sociálny fond je presne ten fond, ktorý je určený na tieto veci, na takéto kolúzne situácie alebo kolízne situácie, ktoré môžu a mohli nastať. Čiže naozaj do tohto fondu mohlo byť naliatych oveľa viac peňazí z európskych rozvojových programov a tieto programy nám mohli značne pomôcť túto krízovú situáciu aj s týmto skráteným časom jednoducho zvládnuť lepšie. Čiže ja tiež mám v tomto takú zvláštnu a takú možno až ťažkú situáciu, že je mi veľmi problematické sa rozhodnúť, čo je lepšie, čo bude horšie, no ale dôležité najmä bude to, koľkými finančnými prostriedkami bude vedieť hospodáriť alebo bude môcť distribuovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko toto je taká ešte stále veľká záhada, ale veľmi pekne ďakujem za váš príspevok.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega, tak ako si poznamenal vo svojej rozprave, každé poradenstvo je potrebné a aj finančné poradenstvo v rámci evidovaných nezamestnaných alebo ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, je viac ako potrebné, pretože títo ľudia väčšinou nevedia hospodáriť s finančnými prostriedkami, ktoré im štát poskytuje a dostávajú sa do takého akéhosi začarovaného kruhu, z ktorého nevedia, nevedia vyjsť. Ale treba rozlišovať v pojmoch a dojmoch, to znamená, treba hlavne v tej situácii, ktorou sa má zaoberať exekučná amnestia, rozlišovať, či sa daný klient, daný občan dostal do ťažkostí nejakou nesolventnosťou z nejakej svojej buď nevedomosti alebo ľahkovážnosti. To sa dá nejakým spôsobom ospravedlniť, alebo potom rozlišovať, či sa dostal do týchto ťažkostí z nejakej roztopaše, čiže bral pôžičky na pôžičky a myslel si, že všetko nejakým spôsobom zázračným prejde, čo už zase taká veľká pravda nie je.
V tomto by bolo nutné a potrebné povedať, že nebankové subjekty a ich nejaká prílišná reklamná činnosť týchto ľudí často vie nejakým spôsobom zlákať na nejakú nebezpečnejšiu cestu alebo cestu nie príliš dobrú. Tak skúsiť sa možno zamyslieť a obmedziť nejaký ich dosah alebo, ale na druhej strane aj obmedziť dosah týmto ľuďom, ktorí sa do týchto finančných ťažkostí dostali, a určite by sa aj do ďalších rokov svojho života do podobných situácií dostávali. Čiže skúsiť na úradoch práce vytvoriť nejaký zoznam ľudí, ktorí jednoducho mali s týmito nebankovými spoločnosťami alebo pôžičkárňami, ľudovo to nazvem, nejakú ťažkosť, nejakú zlú skúsenosť a týchto ľudí nejakým spôsobom úplne z tohto nejakého začarovaného kruhu vyčleniť, úplne vylúčiť, pretože jedno by sme nahrádzali potom iba postupne druhým, ale snáď sa nám to spoločne podarí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za zhodnotenie tohto určite prospešného návrhu zákona, len mňa tak trošku zaráža, že prečo ministerstvo s týmto zákonom neprišlo možno v lete, kedy sa predpokladala nejaká druhá vlna COVID-ochorenia. Snáď by tento zákon bol naozaj účinný alebo účinnejšiu formu by mal, ako je to teraz, kedy podľa mňa to trošku prichádza neskoro, ale nič to nemení na veci, že tento zákon je naozaj dobrý, potrebný a to, že bude aplikovaný v rámci úradov práce, tak to považujem za veľmi správny krok, nakoľko väčšina evidovaných nezamestnaných sú občania s nižšou kvalifikáciou, ako aj so zníženou nejakou finančnou gramotnosťou a ak im patričné príslušníčky na tomto úrade budú vedieť poradiť alebo v niečom pomôcť, tak to bude len dobré.
A čo sa týka finančnej gramotnosti v našej spoločnosti celkovo, tak snáď by bolo rozumné a vhodné skúsiť, neviem, akým spôsobom, ale možno sa aj baviť o nejakom predmete, ako je finančná gramotnosť, ktorú by sme možno vedeli aplikovať na druhom stupni základnej školy, poprípade aj na niektorých stredných školách, kde je to vhodné alebo nejakým spôsobom potrebné. Takže ja v podstate ďakujem a snáď to bude dobré.
Ďakujem pekne.

Vďaka pekne, pán predsedajúci. Miňo, veľká odvaha z tvojich úst išla smerom k plénu Slovenskej národnej rady a zároveň všetka kritika smerovala na členov vlády a na bývalého a stále ešte fungujúceho premiéra, aj keď už premiérom oficiálne nie je.
Čo sa týka správania pána ministra obrany, tak ako povedal kolega Ondrej Ďurica, ste ministrom obrany, čiže mal by ste vystupovať v podstate obranne, nie útočne. Ale keďže nie ste vojakom aktívnej služby ani ste ním nebol, takže asi slovo disciplína vám naozaj nič nehovorí.
A to, že vyrušoval aj po vašej, po Miňovej teda pravici aj kolega Gyimesi, no tak nevadí, tak snažil sa obhajovať kamaráta Igora Matoviča. No ale tak snáď mu to ľudia odpustia, že takýto vzťah nadviazal.
Bola tu zase kritika voči tvojej osobe, že si si nenaštudoval programové vyhlásenie vlády, ale že si tu iba vykrikoval nejaké prázdne frázy. Práve naopak, môže potvrdiť, že programové vyhlásenie vlády máš dostatočne dobre naštudované aj na prvý, aj na druhý pokus, ale keďže sa v programovom vyhlásení vlády nezmenilo zhola nič, nejaké bludy sa vypustili, nejaké hlúposti sa doplnili, ale v konečnom dôsledku toto programové vyhlásenie vlády je iba naozaj kompilátom, plagiátom, zdrapom papiera, ktorý si naozaj 99 % vládnych poslancov nieže neprečítalo, ani ho nevidelo.
Čiže z tohto dôvodu je úplne zbytočné programové vyhlásenie vlády nejakým spôsobom kritizovať. To, čo sme tu chceli povedať o ňom, že je zlé, sme tu už vraveli v piatok, pokračovali sme dnes a myslím si, že snáď túto nekonečnú debatu o programovom vyhlásení vlády ukončíme a víťazoslávne si ho opäť schválite a potvrdíte.
Ďakujem pekne.