Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, pán kolega, veľmi správne ste poznamenal, že náhradná osobná starostlivosť, a s tým spojené všetky povinnosti a práva takejto rodiny, ktorá si vezme alebo osvojí dieťatko zo štátnej starostlivosti, je veľmi dobrým inštitútom. Ja zastávam názor, že náhradná osobná starostlivosť alebo náhradná rodina, alebo pestúnska rodina, ktorá funguje, je stokrát lepšia ako biologická rodina, ktorá nefunguje.
Pani kolegyňa Žitňanská spomenula, že tento návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v rozmedzí nejakých 300-tisíc euro, ale to je absolútne jedno, či to bude mať 300-tisíc, 400-tisíc, 500-tisíc alebo milión euro. Je to absolútne jedno. Každý jeden zákon, ktorý je na prospech rodiny, na prospech detí vždy ako poslanci za hnutie REPUBLIKA podporíme, pretože rodina je budúcnosť a rodina je to, čo každá jedná vláda, každý jeden poslanec, nech bude z akejkoľvek politickej strany, musí podporovať pokiaľ naozaj chce, aby spoločnosť sa rozvíjala a spoločnosť bola naďalej fungujúca.
Čiže tento zákon je naozaj skvelo pripravený a musím všetkým predkladateľom tohto zákona veľmi pekne poďakovať, nakoľko odstráni sa v ňom tá nešťastná lehota tých 6 mesiacov, pretože naozaj, ako ste veľmi správne povedala, tieto súdy, ktoré u nás trvajú počas procesu osvojenia alebo pridelenia dieťaťa do náhradnej starostlivosti, trvajú naozaj niekedy nekonečne, a tieto rodiny častokrát prišli o tento príspevok.
To, že táto rodinka dostane jednorazový príspevok 829 euro, vítam, kvitujem, mohlo by to byť oveľa viac aj s týmto by som nemal žiaden problém. A čo ma najviac potešilo, tak inštitút profesionálneho rodičovstva, ktorý by mohol byť zakomponovaný do tohto návrhu zákona, mohli by sme ho viacej propagovať ako niečo dobré, niečo naozaj prospešné, ale hovorím vždy budete mať našu podporu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Susko, veľmi správne ste povedal, že vláda si schválila. Vláda si schválila skrátené legislatívne konanie a chce zadlžiť Slovenskú republiku o 3 a pol miliardy eur. Igor Matovič, keď bol opozičným politikom, tuná vyskakoval ako blázon z lavíc, keď si smerácke vlády chceli schváliť troška vyšší rozpočet, už tuná vyskakoval, že kde tieto peniaze pôjdu, kto to kedy splatí, veď Slovensko sa zadlží. A, ľaľa, čo sa stalo? Tri a pol miliardy len tak z vačku daňových poplatníkov. Toto je totálne chrapúnstvo! Toto ešte nedokázala žiadna vláda v novodobej histórii Slovenskej republiky.
Vládu Igora Matoviča či už ako premiéra, alebo ako tieňového premiéra budú už naveky všetky generácie nazývať iba ako vládou skrátených legislatívnych konaní. V tejto disciplíne ste naozaj nieže majstrami Európy, ale majstrami sveta, pretože toľko skrátených legislatívnych konaní, koľko prešlo v tomto pléne za minulý kalendárny rok a za tento kalendárny rok, toto sa naozaj nepodarilo ešte asi žiadnej vláde, ktorá kedy vládla.
Pán poslanec Susko spomínal, že ak sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, musia byť tam preukázateľne značné hospodárske škody. V tomto odôvodnení nie sú. Nie sú tam odôvodnené, ak by bolo ohrozené zdravie alebo ľudské práva občanov Slovenskej republiky, tiež to tam vôbec nie je spomenuté. Ohrozenie majetku občanov Slovenskej republiky, žiadna zmienka.
Čiže ja naozaj nevidím ani najmenší dôvod, aby ste sa vy ako správny gazda, správali k štátnemu rozpočtu ako k svojmu rodinnému, pretože minúť 3 a pol miliardy to nie je minúť 35 eur na mesiac.
Ďakujem pekne.

Vďaka za slovo. Pani kolegyňa, súhlasím, že musíme hľadať kompromis, ale vždy musíme podporovať domácich, lokálnych producentov a prvovýrobcov. To je jednoducho holý fakt. Takto macošsky sa nespráva asi ani žiadna krajina v Európskej únii, ako sa správa Slovensko k svojim prvovýrobcom a prvoproducentom. Keď si pozrieme tabuľky, ktoré sú zverejňované v popredných štatistických časopisoch, tak prvovýrobcovia v zahraničí, západná Európa, tak tí sa majú ako v raji.
Takže ja stále nechápem a stále nerozumiem, že na Slovensku budeme rozprávať, že nemôžme podporovať slovenských prvovýrobcov na úkor zahraničných, pretože európska legislatíva to neumožňuje, európska legislatíva to zakazuje, ale v zahraničí sa to deje. Tam je holý fakt. Tam keď pôjdete do supermarketu alebo drobného obchodíka, je tam 90 % potravín z danej domovskej krajiny a 10 % je dovoz. Tak ja nerozumiem, že tou cenou dokáže domáci prvovýrobca, prvoproducent prebiť zahraničných dovozcov, a na Slovensku sa to nedá. Neexistuje, aby sme kvalitné maslo, ktoré tuná kupujeme za 1,5 eur, keď je v akcii, naozaj kvalitné slovenské, nedokázali mať na trhu ako kvalitný prvovýrobok, ale kdesi, blud, z Francúzska tuná dovážame v akcii za 99 centov. Ja sa chcem spýtať, môže tam byť deklarované, že je tam 82 % tuku, ale akého tuku v skutočnosti? To jednoducho nie je reálne.
Kolega Suja tu správne spomínal mlieko. Áno, tučnota mlieka sa tiež asi meria v západných krajinách ináč ako na Slovensku, pretože si nedokážem predstaviť, aby mliekareň z Hriňovej alebo mliekareň Sabi v Sabinove nedokázala byť konkurencieschopná francúzskym mliekarňam. To je podľa mňa blud.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Takáč, vo svojej rozprave si naozaj spomenul to, akým, s akými problémami a s akými ťažkosťami sa boria naši pekári, cukrári, cestovinári, celkový potravinársky segment a ako sa ich náklady na samotnú produkciu, na samotnú tvorbu neustále zvyšujú, či už je to zvyšovanie ceny základných surovín, alebo či je to celkové zvyšovanie ceny práce. Áno, a takýmto spôsobom sa stávajú naši prvovýrobcovia nekonkurencieschopnými, nakoľko základnú cenu potraviny si nedokážu preniesť do nejakej svojej marže, kde naozaj sa hýbu na centových hodnotách a niektorí len na režijných nákladoch.
Zisk týchto našich prvovýrobcov je naozaj minimálny, ale zisk obchodných reťazcov je enormný. Tak ako si to vo svojej záverečnej reči spomenul, je to naozaj pravda. Ten, kto to nechce vidieť, si len dáva nejaké naozaj veľmi ružové okuliare, že snáď to nie je na tom Slovensku ešte také, také hrozivé alebo strašné. Ale, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to takto.
Potravinová sebestačnosť je naozaj na tak maličkom území, ako je Slovenská republika, úplná potravinová sebestačnosť je naozaj utópiou. To nedokážeme nikdy zrealizovať, ale vieme pomôcť našim prvovýrobcom, našim prvoproducentom a vieme takto znížiť pomer dovezených potravín zo zahraničia, ktoré si naozaj vieme a dokážeme dopestovať doma. Veď my naozaj nemusíme dovážať cibuľu z Maďarska, cesnak a zemiaky z Poľska a mnohé iné potraviny, či už je to ovocie alebo zelenina, kde sme boli dlhé roky za čias socializmu totálne sebestační a aj tiež sme tieto kvalitné potraviny vyvážali. Čiže naozaj skúsme týchto našich prvovýrobcov podporiť.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Miro, ako skutočne odborník, ktorý sa dlhodobo venuje problematike pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, lesnej ochrany, sa naozaj v tejto téme veľmi dobre orientuješ a naozaj tvoje odborné znalosti, ktoré si naďalej aj rozširuješ štúdiom a zároveň aj konzultáciami a stretnutiami s rôznymi dotknutými subjektmi v tejto sfére, v tejto oblasti si najmä načrtol našich potravinárov, pekárov, ktorí týmto zákonom sú značne znepokojení. Prioritou každej vlády by mala byť silná, naozaj, podotýkam, silná sieť slovenských producentov, malých producentov, malých predajcov. A toto je gro, vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, milí kolegovia, toto je gro. Keď to dokážu iné krajiny, prečo to nedokáže Slovenská republika? Ja si myslím, že nemáme ani hlúpejších, ani lenivejších ľudí v týchto segmentoch, v týchto odvetviach, ako majú v zahraničí. Čiže berme si príklad z toho, čo je naozaj dobré, a zavrhnime to, čo je zlé.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o potravinovej sebestačnosti, ale realita je však iná. Úplne ideme iným smerom, iným spôsobom, ako bolo v PVV-čku deklarované. Pomoc pre poľnohospodárov a potravinárov je na Slovensku tak nízka, tak žalostná, že v zahraničí sa len smejú, akí sme hlúpi, že nedokážeme týmto segmentom pomôcť a viac ich zadotovať. Stav potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky, tieto informácie, ktoré si tuná predostrel, ktoré si tuná povedal, to sú holé fakty a naozaj sú na hlboké zamyslenie. A ja som z niektorých naozaj v šoku. A obrovský tlak Európskej únie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš, áno, naozaj vychádzam len so svojich praktických skúseností, pretože naozaj celý život sa v tejto oblasti pohybujem, venujem a viem, že táto oblasť je zanedbávaná dlhé roky. Dlhé roky je zle nastavený systém, ktorý nie je dokonalý. Musel by sa naozaj prekopať od úplného začiatku až po úplný koniec. Pretože ja netvrdím, že ľudia, ktorí tento systém kompenzácií vytvárali, chceli niekomu ublížiť alebo spraviť niečo zlé, ale hovorím, vždy tieto zákony prichádzali od zeleného stola. Úplne od zeleného stola, od ľudí, ktorí neboli z praxe, ktorí nevideli tú priamu interakciu medzi opatrovateľom, ošetrovateľom, opatrovníkom, samotnou rodinou až po nejaký úrad, ktorý vypláca všetky tieto kompenzačné príspevky, a následne dané ministerstvo.
Čiže hovorím, mne vždy chýbala nejaká koncepčnosť, pretože v týchto sociálnych zákonoch, ktoré nám platia v Slovenskej republike, častokrát ľavá ruka nevie, čo robí pravá. A ľudia, ktorí sú z praxe, sú v nejakom začarovanom kruhu v úplnom strede a nevieme sa pohnúť ani naľavo, ani napravo.
Čiže hovorím, táto problematika je komplikovaná, zložitá, nedá sa to zmeniť ani za deň, ani za dva, ani za rok, ale verím, že tieto veci, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti, ľudia, ktorí naozaj majú sociálne cítenie a sú činní v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, sa tejto problematike musia venovať, aj keby nechceli.
A v žiadnom prípade sa nesmieme pozerať na farbu politického trička a na predkladateľa, overovateľa, spravodajcu, to je absolútne jedno, pretože pokiaľ ide o pomoc slabým, bezbranným, tuná musí vstúpiť silný štát. A keď je silný štát, je silná rodina a vtedy je spokojný ten dotyčný klient alebo poberateľ kompenzácie alebo poskytovateľ tejto služby.
Čiže ja ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do debaty, a verím, že tieto sociálne zákony a tieto sociálne veci sa nám podarí spoločnými silami zmeniť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, máme pred sebou návrh skupiny poslancov hnutia HLAS ohľadne kompenzácie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia občanov so znevýhodnením. Tento návrh zákona vnímam ako veľmi dobrý, veľmi kvalitne spracovaný a najmä riešiaci nedostatočné ohodnotenie samotných asistentov, ako aj samotných opatrovateľov ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, či už sa jedná o postihnutie, ktoré je fyzické, či už je postihnutie psychické, teda duševné, alebo ide o klientov alebo osoby s kombinovaným druhom postihnutia.
Ako človek, ktorý sa naozaj celý život profesijne venoval tejto oblasti, môžem povedať, že byť asistentom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neberiem ako zamestnanie, ale beriem to jednoducho ako nejaké poslanie a je to naozaj veľmi záslužná činnosť, ktorá nebola nikdy adekvátne zaplatená, ale tak ako už v iných predošlých debatách bolo často spomínané, chýbajúce prostriedky a slabo dofinancované ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je značne podfinancované, čo sa týka sociálnej oblasti, a to trvá dlhé roky.
Príspevok na opatrovanie vnímam ako dosť nízky a dosť úbohý. Pretože ak si vezmeme do úvahy, že rodič dieťaťa, nech má koľkokoľvek rokov, je na úrovni, niekedy aj v štyridsiatich rokoch, na úrovni päťročného dieťaťa, je, dostáva za celodennú starostlivosť alebo celodenné opatrovanie, ktoré trvá sedem dní v týždni, 30 dní v mesiaci a 365 dní v roku, je strašne zle ohodnotené a je to naozaj také, také smiešne. Pretože na území Slovenskej republiky žije značná skupina obyvateľov, ktorí sú odkázaní na toto opatrovanie z radov svojich najbližších príbuzných a títo príbuzní to robia častokrát na úkor toho, že obetujú zamestnanie, aby boli s tým svojím dieťaťom a neboli donútení dať svoje vlastné dieťa do domova sociálnej starostlivosti, či už na celoročný pobyt, alebo na nejakú týždennú formu. Jednoducho chcú sa o tohto svojho člena domácnosti starať. A zároveň štát by mal vytvárať adekvátne podmienky, aby aspoň sčasti kompenzoval výpadok príjmu týchto rodičov alebo príbuzných tohto nášho spoluobčana.
Takže z tohto vyplýva jedno, že zo strany predkladateľov je snaha navýšenia príspevku na opatrovanie aspoň na výšku minimálnej mzdy chvályhodná, ale nikdy ju nebudem považovať za adekvátnu.
Čo sa týka príspevku na osobnú asistenciu, je to tiež veľmi závažný a záludný problém, ktorý, s ktorým sa vlastne boria osobní asistenti týchto klientov. Častokrát ide o osoby s ťažkým mentálnym a s ťažkým fyzickým postihnutím a práca s týmito klientmi je veľmi náročná, vyčerpávajúca, preto každý jeden asistent si zaslúži náš obdiv, našu úctu, ale aj patričné finančné ohodnotenie. Veľmi kvitujem pánov predkladateľov, že sa snažia odvíjať túto minimálnu mzdu pri asistencii z, myslím, že 1,4-násobku minimálnej mzdy hodinovej sadzby. Čiže ja by som sa vedel baviť aj o vyššej sadzbe, no, ale hovorím, vždy sme limitovaní nejakými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu.
A vždy budem tvrdiť, že každá jedna vláda mohla a vedela spraviť pre hendikepovaných spoluobčanov vždy viac. Niektoré urobili viac, niektoré urobili menej. Boli tuná však aj vlády, ktoré neurobili naozaj nič. Takže častokrát počúvam z koaličných lavíc, že tie strašné bývalé vlády SMER-u za 12 rokov neurobili nič. S tým nemôžem nikdy súhlasiť, pretože naozaj v tejto oblasti sa pohybujem dlhé roky a môžem povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nechcem tuná chváliť pána ministra Richtera, ale komu česť, tomu česť, naozaj sa v tejto problematike orientovali veľmi kvalitne a pripravili množstvo kvalitných kompenzačných zákonov. Čiže naozaj tieto útoky, ktoré tuná nedávno zaznievali, nepovažujem za príliš šťastné.
Ale v konečnom dôsledku za hnutie REPUBLIKA a za mojich kolegov môžem povedať, že tento návrh zákona určite posunieme do druhého čítania, pretože ho považujem za koncepčný a za správny. Keďže nemôžme donekonečna čakať na nejaké reformy zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako nám tuná sľuboval pán minister Krajniak, skupina poslancov okolo pána Pellegriniho sa tejto iniciatívy chytila, predložili svoj vlastný návrh zákona a tí, ktorí naozaj máme sociálne cítenie, nepozeráme sa na farbu politického trička, ale naozaj musíme sledovať ten dobrý zámer, ktorý je naozaj úplne apolitický, ide len o naozaj zlepšenie finančného stavu opatrovateľov, opatrovníkov a osobných asistentov.
Takže, vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, milí kolegovia, ja vás veľmi pekne žiadam o podporu tohto zákona, pretože naozaj každý jeden silnejší jedinec by mal chrániť a brániť toho slabšieho a v tejto dobe tých slabších je veľmi veľa a stále iba pribúdajú. Takže naozaj vás poprosím, nehľaďme na to, kto tento návrh predkladá, skúsme ho posunúť do druhého čítania a ak budú nejaké výhrady, určite s predkladateľmi tohto návrhu zákona nájdeme, nájdete spoločnú reč. Určite sa bude dať vylepšiť tak ako každý jeden zákon.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že ho podporíte.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Pročko, ja som naozaj nepovedal, že tento zákon považujem za nejako populistický alebo nedajbože ekonomicko-populistický alebo nekoncepčný. To som naozaj nepovedal. Ja som tomuto návrhu zákona vyčítal len určitú chýbajúcu adresnosť, ktorá mi v tomto návrhu zákona naozaj chýba, čiže vôbec sa nemusíme baviť o nekoncepčnosti alebo populizme. Jednoducho je to snaha strany HLAS týmto jednorazovým príspevkom pomôcť prekonať rodinám určitú vzniknutú pandemickú situáciu, či už je to kompenzácia straty príjmov, alebo kompenzácia nejakého zvýšeného nákladu na prostriedky spojené s výučbou detí prostredníctvom domáceho vyučovania, čiže nákup nejakých prostriedkov, či už výpočtovej techniky, alebo zvýšených nejakých nákladov za internetové pripojenie. Čiže nie veľmi sme sa asi pochopili, no, ale to mne vôbec nevadí.
Pán kolega Ševčík, vôbec nepovažujem za pravdivé, že strana SMER v minulom volebnom období sa nestarala nejakým spôsobom o rodiny alebo o rodiny s deťmi. Politickú situáciu sledujem dlhé roky a naozaj si myslím, že strana SMER mala práve v podobe pána exministra Richtera veľmi blízko k tejto sociálnej problematike a vždy sa snažil pracovať koncepčne a transparentne. Čiže takéto tvrdenie nie je príliš namieste.
Pán kolega Tomáš, tak ako ste správne poznamenal, áno, vieme určite nájsť nejakú adresnosť, nejakú opodstatnenosť vášho návrhu zákona v druhom čítaní. Takže neobávam sa toho, aby sme nejaký rozumný návrh nenašli.
Ondríkovi Ďuricovi ďakujem za podporu, za ozrejmenie vecí, ktoré dal na pravú mieru. A ja naozaj súhlasím, je ťažké nájsť určité kompromisy, ale musíme sa o to pokúsiť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, pán predkladateľ, tento návrh zákona z dielne politickej strany HLAS vôbec nepovažujem ani za populistický, ani za nejakú ekonomickú skutkovú podstatu, ktorá by nejakým spôsobom mala príliš zaťažovať pokladnicu ministerstva financií. Práve naopak, každá jedna pomoc rodinám je dobrá pomoc a takáto pomoc by mala byť nie pranierovaná, nie osočovaná, nie dehonestovaná, ale, práve naopak, mala by byť vyzdvihovaná. Nepozerať vôbec na to, že ho predkladá politické zoskupenie, ktoré je v tejto rokovacej sále v radoch opozície, a pozerať sa na to treba ako na pomoc, ako na reálnu pomoc, ktorá môže zlepšiť daný stav, danú situáciu rodinám, ktoré naozaj boli touto pandémiou značne postihnuté.
Tak ako povedal môj kolega z hnutia REPUBLIKA MiIan Mazurek, my sa v našom hnutí na tento zákon pozeráme, netvrdím, že dvojako, ale pozeráme sa aj na adresnosť týchto finančných prostriedkov a hlavne sa pozeráme na to, aké rodiny boli touto pandemickou situáciou najmä postihnuté. Je úplne iné, ak by sa tieto finančné prostriedky adresovali rodine, kde naozaj obaja rodičia sú pracujúci, naozaj im táto pandemická situácia umožnila vykonávať svoje povolanie aj prostredníctvom núdzového stavu, aj na základe toho, že neboli obmedzovaní nejakým spôsobom vo svojom výkone povolania. A je rozdiel, ak sa tieto prostriedky použijú pre rodinu, ktorá je, ktorá naozaj buď matka, alebo otec, alebo obaja rodičia museli odísť na tú pandemickú óčeerku, tak pri tejto príležitosti je táto pomoc viac ako adekvátna a viac ako adresná.
Čiže, tak ako tuná bolo povedané z lavíc kolegov z opozície, ale aj z koalície, adresnosť tohto zákona je veľmi dôležitá a za hnutie REPUBLIKA môžem povedať, že naozaj tento zákon veľmi radi všetkými piatimi hlasmi, ktoré tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky máme, posunieme do druhého čítania, ale tam budeme žiadať nejakú nápravu alebo nejaké zabezpečenie adresnosti, aby rodičia, ktorí sa naozaj na základe pandemickej ťažkej situácie stali z ničoho nič domácimi učiteľmi, museli nakúpiť prostriedky na výchovu v tomto kyberpriestore, čo stálo nemalé finančné prostriedky, a táto adresná pomoc týmto rodičom je určite adekvátna a určite dobrá.
Na druhej strane, rodičia, ktorých sa táto celá situácia absolútne žiadnym prípadom nedotkla, pretože naďalej si žili svojím spôsobom života, to znamená, ani pred pandémiou, ani počas pandémie nevykonávali nejaké zamestnanie, nevykonávali pracovný pomer a príde mi tento jednorazový príspevok pre tieto rodiny úplne nie korektný a príde mi to tak, že vlastne rodiny, ktoré boli najviac postihnuté, to znamená rodič, matka, otec museli zostať doma, museli sa o to dieťa intenzívnejšie starať, intenzívne pristupovať k jeho vzdelaniu, to znamená, tieto rodiny si tento príspevok viac ako zaslúžia. Ale hovorím, zase na druhej strane rodiny, kde tá výučba počas pandémie nebola takým spôsobom adresovaná alebo adekvátna, tak hovorím, tam naozaj nedošlo k žiadnemu ani obmedzeniu nejakého príjmu alebo k nejakému navýšeniu nejakých, k navýšeniu v podstate nejakých finančných prostriedkov, ktorými tieto rodiny museli zabezpečiť či už nákupom nejakej počítačovej techniky, alebo zabezpečením internetového pripojenia. Je to, je to také, hovorím, je to tento zákon veľmi ošemetný.
Čiže, ale hovorím, v druhom čítaní sa o ňom určite budeme vedieť baviť viac, odbornejšie, komplexnejšie, pretože je veľký rozdiel, ak sa dieťa preukázateľne vzdelávalo cez výučbový portál EduPage. Hovorím, ten rodič musel zakúpiť či už notebook, alebo počítač, alebo nejaký tablet, stabilné pripojenie na internet. Hovorím, všetky tieto položky stoja každú rodinu značné množstvo peňazí a je rozdiel, ak nejaká skupina obyvateľstva, ktorá sa vzdelávala spôsobom, že v pondelok prišla nejaká asistentka, rozdala deťom pracovné listy a o dva týždne ich pozbierala. Ja hovorím, tak takéto rodiny určite nemali nejaké náklady zvýšené, teda nemali náklady žiadne.
Takže hovorím, táto adresnosť je veľmi dôležitá, pretože je to veľmi dvojsečná zbraň. A dostávame často do mailov rôzne podnety od občanov, ktorí naozaj sa nepozerajú ani na farbu pleti, ani odkiaľ to dieťa pochádza, ale jednoducho už sa cítia byť týmto návrhom zákona určitým spôsobom diskriminovaní, pretože rodina, ktorá náklady mala, a rodina, ktorá náklady žiadne nemala, dostane ten istý balík peňazí. Samozrejme, niekde je ten počet detí vyšší, takže bola by to ohromná suma, a tak, správne, ako to poznamenal kolega Mazurek, v určitých skupinách obyvateľstva, keby takáto jednorazová suma prišla, či už na účet, alebo poštovou poukážkou, takýmto našim spoluobčanom, tak dovolím si povedať, že ľudia, ktorí žijú v týchto, v týchto obciach, mestách, kde sa takáto vzorka populácie nachádza, tak zažili by nezažité a videli by nevídané.
Takže, ešte raz zopakujem, podporíme tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania. Myslím, že nemal by mať problém, aby bol prerokovaný v druhom čítaní, ale naozaj skúsme sa pobaviť o adresnosti a aby sme naozaj niekomu nepridali, niekomu neubrali a nebol ten zákon viac na škodu ako na osoh.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali a skúsim ísť nejakým spôsobom postupne.
Miro Suja veľmi dobre povedal, že tento zákon podľa všetkého naozaj neexistuje, pretože ak by existoval, nie je problém začať o ňom minimálne nejakú verejnú diskusiu, ako hnutie OĽANO často rozpráva, že všetky zákony by mali prejsť nejakým, nejakou verejnou diskusiou, aby aj občania sa mohli k týmto zákonom vyjadriť. Čiže z toho mi jasne vyplýva, že imaginárna nejaká skupinka poslancov alebo nejakých zoskupení z vládnych strán tento zákon či už pripravuje, alebo nepripravuje, nemám pocit, aby naozaj existoval.
Miňo, veľmi správne si poznamenal, že pandemická situácia a premiér Slovenskej republiky zároveň spôsobili tuná katastrofu a zodpovednosť by mali niesť nielen Jarčuška, Mikas a Krajčí, ale napríklad celá vláda, pretože celá vláda sa zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky z lavíc vládnych poslancov má právo túto vládu položiť, ak koná proti záujmom Slovenskej republiky. Čiže zodpovednosť je aj na týchto inštitúciách.
Pán kolega Nemec, máte pravdu, severské krajiny držali spolu. Hlavný hygienik vo Švédsku počas tejto pandemickej situácie podľa prieskumu verejnej mienky mal vyššiu dôveryhodnosť v tejto krajine ako samotná kráľovská švédska rodina. A prečo tieto krajiny držali spolu? Je tam úplne iná politická kultúra. V tejto krajine naozaj nevládol blázon, ktorý rozoštvával ľudí, ničil životy. Preto tieto krajiny držali spolu. Ja si naozaj Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko vážim, pretože títo ľudia tam naozaj žijú sociálnym štátom.
A, pán kolega Šefčík, prvý zákon, ktorý prešiel do druhého čítania z radov opozície po roku, to je podľa vás niečo úžasné? Áno, ten vysokoškolský zákon je fajn, ale to je jeden jediný, ktorý prešiel.