Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, pán predkladateľ, tento návrh zákona z dielne politickej strany HLAS vôbec nepovažujem ani za populistický, ani za nejakú ekonomickú skutkovú podstatu, ktorá by nejakým spôsobom mala príliš zaťažovať pokladnicu ministerstva financií. Práve naopak, každá jedna pomoc rodinám je dobrá pomoc a takáto pomoc by mala byť nie pranierovaná, nie osočovaná, nie dehonestovaná, ale, práve naopak, mala by byť vyzdvihovaná. Nepozerať vôbec na to, že ho predkladá politické zoskupenie, ktoré je v tejto rokovacej sále v radoch opozície, a pozerať sa na to treba ako na pomoc, ako na reálnu pomoc, ktorá môže zlepšiť daný stav, danú situáciu rodinám, ktoré naozaj boli touto pandémiou značne postihnuté.
Tak ako povedal môj kolega z hnutia REPUBLIKA MiIan Mazurek, my sa v našom hnutí na tento zákon pozeráme, netvrdím, že dvojako, ale pozeráme sa aj na adresnosť týchto finančných prostriedkov a hlavne sa pozeráme na to, aké rodiny boli touto pandemickou situáciou najmä postihnuté. Je úplne iné, ak by sa tieto finančné prostriedky adresovali rodine, kde naozaj obaja rodičia sú pracujúci, naozaj im táto pandemická situácia umožnila vykonávať svoje povolanie aj prostredníctvom núdzového stavu, aj na základe toho, že neboli obmedzovaní nejakým spôsobom vo svojom výkone povolania. A je rozdiel, ak sa tieto prostriedky použijú pre rodinu, ktorá je, ktorá naozaj buď matka, alebo otec, alebo obaja rodičia museli odísť na tú pandemickú óčeerku, tak pri tejto príležitosti je táto pomoc viac ako adekvátna a viac ako adresná.
Čiže, tak ako tuná bolo povedané z lavíc kolegov z opozície, ale aj z koalície, adresnosť tohto zákona je veľmi dôležitá a za hnutie REPUBLIKA môžem povedať, že naozaj tento zákon veľmi radi všetkými piatimi hlasmi, ktoré tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky máme, posunieme do druhého čítania, ale tam budeme žiadať nejakú nápravu alebo nejaké zabezpečenie adresnosti, aby rodičia, ktorí sa naozaj na základe pandemickej ťažkej situácie stali z ničoho nič domácimi učiteľmi, museli nakúpiť prostriedky na výchovu v tomto kyberpriestore, čo stálo nemalé finančné prostriedky, a táto adresná pomoc týmto rodičom je určite adekvátna a určite dobrá.
Na druhej strane, rodičia, ktorých sa táto celá situácia absolútne žiadnym prípadom nedotkla, pretože naďalej si žili svojím spôsobom života, to znamená, ani pred pandémiou, ani počas pandémie nevykonávali nejaké zamestnanie, nevykonávali pracovný pomer a príde mi tento jednorazový príspevok pre tieto rodiny úplne nie korektný a príde mi to tak, že vlastne rodiny, ktoré boli najviac postihnuté, to znamená rodič, matka, otec museli zostať doma, museli sa o to dieťa intenzívnejšie starať, intenzívne pristupovať k jeho vzdelaniu, to znamená, tieto rodiny si tento príspevok viac ako zaslúžia. Ale hovorím, zase na druhej strane rodiny, kde tá výučba počas pandémie nebola takým spôsobom adresovaná alebo adekvátna, tak hovorím, tam naozaj nedošlo k žiadnemu ani obmedzeniu nejakého príjmu alebo k nejakému navýšeniu nejakých, k navýšeniu v podstate nejakých finančných prostriedkov, ktorými tieto rodiny museli zabezpečiť či už nákupom nejakej počítačovej techniky, alebo zabezpečením internetového pripojenia. Je to, je to také, hovorím, je to tento zákon veľmi ošemetný.
Čiže, ale hovorím, v druhom čítaní sa o ňom určite budeme vedieť baviť viac, odbornejšie, komplexnejšie, pretože je veľký rozdiel, ak sa dieťa preukázateľne vzdelávalo cez výučbový portál EduPage. Hovorím, ten rodič musel zakúpiť či už notebook, alebo počítač, alebo nejaký tablet, stabilné pripojenie na internet. Hovorím, všetky tieto položky stoja každú rodinu značné množstvo peňazí a je rozdiel, ak nejaká skupina obyvateľstva, ktorá sa vzdelávala spôsobom, že v pondelok prišla nejaká asistentka, rozdala deťom pracovné listy a o dva týždne ich pozbierala. Ja hovorím, tak takéto rodiny určite nemali nejaké náklady zvýšené, teda nemali náklady žiadne.
Takže hovorím, táto adresnosť je veľmi dôležitá, pretože je to veľmi dvojsečná zbraň. A dostávame často do mailov rôzne podnety od občanov, ktorí naozaj sa nepozerajú ani na farbu pleti, ani odkiaľ to dieťa pochádza, ale jednoducho už sa cítia byť týmto návrhom zákona určitým spôsobom diskriminovaní, pretože rodina, ktorá náklady mala, a rodina, ktorá náklady žiadne nemala, dostane ten istý balík peňazí. Samozrejme, niekde je ten počet detí vyšší, takže bola by to ohromná suma, a tak, správne, ako to poznamenal kolega Mazurek, v určitých skupinách obyvateľstva, keby takáto jednorazová suma prišla, či už na účet, alebo poštovou poukážkou, takýmto našim spoluobčanom, tak dovolím si povedať, že ľudia, ktorí žijú v týchto, v týchto obciach, mestách, kde sa takáto vzorka populácie nachádza, tak zažili by nezažité a videli by nevídané.
Takže, ešte raz zopakujem, podporíme tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania. Myslím, že nemal by mať problém, aby bol prerokovaný v druhom čítaní, ale naozaj skúsme sa pobaviť o adresnosti a aby sme naozaj niekomu nepridali, niekomu neubrali a nebol ten zákon viac na škodu ako na osoh.
Ďakujem pekne.