Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vy ste asi zabudol, že dnes ste na ľavici obžalovaných vy, že vy ste tu dnes dodal dva plus dve za hrubosť, vy dostávate každé tri mesiace päť plus dokonca zápasu od pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Vy tu musíte chodiť ako na klavír, pretože s vašou prácou sú poslanci nie spokojní. My dnes tu neodvolávame poslanca Fica, ale to by ste pri vašom vzdelaní, ako tu už bolo povedané, Master of Science mal vedieť. Ste tak slabý rétor s takým slabým výkonom, aký sa tu naozaj len občas mihne, občas niečo zakváka, občas niečo prečíta, ale poprosím vás, ten pán alebo tá pani, ktorá vám písala tento slabý a úbohý text, nabudúce troška väčším písmom, aspoň 16, pretože ste to nedokázal ani prečítať, nedokázal ste sa v tom orientovať, nedokázal ste povedať jednoducho z hlavy nič. Čítate tam nejaký tupý text, o ktorom nič neviete, preskakoval vám hlas, jednoducho celý ste tam triasol. Prečo?
Pán premiér Heger mi neodpovedal na otázku, tak skúsim ju vám položiť. Ako si vysvetľujete správu Slovenskej informačnej služby o tom, že je tu vojna v silových zložkách, o tom že informácie, ktoré Slovenská informačná služba má, sa dostávajú na verejnosť a vy ich zatĺkate. Vy ako minister vnútra stále rozprávate iba jedno, vyšetrovatelia NAKA konajú podľa vás zákonným spôsobom a nepozerajú na kadejakých obvinených krvavými očami, ale práve vy ste ten, vy a minister Naď, ktorý na celú túto situáciu pozeráte krvavými očami cez prsty. Jednoducho vy idete ako býk na červené súkno, máte nejakú animozitu s minulou vládou, s vládou Roberta Fica alebo Petra Pellegriniho, mne je to sedem. Ale jednoducho nerobte už z ľudí hlupákov! Aj vlastní poslanci z OĽANO by vás radi videli, aby ste na tejto stoličke nesedel.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán premiér Heger, tento váš nejaký zoznam ľudí, zoznam profesionálnych udavačov, zoznam osôb, ktoré podľa vás nejakým zázračným spôsobom ovplyvňujú nejaké rozviazanie alebo nejaké odhaľovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti, to je všetko v poriadku. Ale vy v prvom rade tu máte obhajovať ministra vnútra a obhajovať jeho kroky. Ale naozaj, ako bolo povedané kolegom Blahom, vy ste tu neobhajovali jeho kroky, pretože vy ste tu len tak vágne a fádne povedal, že my, keď nastúpime alebo my keď sme nastúpili, rozviažeme spravodlivosti ruky. Vy nie ste od toho, aby ste niekomu rozväzovali ruky. Absolútne nie.
Orgány činné v trestnom konaní majú konať nezávisle a majú konať spravodlivo. Kto spáchal trestný čin, kto je jednoducho hodný odsúdenia, ten patri do vä-ze-nia. To je jednoduchá vec. S týmto tu sa nemusíte ani chváliť, ani nejakým zvláštnym spôsobom na seba poukazovať.
Ale ešte raz hovorím, prečítal ste tu nejaký zoznam nejakých kajúcnikov, nejakých udavačov, neobhajoval ste ministra, neobhajoval ste jeho pochybenia, jeho prešľapy, jeho obvinenia, ale jednoducho ste tu zase iba monotónne prečítal nejaký menný zoznam.
A chcem sa vás spýtať, akým spôsobom si vysvetľujete správu Slovenskej informačnej služby, že naozaj sa na území Slovenskej republiky deje vojna v ozbrojených a v silových zložkách. Deje sa tu jednoducho vojna medzi policajtmi a sú obviňovaní vyšetrovatelia NAKA, sú obviňovaní vyšetrovatelia, ktorí podľa vás mali rozviazané ruky a čuduj sa svete, čo sa stalo? Skončili vo vyšetrovacej väzbe alebo sú obvinení. Ako mi toto viete vysvetliť?

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Opäť je smutné, že tak dôležitý návrh zákona, akým je odškodňovací zákon, pre najviac postihnutých pracovníkov, najviac postihnuté firmy, pre živnostníkov, ktorí naozaj boli počas celej tejto pandémie najviac bití, najviac týraní, najviac dehonestovaní a bolo im najviac ubližované, zaujíma len takúto smiešnu hŕstku ľudí, nebudem rozprávať o poslancov, smiešnu hŕstku ľudí.
Ak by sme tu zachraňovali klímu alebo merali uhlíkové stopy, tak tu bude, dovolím si povedať, desaťnásobne viac poslancov, pretože klíma nás potrebuje, planéta sa nám otepľuje a podobné bludy, ale to, že ľudia končia na dlažbe, to že ľudia melú z posledného a politici robia to, čo im ide najlepšie, iba sľubujú.
Nikto vám nedokáže toľko dať, koľko dokáže politik sľúbiť. A týmto heslom sa súčasná vládna garnitúra naďalej riadi.
Strana SaS, ktorá by mala v tom najprvšom rade zastupovať zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, každý jeden segment národného hospodárstva, ktorý zamestnáva ľudí, a títo ľudia vytvárajú hodnoty, práve táto strana by mala prvá biť na poplach. Ale stal sa úplný opak. Strana SaS iba sľubuje, že všetko spraví, všetko urobí, všetko vytvorí, ale nedeje sa absolútne nič. Živnostníci krvácajú, zamestnanci nemajú istotu, zamestnávatelia sa boja, ako prežijú z mesiaca na mesiac. Mali sme tu pomoc plus, pomoc plus plus, kadejaké iné pomoci, chválil sa tým jeden minister, druhý minister, tretí minister, ale občania, ktorým sa malo naozaj pomôcť, nepocítili nič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mazurek vo svojej rozprave poznamenal najmä fakty a najmä čísla, ktoré tak veľmi populárne a tými číslami sa väčšina vládnych poslancov najmä riadi. Ak vládna strana SaS nám tu sľubovala, nie len nám ako poslancom Národnej rady, ale najmä ľuďom, ktorých by sa tento odškodňovací zákon mal najmä týkať, že už na ňom pracujú, už sa naňho chystajú, už sa naňho pripravujú, už sa naňho chystajú. Ale tak ako plynuli dni, týždne, mesiace, stále sme počúvali len tie isté výhovorky. Koaličná rada nám to nepustí. Blokuje nám to tento koaličný partner. Odmietli nám to, pretože nemáme peniaze.
Ale ja sa pýtam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vykrikovali ste predchádzajúcej vláde SMER-u, že kradli 3 mld. eur ročne. Jeden a pol roka vládnete vy, SMER nemá možnosť ukradnúť jeden a pol mi... 3 a pol mi... 3 miliardy ročne, čiže už by ste mali mať usporené 4 a pol mld. Ja sa pýtam, prečo z tých 4 a pol imaginárnych peňazí neviete použiť na odškodňovanie živnostníkov, živnostenského stavu, ktorý je naozaj chrbtovou kosťou celej slovenskej spoločnosti. Stotisíc ľudí pracuje na živnosť. Viac ako vo fabrikách, viac ako v malých podnikoch. Stotisíc živnostníkov. Ale neustále budete opakovať len tú istú obohratú pieseň: "Nemáme, nemôžme dať." Tak ja sa pýtam, prečo dávame peniaze na úplné hlúposti, ktoré nepomáhajú ľuďom, nepomáhajú ekonomike, naopak, ľuďom ubližujú, ekonomiku zadlžujú. Robíte všetko úplne opačne!

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja vo svojej rozprave poukázal iba na závažný problém, ktorý sa ťahá niekoľko mesiacov a týchto niekoľko mesiacov vláda Slovenskej republiky, či už to bola vláda Eduarda Hegera, alebo pred ním vláda Igora Matoviča, nesystematicky, nekomplexne, nekompetentne a nijakým zázračným spôsobom nekompenzovala straty, ušlý zisk a nemožnosť podnikania malých, stredných alebo aj veľkých podnikateľov z dôvodu chránenia zdravia a chránenia hodnôt spoločnosti.
Pretože, ako sa neustále vyjadrovali na svojich infantilných tlačových konferenciách, robíme to pre ľudí, robíme to preto, aby sa táto pliaga, táto pandémia nešírila. Preto vás obmedzujeme, preto vás zatvárame, ale nebojte sa, odškodníme vás. To slovo nebojte sa, odškodníme vás, zaznelo z úst vtedajšieho premiéra a terajšieho premiéra nespočetne veľakrát, ale zo sladkých rečí a prázdnych sľubov sa podnikatelia, drobní prevádzkari, ktorí svoje podniky a prevádzky budovali niektorí naozaj viac ako desať rokov, nenajedia, nezaplatia účty, nezaplatia lízingy. A to, čo bolo sľúbené, naozaj nedostali.
Pomoc voči podnikateľom v každom segmente, či už šlo o gastrobiznis, či už šlo o hoteli, či už šlo o prevádzky stravovacieho zariadenia, ktoré žili výlučne z nejakého cateringu, tieto boli postihnuté úplne najviac a vláda naozaj v týchto segmentoch a v týchto destináciách sa pohybovala na veľmi tenkom ľade a do dnešného dňa ani ministerstvo financií, ani ministerstvo hospodárstva nezareagovalo tak, ako sľúbilo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tento náš návrh zákona poukazuje iba na to, že ako legislatívci a poslanci hnutia REPUBLIKA máme značné obavy, dokonca viac ako značné obavy o to, že táto vláda už niekoľkokrát preukázateľne pošliapala ústavu a preukázateľne obmedzila základné ľudské práva a slobody občanom Slovenskej republiky, takže v žiadnom prípade nemôžme veriť a nemôžme už viacej dať na ich sladké reči alebo na nejaké ťahanie medových motúzov popod fúzy, že im ide vlastne o zdravie, o ochranu populácie, o ochranu ústavnosti, a v podstate my ako opoziční politici ak to vidíme inak, tak vidíme to inak iba preto, pretože tejto problematike nerozumieme.
Práve naopak, keďže sa touto problematikou zodpovedne zaoberáme a zodpovedne chceme voči našim voličom a aj nie voči voličom, voči všetkým občanom Slovenskej republiky vystupovať, tak ja sa len pýtam, že kde sú tie hranice, čo už vy začnete brať ako nejakú normálnosť, nenormálnosť alebo nejakú bezčiarovosť, že už za ňu nikdy nepôjdete. Ja si myslím, že taká čiara ešte nakreslená nebola, za ktorú vy by ste sa neodvážili ísť.
V reakcii vo faktickej poznámke bolo tiež počuť, že chceme, aby zákon prešiel, ale zároveň útočíme na kolegov, partnerov, poslancov a nejakým spôsobom na základe týchto útokov si odbúravame možné hlasy. Pán kolega, ja naozaj neviem, aké útoky ste zaznamenal vy, ja som iba zaznamenal rozpravu, ktorá má poukazovať na to, na čo vlastne tento zákon chceme predložiť, a to naozaj chrániť ústavu a ústavnosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Štefan, ďakujem za príspevok k tejto veľmi závažnej a ošemetnej téme, ktorá ako bola povedaná v rozprave už z mnohých rečníkov, ale aj z mnohých faktických poznámok, táto téma tu mala byť od poslancov vládnej koalície alebo takýto podobný návrh zákona od poslancov vládnej koalície, ktorí naozaj presadzujú hodnotové otázky alebo aspoň tvrdia, že ich hodnotové nastavenie a ich hodnotové presvedčenie im nedovoľuje správať sa inak ako tak, ako je to v našej spoločnosti prípustné, prístupné a ako naša konzervatívna spoločnosť, ktorá je založená na kresťanských tradíciách, je nastavená a ako by sa mala aj naďalej vyvíjať.
Čiže, tak ako si poznamenal vo svojej rozprave, ja naozaj nerozumiem obštrukcii, ja naozaj nerozumiem, v úvodzovkách až, no musím použiť to slovo, sabotáži tohto nášho návrhu zákona, pretože, opäť to zopakujem, každý jeden návrh zákona sa dá vyprecizovať, každý jeden návrh zákona sa dá doplniť, každý jeden návrh zákona vieme upraviť tak, aby bol spokojný, dá sa povedať, každý. Čiže posuňme tento náš návrh zákona, ktorý je naozaj dobrý, je naozaj kvalitný a podľa všetkých zatiaľ dostupných informácií má veľkú šancu uspieť a prejsť do druhého čítania.
Ak sa však poslanci za Kresťanskú úniu rozhodli tento náš návrh zákona sabotovať z nejakých relevantných alebo nerelevantných príčin alebo z dôvodu, že oni sami takýto návrh zákona nemôžu predložiť, ale čakajú, že im to nejakým všeobecným súhlasom poslanci liberálneho charakteru vo vládnej koalícii odobria, tak ja sa obávam toho, že to, čo ste vašim voličom sľúbili, nikdy nedokážete splniť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Taraba, ďakujem za príspevok v tejto rozprave. No, stala sa tu takáto vec, ktorá, ktorú som úprimne nečakal a už vôbec som to nečakal od kolegyni Hatrákovej, ktorú naozaj považujem za naozaj inteligentnú a odborne zdatnú ženu (potlesk) a v žiadnom prípade by som nedával na nejakú, ako nejakú chybu to, že v našom návrhu zákona nie je nejakým spôsobom extra precizovaný vzťah rodičov na právo extra výchovy svojich detí.
Tento náš návrh zákona je najmä zákonom ochranným. To už tu bolo viackrát spomenuté a viackrát povedané. Čiže najprv chceme chrániť deti pred všetkým zlým, čo ich naozaj môže stretnúť, čo ich môže postihnúť, a v žiadnom prípade nechceme, aby táto téma zostala otvorená alebo nejako zastrčená niekde v úzadí alebo niekde pri stene.
A naozaj chcem tiež apelovať na kolegyňu Hatrákovú, aby stiahla tento svoj príspevok v tejto debate, tento svoj bod programu, pretože podľa všetkých indícií, ktoré máme na základe konzultácií s kolegami aj z opozície, aj z koalície, tento náš návrh zákona má reálnu šancu prejsť do druhého čítania. Čiže ja naozaj nechcem, aby na vás ukazovali prstom, že vy ste tá zlá, ktorá tomu všetkému zabránila. Čiže ja vás naozaj chcem veľmi pekne poprosiť, ak tento návrh zákona vieme vyprecizovať do bodu, kedy by vám to naozaj vyhovovalo, naozaj to vieme urobiť pozmeňujúcim návrhom zákona, ak to prejde do druhého čítania. To je celé, len, prosím vás pekne, neničte to, o čo naozaj sa snažíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ďakujem za príspevok k tejto debate. Čo sa týka tých technických vecí, ktoré ste tuná naznačila, vieme to riešiť v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom zákona úplne jednoducho, úplne jednoducho. Čiže nevidím dôvod, aby sme tento zákon stiahli alebo nejakým spôsobom ho odsúvali. Naozaj sú to technické veci, ako ste správne poznamenali, či už čo sa týkalo zákona o rodine, alebo zákona o sociálno-právnej ochrane detí a mládeže či sociálnej kuratele. Presne rozumiem, čo ste chceli týmto naznačiť, ale hovorím, všetky tieto technické veci vieme doladiť jednoduchým pozmeňujúcim návrhom zákona v druhom čítaní. Čiže v tejto veci toľko.
Čo sa týka počtu hodín nejakej sexuálnej výchovy na školách alebo občianskej náuky alebo etiky, čiže naozaj v tomto vieme sa baviť, v tomto vieme diskutovať. Naozaj nie sú určené mantinely, nie sú určené bariéry, koľko hodín áno, koľko hodín nie, v akom ročníku, v akom veku. Sú to veci podľa niekoho alebo pre niekoho možno len technické, ale hovorím, naozaj aj týmto by sa trebalo zaoberať, čo sa týka školského zákona, nakoľko tieto veci nemáme presne nastavené a škola by mala byť prioritne tá, ktorá by mala určiť nejaké, nejaké medze alebo nejaký rozsah výučby alebo vyučovacieho procesu v tejto problematike, ale zároveň treba brať do úvahy a na zreteľ to, že každý jeden rodič musí byť stotožnený so školským vzdelávacím programom natoľko, aby to buď jeho dieťa sa necítilo počas tej výučby diskomfortne, alebo aby on, ako samotný rodič a zákonný zástupca dieťaťa, nepociťoval nejakú formu, že už je to za čiarou alebo toto už môjmu dieťaťu netreba.
Čiže hovorím, sú to vždy také dva póly na pohľad možno jednej veci. Ale ďakujem pekne za vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegom za pochvalu, resp. podporu mojej rozpravy, teda aj nášho návrhu zákona. Naozaj vždy hovorím, že to, čo by malo ľudí na Slovensku spájať, by malo ľudí spájať a nie rozdeľovať. Obzvlášť to platí o "elite", akou je poslanecký zbor, teda 150 ľudí v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože my nie sme tu preto, aby sme si nejakým spôsobom hladkali vlastné ego alebo nejakým spôsobom pozerali na ľudí, ktorí nás sem poslali, nejak zvrchu, ale práve naopak. To, čo by malo zachovať spoločnosť normálnu a v úplne konzistentnom a príčetnom stave, by sme mali všetci naprieč celým politickým spektrom až na nejaké výnimky, ktoré považujú nejaké odchylnosti alebo nejaké veci, ktoré sa vymykajú z nejakých konzervatívnych alebo zaužívaných radov, nejak to vnímajú inak. Ale hovorím, je to pohľad na ich politické nejaké buď videnie sveta, alebo možno vnútorné presvedčenie.
Zase sa budem opakovať. Toto nie je politická téma. Je to téma úplne hodnotová a všetci, ktorí tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, predpokladám, že zajtra o tomto návrhu zákona budeme hlasovať, si musíme dať ruku na srdce a spýtať sa sami seba jednoduchú základnú otázku: Chcem, aby to moje dieťa bolo chránené, alebo chcem to moje dieťa vystaviť nejakému riziku? Ja ako otec, manžel a syn chcem, aby moje dieťa bolo chránené, nech má koľkokoľvek rokov. Čiže v tomto prípade je moja voľba jasná.