Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nové samosprávy sa riadia takým nepísaným heslom, že čo nie je zákonom prikázané, tak to, jednoducho zákon sa dá obísť, alebo čo nie je dovolené, to nemusíme nejakým spôsobom ani odmietať.
Mňa však zaujíma taká jedna myšlienka, že aj keď samospráve tieto mládežnícke parlamenty alebo mládežnícke organizácie nejakým spôsobom nanútime, budiž, tak pokiaľ to nebude nejak v zákone explicitne ustanovené, že aj názor takejto takejto mládežníckej organizácie, hoci nebudú tam poväčšine nejaké osoby plnoleté, ale bude to len v nejakom štatúte mládežníckej organizácie alebo mládežníckeho poradného orgánu, ak niektorá samospráva bude chcieť tieto argumenty brať a nejakým spôsobom sa nimi zaoberať, tak bude. Ale ak nejaká samospráva to bude chcieť ignorovať, tak tých parlamentov tam môžme mať aj 97 a bude to vôbec nie nejakým spôsobom zaväzujúce.
Čo sa týka mládežníckych parlamentov alebo žiackych parlamentov na základných školách, každá jedna statočne a rozumne zmýšľajúca základná škola minimálne z regiónu, kde pochádzam ja, takýto mládežnícky parlament má niekoľko desiatok rokov, sa dá povedať, ja som ešte tieto mládežnícke parlamenty zažil, takže nevymýšľajme koleso, ktoré sa jednoducho už krúti, ale skúsme sa zamyslieť nad jednoduchým spôsobom, ako mládežnícke organizácie združiť do nejakého jednotného celku a tento jednotný celok by mal určitým spôsobom nie participovať, ale samospráva by mala mať povinnosť s takýmto mládežníckym celkom na určitý počet obyvateľov minimálne rokovať a vypočuť si aspoň raz do roka všetky ich pripomienky, ponosy, návrhy.
Toto by bolo konštruktívne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja by som sa chcel spýtať, či ste aj v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu zákona mysleli, alebo nejakým spôsobom ste sa zaoberali nad, nad takou skutočnosťou, že aj napriek tomu, že škola alebo školská trieda bude mať štatút národnostnej triedy alebo národnostného... národnostnej celej inštitúcie, či aj napriek tomu, že bude spĺňať všetky kritériá a všetky náležitosti národnostného vzdelávania alebo národnostnej triedy, alebo školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a nebude kvalifikovaný, kvalifikovaný pedagóg, ktorý bude mať štátnu skúšku z daného, z daného jazyka, či aj takáto škola nepríde nejakým spôsobom o financie.
Čiže bavíme sa teraz najmä o rusínskych školách, pretože ako vieme, rusínsky jazyk nie je kodifikovaný oficiálnou cestou, či tento vyučujúci bude mať, napr. bude musieť mať štátnu skúšku povedzme z ruského alebo ukrajinského jazyka, ak by chcel vyučovať rusínsky jazyk alebo nejaký predmet v rusínskom jazyku touto formou. Či aj na tieto detaily je nejakým spôsobom pamätané, pretože je to taká dosť ošemetná a dosť taká, dosť taká odďaľujúca sa celé roky téma. Čiže toto by som potreboval nejakým spôsobom vysvetliť, aby som sa vedel správne rozhodnúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Gyimesi, v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu zákona sa nejakým zvláštnym spôsobom ide obhajovať, že vraj nedostatočná alebo zvláštna forma výučba, výučby slovenského jazyka v rámci škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
Aby sme uviedli všetky tieto veci na pravú mieru a aby aj verejnosť o tom mala nejakú zmienku, predovšetkým sa to týka škôl, kde je vyučovací jazyk maďarskej národnostnej menšiny, pretože ani školy, ktoré majú iný vyučovací jazyk, čiže už, či sa jedná o školy s vyučovacím jazykom rusínskym alebo ukrajinským, tento problém nemajú, pretože ovládajú tieto deťúrence vyučovací jazyk slovenský, myslím si, že na viac ako dostatočnej úrovni.
Problém je ten, že školy, ktoré sú výlučne orientované na maďarský jazyk, tá výučba slovenského jazyka je nedostatočná a nedeje sa takým spôsobom, aby sa tento hendikep – v úvodzovkách –, pretože tie deti, vieme, žijú na akom prostredí, a tá domáca výučba toho slovenského jazyka, dá sa povedať, že minimálna, nakoľko rozprávajú výlučne po maďarsky. Čiže nie je vhodné, by som povedal, prezentovať to takým spôsobom, že zmeňme prístup výučby slovenského jazyka voči národnostným menšinám. Práve naopak, národnostná menšina by mala ovládať štátny jazyk. A týmto štátnym jazykom je slovenský jazyk.
Čiže je to také troška nekorektné z tvojej strany. No ale nevadí.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja by som sa chcel spýtať len jednu jedinú vec, čo sa týka všetkých členov týchto školských podporných tímov, ktorých, ktorí by jednoducho mali pôsobiť počas vyučovacieho procesu buď v triedach primárneho, alebo predprimárneho vzdelávania. Ja sa chcel len spýtať, či je v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu zákona zohľadnené minimálny stupeň vzdelania, aký musí dosahovať takýto člen tohto školského podporného tímu alebo nejaký asistent, ktorý bude pridružený k nejakému dieťaťu na určitej úrovni. Toto by ma zaujímalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegom, ktorí naozaj k tejto problematike povedali niečo konštruktívne, ďakujem, ale kolegom, ktorí naozaj sa vyjadrovali na základe nejakých vlastných pocitov, že za všetko môže opäť Suja, mi príde to veľmi také akože trápne a úzkoprsé, ale nevadí.
Pán kolega Kašper, áno, aj moje informácie sú také, že do tejto celej potýčky sa zapojili aj zahraniční nejakí vlajkonosiči, konkrétne to boli fanúšikovia z Baníka Ostrava a Wisly Krakov. Čiže aj takýto rozmer mala celá táto, dá sa povedať, fraška, ktorá nemala spoločné nič so športom.
A čo sa týka neadekvátneho alebo neskorého zásahu polície, tak súhlasím, že áno, polícia má zasahovať vtedy, keď organizátor športového podujatia ju vyzve, ale nič by sa tým nepokazilo, ak by v týchto sektoroch títo ťažkoodenci boli a prirodzeným spôsobom vzbudzovali rešpekt.
Čiže ja sa len chcem spýtať. Tam, kde títo ťažkoodenci chodia a naozaj nie je žiaden konflikt, tak tam sú vysielaní, pretože dané podujatie spôsobuje určité riziko a tam, kde to riziko normálne srší vo vzduchu, kde môže vybuchnúť každú chvíľu, tak tam ich pošleme až na základe toho, kedy nejaký neschopný bezpečnostný manažér zareaguje desať minút po pohrebe? Čiže toto mi príde také naozaj pritiahnuté za vlasy a polícia, ak sa ideme o nej stále baviť, tak by tu mala byť na základe toho, že chce pomáhať a chrániť, tak ako to majú napísané. Ale v tomto prípade ani nepomáhala, ani nechránila. A ja sa pýtam, čo je horšie? Ak títo ľudia alebo malé deti uvidia týchto ťažkoodencov v týchto sektoroch domácich a hostí, ako sú nastavení alebo postavení a čakajú, aby sa nič nestalo, alebo keď tam uvidia takúto rezanicu a vyháňanie fanúšikov z tohto sektora. Čiže treba sa na túto problematiku pozrieť naozaj citlivými očami a nielen cez prsty.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Čiže ako som avizoval vo svojej faktickej poznámke, chcem aj v tejto rozprave troška ešte poukázať na to, že k tomuto zlyhaniu naozaj došlo na obidvoch stranách. Došlo k zlyhaniu na strane organizátora, ktorým bol trnavský Spartak, došlo k zlyhaniu na strane policajného zboru, ktorý automaticky má poskytnúť pri takomto rizikovom zápase, o ktorom naozaj všetci, ktorí sme veľkými fanúšikmi športu ako takého, ale najmä futbalu, vieme, že vyhrotené situácie a Spartak Trnava a Slovan Bratislava alebo aj opačne vždy to malo veľký náboj, vždy to malo silný signál a takýto športový majstrovský zápas musí byť automaticky vyhlásený za rizikový. A v tomto prípade v žiadnom možnom prípade nemôžem sa stotožniť s názormi, ktorý, ktoré prezentovali určití funkcionári či už Slovenského futbalového zväzu alebo Únie ligových klubov, že (rečník si odkašľal), pardon, že Polícia Slovenskej republiky môže zasiahnuť iba s výlučným súhlasom alebo na požiadanie organizátora.
Jednoducho keď sa súčasný alebo poverený prezident policajného zboru pán Havran, Hamran, pardon, aby som mu neskomolil meno, vie vyjadrovať, že pokojný protest budú jednoducho sledovať desiatky a stovky ozbrojencov, aby náhodou nedošlo k nejakému ohrozeniu verejného poriadku, tak ja sa pýtam, kde v tejto chvíli boli tie desiatky a stovky ozbrojencov, ktorí mali byť naozaj zakomponované do ochrany zdravia do ochrany majetku na štadióne Spartaka Trnava.
Jednoducho, ak by pán policajný prezident si dal možno poradiť alebo nejakým spôsobom svoje aktivity kooperoval s Úniou ligových klubov, s domácim usporiadateľom, tak keď jednoducho pošleme sto ťažkoodencov do sektora hostí a sto ťažkoodencov do sektora domácich a pri prvom náznaku, pri prvej hodenej svetlici, pri prvom naťahovaní si kukiel, ktoré na verejnom podujatí a ktoré je určitým spôsobom označované za rizikové nejaké, už by mali zasiahnuť, tak k takémuto jednoducho pošpineniu športu a devastácii futbalu by nedošlo. Do troch minút by bol urobený poriadok, rozhodca Filip Glova by stretnutie snáď prerušil, dohralo by sa to okamžite a neutrpel by šport, neutrpeli by diváci, neutrpel by domáci a hosťujúci oddiel, ktorý si myslím, že urobili všetko pre to, aby vytvorili hráčom kvalitné podmienky, aby toto stretnutie mohli odohrať.
Ale hovorím, najväčšie zlyhanie budem vždy v tomto momente pripisovať policajnému zboru a domácemu usporiadateľovi, pretože, naozaj sa budem opakovať, všetci, ktorí rozumieme futbalu, ako futbal vybičuje v ľuďoch emócie, musíme vedieť, že toto je naozaj rizikové stretnutie, a aby sme zabránili týmto chuligánom, aby sa pobili. To, že budú cez celý štadión na seba pokrikovať, to je mi absolútne jedno, to patrí jednoducho k športu a k ich nekultúre možnej, ale to, že tam tí ťažkoodenci v tých sektoroch mali byť preventívne, určite by nedošlo k tomu, aby tí fanúšikovia vtrhli na hraciu plochu a ako naozaj nekoordinovaní, nekoordinovaní ľudia z ľavej na pravú stranu začali sa tam na tom štadióne naháňať, kopať a biť.
Jednoducho toto nepatrí k športu, je to neúcta k samotnému športu, neúcta k samotnému futbalu a nad týmto by sme sa mali minimálne zamyslieť a skúsiť možno aj požiadať pána ministra vnútra, aby nejakým spôsobom začal takéto záležitosti kooperovať, či už s terajším povereným prezidentom policajného zboru alebo s budúcim prezidentom policajného zboru a tieto záležitosti brať jednoducho nie na ľahkú váhu, pretože aby utrpel futbal a utrpel šport kvôli sto divákom, ktorých by polícia bez akýchkoľvek problémov vedela spacifikovať, vyviesť zo štadióna, tak utrpelo deväťtisíc ľudí, slušných, platiacich, ktorí tam mali svoje rodiny, svoje deti, a takýmto spôsobom naozaj my tie mladé rodiny, mladých ľudí nedonesieme na štadión, nevybudujeme u nich jednoducho ten vzťah k športu a takto budeme o týchto ľudí prichádzať.
Čiže skúsme sa nad tým, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, nejakým spôsobom zaoberať alebo hľadať najvhodnejšie možné riešenia, pretože toto jednoducho nie je správanie, ktoré patrí do 21. storočia, a keď tu naozaj máme silové a poriadkové zložky, ktoré vedia takémuto konaniu zabrániť, tak na takéto konanie tieto zložky musia byť vyslané a takýmto spôsobom musí byť demonštrované, že čo už je za hranicou únosnosti a kde takéto zložky naozaj nepatria.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kašper, naozaj je takým veľkým paradoxom, že práve dnes tuná má Národná rada Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou Rady Európy o integrovanom prístupe, o ochrane bezpečnosti a poskytovaní služieb v rámci futbalových zápasov a iných športových podujatí, keď, ako ste veľmi správne poznamenali, v nedeľu sa stalo to, čo sa stalo a udalosť, ktorá mala byť naozaj sviatkom a oslavou futbalu a takým veľkolepým návratom športových fanúšikov a divákov na štadión trnavského Spartaka, a nielen pre domácich, ale nielen pre hráčov alebo fanúšikov Slovana Bratislava, ale naozaj môžem povedať, že celé Slovensko sa tešilo na tento zápas.
U nás v Stropkove sme mali majstrovské stretnutie tretej ligy východ, kde sme doma porazili Rudňany a či to boli domáci, hostia, či to boli deťúrence, ktoré podávali lopty, všetci sme sa tešili, že o 17. bude v televízii v priamom prenose zápas trnavského Spartaka so Slovanom Bratislava, ale nikto sme naozaj nemohli tušiť alebo ani v tom najhoršom sne sme nepredpokladali, že na futbal sa budeme pozerať nejakých 12 minút a potom sa tam strhne jedno hnusné, odporné divadlo, ktoré sa nedá nazvať nijako inak, ako tým najprimitívnejším a najsprostejším hyenizmom pár desiatok ľudí, ktorí si pomýlili šport s nejakou sebarealizáciou a ktorí sa tam prišli do slova a do písmena pobiť (zaznievanie gongu) a nejakým zvláštnym a úbohým spôsobom poukázať na svoju jednoduchú existenciu.
Čiže v tomto prípade, pán kolega, sa nemôžem zastať ani usporiadateľskej služby domáceho klubu, ani Policajného zboru Slovenskej republiky, pretože každý jeden účastník tohto podujatia a obaja ním boli, nesú svoj podiel viny, ale skúsim o tom možno niečo povedať v rozprave, ak bude príležitosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, máme tuná pred sebou vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V tomto pánom ministrom predkladanom návrhu zákona ma vyrušili viaceré negatíva, ale na záver spomeniem asi dve pozitívne záležitosti, ktoré naozaj kvitujem. Takže skúsim sa nejako bod po bode vyjadriť k tejto problematike.
Čo ma najviac, pán minister, vyrušuje, tak to je to znenie § 4, ktorý je v tomto zákone uvedený, a je označený ako prekážka práva voliť. Čiže je to taká šalamúnska, taká veľmi zvláštna veta, s ktorou sa naozaj nie každý občan Slovenskej republiky dokáže nejakým spôsobom stotožniť alebo dokáže si ju nejakým spôsobom vysvetliť podľa toho, aby mu to dávalo naozaj zmysel. V tomto paragrafe číslo štyri sa naozaj píše, že prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak.
Ja sa len chcem spýtať, pán minister, čo je viac? Právo občana voliť alebo právo vlády alebo vládnych činiteľov "chrániť verejné zdravie" len preto, že daná situácia je podľa nejakého COVID-automatu troška zvláštna, respektíve troška sa vymyká nejakým štandardom, ktoré sú nám známe a blízke z daného kalendárneho obdobia?
Ďalším takým negatívom, čo by som chcel poukázať, je to, že prekážka práva voliť v tomto tak fádne formulovaná a veľmi krátko formulovaná, ničím iným neodôvodnená a ďalej nerozvinutá, je zapísaná naozaj tak, že naozaj v spoločnosti vznikajú dôvodné obavy, že či naozaj vláda, nech je akákoľvek, ja teraz nebudem útočiť na vás, pretože ste momentálne na stoličke ministra vnútra, či akákoľvek vláda naozaj takýmto, naozaj až obludným spôsobom nemôže niekedy v budúcnosti alebo náhodou nechce v blízkej budúcnosti značným spôsobom obmedziť právo voliť občanom Slovenskej republiky, ktorým toto právo garantuje ústava. Čiže ak by bolo možné, veľmi rád by som poprosil o vaše vysvetlenie, ako je to v tomto § 4 myslené a ako sa na to pozeráte vy ako minister, pokiaľ na to budete vedieť odpovedať alebo chcete a môžete odpovedať.
Podľa mňa tento zákon je napísaný spôsobom takým, že predpokladá. Čiže predpoklad je nejaká vzorka budúcnosti, ktorá sa nedá nejakým špecifickým spôsobom verifikovať. Čiže to predpokladanie, že očkovanie proti COVID-u môže byť nejakou okolnosťou, ktorá osobe umožní hlasovať, zatiaľ čo neočkovaný občan Slovenskej republiky bude mať prekážku vo výkone volebného práva. Môžete tvrdiť alebo môžete potom nejakým spôsobom povedať, že je to nejaká moja domnienka alebo nejaká moja možná hypotéza. Ja to skôr nazývam, že takáto formulácia by tam mala byť jasne zakotvená a potom by v žiadnom prípade ani mňa, ani možno niektorých mojich kolegov tento spôsob prednesu, ktorý tuná bol uvedený v rámci rozpravy, v žiadnom prípade nevyrušoval, ak by to bolo presne a kultivovane stanovené. Ale keďže to tam presne nie je povedané, tak ja mám naozaj dôvodnú obavu, že sa nemýlim.
Táto prekážka by mohla byť naozaj legitímna z dôvodu, keď si napríklad tento COVID odmyslíme. Ak budú mať naozaj všetci zabezpečenú rozumnú alternatívu hlasovania vo voľbách, či už nejakou, nejakým špeciálnym tímom, ktorý tam príde, ako sme to videli, v skafandroch a neviem v čom, alebo nejakým spôsobom by sa daná osoba, ktorej právo voliť bude obmedzené na základe toho, že jej bude regionálnym úradom verejného zdravotníctva určená karanténa, aby sa chránil jej zdravotný stav dajme tomu, že akým spôsobom by táto osoba, občan Slovenskej republiky mohol si uplatňovať svoje právo voliť. Lebo ani toto som sa tam nedočítal a myslím si, že je to legitímna otázka.
Čo sa týka § 8, ktorý je v tomto vládnom návrhu zákona uvedený, tak orgány verejného zdravia sú na účely vyznačenia prekážky práva voliť podľa § 4 povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom stanovilo toto opatrenie z dôvodu ochrany verejného zdravia, a to najneskôr v posledný deň predo dňom konania volieb.
Čiže týmto zákonom ešte aj samospráva bude musieť vyvíjať ďalšie aktivity, ďalšiu svoju vlastnú iniciatívu, ktorú doteraz robiť nemusela. A keďže vieme, že štát a vláda na plecia, na bedrá samospráv každý deň, každý týždeň, každý mesiac tých povinností prikladá viac a viac bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom finančne kompenzované, tak toto je ďalšia, ďalšia vlastne "kompetencia samosprávy", za ktorú samospráva určite vláde nepoďakuje, ktorú bude musieť vykonávať a nad ktorou bude musieť držať akýsi dohľad.
No ale tak ako som povedal na začiatku, aby som, pán minister, len nekritizoval tento zákon, aj keď tento zákon znesie naozaj hŕbu kritiky, tak pozitíva v tomto zákone sú naozaj tie, že štát naozaj poskytne príspevok aj členom obvodných volebných komisií a členom volebných komisií samosprávnych krajov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a členom okresných volebných komisií vo všetkých druhoch volieb, nakoľko ako tí, ktorí sa voľbám venujeme dlhé roky, vieme, že častokrát obvodný delegáti alebo delegáti, ktorí boli v krajských komisiách, tak tam boli do slova a do písmena za dobré slovo a zadarmo a tá zodpovednosť je značne veľká a vysoká, takže toto kvitujem.
A ďalším takým pozitívom, čo považujem naozaj za dobré, je to, že banky nebudú môcť politickým subjektom odmietnuť zriadenie toho transparentného účtu, pretože ak sa chceme naozaj všetci baviť o transparentnosti, tak každý jeden politický subjekt, ktorý vstupuje do akejkoľvek volebnej kampane, by mal mať zriadený transparentný účet a len z tohto transparentného účtu vieme naozaj potom nejakým spôsobom vyjsť, ako bola tá kampaň financovaná, kto na tú kampaň prispieval a vymedzíme tam nejaké dohady alebo nejaké komplikácie alebo nejaké zákulisné ťahy, na ktoré potom jednotlivé subjekty by vedeli útočiť alebo poukazovať na ten druhý.
Takže ja by som len naozaj na záver už len povedal takúto vetu. Pán minister, skúste nám to vysvetliť, ako to myslíte naozaj s tým § 4, § 8 a dúfam, že to bude vysvetlené takým spôsobom, že sa budeme vedieť stotožniť, že naozaj konáte v dobrom úmysle, že naozaj konáte v prospech verejného zdravia a že tu nejde naozaj o to, čo si už naozaj značná časť verejnosti myslí a ktorá vyvoláva vo veľkej časti populácie značné polemiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Hattas, ako primátorovi krajského mesta vám rozumiem, že dávate takýto, takúto poznámku, resp. dávate takúto možnosť, aby sa menný zoznam kandidátov na post či už poslanca v miestnej časti alebo poslanca v magistráte mesta neoznačoval podľa abecedného poradia, ale je dosť vysoko pravdepodobné, že aj takéto označovanie naozaj môže prispieť k tomu, že človek, ktorý má iniciály v abecednom poradí prv ako kandidát iný, tak môže mať z toho takú menšiu výhodu.
Ale naozaj si nemyslím, aby spôsob, ktorý ste tuná prezentoval alebo deklaroval, najmä ten nápad z Českej republiky, že je to podľa nejakej kandidátnej listiny, aby to bolo na nejakom samostatnom lístku. Skôr by som sa možno zamýšľal nad tým, či by to nemohlo byť urobené na základe vyžrebovania nejakého čísla daného kandidáta, ktorý by urobila buď tá okrsková alebo tá miestna komisia, v ktorom obvode sa ten dotyčný kandidát rozhodol kandidovať. Bolo by to podľa mňa férovejšie, spravodlivejšie a odbúrala by sa naozaj tým tá taká určitá neférovosť, že niekto je v abecednom poradí uvedený skôr a druhý neskôr.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, súhlasím, dá sa povedať so všetkým, čo ste povedali vo svojom príspevku, nakoľko vek farmárov, vek ľudí, ktorí majú vzťah k pôde a obrábajú túto pôdu dlhé desaťročia, sa naozaj zvyšuje, čo veľmi správne poznamenal aj predseda výboru Jaro Karahuta a podpora mladých farmárov, podpora mladých začínajúcich farmárov, ktorí chcú si tento vzťah buď vybudovať alebo nejakým spôsobom nadviazať na tradície, ktoré mali ich rodičia, ich starí rodičia, je viac ako dôležitý, viac ako potrebný. Čiže aj tuto chcem apelovať najmä na ministerstvo pôdohospodárstva a samozrejme aj na celú Poľnohospodársku platobnú agentúru, aby sa touto problematikou začala viac ako zodpovedne zaoberať, pretože mladý farmár, ktorý má perspektívu pracovať na pôde 20, 30, možno aj 40 rokov, to je taká pridaná hodnota, o akej nám môžu okolité krajiny len snívať, naozaj. Čiže ak sa k tejto problematike postavíme zodpovedne a budeme zodpovedne využívať potenciál našich slovenských ľudí, tak ja si myslím, že s tým, čo chceme robiť všetci, a to je potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky, nemôžme mať do blížiacich sa rokov naozaj žiaden problém.
Ja nebudem gratulovať k získaniu licencie pre Poľnohospodársku platobnú agentúru, pretože ministerstvo si robilo svoju povinnosť, splnilo si všetky svoje náležitosti, ktoré jej z tejto kompetentnosti vychádzali, ale ja sa skúsim zamyslieť nad tým, že prečo ľudia majú takúto nedôveru voči tejto inštitúcii. Taká možno filozofická otázka, dohodenie do pléna, nech sa nad tým zamyslíme alebo zamyslia všetci, ktorí boli v tejto otázke kompetentní odpovedať. A čo sa týka najmä tej zodpovednosti a kontrolám voči mladým farmárom, ak prvá, druhá, tretia, štvrtá kontrola dopadne v poriadku a piata záverečná je zlá, to znamená PPA-čka pochybila a nie ten farmár, ona má niesť zodpovednosť.