Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Holý, súhlasím s tým, že áno, máme tu dlh z bývalého režimu, kedy naozaj sa pozemky alebo parcely, na ktorých bola výstavba, či už, ako ste správne spomenul ciest alebo nejakých verejných zariadení, naozaj na nevysporiadaných pozemkoch alebo na pozemkoch neznámych vlastníkov. Áno, to je holý fakt, jednoducho s ktorým sa celé roky nič nerobilo. Celé desaťročia to stálo na nejakom dobrom slove. Áno, súhlasím, toto je vec, ktorú treba ozaj riešiť.
Čo sa týka malých obcí, tak jednoznačne pre tie je jednoduchšie vydať individuálne územné rozhodnutie na každú jednu stavbu zvlášť, čiže na každú jednu stavbu individuálne, ako sa zaoberať nejakým územným plánovaním, keď má obec 30 domov a 70 obyvateľov, jasné, že nebude robiť územné plánovanie. Súhlasím, že to môže robiť v nejakom globále alebo v nejakom regionálnom plánovaní, čo je určite možné, pretože aj tie maličké obce sú súčasťou nejakého vyššieho, áno, mikroregiónu alebo nejakého vyššieho, nehovorím, že vyššieho územného celku, ale jednoducho je tam niekoľko obcí v danej doline, ktoré môžu mať buď spoločný stavebný úrad a je pre nich jednoduchšie. S týmto súhlasím.
To prechodné obdobie na tých sedem rokov, to ma trošku vyrušuje, že prečo by sme dávali niekomu, kto už vopred porušil zákon, či už pri stavebnom konaní, alebo pri samotnej stavbe, aby túto svoju stavbu, bavíme sa o tej legalizácii dodatočnej, aby to nejakým spôsobom ešte mohol zlegalizovať.
Keď sa bavíme stále o tom, že budúci zákon, ktorý tuná predkladáte, nebude v jeho kompetencii možné takúto stavbu legalizovať ani vôbec sa o tom baviť, tak prečo by sme dávali týmto nelegálnym stavebníkom príležitosť nejakým spôsobom legalizovať svoju stavbu, ktorú spravili načierno, pochybili. Súhlasím, pochybil tam štát, pochybil tam stavebník, pochybila tam obec. Prečo by sme to hádzali všetko do jedného vreca? Jednoducho urobme nad tým čiernu čiaru a hotovo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Borguľa, tvrdíte, že zjednodušenie územného plánovania bude na prospech občanov a nielen na prospech nejakej elitnej skupinky investorov, ktorú v tomto zákone nejakým spôsobom cítim, že tento zákon je viac-menej šitý takouto ihlou. Podľa vás nebude po zmene tejto legislatívy možnosť legalizácie čiernych stavieb, tak ako je to teraz. No podľa mňa, keď sa čierne stavby dali legalizovať v minulosti, určite si možní legalizátori čiernych stavieb nájdu aj v tomto návrhu zákona nejakú cestičku, či už bude kratšia, alebo dlhšia, ako by mohli túto čiernu stavbu zlegalizovať. Čiže v tomto nie celkom zdieľam váš názor.
Tvrdíte, že táto legislatíva bude zásadne pre ľudí. No ak by ale bola táto legislatíva robená zásadne pre ľudí, tak ako povedal kolega Faič, naozaj sú tu ohromné pripomienky zo Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré, si myslím, naozaj poznajú to svoje územné plánovanie. Netvrdím, že každá jedna maličká obec má územné plánovanie zriadené alebo sa vôbec niečím takým zaoberá, ale samotné Združenie miest Slovenska, to už sa nebavíme naozaj o maličkých obciach, ale bavíme sa o mestách, tie naozaj majú značné pripomienky k tomuto predkladanému návrhu zákona, ktorý tuná predstavil pán podpredseda vlády Holý.
Tvrdíte, že obecné či možno aj miestne úrady, stavebné úrady častokrát robili obštrukcie a častokrát nevydávali povolenia v tak priľahlom alebo príslušnom horizonte, ako by sa od nich očakávalo. A tvrdíte zároveň, že ak sa vytvorí tých osem krajských úradov, tak tieto veci zmiznú. Budem tomu veriť, ale naozaj tento zákon ma o tom zatiaľ veľmi nepresvedčil.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Miro, vo svojej rozprave si naozaj len faktograficky upozorňoval na všetky pochybnosti, ktoré v tebe tento problém vyvoláva a ktoré, jednoducho na ktoré poukazuješ ako lekár, ako lekár, ktorý pravidelne prichádzal do styku s týmto vírusom a ktorý pravidelne pracoval na covidových oddeleniach, ale aj z praxe v rámci vlastnej ambulancie. Čiže tieto domnienky, tieto fakty, ktoré nám tu kolegovia z radov koalície sa snažia nejakým spôsobom podsúvať, že my tu s nimi hráme nejakú hru a my sme zodpovední za desiatky a za stovky, možno za tisíce ľudských životov, pretože podľa nejakých štatistík z roku, kedy COVID nebol a COVID je, zomrelo o 20-tisíc ľudí viac, to je síce možno pravdepodobné, ale títo ľudia vôbec nemuseli zomrieť na COVID. (Reakcia z pléna.) Vôbec, absolútne nie. To, či pán Lehotský tu bude tvrdiť štatisticky (reakcia z pléna), je to jednoducho tak podľa neho a hotovo.
No, takže ja si myslím, že absolútne to takto nemusí byť. (Reakcia z pléna.) Opäť poukazujem na to (zaznievanie gongu, reakcie z pléna), že štatistika... (Pokriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás... (pokriky z pléna), pán spravodajca! (Pokriky z pléna.) Pán... Pán Mazurek! Poprosím vás. (Pokriky v sále.) Upozorňujem pána spravodajcu. Pán spravodajca! (Hádka v pléne.) Poprosím vás, páni poslanci, aby ste zachovali pokoj. Teraz má slovo pán poslanec Kočiš. (Reakcie z pléna.) Už som ho upozornil. (Reakcia z pléna.) Áno, upozornil som ho, lebo ste sa aj vy do toho, ale ja som videl, že pán spravodajca prvý začal do toho vstupovať, ale ešte raz poprosím vás, nechajme pána Kočiša dohovoriť, budete mať možnosť reagovať, pán spravodajca.
Nech sa páči, pán Kočiš. Dajte späť čas! Nech sa páči.

Kočiš, Eduard, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Lehotský, ak chcete v tejto rozprave vystúpiť, pokojne môžte, ja si vás veľmi rád vypočujem aj všetky vaše argumenty, len prosím vás, zachovajme nejaké dekórum a nejakú ľudskú slušnosť. Ja sa naozaj snažím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Reagujte už na predrečníka, pán Kočiš, nehnevajte sa!

Kočiš, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Čo sa týka vlastne len tých faktov, na ktoré poukazuje strana jedna a protistrana B sa to snaží nejakým spôsobom vyvrátiť, ja vždy budem zastávať názor a tento názor je zakomponovaný v tomto našom návrhu zákona, keď sa naozaj musíme vrátiť opäť na začiatok. Chceme týmto návrhom zákona nič iné len to, aby nemohol úradník na ministerstve zdravotníctva vyhláškou a tou vyhláškou podpísanou v rámci ministerského nejakého aparátu dôjsť k nejakej povinnej vakcinácii rôznych skupín obyvateľstva. To, že sa nám tu niektorí koaliční poslanci snažia neustále vložiť do úst, že toto nie je téma dňa, ale je to téma dňa, pretože touto témou sa vážne zaoberá bábkoherec Heger, ktorý zastáva funkciu premiéra, ministerka Kolíková o tom výsostne rozpráva, že áno, je to téma dňa. Čiže zbytočne nás niektorí poslanci budú presviedčať, že toto téma dňa nie je. A jednoducho na túto tému, ktorá je veľmi ošemetná a veľmi citlivá, sa snažíme týmto naším návrhom zákona poukázať.
Nerobíme nič zlé, nič nezákonné len to, že sa snažíme zastať ľudí, ktorí sa tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky obhájiť sami nemôžu. A to, ako poukázal kolega Urban, ak by ste tento zákon niekedy prijali, tak nám naozaj hrozí exodus zdravotníckych pracovníkov, ktorí túto vakcináciu odmietajú. A sú to naozaj ľudia, ktorí pracujú s týmito pacientmi v prvej línii a zaručene to stále odmietajú. Takže ja naozaj nehovorím, že strašíme, ale prosím vás, ani vy nehovorte, že podsúvame a strašíme ľudí.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega, vy ste vo svojej rozprave povedal takú zaujímavú vetu, že rád sa pozriete do očí nám, ktorí to očkovanie odmietame, respektíve že máme zodpovednosť za životy ľudí, ktorí sa odmietli dať zaočkovať a na základe toho odmietnutia očkovania jednoducho skončili tragicky. Pán kolega Lehotský, títo občania, ktorí skončili tragicky, mali mnoho a mnoho a mnoho a mnoho rôznych pridaných diagnóz. To, že im k tomu úmrtiu mohol dopomôcť tento vírus, neviem ani potvrdiť a vy mi to neviete ani vyvrátiť, že sa možno mýlim alebo že vy hovoríte pravdu. To naozaj neviem.
Tento náš návrh zákona je naozaj úplne jednoduchý. My len chceme a žiadame, aby voči tomuto vírusu, voči tejto chorobe, o ktorej ešte stále nič nevieme dokopy, pretože sú tu stále dva pohľady na tento problém – dať sa zaočkovať, nedať sa zaočkovať. Jednoducho my stále len chceme a uvažujeme, čo je pre daného občana správne.
Je pre daného občana správne, aby sa rozhodol sám? Ja si myslím, že áno. Je správne pre občana Slovenskej republiky, aby o jeho nejakom povinnom očkovaní rozhodol nejaký úradník na ministerstve? Ja si myslím, že nie.
A pokiaľ sa nám snažíte vtlačiť do úst to, že my máme zodpovednosť za 50 % populácie Slovenskej republiky, ktorá odmieta očkovanie, pán kolega, mám pocit, že sa mýlite, dokonca o tom pocite som hlboko presvedčený. Zodpovednosť za to, že 50 % populácie Slovenskej republiky sa odmieta dávať očkovať, má jeden jediný pseudonázor a pseudomoment, ktorý sa volá Igor Matovič, pretože tento pán je zodpovedný za to, že svojou hlúposťou, aroganciou, ješitnosťou spôsobil iba to, že montoval sa do vecí, o ktorých nič nevie, a výsledok je toto.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ťažko je sa vyjadrovať k predrečníkovi, ktorý opäť nepochopil podstatu predkladaného návrhu zákona. Ja to skúsim tiež zopakovať. V našom danom, predkladanom návrhu zákona sa hovorí iba o tom, aby ministerstvo zdravotníctva nemohlo nejakou vyhláškou anonymného zamestnanca, anonymného úradníka nariadiť po podpise tejto vyhlášky ministrom zdravotníctva povinné očkovanie proti covidu-19 všetkých osôb nad 18 rokov žijúcich na území Slovenskej republiky.
Pán kolega, to, čo ste tuná čítal, všetky tieto povinné očkovania voči mnohým chorobám, toto nikto nespochybňuje. Nikto to nespochybňuje a všetci, ktorí sme sa narodili v bývalom režime, v socialistickom zriadení, všetky tieto očkovania máme. A nemáme s tým najmenší problém. To, na čo poukazujeme, je iba dobrovoľnosť v rámci rozhodnutia sa, či niekto sa cíti byť ohrozený a má dôvod si dať túto očkovaciu látku proti COVID-19. A keď sa necíti byť ohrozený, nikto nemá právo ho do niečoho takého nútiť. Skúste to raz už pochopiť, skúste sa nad tým možno zamyslieť.
A na záver asi toľko, spomínal ste tu často doktorov a doktorov, a doktori by nemali liečiť, a doktori by nemali robiť hento a toto. V prvom rade sú to lekári, nie doktori.
Ďakujem pekne.