Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, bavíme sa tuná o zákone, ktorý uvádza do praxe integračný príspevok po dobu šiestich mesiacov v sume 381 eur. Ako povedali rečníci predo mnou, či už za rečníckym pultom, alebo počas faktických poznámok, niektorí tento príspevok považujú za úplne normálny, za úplne legálny, pretože aj takéto peniaze nám v rámci európskych štruktúr tuná na Slovensko plynuli, ale ja sa pýtam, či nie je úplne dostatočné, ak žiadateľ o mig... o... žiadateľ o azyl, ktorý vstúpi do azylového procesu, dostane jednorazovú dávku 327 eur, a v podstate v tom azylovom centre má všetko zabezpečené od stravy cez nocľah, cez všetky hygienické záležitosti, ja sa pýtam, je vôbec spravodlivé alebo nejakým spôsobom únosné, aby ešte dostával po dobu 6 mesiacov tých 381 eur?
Podľa mňa nie je to nutné. Absolútne to nie je nutné, pretože Jednota dôchodcov Slovenska včera avizovala, že bolo by dobré, alebo bolo by rozumné schváliť valorizáciu dôchodkov o 3 %, pretože ceny pohonných hmôt, ceny energií, ceny potravín a všetkých komodít, ktoré ľudia v bežnom živote používajú, stúpajú takým enormným množstvom a tak strašne rýchlo, že jednoducho pre peňaženku takého priemerného dôchodcu je to už neúnosné. A ja sa len pýtam, nevedeli by sme aspoň tieto smiešne prostriedky, ktoré chcete tak veľkoryso rozdávať po dobu šiestich mesiacov týmto žiadateľom o azyl, použiť nejakým rozumným spôsobom? To je absolútne jedno, ako by sme to použili. Či by sme to použili na nejaké mladé rodiny, či by sme to použili na zlepšenie kvality života našich dôchodcov, ktorí naozaj odpracovali desiatky rokov, a ja neviem, ale ja byť na mieste nejakej slobodnej matky alebo starobného, výsluhového, invalidného dôchodcu, tak ja sa na tento príspevok budem pozerať veľmi krivo, pretože sa budem cítiť určite diskriminovaný, a v neposlednom rade tento príspevok považujem naozaj za niečo, čo nie je potrebné v našej spoločnosti ďalej nejakým spôsobom šíriť alebo propagovať. Kolegovia, ktorí tento zákon predkladajú, na čele s pánom ministrom hovoria o nejakej sociálnej spravodlivosti, resp. že tento príspevok má predstavovať nejakú sociálnu integráciu.
Vážené dámy, vážení páni, o sociálnej integrácii sa môžme baviť vtedy, ak ideme integrovať človeka, ktorý je nám kultúrne blízky, ktorý je nám blízky krajovo, ktorý je nám blízky nejakou našou mentalitou alebo nejako príbuzne. Jednoducho títo žiadatelia o azyl pochádzajú naozaj z úplne iného prostredia, či už sociálneho, či už náboženského, pochádzajú úplne z iných krajín a jednoducho sociálne integrovať týchto ľudí je značne náročné a značne ťažké. Mnohí zamestnanci, mnohí pracovníci týchto azylových centier by o tom mohli rozprávať celé hodiny, že je to skoro nemožné.
Kolega Potocký tiež spomenul vo svojej rozprave alebo vo faktickej poznámke, už si presne nepamätám, že tento proces vlastne po dobu po tých šiestich mesiacoch skracuje možnosť zamestnania sa a integrovať tohto človeka do pracovného procesu. Ja sa len, Milan, chcem spýtať, máme nejaké štatistiky, koľko týchto žiadateľov o azyl sa nejakým spôsobom vedelo zamestnať po dobu 9 mesiacov počas platnosti toho bývalého zákona? Ja si myslím, že by to boli také nízke čísla, že je úplne skôr to... že je úplne zbytočné o tom rozprávať. Čiže ak skrátime tú lehotu z 9 mesiacov, kedy sa ten azylant mohol nejakým spôsobom plnohodnotne prepracovať do pracovného procesu, a teraz po šiestich mesiacoch jednoducho mu to skrátime o 3 mesiace, ja si myslím, že tie čísla budú ešte nižšie. Slovensko je naozaj, ako bolo povedané, iba tranzitnou krajinou pre týchto žiadateľov o azyl, ktorí sa ocitli na našom území iba preto, že boli prichytení, chytení, nájdení na našich štátnych hraniciach a do týchto azylových centier boli jednoducho, dá sa povedať, že doslova až deportovaní. Oni tam nechcú ísť. Oni tam nechcú ísť. Jednoducho ich zasľúbené krajiny sú ďalej na západ, a tak to aj naďalej zostane.
Čiže ja si len naozaj myslím, že tento príspevok bude mnohých špekulantov a naozaj finančných turistov, by som to takto nazval, motivovať k tomu, že aj to Slovensko je celkom na nejakého pol roka zaujímavou krajinou a potom by sme sa mohli posúvať niekde ďalej. Čiže skúsme sa zamyslieť nad takým jednoduchým spôsobom, či sa nám ten počet žiadateľov o azyl nezvýši. Ja mám také obavy, že áno, pretože tieto informácie sa medzi týmito doslova, do písmena prevádzačskými alebo pašeráckymi gangami, ktorí naozaj obchodujú s týmto ľudským nešťastím, veľmi rýchlo šíro. Oni veľmi dobre sledujú, aké sú zákony každej vnútrozemskej krajiny, a podľa toho plánujú trasy a kadejaké možné veci.
Čiže ja sa naozaj obávam, aby územie Slovenskej republiky, nebudem tvrdiť, že zaplavia nejaké hordy migrantov, ale jednoducho určite to budú vyššie počty, ako bol ten počet za minulý rok, kedy bolo nejakých 370, keď si dobre pamätám, a to, že tieto, títo žiadatelia o azyl sú naozaj poväčšine mladí muži vo veku 18 - 30 rokov, to je 90 % tejto populácie. Je tam menšia časť, kedy sú naozaj buď mladé rodiny s jedným dieťaťom, alebo slobodná matka s nejakým dieťaťom, ale naozaj tieto, táto demografická krivka, ktorá bola tuná dávaná za nejakú, za nejaký, za nejaký vývoj, že toto nám v podstate iba hrozí a že to nie je nejakou hrozbou pre spoločnosť, nebol by som si týmto spôsobom príliš istý.
Čiže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, skúsme sa zamyslieť nad tým, či vlastne schválenie, alebo posunutie tohto zákona do druhého čítania bude na prospech veci, alebo či to bude mať skôr nejaký negatívny účinok, negatívny dopad a hlavne to, čo už tu bolo povedané a čo si musíme stále pripomínať, najprv pomáhajme svojim – to znamená mladým rodinám, dôchodcom, tí sú tí najzraniteľnejší v našej spoločnosti – a až potom sa snažme pomáhať všetkým naokolo, pretože Slovensko je naozaj maličká, príliš maličká krajina, aby sme dokázali riešiť globálne problémy sveta, pretože na našom území nedokážeme riešiť ani tie naše.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Milan, sčasti si vo svojom príspevku mal pravdu. Áno, nachádzajú sa v týchto azylových konaniach aj mamičky s deťmi, ale predovšetkým sa v týchto azylových centrách nachádzajú mladí muži, väčšinou je to od 18 do 30 rokov. To je viac ako 90 % týchto žiadateľov o azyl.
Súhlasím aj s tým, že Slovensko nie je pre týchto migrantov alebo žiadateľov o azyl, ktorí nám tu utekajú z iných štátov, z iných krajín, nejakou zasľúbenou zemou. Áno, je to iba tranzitná krajina. Väčšinou sa v tom azylovom procese ocitnú iba vtedy, ak sú na hraniciach zachytení a do týchto azylových centier alebo integračných táborov, ako by sme to mohli aj nazvať, nejakým spôsobom uprataní. Čiže oni vôbec nemajú záujem žiadať o azyl. To, že žiadajú o azyl, je tá krajná možnosť, kedy naozaj sa im nepodarí prekročiť hranice Slovenskej republiky a nemôžu slobodne pokračovať na Západ.
To, že migračná politika štátov, ktoré boli k tejto problematike značne benevolentné, či sa budeme baviť o Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku, o všetkých štátoch Škandinávie, všetky tieto krajiny nie značným spôsobom, ale totálne zmenili migračnú politiku, azylovú politiku. Spomeniem len Dánsko, Holandsko alebo Belgicko. V týchto krajinách žiadať o azyl je už teraz skoro nemožné. Čelní predstavitelia týchto štátov úplne otočili o 180 stupňov a všetky krajiny, ktoré doteraz nemali problém či s legálnou, alebo nelegálnom migráciou, sa takýmito postupnými maličkými krokmi, ako je tento šesťmesačný príspevok pre takéhoto žiadateľa o azyl, môžu vystaviť obrovskému problému a neviem, či si to ministerstvo vnútra uvedomuje alebo či si to uvedomujú všetci kolegovia, ktorí o tomto zákone budú hlasovať.
Ale, prosím vás veľmi pekne, dávajme na to pozor.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolega Mazurek vo svojej rozprave správne poznamenal na to, že tento zákon, ktorý predkladá pán minister vnútra Mikulec, by sa dal nazvať ako zákon o sociálnej nespravodlivosti, nie zákon o nejakej sociálnej spravodlivosti, resp. zákon o nejakej sociálnej integrácii žiadateľov o azyl.
Pán minister vo svojej rozprave spomínal, že sme mali bežne v minulých rokoch nejakých do 400 žiadateľov o azyl, resp. nejakých do 400 žiadateľov o azylové konanie. To je v poriadku. Lenže počas minulých rokov fungoval naozaj iba ten jednorazový príspevok, ktorý bol vo výške 327 eur, ale po schválení tohto bláznivého príspevku na šesť mesiacov, ktorý ste tak honosne nazvali integračným príspevkom, vo výške 381 eur sa podľa môjho skromného názoru ako človeka, ktorý celý život pracuje v sociálnych službách, tento počet žiadateľov o azyl zvýši do 5-násobne. Z môjho najbližšieho okolia je podobným zariadením, kde sa umiestňujú žiadatelia o azyl väčšinou, sú to maloletí, aj keď ten ich vek nevieme dostatočne dobre prekázať a preukázať, je to zariadenie v Medzilaborciach. Je to maličké mestečko na severovýchode Slovenska a problémy, ktoré títo mladiství alebo mladoletí žiadatelia o azyl spôsobujú nielen zamestnancom tohto azylového centra, ale aj miestnym obyvateľom a dochádza tam k obrovským konfliktom, dokonca už aj s rómskou komunitou, čo už je naozaj také až donebavolajúce.
Tak ja sa pýtam, pán minister, je to správny postup? Je toto správne uvažovanie? Keď na Slovensku neuveriteľným spôsobom stúpajú ceny pohonných hmôt, ceny energií, ceny potravín, hoci už len služby mobilných operátorov a poplatky v bankách, všetko stúpa, Jednota dôchodcov žiada o navýšenie valorizácie príspevkov o 3 % a vy robíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kašper, áno, zachoval si sa ako správny lokálpatriot, takže ako Bystričan si určite veľmi silno nielen loboval, ale aj presviedčal argumentačne, vecne, fakticky, aby naozaj došlo k zachovaniu tohto Krajského súdu v Banskej Bystrici, čo je naozaj logické, pretože Banskobystrický kraj a najmä mesto Banská Bystrica je ozaj takým srdcom Slovenska a premiestniť niečo, čo ozaj funguje, čo má vysoké dekórum a vysokú úroveň o niekoľko desiatok kilometrov smerom na sever, tým nechcem dehonestovať Krajský súd v Žiline, ale určite aj z logistickej, aj odbornej prístupnosti a najmä z prístupnosti smerom k občanovi je správne, že tento Krajský súd v Banskej Bystrici zostane.
Ale na druhej strane je tu opäť otázka, že ani táto tretia, v úvodzovkách, nejaká, nejaká súdna mapa alebo reforma súdnej mapy, ktorá v nejakom konečnom dôsledku prišla do prvého čítania, podľa všetkého bude schválená v prvom čítaní a prejde do čítania druhého. Je v nej toľko veľa otáznikov, toľko veľa neznámych, že naozaj je dostatočne potrebné a pevne verím, že aj pani ministerka, aj všetci, nielen opoziční, ale aj koaliční poslanci, ktorí budú mať oprávnené požiadavky alebo vznesené pripomienky k tejto súdnej mape, sa aktívne do tohto procesu zapoja a zúčastnia, pretože, tak ako bolo v rozprave kolegu Gyimesiho spomenuté, je to veľmi ošemetná a veľmi citlivá záležitosť, ktorá naozaj môže rozhodnúť jedným hlasom.
Ja osobne s takouto súdnou mapou nie som príliš stotožnený a v konečnom dôsledku asi tak či tak rozhodnú poslanci vládnej koalície. Takže ak si to budete vedieť správne ošetriť a správne odkomunikovať, asi vám to pani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Gyimesi, súhlasím s tvojím názorom, že časť verejnosti aj laickej, ale aj časť verejnosti odbornej naozaj s touto súdnou reformou alebo, ako ty si spomenul, súdnou optimalizáciou bytostne nesúhlasí. Pretože, tak ako si spomenul, čo sa týka tohto stredokraja, čiže keď si vezmeme dokopy celý bývalý stredoslovenský región, čiže Banskú Bystricu a Žilinu, tak ak by ten krajský súd nezostal v Banskej Bystrici a cestovať na nejaké súdne pojednávanie z okolia Rimavskej Soboty až do Žiliny, no neviem, či by to bolo dvakrát príjemné, hoci, ako pani ministerka spomínala, že človek sa na súde vyskytne raz, dvakrát za život. Hoci len raz, no ale ide o ten komfort, aký by sme mali tomu občanovi v rámci jeho blízkosti trvalého bydliska poskytnúť a na to by sme mali brať tiež ohľad.
Čo sa týka odvolacieho súdu alebo krajského súdu, ktorý bude v Prešove namiesto Košíc, kde sa teraz nachádza. Prešov je také strategické mesto v rámci východného Slovenska, čiže tu by som ani nepolemizoval. Naozaj tá vzdialenosť medzi Košicami a Prešovom je minimálna a ozaj zo strategického pohľadu alebo položenia je ten Prešov pre ten celý východ taký, by som povedal, naozaj optimálny, čiže v tomto by som nevidel nejaký problém. Ale v čom vidím taký problém, že sudcovia, ktorých naozaj sa táto optimalizácia alebo táto reforma bytostne alebo viac ako dotýka, vravia stále to isté. My už špecializovaní sme, aj keď možno nie v takom rozsahu a táto reforma podľa naozaj sudcov, ktorí boli aj vonku na tom menšom proteste, ozaj nebude, nebude kvalitnejšia, nebude lepšia, nebude pružnejšia. Toto hovoria, pani ministerka, sudcovia.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Saková, súhlasím, že každá jedna reforma, o ktorej sa baví táto vláda alebo či to boli vlády predošlé, alebo tu budú vlády budúce, by sa mala odvíjať od miesta, kde tá reforma má vzniknúť a kde tá reforma má prebiehať.
To znamená, ak sme sa bavili o reforme okresných súdov, tak tá reforma mala prebiehať, samozrejme, od najspodnejšej inštancie, a to bol okresný súd, a to mnohí sudcovia pôsobiaci na týchto okresných súdoch dementujú, že takáto reforma nebola dostatočne komunikovaná a nebola dostatočne prezentovaná.
Čo sa týka reformy odvolacích súdov, teda krajských súdov, je to podobný problém, pretože sudcovia, ktorí budú pôsobiť na týchto súdoch, resp. ktorí pôsobia už na takýchto krajských súdoch, rozprávajú podobnou rétorikou. A pani ministerka hovorí, že ak sa odvolací súd presunie z Bratislavy do Trnavy, tak bude to mať lepší rozsah práce a bude ten sudca pôsobiť kvalitnejšie, kvalitatívnejšie a budú jeho rozsudky komplexnejšie. Sudcovia, ktorí pôsobia na krajských súdoch a ktorí aj vonku protestovali, s ktorými som mal možnosť sa chvíľku rozprávať, tak jedna pani sudkyňa povedala, že ako bude jej práca kvalitnejšia, ak rovnaké rozhodnutie ako sudkyne, ktoré doteraz písala v Bratislave, ale úplne rovnaké, ho musí napísať aj v Trnave. Čiže rozdiel je len niekoľko kilometrov a zrazu sa zvýši alebo skvalitní práca sudcu, neviem, ja naozaj nie som sudca, ale sudcovia, ktorí boli vonku, vnímajú tento problém takto, že žiadnemu skvalitneniu práce ozaj nedôjde.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Majorová Garstková, úplne súhlasím s tým, že zachovanie súdu v Kežmarku je veľmi dôležité nielen z hľadiska geopolitického, ale najmä z hľadiska dostupnosti, z hľadiska celkovej štruktúry obyvateľstva a ja nikdy nemôžem považovať za reformu súdnej mapy rušenie súdov, práve naopak. Podľa môjho skromného názoru hoci nie som právnik, nemám právnické vzdelanie, by bolo reformou súdov, ak by súd v Kežmarku zostal zachovaný a podobné menšie súdy, ako je napríklad súd vo Svidníku, pod ktorý spadá aj okres Stropkov, pričlenil by sa k tomu možno aj okres Giraltovce, ktorý je vzdialený nejakých 30 kilometrov od sídelného mesta a takýto obvod by mohol mať 65- až 70-tisíc obyvateľov. Čiže odľahčil by sa súd v Humennom, pod ktorým by zostala napríklad iba Snina a toto by bola podľa mojej skromnej mienky nejaká reforma súdnictva, reforma súdov, reforma súdnej mapy.
Za reformu v žiadnom prípade nemôžem považovať to, že sa zruší sídelné, sídelné mesto, ako je naozaj staré a historické mesto Kežmarok a jednoducho stane sa iba nejakou pobočkou takisto tiež historického mesta, ale vzdialenejšieho a menšieho mesta Stará Ľubovňa, kde tí sudcovia naozaj, tak ako kolega a kolegyňa uvádzali vo svojej rozprave, nedosahujú tieto výkony a sú len na polovičnom nejakom stupienku oproti súdu v Kežmarku. Čiže ja úplne chápem obavy oboch kolegov, ktorí pochádzajú z okresu Kežmarok a naozaj nemôžem považovať ani rušenie súdu v Kežmarku, ani rušenie súdu v Skalici za súdnu reformu, za niečo prevratné, za niečo úžasné. Ja viem, že niečo robiť musíte, pani ministerka, ale jednoducho toto, čo robíte, podľa mňa to nie je reforma súdnictva, nie je to reforma súdnej mapy, je to len také plátanie a skúšanie, čo sa dá, čo nás ešte pustí.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Ferenčák, veľmi pekne ďakujem za vašu rozpravu, pretože naozaj iba faktograficky a reálne ste pristúpil k tejto nejakej "reforme", kde ste naozaj iba špecifikoval, aký je okres Kežmarok špecifický okres. Je to jednoducho okres, ktorý má skoro 74-tisíc obyvateľov, aj to zloženie obyvateľstva je značne iné ako v mnohých iných okresoch.
To, že sa zruší sídelné miesto Okresného súdu v meste Kežmarok, považujem za dosť veľký problém, pretože pani ministerka vo svojej prvej, druhej, tretej, štvrtej nejakej predstave o zmene súdnej mapy stále iba deklarovala, že rušením súdov, najprv ich malo byť viac, potom menej, teraz sme skončili na počte 4, sa zvýši efektivita a zvýši sa výkon samotných sudcov.
Pán kolega Ferenčák veľmi správne poznamenal a naozaj iba faktograficky, ešte raz upozorňujem, povedal, aké sú výkony súdov v Kežmarku, porovnával ich s najbližším okresným súdom v Starej Ľubovni, porovnával nielen dopravnú dostupnosť, porovnával nielen veľkosť okresu, ale čo sa týka aj z toho historického pohľadu, tak jednoducho všetky argumenty hovoria preto, že Okresný súd v Kežmarku by mal byť tiež podľa môjho názoru zachovaný aj keď rozumiem, že nejaké okresné súdy sa musia rušiť, ale nerozumiem ozaj prečo by to mal byť Okresný súd v Kežmarku, keď susedný Okresný súd Stará Ľubovňa je menší, je diametrálne, dá sa povedať, pracovne poddimenzovanejší a nevykazuje takéto výkony. Čiže to, že niektorí poslanci tuná povedali, že pán primátor bojuje lobisticky za zachovanie tohto súdu, ja by som to nepovažoval, že lobuje za tento okresný súd, on len jednoducho faktograficky uznáva to, že opodstatnenie Okresného súdu v Kežmarku je jasné.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Mazurek vo svojej rozprave veľmi správne poznamenal, že to, či bude referendum úspešné alebo neúspešné, v konečnom dôsledku rozhodnú ľudia, občania Slovenskej republiky, ktorí majú právo voliť a zároveň majú právo byť volení. Ak by tento krúžok šikovných rúk v centre voľného času z Trnavy alebo taký klon japonskej sekty Óm šinrikjó, ktorá teraz zbožňuje a miluje Igora Matoviča, mal trošku úcty alebo nejakej sebakritiky vo vlastných radoch, tak by všetkými desiatimi, neviem, koľko ich tam ešte zostalo, či ich je 50 alebo 49, všetci do nohy by museli zdieľať jeho názor z minulých volebných období, že referendum je zaručenou garanciou demokratických princípov na území Slovenskej republiky.
Zrazu, keď sú nálady v spoločnosti spôsobené nie tým, že sme tu mali hospodársku krízu alebo nejakú krízu spôsobenú koronavírusom, ale situácia spôsobená neschopnosťou, totálnou neschopnosťou čelných predstaviteľov vlády, ktorí jednoducho nezvládajú situáciu, nech by bola akákoľvek, či by sme tu mali úplný, úplný pokoj a úplný kľud zbraniam, tak títo jednoducho ozaj neschopní ľudia, ktorí sa dostali do čelných pozícií štátu, ktorých podporuje úžasná skupinka hlasovacích automatov, sa stále budú vyhovárať len na to isté, na to stále dookola, jednoducho demokratický princíp hovorí o tom, že ja ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky mám riť prilepenú k stoličke na celé volebné obdobie. Nie je to tak.
Títo hrdinovia ešte dva dni dozadu mali problém prejsť po Námestí Alexandra Dubčeka a kričať na protestujúcich, že sú lúza, až vtedy, keď ich kordón policajtov odprevadil za železnú bránu. Takíto sú to hrdinovia a takíto ľudia sedia v parlamentných laviciach.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Otázka referenda a otázka vyjadrenia vôle ľudu je tak závažná a tak dôležitá a zároveň tak problematická, že vyskytli sa mnohé otázky, vyskytli sa mnohé otázniky, na ktoré zatiaľ ešte nemáme odpoveď, ale pevne verím, že či tento jeden návrh zmeny ústavy, ktorý predkladajú, teda predkladá kolega Svrček, alebo aj druhý návrh na zmenu ústavy, ktorý predkladá alebo bude predkladať kolega Taraba, nájdu buď svojich podporovateľov, alebo svojich odporcov v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A budeme hľadať spôsob a možnosť, akým chceme docieliť to, aby inštitút referenda bol naozaj funkčný a aby sa občania ozaj mohli slobodne a na základe toho, čo sa v spoločnosti momentálne deje, vyjadriť aj o skrátení volebného obdobia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, na čo majú úplné a záslužné právo.
Budem sa možno opakovať, ale hovorím, že opakovanie je matka múdrosti, my máme moc a svoje postavenie naozaj iba od občana. Čiže tento občan nám tieto naše práva a zároveň naše kompetencie iba prepožičal na určité obdobie. Naozaj to nemusí byť obdobie štyroch rokov, ako si tu niektorí koaliční poslanci mylne myslia. Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Ja som za to, aby sme hľadali dôvody, ako vôľu ľudí, ktorá je naozaj obrovská v dnešnej dobe a môžu sa tu niektorí koaliční poslanci vyhovárať na hospodárske krízy, na pandemické situácie, jednoducho všetko so všetkým súvisí, ale to, že táto vláda vládne a vládnuť nevie, je výsledkom iba jej neschop... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)