Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som aj ja zaujal postoj k tejto rozprave, aj keď vieme, že rozprava je o skrátenom legislatívnom konaní, ale keďže už pán minister načal obsahovú problematiku predkladanej legislatívy, tak sa skúsim stručne vyjadriť aj k nej.
Pán minister, musíte uznať, že čo sa týka sociálnych opatrení zo strany vás a vašej vlády, SMER - SD pri tom prvom urgentnom balíku sa...
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som aj ja zaujal postoj k tejto rozprave, aj keď vieme, že rozprava je o skrátenom legislatívnom konaní, ale keďže už pán minister načal obsahovú problematiku predkladanej legislatívy, tak sa skúsim stručne vyjadriť aj k nej.
Pán minister, musíte uznať, že čo sa týka sociálnych opatrení zo strany vás a vašej vlády, SMER - SD pri tom prvom urgentnom balíku sa zachoval zodpovedne, hlasoval za všetky vami navrhnuté opatrenia aj preto, pretože mnohé z nich ako napríklad OČR-ka, jej predĺženie teda počas zatvorenia škôl alebo nemocenské pre ľudí v karanténe boli už pripravované za našej vlády. Toto nie je podstatné, tak to má vyzerať, ak ide o takýto výnimočný a mimoriadny stav, politikárčenie musí ísť bokom. Dni ale plynú a začíname niektorým veciam nerozumieť, pán minister.
Prvá spočíva v tom, že zatiaľ stále vnímame len určité čiastkové, aby som to možno zjednodušil, až kozmetické opatrenia v sociálnej oblasti, pritom mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia, zásadné opatrenia, systémové a najmä plošné opatrenia pre ľudí, čo sa zatiaľ nedeje.
Druhá dôležitá vec, že všetko, čo zatiaľ prijímate, sa deje bez sociálneho dialógu. Naozaj nerozumiem, ako môže byť v mimoriadnej situácii vynechávaný tak dôležitý orgán, akým je Tripartita, to znamená zástupcovia vlády, zamestnávateľov, ale najmä zamestnancov. Odborári sa k vám, pán minister, nevedia dostať. Nevedia rozkopnúť zatvorené dvere a ja naozaj nerozumiem. Písali listy premiérovi, predsedovi parlamentu a jedná sa, samozrejme, aj o firmy, aj o zamestnávateľov, ale najmä o ľudí, o pracujúcich v tejto kritickej situácii a ich zástupcovia nie sú prizvaní k sociálnemu dialógu. Na dnešnej tlačovej besede vám odkázali, že to už vnímajú ako aroganciu moci a nedokážu garantovať sociálny zmier na Slovensku. Toto je veľmi nebezpečné, pán minister, pretože to posledné, čo by sme potrebovali v tejto mimoriadnej situácii, je ešte aj sociálny nepokoj ľudí.
Reálne hrozí, že môže prísť o prácu strašne veľa ľudí, podľa údajov Národnej banky Slovenska dokonca až 130-tisíc, a my napriek tomu sa venujeme čiastkovým, opakujem, kozmetickým opatreniam, ktoré sú síce dôležité, ale určite nie najpodstatnejšie. Zatiaľ ste navrhli preplácanie miezd zamestnancov malých, možno stredných firiem, vieme dobre, že je tam limit Európskej komisie pre štátnu pomoc 200-tisíc na jednu spoločnosť, vieme, že to sú približne spoločnosti do 250 zamestnancov, ale pýtam sa, čo tí zamestnanci, ktorí pracujú vo veľkých firmách. To nie sú pracujúci ľudia? Tí si nezaslúžia pomoc? Oni nemajú rodiny? Oni neplatia hypotéky? Oni nemajú svoje deti doma, pretože sú zatvorené školy? To sú takí istí pracovníci, ako zamestnanci malých firiem alebo živnostníci. Takí istí.
Veľkí zamestnávatelia, ktorí tvrdia, že majú pod sebou milión a pol zamestnancov, sa takisto dožadujú konkrétnej pomoci. Neprichádza. Vraj pán premiér povedal jedna miliarda mesačne je dosť. On hovorí jedna a pol miliardy, ale čo si budeme hovoriť, tých 500 miliónov bankových záruk to nie je žiadna pomoc, pretože už samotní zamestnávatelia tvrdia, že načo by si teraz požičiavali v čase krízy, načo by im to bolo. A ešte aj o tej jednej miliarde sa dá, pán minister, pochybovať, pretože vám chcem pripomenúť, že dávka v nezamestnanosti je v súčasnosti na úrovni 50 %, vy ponúkate 80 % preplácania mzdy. Čiže, keby sa aj nič nestalo z vašej strany, keby ste aj nič neurobili a ľudia by išli na úrad práce, tak by pol roka poberali túto dávku v nezamestnanosti. Takže neviem, či je to konkrétna miliarda na mimoriadnu situáciu. Aj tak by 50 % z predchádzajúcej mzdy tí ľudia dostávali. Ale dobre, s týmto súhlasím opatrením, len hovorím, prečo nie pre všetkých? Máme málo peňazí, hovorí Igor Matovič(?), patríme ku krajinám s najnižším, medzi, ktoré majú najnižší alebo patria medzi krajiny s najnižším dlhom v Európskej únii a ja si myslím, že toto nie je o peniazoch. Všetci vám hovoria, že pokiaľ neprijmete rýchle masívne opatrenia, budete platiť ešte viac, bude to stáť štát ešte viac. Tak prvá taká prosba a žiadosť na vás, prosím vás, pomôžme všetkým zamestnancom, všetkým.
A teraz tá druhá vec. Pán Heger, poprosím vás, trošku ma rušíte. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
A tá druhá vec konkrétne v súčasnosti k tomu, čo predkladáte. Idete meniť Zákonník práce, asi najcitlivejší zákon v sociálnej oblasti a opakujem, deje sa to bez toho, aby o tom rokovala Tripartita. Prečo nevymenujete už tých siedmich chýbajúcich členov Tripartity, aby sa zišla, pretože už neviem kedy, ako teraz v tej mimoriadnej situácii? Už neviem kedy. Neviem prečo, najmä odborári sú odsúvaní bokom, keďže zastupujú zamestnancov. A z toho vyplývajú aj niektoré nuansy v tom vašom zákone, ktoré sú nepochopiteľné. Je tam veľa dobrých vecí, napríklad moratórium na výpovede. Super vec. A ďalšie drobné veci, ktoré, s ktorými samozrejme nemáme problém. Ale potom sa tam už vynárajú také menšie nedostatky, napríklad ten jeden, pýtam sa, že prečo žena, ktorá musí ostať kvôli tomu, že má dieťa doma, na OČR-ke, dostane len 55 % z hrubej mzdy a zamestnanec, ktorý zostane doma kvôli tomu, že fabrika nevyrába, dostane 80 % mzdy? Prečo je tam rozdiel? Ale to sú stále drobné veci.
To najpodstatnejšie, čo nám tam prekáža a čo budeme samozrejme pripomienkovať aj počas druhého čítania, teda vtedy, keď to prináleží, je, že meníte súčasný stav preplácania miezd v momente, keď existuje takzvaná prekážka v prevádzke. Aby sme tomu všetci rozumeli, v súčasnosti, pokiaľ sa vyskytne prekážka v prevádzke, to znamená, že firma z nejakého dôvodu, povedzme technického, nemôže vyrábať, je povinná táto firma preplácať zamestnancovi 100 % mzdy, alebo ak je dohodnuté inak, to znamená s odborovým zväzom, tak od 60 do 99 % mzdy. V súčasnosti idete novelizovať, vážení koaliční poslanci, Zákonník práce tak, že to bude 80 % mzdy počas mimoriadneho stavu a ešte dva mesiace po ňom, ale čo je dôležité, bude zároveň nariadené tým ľuďom si to po skončení krízy odpracovať do výšky 400 hodín a nie akože nadčasy, lebo vieme, že nadčasy sú lepšie platené, ale normálne sa ku klasickému pracovnému času, niekto robí osem hodín, niekto dvanásť, prifaria ešte dve hodinky každý deň a ten človek nebude mať vôbec čas na rodinu ani na nič. Na nič. Alebo sa dá pracovná sobota pre týchto ľudí do výšky 400 hodín.
Ale čo je najperfídnejšie, keď takéto slovo musím použiť, je, že sa to bude týkať aj tých firiem, ktoré sa zmestia do limitu 200-tisíc, čiže nebudú tie mzdy preplácať z vlastných peňazí, tých 80 %, ale dostanú to od štátu, štát preplatí mzdy zamestnancov a ešte potom bude tá firma nútiť toho zamestnanca, keď už budú dobré časy, aby si to len pekne odpracoval, to, čo bude sedieť doma. Tak toto je už na hranici bezdôvodného obohacovania. Aká je to pomoc tým ľuďom, mi povedzte. To je v prvom rade pomoc firmám a my ako sociálni demokrati sa musíme voči tomu ohradiť.
Preto chcem oznámiť, že v druhom čítaní predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy k novele Zákonníka práce, opakujem, sú tam aj mnohé veci, s ktorými súhlasíme, ale spomenul som len niektoré, s ktorými nesúhlasíme. Pozmeňujúcimi návrhmi budeme žiadať buď vypustenie tých vecí alebo úpravu tých vecí. Pokiaľ k tomu nedôjde, nemôžeme Zákonník práce v takejto podobe podporiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis