Videokanál poslanca

Takže hlasovanie zajtra, keď budeme hlasovať za RTVS, tak aby to prebehlo v jednom balíku. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som vám priniesol spravodajskú správu týkajúcej sa voľby člena Rady Slovenského pozemkového fondu. Podľa § 35a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje 13-členná Rada Slovenského pozemkového fondu. Členov Rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky a to ôsmich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Funkčné obdobie členov Rady je tri roky. Momentálne, hneď doplním, že je pozmeňujúci návrh, aby funkčné obdobie sa zmenilo na päť rokov, zajtra o tom budeme hlasovať v zákone 330 o pozemkových úpravách, takže doplňujem, že budú teraz volení na päť rokov, ak prejde táto novela. To znamená, budú do 31. augusta 2027.
Vzhľadom na to, že v opakovanej voľbe zo dňa 25. mája 2022 nebol člen Rady Slovenského pozemkového fondu zvolený, je potrebné vykonať novú voľbu II. V súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolaní funkcionárov požiadal predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie listom politické strany a politické hnutia, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady, o zaslanie návrhov kandidátov na člena Rady Slovenského pozemkového fondu.
Výbor dostal nasledujúce návrhy kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu: Michaelu Rakovickú a Richarda Šmídu. Bližšie charakteristiky kandidátov sú uvedené v prílohe predloženého návrhu 1070, ktorý máte na stole rozdaný.
Výbor prerokoval predložené návrhy a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Výbor vo svojom uznesení č. 224 zo 14. júna 2022 odporučil Národnej rade, aby na návrh výboru zvolila jedného člena Rady Slovenského pozemkového fondu z navrhnutých kandidátov. Zároveň aby vykonala opakovanú voľbu na schôdzi Národnej rady v prípade, že vo voľbe nebude zvolený kandidát s tým, že do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.
Výbor odporučil voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh výboru uskutočniť verejným hlasovaním formou hlasovacieho lístka. Výbor ma poveril vo svojom uznesení č. 225 zo dňa 14. júna 2022 vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť na nej návrh výboru vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, ktorý je prílohou predmetnej tlače.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, páni kolegovia.
Takže, kolega pán Baránik, po pozemkových úpravách vzniká nový právny stav. Vzniká nová právny stav. Nové vlastníctvo, nová výmera, nová rozloha na inom mieste. Socializmus bol o tom, že užívateľ mal väčšie právo ako vlastník. Tu konečne v demokracii má vlastník väčšie právo ako užívateľ a na 504-ku sa neodvolávame, pretože pozemkové úpravy sú nad užívacím vzťahom. My tam riešime vlastnícke vzťahy. A toto bolo aj doteraz v tomto zákone, to nieže sme si to teraz my vymysleli, pretože nový právny vzťah, tam bude aj nový vlastník, predsa nemôže preberať staré veci, keď máte novú právnu podstatu. Takže toto neberiem, pretože pozemkové úpravy nám nie sú iba maľovanky, že urobíme, že hore bude užívať, dole, jak ste povedali, od tohto buka po tento buk, no nehnevajte sa. To je čo za miera? Tam musí byť predsa ohraničená nejaká nejakým geometrickým zameraním, ktoré jasne určí hranice, ktoré v novom stave ten vlastník v jednej jednine bude sám rozhodovať, komu to prenajme. Má na to 3 až 7 rokov, tento užívateľ, ktorý tam na tomto území akože hospodári, aby si dojednal tento nový právny vzťah pri pozemkových úpravách. Účastníkom konania sú aj užívatelia v danom katastrálnom území. To znamená, oni tam nemôžu teraz povedať, že užívatelia idete preč, my iba vlastníci alebo naopak, iba užívatelia a vlastníci nie.
To znamená, tu je tá synchrónia socializmu a demokracie, že užívateľ spolu s vlastníkom by mal povedať jasný vzťah, že ja chcem s tebou uzatvoriť, žiadnu podnájomnú, popodnájomnú a neviem jakú popopodnájomnú zmluvu, ale nájomnú zmluvu. To znamená, ja vlastník a ty užívateľ, presne vytýčené hranice a to je zmysel. Pretože celá západná Európa to už skoro má a oni nás nechápu, že ako je to možné, že u nás máme na jednom metri štvorcom 50 spoluvlastníckych vzťahov. To neni možné.
Takže, vážení, pozemkové úpravy každopádne, stavebné nájomné zmluvy končia práva k starým parcelám, k starým pozemkom. A k novým sa môžu za tých sedem rokov utriasť, ako budú v novom stave. To je nový vlastník, nový stav pozemkov.
Ďak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dovoľte, aby som, tak ako som sľúbil v prvom čítaní, rozobrali sme novelu zákona 330/1991 o pozemkových úpravách, kde som určitými svojimi, by som povedal, vyjadreniami sa vyjadril k jednotlivým bodom. A pán minister v spolupráci so svojimi spolupracovníkmi na ministerstve sme našli súzvuk a urobili sme pozmeňujúci návrh, v ktorom sa skĺbili moje a ministerské predstavy týkajúce sa skvalitnenia tohto zákona 330/1991, ktorý prakticky ešte ja registrujem od roku ´18, kde sme sa snažili, teda bývalá ešte vláda, ho znovelizovať. A bojím sa, že tá novela bude ešte možno nás čakať, pretože je momentálne už tak rozbitý tento zákon, že by bolo najlepšie spraviť nový zákon, pretože doba išla dopredu a keďže sa tu desať rokov nerobili pozemkové úpravy a zmenilo sa veľa vecí aj majetkoprávnych.
Takže, pán minister, ja si dovoľujem povedať, že dobre by bolo, keby sme si urobili potom možnože niekedy v jeseni stretnutie nejaké, kde by sme povedali, že ako urobiť nový zákon možnože aj po vzoru Českej republiky, kde majú doslova že vychytané už tie muchy z terénu z týchto vecí týkajúcich sa či už všeobecných zásad funkčného správania územia, resp. realizácia spoločných zavedení opatrení a ďalších. Takže zatiaľ som vďačný aj zato, že môžme tu dať tento pozmeňujúci návrh, ktorý by som si dovolil teraz zdôvodniť a potom by som ho prečítal, tak ako káže legislatíva a rokovací poriadok Národnej rady.
Takže ako som avizoval, že som proti tomu, aby sme dvakrát platili pozemkové úpravy v tých územiach, kde pozemkové úpravy už prebehli, áno bol som vyslyšaný a tieto body idú z novely zákona von, čo predkladala vláda. Následne k tomu aj ďalšie body sa, samozrejme, vypúšťajú, ktoré boli s týmto bodom č. 1 akože spriaznené a odkazovali naňho.
Ďalej hovoríme o tom, že príslušné možnosti riešenia pozemkových úprav, keď ideme do marginalizovaných skupín, tak mali by sme brať aj územia s výhľadom, ako bude budúce využite v okolí tých chatrčových osád ako bude využité, takže áno, súhlasím, aby sme aj toto tam dali a tento môj pozmeňovák to dám dáva.
Ďalej hovoríme o tom, že prakticky riešime jednoducho pozemkové úpravy týkajúce sa marginalizovaných skupín a snažíme sa riešiť tie osady. A tam sme mali veľký rozpor týkajúci sa územného plánu a reality, pretože mnohé obce nemusia mať do 2-tisíc obyvateľov územný plán, niektoré ho majú, ale nie úplný a tie osady, samozrejme, nejdú po hranici územného plánu, aj sa obyčajne roztiahli a idú v podstate ďalej alebo naopak. Takže prakticky dávam pozmeňovák, ktorý teda bol odsúhlasený aj našimi koaličnými partnermi, a ten hovorí o tom, že keď obec nebude mať územný plán, tak obvod, ten, ktorý prakticky bude zasahovať za, schválený teda takto. Obvod projektu pozemkových úprav jednoduchý určí samospráva, to znamená pán starosta so zastupiteľstvom, kde odsúhlasia, aký je obvod týchto jednoduchých pozemkových úprav na vysporiadanie tejto osady.
A pokiaľ tam bude zasahovať svojím, by som povedal, svojou rozlohou aj za obydlia, aj za obydlia to znamená, že to bude mať tam aj nejaký priestor nejakú záhradku alebo niečo iné, tak bude musieť doložiť zastupiteľstvo ku svojej žiadosti, samozrejme, aj súhlasy príslušných odvetví či už vodárov, elektrikárov, plynovodov a neviem akých, čo majú, akoby sme robili územný plán. Takže toto nebudú robiť pracovníci pozemkových odborov a lesných, ale bude to mať na triku samospráva, pretože ona je žiadateľ a pre ňu sa jednoduché pozemkové úpravy budú robiť. Takže toto sme dali aj do tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďalej tam máme, že všeobecné zásady funkčné usporiadania sme nemali, koľko dní majú visieť na obci, my dávame 60 dní a dovtedy by mali všetci ľudia si pozrieť, že ako to ich územie bude usporiadané, čo sa týka vlastníctva pozemkov do budúcna a aké aktivity sa v tom extraviláne navrhujú v tých všeobecných zásadách funkčného usporiadania. Ďalej tu máme, samozrejme, že lesný hospodársky plán to boli už roky minulé, teraz máme plán starostlivosti o les, resp. máme projekt starostlivosti o lesný pozemok, takže nahrádzame túto, by som povedal, legislatívnu dieru a príslušné výrazy v súlade s lesným zákonom. Teraz dávame do zákona o pozemkových úpravách.
Ďalej, jeden vážny moment a to myslím, že potešíme všetkých, kde hovoríme, že dňom právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom. To znamená, nemôžme v novom stave brať starú nájomnú zmluvu starého nejaké užívateľa, ktorý tam bol, takže týmto spôsobom sa vysporiadame pri územiach, kde tu pozemkové úpravy, že po nadobudnutí nových právnych pomerov a nového vlastníctva nových parciel, nových výmer všetky staré zmluvy zanikajú. Hovorím o nájomných zmluvách. Samozrejme, ľudia sa na to môžu pripraviť, pretože pozemkové úpravy, ako viete, trvajú 3 až 7 rokov takže nieže to zo dňa na deň, ale oni si môžu dopredu už nejakým spôsobom tento svoj nejaký ten výpadok možno toho užívacieho práva do budúcna zariadiť a zariadiť tak, aby netrpeli skrátka.
Ďalej máme tu, samozrejme, aj pozmeňovák týkajúci sa, ako má mať odbornú spôsobilosť člen nejakej tej geologickej skupiny, resp. geológ, ktorý bude robiť pozemkové úpravy, bude musieť mať na to špeciálne oprávnenie, kde komisia na ministerstve bude ho preskúšavať a prakticky momentálne čo ja viem, tak máme asi 256 plus-mínus, neberte ma za slovo, týchto geodetov, ktorí na to tu majú oprávnenie. A keďže desať rokov sa pozemkové úpravy nerobili, tak veľa nám z nich vypadlo, takže bude treba, pán minister, to asi aj viete sám, oživiť, aby sme to mali reálne ľudí, ktorí sa teraz budú venovať pozemkovým úpravám.
Ďalší, ďalej v mojom pozmeňujúcom návrhu musím povedať, že sa dotýkam aj vojenského obvodu Javorina, ktorému sa ešte vyjadrím, ale mám tu ešte jeden bod, ktorý je pomerne závažný, a síce ak sa od pozemkového fondu v konaní orgánov verejnej správy od Slovenského pozemkového fondu vyjadruje súhlasné stanovisko a tento fond do 60 dní nebude reagovať, tak berie sa, že je s tým súhlasný, s týmto, čo mal, ako čo bolo považované a prakticky berie sa to akože za súhlas. Tento bode bude účinný od 1. 1. 2023. To znamená, účinnosť nebude od 1. septembra, ako máme celý zákon, ale od 1. 1. 2023. Samozrejme, chcel som, aby a mám to aj tu, aby sa všetky fond zverejňoval všetky zmluvy či už nájomné, alebo žiadosti, o ktoré idú, aby tam boli chronologicky uložené, pretože Slovenský pozemkový fond nemôže sa hrať na tabu, že toto je tabu, to nemôže nikto vedieť. Takže budú tam zverejnené všetky nájomné zmluvy a všetky žiadosti, ktoré prišli a budú sa, samozrejme, aktualizovať, ako to bude odsýpať alebo pribúdať. Hej, takže v takomto duchu. Toto myslím, že je stopercentne musí byť. Zároveň v mojom pozmeňovacom návrhu dávam, že všetky územia, kde idú pozemkové úpravy, budú sa musieť zverejňovať na webovom sídle. Ako ministerstvo a bol by som rád, aj keby na obci to bolo, takže, pán minister, tu píšem tu v mojom pozmeňovacom návrhu, že ktoré weby určí ministerstvo, takže aby potom aj iné, aby aj tí občania doma vedeli, že pozemkové úpravy tu bežia a sú v štádiu, ja neviem, prvej etapy, to znamená, že všeobecné zásady alebo už rozdeľujem nové pozemky alebo už máme na konci. Lebo pokiaľ nedáme informáciu ľuďom, tak títo budú na nás, samozrejme, že pozerať takto by som povedal, že trošku škaredo, že jak je to možné, že štát zabezpečil pozemkové úpravy, oni nevedia, v akom štádiu sú. Takže toto webové sídlo budem rád, keď bude aj na obce, resp. možnože na nejakom okresnom úrade, aby ľudia si to vedeli nájsť a pozerať.
Ďalej, vrátim sa ku, že Rada Slovenského pozemkového fondu bude predkladať dvakrát do roka správu o svojej činnosti a je tu presne uvedené dokedy, to znamená od 1. januára do 30. júna a do konca marca nasledujúceho roku od 1. júla do 31. decembra. To znamená, že budú dvakrát ročne dávať odpočet svojich prác. Upravili sme aj právny úkon, kedy rada fondu, ktorého obsahom je odplatný alebo bezodplatný prevod alebo prenájom majetku v správe pozemkového fondu, predkladá k nemu odporúčacie alebo neodporúčacie stanovisko okrem rada fondu právneho úkonu, ktorý je uzatváraný na základe právoplatného rozhodnutia súdu, pretože právoplatnosť rozhodnutia súdu už nemôže nikto spochybniť. Proste je to tam právoplatné, musíte to brať ako na vedomie a musíte ho tam zapísať ako potrebné a, samozrejme, dávame aj ďalšiu možnosť, kde sa rada fondu nebude k tomu vyjadrovať, a to je, keď hovoríme a o autoremedúre, to znamená, oprava chýb v písaní, čítaní nejakom plnenia iných zrejme nesprávností, ktoré prakticky vychádzajú z daného textu.
Vrátim sa teraz k marginalizovaným skupinám. Vyzerá tak, že tam veľa žiadostí momentálne ešte visí vo vzduchu. To znamená, my ani nevieme, koľko vlastne, aký nápor budeme na našich pozemkových pracovníkov a, pán minister, apelujem aj z tohto miesta, teda jak bolo dojednané, že nejakí pracovníci budú posilnení aj v spolupráci s úradom splnomocnenca pre rómske komunity, aby prakticky tieto úrady, ktoré budú mať teraz enormný nával jednak jednoduchých pozemkových úprav, normálnych veľkých pozemkových úprav, ktoré momentálne beží 150 území, a ďalší jednoduchý pozemkových úprav na marginalizované skupiny. Hovorím hlavne o východnom Slovensku, pretože z tých 150 území, resp. 52, ktoré sa prihlásili, tak vyzerá, že tam je asi nejakých 46 je na východnom Slovensku. Takže, pán minister, apelujem, aby ste v spolupráci s ministrom vnútra posilnili tieto úrady, ktoré takýmto spôsobom neboli pripravené na takúto prácu a na takýto nával a jednoznačne, aby ste zadefinovali príkaznými listami, ako sa majú správať pracovníci pri jednotlivých komplikovaných situáciách na jednotlivých osadách, lebo vznikajú, volajú mi a nevedia jednoznačne povedať, akým spôsobom ministerstvo vykladá si tento paragraf, tento odsek a tak ďalej.
Takže toto by som apeloval na tieto veci. A poďme ku vojenskému obvodu Javorina. Tak vo vojenskom obvode Javorina tam na prvý pohľad, že sa zdalo, že je to jednoduché, potom bol tam trošku taký akože poryv nespokojnosti a hrozby štrajku, takže bral som účasť na tomto konaní. A musím povedať a poďakovať aj Vojenským lesom a majetkom Plešovce za to, že sme si v takej, by som povedal, na začiatku napätej a potom doslova družnej atmosfére vysvetlili, že akým spôsobom sa Vojenské lesy a majetky budú podieľať na správe tohto územia bývalého vojenského obvodu Javorina, takže nakoniec aj títo občania pochopili a povedali, že áno, že ďakujú a dokonca bolo tam aj poďakovanie, čo som nečakal, že im tam aj pritiahli elektrinu tie Vojenské lesy, ktoré vôbec akože nemuseli a urobili tam niekoľko stĺpov a elektrina tam je a mohli si tam tí ľudia postaviť kostolík. Hovorím o Ruskinovciach a prakticky môžu tam fungovať, takže spolupráca je tam dobrá a keď sme im to vysvetlili, že dávame oficiálne, aby tam ten správca bol nie Slovenský pozemkový fond ale niekto iný, ale Vojenské lesy, ktoré to tam najlepšie poznajú a stade vyšli. Takže myslím si, že tam to je, pán minister, zažehnané a myslím, že sme urobili dobrú vec, že takýmto spôsobom sme to dali už priamo do zákona.
Ďalej tu máme ešte, hovoríme o zákone 180 o drobení pozemku, resp. všetky možnosti, aby sa pozemky nedorobili, tak tam sme to nechali iba v tejto, že sa budeme tomu venovať v ďalších týchto, ale nechali sme tam, že zvyšujeme minimálnu výmeru na tritisíc metrov štvorcových z dvetisíc metrov štvorcových u poľnohospodárskej pôdy a zvyšujeme sankcie. Ďakujem, pán minister, že sme tam nechali pôvodnú verziu, sme v § 21, 22, 23 vyškrtli celé, aj urobili zmenu, pretože v momentálnom znení zákona 180 sa hovorí, že u notára pokiaľ majú vzniknúť pozemky menej ako dva hektáre, 20-tisíc metrov štvorcových, hej. A to si nikto neuvedomoval, že toto už máme dneska, to nie že musíme to dávať do vnútra, je to tam a následne bolo, že pokiaľ sa nedojednajú, tak notár môže dať pokutu. A tie pokuty, žiaľ, boli trošku smiešne a, pán minister, ďakujem, že si to zdvihol na vyššiu úroveň. Konkrétne v tomto mojom pozmeňujúcom návrh prakticky dávame, že slová 20 percent sa nahrádzajú slovami 60 percent a 10 percent a 30 percent sa nahrádzajú, že bude platiť finančnú nejakú, by som povedal, že odškodnenie za to, že rozbil ten pozemok, takže myslím, že bude to príjem do štátneho rozpočtu a myslím, že tak by to malo byť. Takže možno aj tu prijmeme k tomu, že sa nebudú deliť na drobné pri dedičských konaniach. To, že ako akým spôsobom budeme to ďalej robiť, to myslím, že to je trošku na dlhšiu debatu, možnože na takú celonárodnú nejakú, aby sa nám vyjadrili, či chceme mať toho jedného dediča a neviem, akým spôsobom sa vysporiada.
Takže, pán minister, verím, že aj v tomto volebnom období to dotiahneme dokonca a budeme aj tejto otázke sa venovať, aby sme to mali, malo to hlavu a pätu.
Ďalej tu máme článok 5, ktorý hovorí o zákone 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Samozrejme, že tu sme všetko vypustili, nedávame štátnu pôdu, teda obecnú pôdu, ktorá je, teda štátna pôda, ktorá je v intraviláne obce, pretože vyzerá, že tu by sa zatiaľ vznikli rôzne anomálie, akým spôsobom sa to má, nemá riešiť, takže to budeme riešiť asi v jesennom období, a to, čo pán minister v prvom rade chcel, to znamená, aby tam to bola elektronická komunikácia, to, čo potrebujeme už či už tie nájomcovia, akú evidenciu vedú a na požiadanie okresného úradu poskytujeme platobné agentúry tiež údaje, ktoré ten daný žiadateľ o platby, podporu chce, aby to v elektronickej forme bolo zrealizované.
Samozrejme, to isté. Máme tu aj zákon o lesoch, kde sa trošku dotýkam toho, že prakticky takisto ako Slovenský pozemkový fond, keď sa do 60 dní nevyjadrí, tak tiež aj u lesoch máme obdobnú situáciu, len má sa za to, že keď nevyjadril, tak že s tým súhlasí. Takže toto tiež tu máme, aby to bolo teda už recipročne to isté ako u Slovenského pozemkového fondu.
V článku 7 si dovolím ešte aj pozmeniť trošku zákon o pozemkových, teda o pozemkových spoločenstvách, kde hovoríme o tom, že prakticky u tých, by som povedal, významných investíciách, ktoré sú a kde bude treba súhlas Slovenského pozemkového fondu, súhlas teda urbariátu, kde sú spoločné nehnuteľnosti, tak tam prakticky v mnohých prípadoch sa tieto naťahujú aj z toho titulu, že Slovenský pozemkový fond nemá v danom čase príslušných pracovníkov, ktorí by tam brali účasť, tak sme povedali, že pri týchto investíciách, ktoré sa môžu uplatniť v regióne, teda v danom území a dajú sa vyvlastniť, že je to dôvod na vyvlastnenie, tak v týchto situáciách bude stačiť aj do Slovenského pozemkového fondu, aby sa vydala tá zvyšná časť známych vlastníkov, ktorí sú tam a na základe ich sa bude môcť potom urobiť daná operácia týkajúca sa nejakých investičných zásahov a či už vysporiadanie kúpnou zmluvou, zámennou zmluvou, inou proste, ale aby rozhodovalo bez Slovenského pozemkového fondu. Myslím, že to spriehľadní a zjednoduší procesy takýchto investícií do terénu.
No a myslím si, že to by... Takto ešte Slovenský pozemkový fond dávame, správnu radu, teda Rada fondu bude mať funkčné obdobie z troch na päť rokov s tým, že dávame, že najneskôr tých päť rokov ubehne 1. septembra 2027, aby aj teraz títo, ktorí sú tu, aby prakticky sa nejakým spôsobom zabehli, pretože trojročné obdobie je dosť krátke na to, aby sa vôbec nejakým spôsobom zabehli a pri súčasnej zápche 27-tisíc žiadostí čo tam majú, tak myslím si, že Rada fondu je konštruovaná tak, chce robiť, rukávy si vyhrnuli, takže verím, že tým, že im predĺžime aj tú dobu, že môžu spolu pracovať päť rokov, to znamená jedno presah jedného volebného obdobia Národnej rady, to znamená, možnože niektoré obdobie Národnej rady sa nebude ani voliť, ale chcem veriť, že to zoskupenie na päť rokov, myslím, že päťročná doba je dobrá na to, aby sa jednak zaučili a jednak ukázali niečo, že niečo sa tam urobilo. Tri roky to je podľa mňa krátky čas.
Takže ďakujem aj koaličným partnerom, že to prijali a povedali, že dobre má to byť a že môžme takýmto spôsobom na päť rokov ich tam zastabilizovať. Toľko je na odôvodnenie k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a ešte raz ďakujem, že sme sa k nemu dopracovali po trošku možnože strastiplnej ceste, ale myslím si, že keď niečo je jednoduché, tak potom aj je pochybnosť, či je to dobré a keďže sme si to tu vyštrngali, tak myslím, že má to dôvod na to, že áno, nejaká práca sa urobila a pokiaľ nebude, pani kolegyne poslankyne a poslanci, vám vaše svedomie vyčítať, aby ste za to dvihli ruku, tak ja len budem rád, pretože pozemkové úpravy je ten, by som povedal, ten drive, ktorý by sme mali do slovenského nejakého toho pozemkovej, nejakej tej propagandy ako vložiť, aby pozemkové úpravy robili dobré meno, lebo scelíme pozemky a zmyslom pozemkových úprav je urobiť zmysluplné vlastnícke právo, kde ten vlastník bude mať v prvom rade sám vlastníkom, ak má viacej ako 400 metrov štvorcových v danom katastrálnom území, bude mať ten jeho pozemok overovaniaschopný tvar, žiadne rezance, že tri metre a 500 metrov dĺžka a po tretie, čo sú pozemkové úpravy, ktoré chceme, aby mali, to znamená, že bude mať cestu. Každý pozemok bude sprístupnený, a tým pádom nebudeme hovoriť o podnájomných zmluvách, ale budeme hovoriť o nájomných zmluvách medzi vlastníkom a užívateľom, resp. že môže užívať svoj vlastný pozemok a nebude sa musieť teperiť niekde inde.
Samozrejme, pán kolega Mičovský dúfam, že takisto vystúpi v rozprave a stále budeme tvrdiť, že spoločné zariadenia, opatrenia sú súčasťou pozemkových úprav, že mali by tam byť, pretože ináč to je iba komasačná časť tých pozemkových úprav a verím, že aj toto na ministerstve budú mať nejaké tie výzvy, z ktorých by sme mohli vedieť financovať tieto pozemkové úpravy komplexne. To znamená, komasačné a spoločné zariadenia, opatrenia tak, ako ho robia české zeme. Myslím, že z mojej strany zatiaľ všetko, takže teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý si dovoľujem teraz vám ho predniesť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, tlač 945.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú
2. V čl. II (správne v čl. I, pozn. red.) sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
"7. V § 2 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová: "s prihliadnutím na jeho súčasné využitie a budúce usporiadanie."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťajú body 3, 5, 38, 94 a 97.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 19 ods. 8 druhej vete sa slovo "obec" nahrádza slovom "pozemkový fond".
5. V čl. I sa za bod 42 vkladajú nové body 43 a 44, ktoré znejú:
"43. V § 8g odseky 1 a 2 znejú:
"(1) Žiadosť o jednoduché pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. j) podáva obec, na ktorej území sa osídlenie alebo jeho časť nachádza. Žiadosť obsahuje aj mapový podklad pozemkov pod osídlením, ktorý s dostatočnou presnosťou určuje navrhovanú hranicu obvodu projektu pozemkových úprav; prílohou žiadosti je súhlas obecného zastupiteľstva.
(2) Umiestnenie osídlenia a účel využitia pozemkov musí byt' v súlade s platným územným plánom obce.^6af) Ak sa osídlenie nachádza na území obce, ktorá nemá a nie je povinná mať územný plán obce do dátumu podľa osobitného predpisu,^6afa) alebo na mapový podklad podľa odseku 1, umiestnenie osídlenia alebo jeho budúce usporiadanie nie je v súlade s platným územným plánom, mapový podklad podľa odseku 1, umiestnenie osídlenia a účel využitia pozemkov musí byt' odsúhlasený uznesením obecného zastupiteľstva. Ak žiadosť podľa odseku 1 obsahuje aj plochy bez obydlí, obec je povinná predložiť aj súhlas dotknutého orgánu podľa osobitných predpisov.^6ac)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 6ac a 6afa znejú:
^"6ac) § 13 až 15 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^6afa) § 40 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní."
44. V § 8g ods.12 druhej vete sa za slovo "prevodu" vkladajú slová "alebo nájmu"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 55 vkladá nový bod 56, ktorý znie:
"56. V § 10 ods. 4 prvej vete sa za slovo "obci" vkladajú slová "na 60 dní".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za bod 90 vkladá nový bod 91, ktorý znie:
"91. V § 14 ods. 7 sa slová "lesných hospodárskych plánov" nahrádzajú slovami "programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I bod 91 sa do odseku 9 vkladá nová prvá veta, ktorá znie: "Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom.".
9. V čl. I bod 95 znie:
"95. V § 18 ods. 2 sa za slová "opatrení pri" vkladá slovo "nariadených".
10. V čl. I sa za bod 109 vkladá nový bod 110, ktorý znie:
"110. V § 25a odsek 11 znie:
"(11) Fyzickej osobe oprávnenie na projektovanie pozemkových úprav zanikne
a) dňom, ktorým prestane spÍňať podmienku bezúhonnosti podľa odseku 5 písm. a),
b) 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom uplynie lehota podľa odseku 10, ak sa nezúčastní na opakovanej odbornej príprave a nevykoná skúšku podľa odseku 10,
c) dňom doručenia písomného oznámenia o skončení činnosti na projektovanie pozemkových úprav ministerstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tomto oznámení,
d) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony,
e) smrťou alebo dňom vyhlásenia za mŕtvu."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I sa za bod 117 vkladá nový bod 118, ktorý znie:
"118. V § 34 ods. 3 tretia veta znie: "Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I sa za bod 123 vkladajú nové body 124 až 126, ktoré znejú:
"124. V § 34 ods. 18 sa slová "a organizácia ochrany prírody a krajiny" nahrádzajú slovami "a správca" a slová "podľa osobitného predpisu^23haa)" sa nahrádzajú slovami "podľa osobitných predpisov.^23haa)"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 23haa znie:
"^23haa) § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. v znení zákona č. .../2022 Z. z., ktorý bude teraz tu ako schválený, § 65a ods. 2 písm. s) a § 65b ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
125. V § 34 ods. 18 sa na konci pripája táto veta: "Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov^23hab) vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom^23hab) alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom,^23hab) má sa za to, že fond vydal súhlasné stanovisko, to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.^23hac)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 23hab a 23hac znejú:
"^23hab) Napríklad stavebný zákon, zákon č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^23hac) § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
126. V § 34 odsek 21 znie:
"(21) Pozemkový fond zverejňuje na svojom webovom sídle návrh zmluvy podľa § 35a ods. 5 písm. e) a zmluvu podľa osobitných predpisov^23hb), ktorej je účastníkom. Vo zverejnení o fyzickej osobe uvedie meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, rodné číslo sa nezverejňuje,^23hc) to sa rovnako vzťahuje aj na zverejňovanie podľa odseku 28."
Poznámka pod čiarou k odkazu 23hc znie:
^"23hc) § 13 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Novelizačný bod 125 (týkajúci sa § 13 ods. 18) nadobudne účinnosť 1. januára 2023, čo sa primerane upraví v článku upravujúcom účinnosť.
13. V čI. I bod 127 znie:
"127. V § 34 odsek 28 znie:
"(28) Pozemkový fond zverejňuje na svojom webovom sídle
a) zoznam žiadostí o prenájom pozemkov, v zozname uvedie dátum doručenia žiadosti pozemkovému fondu,
b) zoznam uzavretých nájomných zmlúv do piatich pracovných dní od podpisu nájomnej zmluvy zmluvnými stranami."
14. V čl. I sa za bod 128 vkladajú nové body 129 až 133, ktoré znejú:
"129. V § 34a odsek 4 znie:
"(4) Pozemkový fond predkladá výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka."
130. V § 35a ods. 1 poslednej vete sa slovo "tri" nahrádza slovom "päť".
131. V § 35a odsek 4 znie:
"(4) Rada predkladá správu o svojej činnosti výboru dvakrát ročne a to do konca septembra príslušného kalendárneho roka za obdobie od 1.januára do 30. júna a do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka za obdobie od 1. júla do 31. decembra."
132. V § 35a ods. 5 písmená e) a f) znejú:
"e) prerokúva právny úkon, ktorého obsahom je odplatný alebo bezodplatný prevod alebo prenájom majetku v správe pozemkového fondu, a predkladá k nemu odporúčajúce alebo neodporúčajúce stanovisko, okrem
1. právneho úkonu uzatváraného na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
2. dodatku k právnemu úkonu, ktorého obsahom je odstránenie chyby v písaní, poč

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán kolega, za túto faktickú. Takýto model bol cez analytické prognózy, respektíve cez nejakú analytiku, ako mi to povedal pán kolega Faič, keď to v roku 2001 prijímali, že akým spôsobom bude životaschopný celok na Slovensku schopný sa uživiť aj cez tie možno že podielové dane a ďalšie náklady, ktoré boli, tak vravím, to vyšlo tých 3-tisíc obyvateľov, Nemci majú 10-tisíc, Česi majú tisíc, Maďari majú 300 obyvateľov, kde sa môžu deliť, odčleňovať obce a vytvárať samostatné jednotky.
Takže, samozrejme, aj ten návrh na krátenie u tých menších, že by to tam nejako bolo, by som povedal tie náklady ponížené, samozrejme, je to vecou diskusie a ďalších nejakých možnože predložených nejakých návrhov, je to tiež dobrá myšlienka. Ja momentálne beriem tento stav, ktorý je tu, a 3-tisícčlenná komunita pre Slovenskú republiku, kde momentálne nebola nikým napadnutá, že je to, nejakým spôsobom mali aj zoskupenie občanov. A vidíte, že keď to má ostať aj ten zvyšok tých 3-tisíc obyvateľov, že my sa tu nebavíme o tých 2 892 obcí, čo máme, my sa tu nebavíme o stovkách, my bavíme o doslova desiatkach, aj to sú ešte, tu sa odtrhne, to je nejakých štyri-päť obcí, takže prakticky beriem tak, že tieto obce nebudú, predpokladám, z tých, ktoré prakticky by nezvládli v tomto svojom počte spravovať svoje územie.
Takže bol som aj tam osobne, takže viem, o čom hovorím, takže prakticky riešim iba jednu krivdu, ktorá tu, žiaľ, ešte ostala a budem veľmi rád, keď občania aj v týchto obciach si povedia, že, áno, budeme za takúto demokraciu, ktorá rieši ich krivdy, takže toľko, pán kolega, na vysvetlenie, aby ste vedel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže, ako som vám sľúbil, aby ste mohli na mňa reagovať, myslím, že rozprava je na to, aby sme si vyštrngali všetky veci, aby to nebolo chápané, že niekto chce úmyselne tu niekoho zavádzať. Takže keďže sme mali aj po prvom čítaní určité pripomienky, akým spôsobom sa to by mal uberať tento môj, táto moja iniciatíva novely zákona 369, tak samozrejme, že som sa snažil aj v zmysle nálezu Ústavného súdu doplniť ďalšie kritériá, ktoré by boli jednak v súlade s tými pripomienkami a jednak v súlade s nálezom Ústavného súdu. Takže dovoľte, aby som vám aj touto cestou tlmočil, akým spôsobom sme, respektíve aký pozmeňujúci návrh bol na výbore prijatý, ktorý, ako povedal pán spravodajca, je súčasťou spoločnej správy.
Takže keďže chcem ešte sprísňovať kritériá na to, aby sa nejaká obec mohla odčleniť a jedno z týchto kritérií bolo aj, že obec musí mať svoju históriu, pretože nechcem, aby sa napríklad teraz narýchlo nejakým spôsobom 3-tisíc občanov niekde skumulovalo v nejakom priestore a o 2 roky povedalo, že ide sa odtrhnúť od nejakej obce. Tak som aj nejakým takým súhlasným stanoviskom a poslancov, ktorí boli na gestorskom výbore, sme dohodli, že ten historický vývin tej obce by mal byť najneskôr do roku 1918, to znamená od roku, kedy Horné Uhorsko, na ktorom bola etablovaná naša krásna krajina, sa konečne etablovala na svetovom nejakom fóre pod názvom Československo. Takže najneskôr ten vývin, keď bude chcieť sa odtrhnúť nejaká obec, bude musieť doložiť, že je od roku 1918 najneskôr, to znamená, všetko, čo ide predtým.
A keďže zazneli tu aj v prvom čítaní pochybnosti, či sa nebudú môcť rómske osady, respektíve na etnickom princípe rozdeľovať tak, samozrejme, dal som to tiež do pozmeňujúceho návrhu, hoci takýto, takéto rozdelenie už aj Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, ale dobre, dal som to, takže je tam aj to, že ďalšia podmienka, že na etnickom princípe sa nemôže odčleňovať obec od druhej obce.
Musím povedať ďalej, že, samozrejme, dali sme tam aj podmienku, že starosta príslušnej obce musí doručiť okresnému úradu v sídle kraja návrh na rozdelenie obce a ďalšie dokumenty neodkladne do 30 dní od podpisu dohody o rozdelení obce, aby tam bolo jasné tie nejaké časové harmonogramy, kedy, kto, čo má robiť. To bol bod pozmeňovací na výbor č. 2., mám tam ešte prechodné ustanovenia a síce, keďže na rozdelenie obce odčlenenie obcí od teda obce, ku ktorej bola pričlenená, má katastrálne územia splniť tých, tie štyri podmienky, piatu to, že musí byť to referendum v miestnej časti, ktorá sa chce odčleniť, som dal teda ako podmienku už v tom, v návrhu novely.
Tak teraz, keďže musí byť petícia a následne musí byť referendum a takéto členenie sa môže robiť iba vtedy, keď sa konajú všeobecné voľby do samospráv, a tieto máme teraz v októbri, tak do prechodných ustanovení som si dovolil dať možnosť, keďže účinnosť tejto mojej novely, pokiaľ by prešla, je od 1. augusta ´22, tak dal som aj možnosť, že v prípade, že by tie obce, ktoré spĺňajú tie podmienky, ktoré som tu už uviedol, ktoré sú aj v súčasnom zákone, pustia moje, ktoré dávam, pokiaľ by vyzbierali petíciu, kde sa musí 70 % občanov v tej nespokojnej časti vyjadriť, že chce sa odčleniť a chce za to, aby bolo vyhlásené referendum, tak pokiaľ by to stihli do 31. augusta ´22, tak, samozrejme, potom aj ten primátor alebo starosta obce od ktorej sa chce tá iná, teda nová vzniknutá obec odčleniť, bude musieť vyhlásiť referendum do dňa konania volieb. To znamená do toho 29. októbra 2022.
Myslím, že je to fér, lebo ďalšie štyri roky je pomerne dlhá doba a myslím si, že pokiaľ budú takto aktívni, tak myslím, že môžu aj takto nejako urobiť zadosť tejto novele. Samozrejme, beriem, že toto je iba možnosť, ako tu ma pani kolegyňa jedna naša poslankyňa povedala, že ona by nechcela, aby sa odtrhlo jej rodné, teda nejaké bydlisko alebo kde býva, hovorili sme o Banskej Bystrici. Tak, samozrejme, som povedal, že to je iba možnosť, to ja nenariaďujem, ale zdemokratizuvávam proces odčlenenia obcí tak ako je to v bežnej demokracii, by som povedal že, spôsobilé. A tak ako to majú aj Česi, aj Maďari, aj Nemci, že akonáhle sa odčleňuje obec nejaká od inej obce, tak, samozrejme, referendum sa koná v tej nespokojnej obci, ktorá sa chce odčleniť.
Vážení, ešte zreferujem, že, aby sme už rozpili všetky tie nejaké dohady, že koľko obcí, keď splníte podmienky, sa bude môcť počas tejto novely mojej, keď bude prijatá, podpísaná aj prezidentkou Slovenskej republiky, bude môcť oddeliť. Takže moje údaje analytické, z ktorých som vychádzal, a keďže najmenšia časť tej nespokojnej časti musí mať obce, musí mať minimálne 3-tisíc obyvateľov, tak som, samozrejme, počítal krát dva, lebo aj tá zvyšná časť musí mať 3-tisíc obyvateľov, takže tých miest, ktorých máme na Slovensku, a obcí, ktorých máme na Slovensku, nad 6-tisíc je u nás konkrétne 114 spolu s Bratislavou a Košicami. Bratislava a Košice sú z tohto zákona vyňaté už v mojom pozmeňovacom návrhu, ktoré som dával v prvom čítaní, takže toto už ide z kola von, to znamená, ostáva nám 112 potenciálnych obcí a miest, ktoré sa môžu.
Keď tá petícia bude úspešná a petíciu som dal z terajších 30 % v celej veľkej obci na 70 % v tej nespokojnej časti obci, takže myslím, že v tejto nespokojnej časti je už taká rebélia, že tí ľudia už tam proste nevedia kam z konopí, tak keď tých 70 % ľudí sa nájde, tak, samozrejme, že je to možnosť, aby sa mohli odčleniť. Keď som si vzal tie podmienky, ktoré som už v úvode povedal, ktoré platia aj dneska v tomto zákone, tak pokiaľ by sme išli, že podľa počtu obyvateľov, aby aj tá zvyšná časť mala tých 3-tisíc a viac, tak vyšlo mi z tých 112 obcí a miest, že sa bude môcť potenciálne odčleniť iba 35. Keď som si ešte k tomu, lebo tie podmienky musia platiť súčasne, to nemôže, že alebo jedna podmienka, alebo druhá, alebo tretia, musia všetky štyri, respektíve päť, respektíve šesť som teraz dal, musia platiť súčasne.
Keď som dal, že musí mať svoju, svoje katastrálne územie alebo viacero súborov katastrálnych území, tak z tých 35 sa dostávame na úroveň 22 obcí a miest, ktoré by mohli potenciálne využiť túto možnosť odčleniť sa v zmysle novely, ktorú predkladám. A keď som si dal k tomu ešte ďalšie kritérium, ktoré je už v súčasnom zákone už platné, že nemôže byť pevne urbanisticky zrastené s tou časťou, od ktorej sa odtrháva, tak mi vyšlo 4 až 9, aj to bolo o tých 9, niektorí boli v Košiciach a v Bratislave, takže tie idú tiež z kola von a tým pádom sa bude jednať asi o štyri obce, ktoré by to reálne mohli využiť. A musím povedať, že je to iba možnosť, nie povinnosť a budem to stále tlmočiť, že je to iba možnosť, aby sme to zdemokratizovali, pretože v demokracii by aj ten malý a menší mal právo sa nejakým spôsobom vyjadrovať a hovoriť, že, áno, aj on si vie predstaviť, keď sme dali určité podmienky a ich spĺňa, svoj život pod inou nejakou samosprávou.
Toto konštatoval aj Ústavný súd, keď hovoril, že aj v zákone z roku ´91 až 2001 čo platil, tak aj vtedy tam bolo potrebné, aby sa skontrolovalo to väčšinou všetky podmienky, či spĺňa a pokiaľ nesplnili, tak tá väčšina, samozrejme, povedala, že oddeľovať sa nejde. Pokiaľ to nebude aj, je to aj teraz v súčasnom zákone, tým pádom prakticky tá veľká časť musí skontrolovať tie podmienky a musí to ísť ešte, samozrejme, cez vládu a teda v sídle kraja, teda okresný úrad musí to ako odobriť. Takže berte takto, že tá kontrola nejaká je a tie podmienky, pokiaľ budú splnené, je tu možnosť, aby títo občania mohli ju využiť a urobiť si jednak miestne referendum a teda miestne prvú petíciu, kde musia mať 70 % oprávnených voličov a následne primátor, respektíve starosta danej obce tie mestá musí vyhlásiť referendum.
Takže nechcem robiť malé obce, žiadne 300, 10, 500, ale chcem iba zdemokratizovať proces a jeho členenia, pretože aj takéto obce na Slovensku máme, ktoré by si toto zaslúžili, aby konečne sa tá krivda socializmu u nich nejakým spôsobom odstránila. Keď mi niekto povie, že tu robíte pre minimum obcí, tak ja poviem a budem tlmočiť, a je to aj môj názor, ale budem tlmočiť premiéra, ktorý tu bol v minulom volebnom období a bol tu nejakých, od roku 2006, pána Fica, ktorý tu osobne povedal v pléne, že pokiaľ sa dáva nejaká legislatíva, ktorá pomôže aspoň jednému občanovi, tak on ju bude dávať a má to zmysel ju dávať. Takže táto moja legislatívna iniciatíva nepomôže iba jednému občanovi, pomôže niekoľkým tisícom občanom, ktorí prakticky žijú v takýchto obciach a chcem veriť, že konečne si oddýchnu a povedia si, áno, demokracia je aj o nás a máme tú možnosť, aby sme sa sami riadili, keď nás socializmus bez nejakého referenda, respektíve bez nejakého pýtania sa, či chceme ísť tomu okresnému alebo krajskému mestu, zabral v minulom režime, ktorý sme volali socialistický.
Takže, kolegyne a kolegovia, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať, keby ste, keď sa vaše svedomie vie s tým stotožniť, aby ste tento zákon podporili a ukázali, že demokracia na Slovensku má stále navrch a vie aj tie krivdy socializmu, ktoré tu boli spôsobené, naprávať. Ďakujem veľmi pekne a naši predkovia vám odkazujú, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, v prvom rade by som sa chcel poslaneckému zboru Národnej rady poďakovať za to, že mi ho postúpili do druhého čítania, pretože je to pokus č. 7 z mojej strany, a tento zákon hovorí o oceňovaní obcí, ktorým bola spôsobená v mnohých prípadoch krivda za jednej éry, ktorú sme, žiaľ, zdedili a sme si ju nemohli vybrať, a to je socializmus.
Takže keď niekto tvrdil o tom, že Fecko chce rozdeľovať obce na menšie čiastky, tak kategoricky sa vyhadzujem proti tomuto tvrdeniu, pretože aj dneska v zákone 369, ktorý novelizujem, je možnosť oddeliť sa, a tie zásady, ktoré sú v tomto zákone, vám musím stále pripomínať, lebo stále sa to nejako točí a, žiaľ, je to niekedy veľmi zle interpretované.
Takže v súčasnom zákone 369/1990 o obecnom zriadení sa okrem zlučovania obcí umožňuje aj odčleňovať obce, ale musia splniť podmienky a tie podmienky sú tieto: prvá podmienka - musí mať 3 000 obyvateľov, druhá podmienka - musí mať svoje katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území, tretia podmienka - nesmie byť pevne zrastená urbanisticky s tou časťou, o ktorej sa ide odčleňovať, štvrtá podmienka - je investície, ktoré boli do tejto časti, ktorá sa chce odčleňovať, vložené, nespôsobia krach tej, toho zvyšku, od ktorého sa ide tá nespokojná časť odčleňovať. No a, samozrejme, bol tam aj daný piaty, by som povedal, element v roku 2002, že keď je potrebná petícia, respektíve referendum následne, tak má sa to robiť nie v tej nespokojnej časti, ale v celom tom veľkom celku, či už meste, alebo obci, ktorá prakticky pohltila tú časť, ktorá sa chce teraz odčleniť.
Musím povedať jednu vec, že u nás mestské časti máme iba v Bratislave a v Košiciach, všade v iných mestách sú miestne časti, ktoré v zmysle nálezu Ústavného súdu nevykonávajú v plnom, v plnej hodnote činnosť samospráv, takže jedine Bratislava a Košice, ktoré majú samostatné zákony o týchto mestských častiach, majú takúto takéto privilégium, že tí starostovia mestských častí majú svoje rozpočet, aj svoje nejaké ďalšie plány, čo s tým môžu robiť. V iných mestách to tak neni, ani v obciach, sú to iba miestne časti.
A keďže paralelne s týmto mojim pozmeňovacím návrhom, ktorý som dával v prvom čítaní, som čakal aj na ústavný nález, nález Ústavného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. mája 2022, tak prakticky v zmysle tohto nálezu Ústavného súdu, ktorým som inicioval ja ešte v roku 2019, keďže som nevedel akým spôsobom sa ďalšie voľby skončia, tak prakticky sme chceli vedieť názor Ústavného súdu na súčasné znenie zákona, či je protiústavný, alebo nie protiústavný, respektíve ako to bolo v minulosti. Takže nález Ústavného súdu sa vyjadril jednoznačne, že prakticky protiústavnosť ani staršieho, by som povedal, že znenia tohto zákona, čo by platil do roka 2001, ani toho nového nebola v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Takže nechcem rozdeľovať, ale chcem aby vznikali, respektíve aby sme krivdy, ktoré boli takto spôsobené na týchto ľuďoch, aby boli odčinené. Keďže v tomto mojom úvodnom slove nemôžem ani reagovať, takže ja by som, pán predsedajúci, nateraz skončil a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, veľa vecí už k môjmu pozmeňováku aj moji predrečníci zdôvodnili čo a ako. Hovorili ste, že prečo práve štyristo, nie viacej. Žiadny zákon, respektíve keď máte nejakú hodnotu v zákone, tak stále môžete polemizovať, stále tam viete nájsť pre a proti. Takže viac-menej žiadny zákon neni najlepší, najdokonalejší, najefektívnejší. Som rád, že ste si dali tú námahu, že ste to prešli pomerne poctivo.
Musím povedať, že takto ten štyristo ton sme brali akože to je taká nejaká, ja by som povedal, že štandardná, respektíve pre nás pre Slovenskú republiku štandardná nejaká cifra, ktorá môže prakticky v praktickom živote sa ukázať v kladnom alebo zápornom svetle. Takže môžme to novelizovať a milerád sa k tomu potom pripojím. Takže zatiaľ toľko, a myslím si, že je to dobrý zákon, dobrá novela zákona a myslím si, že prispeje ku našej zase dobrej potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti našich občanov.
Ďakujem.

Pán predseda výboru, iba ďakujem za doplnenie a myslím, že aj minister si to vezme za svoje. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, v spolupráci s ministerstvom si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh ku zákone o potravinách, ktorý máme v našej republike pod číslom 152/95 Z. z. Čoho sa týka? Prv, tak ako hovorí rokovací poriadok, by som dal krátke zdôvodnenie a potom by som, samozrejme, ho aj predniesol v plnom znení.
Takže v prvom rade sa snažíme, aby sme mali potravinovú bezpečnosť ľudí, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, zabezpečenú tým, že štát bude vedieť, akým spôsobom sa vyvíjajú jednotlivé komodity, ktoré budeme mať ako ministerstvo možnosť povedať, ktoré sú tie strategické, akým spôsobom ich na trhu momentálne v tomto mesiaci máme, pretože čudujem sa, že sme to doteraz nemali a prakticky sa s nami mohli diať rôzne veci. A, samozrejme, že terajší stav, či už Ukrajina, alebo covid ukázal, že v tých núdzových stavoch, kritických a stavoch, by som povedal, ďalších ohrození našich nejakých aj zdravotných možností prakticky potravinovú bezpečnosť musíme zabezpečiť. Takže to sa týka tohto, že prakticky tí, ktorí dorábajú tieto komodity, a obmedzili sme to na určitú, určitý objem, ktorý hovorí o 400 tonách za kalendárny mesiac, prakticky bude musieť v prípade nejakého toho núdzového stavu každý mesiac hlásiť, a iných stavov, pokiaľ ten núdzový stav, respektíve iný stav nebude, tak stačí dvakrát ročne k 31.07. a k 31.12. daného roku, desať dní potom. To je v tej prvej časti.
Musím povedať, že zároveň tam precizujeme systém ukladania pokút, keď niekto bude používať pri výrobe pokrmov určité ingrediencie, ktoré sú po dátume spotreby, respektíve minimálnej trvanlivosti, a tam hovoríme, že keď je to po dátume spotreby, tak bude väčšia sankcia ako po dobe minimálnej trvanlivosti, pretože po dobe „spotrebujte do" znamená, že už po tejto dobe začína byť problém s tou nutričnou a výživovou hodnotou proste a ten vlastne prvok, ktorý sme tam dali, začína byť toxický voči nášmu organizmu. Keď máme potraviny, ktoré sú, majú minimálnu trvanlivosť, tak tam je to niečo iné, lebo po minimálnej trvanlivosti ešte ich môžme ponúknuť charitám a ďalším, môžu to spracovávať ďalej, to sú tie cestoviny a kadejaké ďalšie tie polotovary, ktoré máme. Takže aj tu precizujem túto vec, ktorú v pozmeňovacom návrhu, samozrejme, to prečítam.
Vypúšťame aj pridomové hospodárstvo, ktoré po zvážení sme zistili, že by to boli veľmi komplikované nejaké aplikačné problémy v praxi a keďže už tie malé množstvá máme riešené v zákone 359/2011 Z. z. na predaj týchto množstiev, respektíve aby to bolo nejako komplexnejšie, tak ministerstvo ešte vypracuje do budúcna nejaký zákon k tomu, respetíve vyhlášku, ktorá bude takéto pridomové hospodárstvo môcť legalizovať, aby bolo doteraz do jednej tony, že môže spracovávať mesačne, tak, samozrejme, my chceme podporovať tých malých, mladých rodinných začínajúcich farmárov, takže, samozrejme, budeme na nich myslieť, to že v tomto to nebude, ale do budúcna to pripravíme.
Takže to je v tej prvej časti a v čl. II môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol vypracovaný, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom, novelizujeme aj zákon 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších zákonov, kde prakticky, keďže máme, končí nám prechodné obdobie spoločnej poľnohospodárskej politiky, to znamená, že ´21, ´22 bolo prechodné obdobie, kde sme mohli čerpať aj zo starého, aj z nového, teraz od 1. 1. ´23 už budeme čerpať iba z nového programového vyhlásenia, respektíve z pošty poľnohospodárskej politiky toho obdobia, ktoré je do roku ´27, tak prakticky musíme zabezpečiť, aby sme boli pripravení čo v maximálnej miere tieto eurofondy vyčerpať. A keďže niektoré združenia nespĺňali kritéria, a teraz hovorím konkrétne o výrobcov bravčového mäsa, ovčieho, kozieho mäsa a sektor zemiakov, kde potrebujeme mať nejaké to združenie výrobcov týchto komodít, tak samozrejme, že musíme mať aj príslušnú legislatívu, aby keď príde ten čas "č", to znamená 1. 1. ´23, aby aj tieto jednotlivé zväzy mohli čerpať eurofondy v plnej výške, aby sa nevyhovárali, že sme to nestihli, tak som rád, že v predstihu budeme takto garantovať aj im možno čerpania týchto eurofondov.
Takže, aby som nezdržiaval, tak toto je v kocke vysvetlenie, prečo vlastne dávam pozmeňujúci návrh a dovoľte, aby som ho teraz predniesol v plnom znení, ako sme ho dali aj do pléna Národnej rady.
Takže v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I bod 1 znie:
„1. § 3 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom určí zoznam poľnohospodárskych a potravinárskych komodít (ďalej len „komodita") a kritickú hodnotu ich skladových zásob, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu a vzory oznámení podľa § 24.".
2. V čl. I sa body 2 a 3 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 12 vkladajú nové body 13 až 15, ktoré znejú:
„13. § 22 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ministerstvo eviduje množstvo skladových zásob komodity podľa § 24 ods. 1 až 3.".
14. V § 23 ods. 10 sa nad slovom „správy" vypúšťa odkaz 19.
15. Za § 23 sa vkladá § 24, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 24 Ochrana potravinovej bezpečnosti štátu
(1) Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá umiestňuje na trh komoditu určenú podľa § 3 ods. 4, je povinná vždy do desiatich dní elektronicky oznámiť ministerstvu množstvo svojich skladových zásob komodity k 31. júlu a k 31. decembru kalendárneho roka.
(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ podľa odseku 1 je počas trvania mimoriadnej situácie,¹⁹⁾ núdzového stavu alebo výnimočného stavu^19a) povinná do desiateho dňa kalendárneho mesiaca elektronicky oznámiť ministerstvu množstvo svojich skladových zásob komodity k poslednému dňu bezprostredne predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
(3) Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ podľa odseku 1, ktorá chce počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyviezť do iného členského štátu alebo do tretej krajiny komoditu v množstve viac ako 400 ton za kalendárny mesiac, je povinná elektronicky oznámiť túto skutočnosť ministerstvu do desiateho dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom chce komoditu vyviezť; ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ nedodrží uvedenú lehotu z dôvodov, ktoré nemôže ovplyvniť, je povinná elektronicky zaslať oznámenie bezodkladne, najneskôr však do 15 dní pred dátumom vývozu komodity .
(4) Ministerstvo na základe oznámení podľa odseku 3 posudzuje, či môže byť ohrozená potravinová bezpečnosť štátu z hľadiska poklesu skladových zásob pod kritickú hodnotu určenú vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom podľa § 3 ods. 4.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 19 a 19a znejú:
„19) § 3 ods. 1 a § 3b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
19a) Čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bod 13 znie:
„13. V § 28 ods. 2 písm. b) sa za slovo „ potravín" vkladajú slová „alebo pokrmov" a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti.".
5. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
„15. V § 28 ods. 4 písmeno b) znie:
„b) používa na výrobu potravín alebo pokrmov zložky po uplynutí dátumu spotreby.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
„16. V § 28 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Ministerstvo uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 20 000 eur, ak
a) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 24 ods. 1, 2 alebo ods. 3,
b) uvedie nesprávne údaje alebo nepravdivé údaje v oznámení podľa § 24 ods. 1, 2 alebo ods. 3; nesprávnym alebo nepravdivým údajom nie je, ak rozdiel medzi množstvom vyvezenej komodity a množstvom komodity oznámeným podľa § 24 ods. 3 je najviac 20 %.".
Doterajšie odseky 5 až 15 sa označujú ako odseky 6 až 16.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V súvislosti s novo vloženým odsekom 5 v § 28 sa vykoná legislatívno-technická úprava označenia odsekov a vnútorného odkazu v bodoch 16, 17 a 18 čl. I.
7. Za Čl. I sa vkladá nový Čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení zákona č. 473/2003 Z. z., zákona č. 520/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 596/2006 Z. z., zákona č. 492/2008 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 353/2012 Z. z. a zákona č. 184/2018 sa mení a dopĺňa takto:
V § 10 odsek 1 až 5 znejú:
„(1) Ministerstvo podľa osobitných predpisov^14a) uzná právnickú osobu ako organizáciu, ktorá združuje výrobcov alebo iných zástupcov hospodárskych činností spojených s výrobou poľnohospodárskych výrobkov,^14b) ktoré patria pod spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov^14c) (ďalej len „poľnohospodársky výrobok"), alebo ich združenia, na základe návrhu agentúry.
(2) Ministerstvo uzná právnickú osobu ako skupinu výrobcov poľnohospodárskych výrobkov, ktorá má záujem o uznanie podľa odseku 1, ale zatiaľ nespĺňa podmienky na uznanie,^14d) na základe návrhu agentúry. Táto právnická osoba musí združovať výrobcov alebo iných zástupcov hospodárskych činností spojených s výrobou poľnohospodárskych výrobkov v sektore poľnohospodárskych výrobkov, v ktorom má byť uznaná, alebo ich združenia.
(3) Organizácia výrobcov poľnohospodárskych výrobkov, ktorú ministerstvo uzná podľa odseku 1 alebo skupinu výrobcov poľnohospodárskych výrobkov, ktorú ministerstvo uzná podľa odseku 2, musí združovať najmenej päť spoločníkov alebo členov.
(4) Organizácia výrobcov produktov rybolovu^14c) alebo produktov akvakultúry,^14f) ktorú ministerstvo uzná podľa odseku 1 alebo skupina výrobcov produktov rybolovu alebo produktov akvakultúry, ktorú ministerstvo uzná podľa odseku 2, musí združovať najmenej troch spoločníkov alebo členov.
(5) Združenie organizácií výrobcov poľnohospodárskych výrobkov,¹⁵⁾ ktoré ministerstvo uzná podľa odseku 1, musí združovať najmenej dve organizácie výrobcov poľnohospodárskych výrobkov.¹⁶⁾".
Poznámka pod čiarou 14a až 14f, 15 a 16 znejú:
„14a) Čl. 152 až 163 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení.
Čl. 14 až 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1 184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354 28. 12. 2013) v platnom znení.
14b) Príloha 1 k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení.
14c) Čl. I ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení.
Čl. 1 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 v platnom znení.
14d) Čl. 67 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6. 12. 2021).
14e) Čl. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 v platnom znení.
14f) Čl. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 v platnom znení.
15) Čl. 156 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení.
16)Čl. 152 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení.".".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Toľko predložený pozmeňujúci návrh. Verím, že vás, páni poslanci a poslankyne, presvedčil, že je potrebné ho prijať a prihováram sa za jeho prijatie.
Naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.