Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

8.2.2023 o 9:52 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.2.2023 11:07 - 11:07 hod.

Martin Fecko
Ďakujem pekne. Tiež obdobne by som chcel požiadať plénum Národnej rady, aby som mohol presunúť hlasovanie bod 55, tlač 1382, o obecnom zriadení na sedemnástu hodinu dneska hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2023 10:48 - 10:57 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dávam tu znovu novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorou ma podnietil pán poslanec Podmanický, s ktorým tu už spoluválčime od roku 2010 a ´12, ktorý prakticky dal novelu zákona 39, ktorá bola v prvom čítaní 2. 7. 2012 a v druhom čítaní 31. 7. 2012, následne bola aj prijatá, ktorá hovorí o tom, že samospráva môže určiť podmienky, kde bude chované zviera, ktoré nazývame nebezpečným zvieraťom. Ja ešte k tomu dodám, nebezpečným exotickým zvieraťom, lebo takáto vyhláška existuje pri zákone 39/2007 o veterinárnej starostlivosti. Tam je jasne zadefinované, že hovoríme o určitých definíciách tried, ktoré sú, a vyzerá, že kolega Podmanický si z týchto tried vybral iba jednu triedu, pritom ostatné, a konkrétne poviem pavúkovce, trieda pavúkovcov, trieda parýb, trieda obojživelníkov a trieda plazov vôbec nebola v jeho pozmeňujúcom návrhu a následne schválenom braná do tejto možnosti, že by aj o týchto triedach mohla samospráva rozhodnúť, kde sa budú na jej území chovať. Dal tam triedu cicavce, áno, hovoríme o pumách, jaguároch, tigroch, levoch, ale ostatné nie sú. Takže vyzerá, že momentálne urobil touto novelou dvojkoľajnosť. Že vyhláška o nebezpečných, ja ešte dávam exotických zvieratách, sa bude v tomto zákone chovať ináč ako v iných zákonoch, keď bude niekto citovať túto celú vyhlášku, ktorá má týchto päť tried živočíchov zadefinovaných.
Takže opakujem ešte raz. Pokiaľ to bolo pred 40 rokmi nemožné, teraz je to možné, že by prakticky, a hlavne ja to vnímam ako, keďže som v mestskej časti, ktorá má skôr tú dedinskú zástavbu, tak prakticky neviem si predstaviť, že by moje decko chodilo okolo záhrady, kde iba plotom je ohradený nejaký areál, kde sa nachádza nejaký krokodíl alebo kajman, alebo niečo iné, alebo nejaké jedovaté hady, pretože takýmto spôsobom prakticky ohrozuje sa bezpečnosť obyvateľov.
Myslím si, že keď tak ako tam príde veterinárna správa a určí, určí, akým spôsobom má byť ten životný priestor toho živočícha tam zachovaný, aké to má mať klietky, akú to má mať vzdialenosť, aké to má mať rozmery, aká tam má byť krmivá, všecko ostatné okolo toho, tak myslím si, že táto definícia, ako budeme a kde budeme chovať tieto nebezpečné, hovorím, exotické zvieratá, tak mali by sme to dať do súladu s vyhláškou, kde sa bude úplne konfrontovať táto vyhláška v konaní o samospráve, kde samospráva prakticky dostane takúto kompetenciu. Myslím si, že prakticky je jedno, kto vám spôsobí škodu na vašom zdraví. Či umriete od uštipnutia hadom, alebo vás niekto doslova že zožerie, je to jedno, proste privodí to smrť, a myslím, že tá samospráva, veď ona má zabezpečovať bezpečný, kvalitný a perspektívny život svojich obyvateľov, tak myslím si, že táto samospráva by mala povedať, kde sa budú môcť takéto aktivity v obci realizovať.
Ja viem, že príde spŕška, pozerám, už tam mám nejaké faktické, áno, budú tam rôzne, že chováme malé zoologické záhrady, máme tam, máme neviem čo, každý si chová doma, ako mu tam príde. A potom sa čudujeme, keď zistíme, že po sídliskách naháňajú nás hady a nevieme, skade to vlastne ušlo. Kde to bolo? Jak je to možné? Boli takéto prípady aj medializované, však to ste si pamätáte niekoľko rokov dozadu a prakticky samospráva o tom nemá prehľad. A teraz nehovorím iba o mestách. Hovorím hlavne aj o obciach, kde prakticky miestni, ktorí už, ja hovorím, že nevedia, čo majú z rozkoše robiť, tak si zabezpečujú chov určitých takýchto aj nebezpečných živočíchov, ktoré sú, hovorím, u nás taxatívne zadefinované. Ja tu nerobím novú nejakú, by som povedal, taxáciu nebezpečných živočíchov exotických. Ja hovorím, že tá vyhláška by mala byť úplne, keď už hovoríme o novele zákona, úplne kompletne daná do kompetencie samospráv. Lebo to je podľa mňa, potom to zrušme a zrušme aj triedu cicavcov, a tým pádom áno, aj s tým by som bol spokojný, že povieme, vrátime to do stavu pred podaním pána Podmanického, ktorý povedal, že toto mu chýba. A má to aj vo svojom zdôvodnení.
Má to aj vo svojom zdôvodnení, že prakticky zistil, že sa mu starostovia ohlasovali, že je problém a že tam chovajú. No tak dal to, no len neviem, ja som s ním potom už nedebatoval, akým spôsobom by sme to teda podporili, pretože moje návrhy ako opozičného neboli podporené a on si môj návrh za tých desať rokov neprevzal naspäť a vyzerá, že asi ostane na tom druhom brehu, že stačia, že sú tu tie jaguáry, pumy a iné cicavce, ktoré sú v tejto triede.
Takže berte to tak, vážení, že dávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý tú jedno, teda dvojkoľajnosť vracia späť na jednokoľajnosť. A tie triedy, keď ste si nemali možnosť prečítať, tak vám poviem, že hovoríme o pavúkoch, všetky jedovaté druhy, máte tam vycitované tie poddruhy, ktoré sú tam. Potom tu máme šťúry, to sú tie škorpióny a ďalšie, ktoré tú tam. Máme tu triedu parýb, to znamená žraloky, jedince s celkovou dĺžkou tela vrátane chvosta väčšou ako jeden meter, trieda obojživelníkov. Potom tu máme triedy, triedu plazov, kde sú všetky plazy aj korytnačky, aj krokodíly, aj všetko možné. A máme tu aj hady, samozrejme, ktoré sú nejedované a dlhšie ako tri metre. Takže berte tak, a tá piata trieda je trieda cicavcov, ktorú, hovorím, že už tam v tomto zákone máme, respektíve samospráva už tu môže rozhodovať.
Takže, vážení, ja to vnímam takto, že nerobme trhací kalendár z tejto prílohy a urobme to jednoznačne, že obce budú o každom rozhodovať. Samozrejme, spätne asi nie, nemôžeme ísť recipročne, ale to, čo bude do budúcna, aby sme zabránili, by som povedal, že zhoršovaniu života na samosprávnych územiach, kde prakticky budeme sa tŕpnuť, či vaše decko zo školy príde, pretože, žiaľ, pôjde cez štyri ploty okolo, kde môžu byť tieto zvieratá chované a nikto vám potom nebude, by som povedal, veriť, že vy ste chceli zabezpečiť perfektný zdrav... zdravotný stav vašich občanov na obci, keď budete náhodou v tej samospráve a poviete, jak je to možné, že vy nemáte evidenciu. Takže myslím si, že pokiaľ by išlo spätne, to by som ani nerád, ale do budúcna, aby sa takýmto spôsobom táto evidencia zaviedla, a tým pádom bude poriadok možnože takej dielčej oblasti, pretože tých poriadkov musíme robiť, keď sa pozrieme v každej časti nášho nejakého spoločenského a iného života, aj pracovného.
Takže chcem veriť, že aj týmto zákonom prispejeme k tomu, že naši občania povedia, že je to v poriadku a môže samospráva určiť pri stanovisku veterinárneho lekára a veterinárnej správy, ktorá tam musí, samozrejme, prísť a povedať, ako to majú podmienky vyzerať, tak môže určiť aj samospráva, kde tie nebezpečné, ja hovorím, exotické zvieratá budú chované. Takže keď už raz máme vyhlášku, tak láskavo ju dodržujme a nerobme z toho dvojkoľajnosť. Pretože toto by, toto nesvedčí o dobrom legislatívnom procese a myslím si, že týmto pádom, neviem, pána Podmanického tu nevidím, myslím si, že aj on by mal povedať k tomu nejaké slovo, čo ho viedlo k tomu, že z toho to vytrhol. Lebo ja som to doteraz nepochopil a vyzerá, že je to prakticky, hovorím, dvojkoľajnosť. A ja by som nerád takto rozdeľoval vyhlášku.
Takže toľko z mojej strany a verím, že spoločnými silami to postúpime do druhého čítania a som, samozrejme, prítomný a budem prítomný a budem veľmi rád, keď mi dáte aj pozmeňujúce návrhy, ktorými by sme to mohli ešte aj vylepšiť. Takže alebo to potom všetko zrušme a vráťme späť. Aj to je riešenie, ale neviem, či to zlepší pohodu našich občanov bývajúcich v daných obciach.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2023 10:43 - 10:46 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, ja tu budem mať teraz trošku takú plejádu mojich zákonov, ktoré, niektoré som oprášil aj z minulých volebných období a bolo ich neúrekom. Takže pokúsim sa aj teraz tu v úvodnom slove povedať, čo mi vlastne, o čo mi ide v zákone o veterinárnej starostlivosti, ktorú, ktorý tiež sa pokúsim znovelizovať.
Ide o základ, že pokiaľ samosprávy majú garantovať zdravý a bezpečný život svojich občanov, tak myslím si, že tá bezpečnosť zdravia je tu na prvom mieste. A to, čo nebolo pred 50 rokmi, ani v sne sa nám nesnívalo, že nejaký váš sused môže u vás vedľa na záhrade a v bytovke, v byte chovať kajmany, pumy, jaguáre, jedovaté hady a ďalšie u nás zadefinované nebezpečné exotické zvieratá, ktoré sú zadefinované v prílohe vyhlášky, tak vo vyhláške, ktorá je prílohou ku zákonu o veterinárnom lekárstve, veterinárnej starostlivosti zákona 39, tak prakticky dnes je to realita. A preto, keďže kolega Podmanický v roku 2012 s tým prišiel a zadefinoval určitú právomoc obecným zastupiteľstvám, že môže sa obecné zastupiteľstvo vyjadrovať ku chovu týchto nebezpečných zvierat, ale iba sčasti, tak prakticky, a to mu prešlo, samozrejme, ako koaličnému poslancovi, tak vlastne ma doslova nabudil, aby som dal pozmeňujúci návrh, ktorý teraz dávam, myslím, že už šiestykrát za tých 12 rokov, aby sa to trošku urobilo, by som povedal, nie dvojkoľajne, ale, ale jednokoľajne. Vybral určitú časť z tej vyhlášky a povedal, že toto môže sa a zvyšná časť sa nemôže.
Takže bližšie k tomu, k tomu by som vám povedal v rozprave. Toľko na úvod. Myslím, že znovu nebudeme riešiť štyri miliónov obyvateľov, ale určitú menšiu skupinu obyvateľov, ktorí jednak chovajú, respektíve riadia ten samosprávny nejaký chod v tej našej samospráve, či už v mestách alebo obciach, a aby tam tá kompetencia bola. Takže bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2023 10:34 - 10:36 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Áno. Ďakujem pekne. Začnem od konca. Takže nie iba moja obec, hoci tak sa to tu ako v parlamente zažívalo za tie roky. Ale povedal som, koľko obcí sa postupne ako vylučuje z toho. Tento, čo sa týka jednoznačnosť, by som povedal, vyjadrení v zákone o obecnom zriadení, je tam napríklad aj nejasnosť urbanisticky spojená. Čo znamená urbanisticky spojená? Nech niekto vysvetlí od roku ´90 to nikoho nenapadlo, že to je nejednoznačné. To znamená, jedna záhrada s druhou záhradou? Bytovka jak Ľubice s Kežmarkom? To je pevne zrastené urbanisticky. Čo znamená urbanisticky? Na sto metroch, na dvoch kilometroch, na desiatich metroch a takto. To je takisto nejednoznačné a nikto sa tým nezaoberá. A je to tam proste v pohode ako keby to bolo každému jasné. Takže beriem tak, že pokiaľ ten historický vývoj a etnický princíp bude nejasný, samozrejme, v druhom čítaní dá sa to opraviť aj s vaším pričinením, pokiaľ budete mať záujem teda o tom diskutovať.
Ako tu bolo povedané, áno, Ústavný súd povedal, ako to je s tým, že nepovedal, že to, čo bolo v roku ´91 a vyššie, bolo protiústavné, jak sa povedalo. To, že to nikto nenapadol, ja za to nemôžem. Ja som tu nebol vtedy. Takže berte takto, že ja to vnímam, že vtedy to vyhovovalo tejto komunite na Slovensku a teraz už to nevyhovuje? Že je to nejak ináč? Už to ináč staviame? Takže ja to beriem proste, že nie, vraciam sa do toho obdobia a hovorím, že je to reštitúcia, je to paralela reštitučného konania. Viete ako. My takisto sme nemuseli prijať v roku 2003 nový reštitučný zákon, ktorý znovu otváral na celé, na celý, na trištvrte roka tam ste si mohli uplatniť, sme znovu otvárali celú pozemkovú reštitučnú agendu nanovo. Lebo tento parlament, tento zákonodarný zbor to schválil. A nikto sa nad tým nepozastavil, prečo otvárame znovu. Ja hovorím, tu je paralela s tým istým, že tie obce, ktoré, dneska je ich deväť napríklad, možno do budúcna bude možno viacej, menej, to už druhá vec. Ale hovorím, že ja to vnímam ako paralelu a v takomto duchu to aj dávam. Pretože títo občania sa cítia byť momentálne v nekomfortnom stave.
A ja hovorím ešte raz a budem citovať to, čo hovoril Fico, pán premiér bývalý, ktorého som tu mal česť zažiť niekoľko to obdobie, aj pán kolega, vy ste tu boli, aj ostatní, čo ste tu boli. Povedal, že pokiaľ iba jednému človeku, občanovi Slovenskej republiky sa pomôže týmto zákonom a novelou, máme ho podať. A vyzýval aj nás, opozíciu, dávajte to, keď sme boli opoziční, pán kolega. Ja to takto vnímam, že nech sa páči, áno, pomôže to 5-tisíc, 30-tisíc obyvateľom, nech sa páči, to neni jeden človek. Takže budem dávať zákony, tie nepopulárne možnože pre niektorých, pretože tu keď budeme dávať iba všetky zákony, ktoré budú sa týkať ôsmich, troch miliónov, dvoch miliónov, miliónov. No, vážení, to je tá, to je tá strecha. A my potrebujeme tam spraviť ešte aj domčeky, ktoré sa, a tie izby, ktoré sa týkajú iba 10-tisíc, 20-tisíc občanov, ktorých práva by v demokracii nemali byť popierané. A o to mi teraz ide. Takže v takomto duchu to ja cítim. A tak to cítia aj tí občania, ktorých som oslovil aj z týchto častí.
Aj mne písali, že pán Fecko, chvalabohu, že niekto sa ide tomu venovať. Lebo jak ste povedali, pán kolega Dostál, že verejná reforma sa mi ako nepodarila v tomto volebnom období urobiť, samospráv. A čakáme a nedočkáme sa, asi tak to vyzerá. Tak ako poľovnícky zákon sa nedočkáme, že v tomto období sa otvorí, tak preto som ho otvoril. Preto už dobiehame, už chytám iba mačku za chvost, ktorá nám pomaly utiekla. Takže berte takto, že ja to beriem ako paralelu a budem sa biť za to, aby týmto spôsobom sme mohli zdemokratizovať proces odčleňovania obcí. Pretože ináč moje vnútorné presvedčenie hovorí o tom, a nie som jediný, aj ďalších poslancov, ktorí, by som povedal, po určitej argumentácii povedali, že áno, že je toto spravodlivá česť pre tých občanov, pretože ja neznižujem žiadny, ja sprísňujem podmienky. To znamená, nikto nech mi nehovorí, debatoval som ZMOS-om, mali sme tam tiež dobrú prestrelku, kde mi hovorili, že ja idem robiť revolúciu, idem rozdeľovať obce maličké, hovorím nie. Ešte raz hovorím, nie, nie a ešte raz nie.
A to, že keď som sa dozvedel, že by sme mali mať 300 obcí iba na Slovensku, no, vážení, preberte sa z toho šoku, pretože čo obec na Slovensku, to tradície, kultúra, nejaké zázemie, z ktorého vychádzali predkovia, a udržiame si to, a to je naše lákadlo pre turistický ruch, ktorý chceme. Keď to urobíme tak, že budeme mať tu 200 obcí a nejakých 50 miest, no ďakujem pekne. Vyzerá, že toto asi bude taká kamufláž, že budeme všecko unifikovať a zistíme, že stratíme tú originalitu slovenskej krajiny, ktorá sa tu vyvíjala. Lebo Japonec nepotrebuje ísť niekde sa pozrieť, že či tu máme nejaké mrakodrapy, on ich má tam dosť. Ale potrebuje sa ísť pozrieť na Poľanu alebo sa ísť pozrieť na Čergov, kde mu v nárečí tam uvaria nejaké tie halušky alebo nejakú tú tarhoňu, alebo neviem čo mu tam uvaria a bude spať v senníku. A to je tá, to je tá, by som povedal, veľkosť toho územia, v ktorom sa vyvíjalo a musíme si to chrániť, či sa niekomu páči alebo nepáči.
Áno, jak som povedal v rozprave, som za to, aby sa tie menšie obce dostali do tých, niekedy to boli strediskové obce, tí, čo sme starší, vieme, o čom hovoríme, takže prakticky, áno, nech tam robí, ale hovorím, dajme šancu. Alebo potom povedzme, že oceňovať sa nemôže nikto, zrušme to zo zákona, a tým pádom to bude zabetónovaný aj socialistický stav, ktorý sme urobili v tých obciach, a hovorím, že urobili sme krivdu, ktorí sa nemôžu teraz odčleniť.
Takže toľko z mojej strany a chcel by som vás veľmi pekne poprosiť aj občanov Slovenska, aby dali podporu aj poslanci, aj poslankyne tomuto zákonu prejsť do druhého čítania, kde ho môžme, hovorím, opraviť. Ja som ústretový, nemám s tým problém. A budem veľmi rád, keď to spoločnými silami zvládneme aj na tomto poli. Končím. Takže naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2023 10:15 - 10:16 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Samozrejme, že ja som hovoril, že sčítanie ľudu pokiaľ bude a malo by tam, bola tam aj kolónka etnické, tak prakticky poďme sa pozrieť na to, to znamená, pokiaľ momentálne sa spracuváva, spracuváva sa, respektíve bolo schválené vládou, koľko etník žije, viac ako 15 % na Slovensku. To znamená, my máme už zhruba zoznam, koľko by tam bolo, pokiaľ by to túto vec iniciovali toto etnikum, viete, ako to referendum, respektíve petíciu, tak vtedy by sme povedali, žiaľ, sorry, nedá sa to riešiť. Takže v takomto duchu si to ja predstavujem v spolupráci s kolegom, teraz Peťa Polláka tu nemáme, však máme tu aj etnikov, teda rómskych spoluobčanov, ktorí sú poslanci, a prakticky oni pociťovali, by som povedal, nejakú krivdu, pokiaľ by sa takto riešilo. Takže ja si to takto predstavujem, že takto by to bolo. A koľko sa tam prihlásilo, musím vám povedať, že to je už, viete, ako ja za to nemôžem, ja nemôžem ich donútiť, aby sa takto hlásili. Ale pokiaľ by to iniciovalo etnické zoskupenie, tak na tomto princípe sa to rozdeliť nedá. Takže v takomto duchu, pán Suja, keď stačí takáto odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2023 9:57 - 10:14 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Suja, ospravedlňujem sa, že som vás neuviedol, že ste tu za opozíciu tiež, takže to na úvod.
A teraz dovoľte, aby som zdôvodnil môj návrh, ktorý rieši novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá bola prijatá v roku 1990, to znamená na rozdelení socializmu a demokracie, a myslím si, že tá demokracia by sa mala budovať v takom móde, ako si tu demokratické krajiny už v Európe existujúce praktizujú aj dodnes v takýchto odžitých veciach, ktoré sa týkajú odčleňovania obcí.
Takže čo hovorí súčasný zákon. Súčasný zákon hovorí, že pokiaľ sa chce nejaká obec odčleniť, a vlastne to pričleňovanie obcí väčšinou bolo realizované v socializme, hovorím o sedemdesiatych, osemdesiate roky ani nie, keď som si pozrel, ako to tam vyzeralo, hlavne sedemdesiate roky, a v týchto rokoch sa mnoho obcí, ktoré sídlili, respektíve sa nachádzali v blízkosti okresných miest a krajských miest, sa stali, či sa im to páčilo alebo nepáčilo, stali sa súčasťou toho veľkého mesta, v ktorom, žiaľ, mali hranicu spoločnú, a tým pádom ich pričlenili k tomu veľkému mestu.
Samozrejme, v deväťdesiatych rokoch sa demokratizovalo aj u nás po revolúcii a prakticky zákon aj tento z roku 1990 hovoril o tom, ako sa môžu obce odčleniť a tam bolo spomenuté, že dokonca hovorilo sa o nejakých 10, 20 percentách, stačí keď niekto teda urobil petíciu a mohlo sa odčleňovať. Áno, trvalo to do roku 2002 taká, takýto mód, žiaľ, nie všetky obce to zrealizovali, pretože po revolúcii mnoho obcí ani nevedeli, občania sa zorientovali v priestore a čase, kreoval sa nový právny systém a mnoho občanov si ani neuvedomovalo, akým veľkým, by som povedal, zásahom by sa mohli zákony meniť. A jeden z takýchto zásahov prišiel v roku 2002, ktorý povedal, že obec sa môže odčleniť iba vtedy, ak petícia bude v tom veľkom meste alebo v tom, v tej veľkej obci, ku ktorej bola v socializme pričlenená. Vtedy to pričleňovanie nebolo cez žiadne referendum, bolo to rozhodnutím ONV, KNV a, samozrejme, straníckymi špičkami, takže myslím si, že do tejto doby by sme sa nemali vracať.
Takže aká je momentálne situácia, keď sa chce niekto odčleniť, tak v prvom rade musí mať 3-tisíc obyvateľov. Áno, súhlasím, ja nemením žiadne podmienky, ktoré teraz v zákone platia. Na porovnanie môžem povedať, že Maďari potrebujú 300 obyvateľov, aby sa mohli odčleniť, Česi potrebujú tisíc obyvateľov, aby sa mohli odčleniť, pritom Maďarsko má 8 miliónov obyvateľov, my máme 5,5 milióna obyvateľov, Česi majú okolo 11 miliónov, 10,5 milióna a majú tisíc obyvateľov, Nemci, ktorí majú cez 60 miliónov, majú 10-tisíc. To znamená, že táto naša kategória 3-tisíc, myslím si, že je, áno, trošku prísnejšia, keby sme išli paralelne na počet obyvateľov a možnosti konania samosprávy ako samostatnej. Ale takto už aj vyšlo v tých rokoch, aj kolega Faič mi to potvrdil, keď to tvorili, lebo bol pri tom, ako sa v roku 2002 to prijalo, že takáto komunita podľa vtedajších výpočtov, analýz je schopná na Slovensku prežiť, 3 000-členná, áno, nechávam ju tam, nič nemením.
Druhým, druhou podmienkou je, aby takto odčleňovaná obec mala svoje katastrálne územie alebo katastrálne územia, to znamená, buď pôjde sólo, alebo aj viacero sa môžu odtrhnúť, keby náhodu chceli vytvoriť nový subjekt nazývaný obec.
Tretí dôvod, kedy sa musí, ktorý sa musí splniť, aby ste sa mohli odtrhnúť, je, že nie ste pevne zrastený urbanisticky s tým celkom, ku ktorému ste boli pričlenený. To znamená, toto je vážny moment, ktorý mnoho obcí bude, by som povedal, hendikepovať, ale iba obrazne povedané, pretože ja tvrdím, že áno, má to byť, tá podmienka, tiež tam a nemalo by sa s ňou hýbať. Ostáva, nemením ju.
A štvrtá podmienka, ktorá je tam, že investície, ktoré boli vrazené do tejto malej časti, ktorá sa chce odčleniť, teda od tej menšej od tej veľkej, sú, by boli tak rozhodujúce, ktoré boli do nej vrazené, že by tá väčšia časť, od ktorej sa odčleňujú, prakticky by mala ekonomické problémy. Hovorím napríklad o Šaci v Košiciach, ktorá má na svojom katastrálnom území U.S. Steel, a keby sa chceli odtrhnúť, tak Košice by asi vykrvácali. Takže to sa nebude diať. Áno, súhlasím s tým, aby tieto podmienky boli.
Piata podmienka bola stanovená v tom roku 2002, keď sa povedalo, že referendum a petícia pred týmto referendom, prv musí byť petícia a až potom ide referendum, sa musí robiť v tej veľkej časti. Čo sa mi zdá nedemokratické, a preto hovorím, že dávam aj tento pozmeňujúci návrh. Ja ešte dokonca sprísňujem podmienky, a to tak, že hovorím, že musí tá obec doložiť aj svoj historický vývoj, to nemôže byť, že prídu tu nejakí utečenci, budú dva roky bývať na nejakom našom území, a to hocikde si to môžu vybrať, a že zrazu si povedia, že my ideme vytvoriť nejakú, nejaké samostatné územie, ktoré bude našou nejakou tou domovinou a tu chceme mať takéto územie. Takže nie, hovorím v mojom pozmeňujúcom návrhu, že musia mať preukázaný aj historický vývoj najneskôr od roku 1918, to znamená, keď sme vznikli ako Československo, Československá republika.
Ďalej ešte dopĺňam v mojom pozmeňujúcom návrhu, dopĺňam ďalší bod a síce, aby odtrhnutie nemohlo byť na etnickom princípe. V mojom čítaní, ktoré som tu mal pred pol rokom, do bolo v doplňovacom, mojom pozmeňujúcom návrhu, teraz je to v mojom predkladacom návrhu zmeny tohto zákona.
Ďalej keďže, samozrejme, že musí sa vyjadrovať k tomu aj starosta príslušnej obci, následne to musí byť poslané okresnému úradu v sídle kraja a všetky tie dokumenty, samozrejme, ktoré s tým súvisia, ktoré sú zákonom dané, musia byť tam doručené, tak sme ešte špecifikovali, koľko dní a povedali sme do 30 dní, keď sa to udeje, by to tam malo akože sa byť doručené, aby sme si nehovorili, že či to malo byť bezodkladne alebo podľa správneho poriadku, ale neviem, podľa koho, tak sme tam dali 30 dní. Myslím, že je to férové, správny poriadok takýto časový harmonogram, 30-dňový, veľmi často používa, takže dávame tam 30 dní, aby to bolo jasné, že kde sa tam majú papiere a príslušné dokumenty do tých 30 dní ocitnúť.
Čo ešte sprísňujem je tá petícia, ktorá musí byť pred tým referendom, a doteraz sme tu mali 30 % z toho veľkého územia, ja to zvyšujem na 60 % z tej nespokojnej časti pretože, keď sa 60 % občanov v tej nespokojnej časti, by som povedal, neni súladná s konaním a s možnosťami, ako mu to veľké mesto alebo to veľká obec dáva, tak myslím si, že to už taká menšia rebélia, ktorá hovorí o tom, že 60 % ľudí je nespokojných, tak treba s tým niečo robiť. Samozrejme, následne po tej petícii bude aj to referendum, kde, samozrejme, podmienky nemením, tak ako je klasicky zadefinované referendum a jeho úspešnosť alebo neúspešnosť, ako to máme aj v ústave.
Ďalej, samozrejme, dávam aj to, že obec sa nemôže odčleniť na etnickom princípe. To boli požiadavky našich kolegov z parlamentu, áno, dali sme to, je to tam, takže toto v žiadnom prípade tiež nejakým spôsobom nebudeme zo zákona vyhadzovať, dávame to tam. Keď niekto mi povie, že idem robiť nejakú revolúciu a chceme spájať obce, áno, ja som za, ja nechcem tu, aby tu existovalo ďalších, čo má 100-členné, 50-členné, 200-členné, 300-, 500-člené, 1 000-členné obce, áno, spájajte to, ja vás momentálne teraz iba prosím, páni kolegovia a kolegyne, aby ste mi to posunuli do druhého čítania a všecky pozmeňujúce návrhy, ktoré možno sa budú týkať aj spájania obcí, nech sa páči, budem veľmi rád, keď to vyprecizujeme do lepšej kvality, pretože áno, ja nechcem tiež rozbíjať a som si vedomý, že komunita musí mať nejakú definíciu aj počestnosti, aj rozlohy, že kde niečo musí fungovať a musí to byť životaschopné. Pretože úloh, ktoré má samospráva a v mnohých prípadoch, kolegyňa mi to môže potvrdiť, spravodajkyňa, pretože pracovala v samospráve, že mnohokrát prišli povinnosti, ale financie ako keby sa niekde zabudli na pol ceste a zisťujem, že samospráva sa má čo obracať, aby momentálne doslova niekedy mohla kúriť a svietiť, hej. A sú to veľké veci, už nehovorím o tých malých obciach, ktoré, samozrejme, je to logické, nemajú šancu na prežitie. Keby v každej obci boli aspoň dve, tri, štyri, päť fabrík, tak je to niečo iné, ale u nás na Slovensku je tento stav, dá sa povedať, u mňa tak ako keby v rannom kapitalizme, kde prakticky sa učíme podnikať a po tých obciach neni milión päť podnikateľov. Takže toto myslím si, že je tiež dobré, aby sme mali jasné, že tá životaschopná časť musí byť.
Vrátim sa k tomu, koľko vlastne, keďže základným predpokladom odtrhnutia obce je tých 6-tisíc obyvateľov, tak budem to opakovať, ale musím, budem to opakovať donekonečna, pokiaľ budem predkladať tento návrh, pretože z tých 2 892 obcí a miest, čo máme na Slovensku, tak nad 6-tisíc obyvateľov, lebo 3-tisíc musí ostať aj v tej zostávajúcej časti, nemôžme to oddeliť tak, že 3-tisíc sa odtrhne a ostane 2-tisíc, lebo 2 999 nemusí byť rovnaké, takže 6 001 by malo byť tých občanov v tejto obci, samozrejme, nedá sa to presne na obyvateľa, pretože niektoré tie trvalé pobyty vieme, ako sa zapisujú, nezapisujú a kadečo, takže aj v tom máme hokej doslova a nejak to zdá sa mi, že sa to nejakým spôsobom aj samosprávam niekedy vymyká z rúk, aj to je druhá otázka. Takže tých 114, keď vylúčim, že mesto Bratislava a mesto Košice idú z kola von, pretože to sú mestské časti, ktoré majú Bratislava a Košice, a majú samostatné zákony, takže ja sa dotýkam iba miestnych častí, lebo tie miestne časti sa nachádzajú vo všeckých ostatných mestách, ktoré sú mimo Košíc a Bratislavy. Tak prakticky z tých 112 miest a obcí, pokiaľ si dám, že podľa tohto počtu obyvateľov, že koľko viac-menej by sa mohli tie miestne časti odtrhnúť, tak vychádza z tých 112 mi vychádza 35. A tu musí platiť kumulatívne, že áčko, béčko, céčko, déčko, musí sa, keď počet obyvateľov, svoje územie, nezrastený, investícia do toho vložená, to znamená, musí to platiť kumulatívne, tak keď si odtrhnem ešte to, že existujúce katastrálne územie tam musí byť, ktoré nemôže byť teraz vytvorené, tak už sa mi to skreše na 22. A pokiaľ ešte poviem, že nezrastené, tak hovoríme o počte 9 až 10, aj to sa ešte v niektorých veciach dá tam sporiť, že musia byť dve katastrálne územia spolu, lebo ináč by to nemalo akože podľa tohto zákona prejsť, pretože ja hovorím, nie zľahčujem tieto podmienky, ešte ich sprísňujem.
A keď by som sa na to pozrel, že akým spôsobom sa to dotkne hlavne ktorých, tak ja mám rád čistú kartu, tak podľa mojich a mojej kancelárie informácií, ktorí sme snažili každú tú obec z tých 112 a to mesto presne nájsť na mapových podkladoch a konfrontovať ich s týmito podmienkami možnosti oddelenia sa, tak vychádzajú mi asi tieto. Vychádza mi tam Martin, jedna časť Bardejov, tiež jedna časť Tvrdošín, Dolný Kubín, Hlohovec, Poprad, Trnava, Banská Bystrica a Prešov. To znamená, zhruba v týchto mestách v niektorých, napríklad v Poprade by sa museli zrušiť, zlúčiť dve katastrálne územia aj v Dolnom Kubíne, aj v Tvrdošíne. Takže berte tak, že áno, týchto sa to môže dotknúť, to je iba možnosť, to neni povinnosť, že zajtra sa musia odtrhávať, a hovorím, že tá možnosť hovorí o 60 % nespokojných občanov, ktorí budú v tej miestnej časti, ktorá má to svoje katastrálne územie, má 3-tisíc obyvateľov, neni pevne spojená a nebola investícia, ktorou by to veľké mesto padlo, je tam akože existujúca. To znamená, že neni to žiadna revolúcia, je to iba zdemokratizovanie procesu oddeľovania obcí. Je tam aj, samozrejme, nález Ústavného súdu, ktorý sme mali tú česť dostať pred asi rokom, a prakticky hovorí to isté, že vraciam to vlastne do toho stavu, ktorý bol tu od roku ´90 do roku 2002, a neni to protiústavné.
To znamená, verím, že, že takto aj vy sa budete k tomu stavať a myslím si, že toto by malo byť, tak ja hovorím, to je taká ako keby reštitúcia v tých možnostiach samosprávy, a keďže pri reštitučnom konaní, ktoré bolo na pôdu, sa dala ešte druhá šanca, prvú sme mali v roku ´90, druhú sme mali v roku 2003, tak beriem aj tú, že dávam trošku šancu aj tým obciam, ktorých, hovorím, neni veľa, ktorí majú alebo by mali možnosť sa takýmto spôsobom vyjadriť ku spokojnosti alebo nespokojnosti s tým, kde sú momentálne zaradení, ako sa ich práva a povinnosti ako občanov Slovenskej republiky napĺňajú v tom územnom členení, v akom sa nachádzajú. Takže myslím si, že bude to také zadosťučinenie tým občanom, ktorí sa doteraz nemohli dovolať nejakej tej svojej spravodlivosti a pravdy a stále nejakým spôsobom čakajú, či samo, teda respektíve Národná rada ako zákonodarný zbor bude s tým niečo robiť.
Samozrejme, dávame tam aj to, že všetky referendá ako v prechodných ustanoveniach, že všetky referendá o rozdelení obce, ktoré už sú započaté, ja neviem, koľko ich je, pretože takýto údaj sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. Prakticky do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa uskutočňujú podľa dovtedy platných predpisov. Takže do toho vôbec nezasahujeme a nechávame to tak, ako je to doteraz.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že toto je jedno z tých giest, ktoré by sme mohli urobiť voči občanom, a hovorím, že demokracia neni iba o tých veľkých počtoch, o tých megalomanských nejakých útvaroch, ale je aj o tej menšej skupine, ktorá má právo si povedať, že áno, v demokracii aj jej právo bude vypočuté a v prípade, že sa ten zákon by prijal, tak časť občanov si vydýchne a povie, že áno, oplatí sa žiť na Slovensku, lebo demokracia sa aj v tomto zákone prejavuje tak, ako v iných krajinách. A hovorím ešte raz. Je nelogické, aby o tomto rozhodovalo celé to veľké mesto, keď aj, keď tak si pozrite Čechov alebo Maďarov, alebo ďalších, ktorí majú takisto podobné zákony, jak som už spomínal, ani nedebatujú, je to v nespokojnej časti a to referendum robí a počet oprávnených voličov sa počíta z tohto počtu, koľko žije v tej nespokojnej časti, ktorá, jak som už povedal, je zadefinovaná tými jednotlivými podmienkami na odtrhnutie obce.
Takže chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto zákona a pokiaľ, samozrejme, budú nejaké doplňujúce návrhy v druhom čítaní, pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, tak, samozrejme, som ústretový, myslím, že vieme sa dojednať na všetkých možných, ktoré budú v súlade s ústavou a inými zákonmi týkajúcich sa zákonov o samosprávach. Budem ústretový a, samozrejme, nemám s tým problém, aj to, čo hovoril kolega Hattas z SaS, že chcel by tam vidieť nejaké to zlučovacie ustanovenie, nech sa páči, nech to dá, nech to dá nejaký, keď tak potrebuje, tak dobre, môžme sa aj stretnúť, môžme porozprávať, môžme tie úvahy a myšlienky napasovať. Pretože bolo spomenuté, že bude tu veľká reforma verejnej správy a samosprávy, no vyzerá, že tento zákon sa asi momentálne veľmi tu nejakým spôsobom do dnešného dňa nenachádza, a preto ja to riešim aspoň týmto čiastkovým zákonom, kde hovorím, že pokiaľ niekomu bude v tom niečo chýbať, veľmi rád to tam doplním a spoločne môžeme vylepšiť tento zákon, ktorý hovorí aj oddeľovaní, ale aj o pričleňovaní obcí v našej Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2023 9:52 - 9:54 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pol roka uplynulo, takže uplatňujem si svoj nárok na tento zákon ešte raz, pretože hovorí o zdemokratizovaní procesu odčleňovaní obcí na Slovensku, tak ako by sa v Európskej únie malo robiť.
Základným motívom bolo to, že prakticky od roku 2002 bolo zrušené, vlastne novelou bolo navrhnuté, že ak chce niekto sa odčleniť za určitých podmienok, ktoré potom podrobne rozoberiem v rozprave, tak musí sa vyjadrovať celá veľká obec, nie tá nespokojná časť, ktorá by prakticky mala rozhodovať o tom, že je nejakým spôsobom, jej povinnosti a práva sú nejakým spôsobom hendikepované a chcela by sa odčleniť. Takže to je podľa mňa krivda, ktorú by sme mali odčiniť, a keďže demokracia neni iba o tom, že veľkí budú rozhodovať, to sme boli v socializme, kde sa všecko do veľkých blokov, lánov a neviem, akých týchto dávalo, ale v demokracii aj ten malý má právo a, tak ako som hovoril, proste že keby Veľká Británia išla podľa našich zákonov, tak dneska ju ešte máme v Európskej únii, pretože referendum by sa muselo robiť v celej EÚ. A logicky, že ani sa nepýtali, kde má byť to referendum, ale okamžite povedali že áno. Referendum je predsa v tej Británii, tá je nespokojná s tým spoločenstvom, do ktorého vstúpila a v ktorom bola nespokojná. Takže toľko na úvod.
Chcem, hovorím, aby sa tá krivda, ktorá tu zostala, aby sa trošku, by som povedal, nieže trošku odstránila, a neni to prevrat, pretože bude sa to týkať maximálne do nejakých 10 až 20 obcí, ktoré by takýmto spôsobom mohli sa odčleniť. Hovorím, a mohli, nieže museli. Takže dôvody, ktoré dávam aj do zákona, myslím, že ešte sprísňujem podmienky možnosti odčleňovania obcí, dám v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, aby ste mohli reagovať, kolegovia, hlavne pán kolega Dostál. Lebo ten už je tu za SaS a pozerám, že celá opozícia akoby vyklidila sálu. Takže, pán Dostál, ďakujem, že aspoň držíte vlajku akože opozícii, koalícii, ale ste tu, takže asi tak. Dobre, toľko z mojej strany. Takže podrobnejšie v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 17:55 - 17:55 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže ja len podporím tento pozmeňujúci návrh. Nakoľko aj, keďže otvorene poviem, že dvakrát mi to aj prepadlo, pretože sme ešte nemali v prvopočiatku s kolegom Kremským ujasnený s ministerstvom, akým spôsobom sa uhrá tento, by som povedal, že bod, ktorý hovorí o tých už teraz vyňatých a ďalších že prakticky pôdach, na ktorých sa nič nerobí.
A ako povedala kolegyňa, tam je, áno, je tam trošku rozpor s tým, že prakticky neni naspäť dané do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale pokiaľ je tam kultúrny diel, ktorý hovorí o tom, že aj ostatnú plochu môže využívať, je to vecou potom PPA-čky, akým spôsobom tie kultúrne diely zadefinujú a pokiaľ je to na poľnohospodársku činnosť, tak nikto nebráni, aby aj ostatnú plochu ten poľnohospodár využíval, hoci je už vyňatá z pôdneho fondu. Žiaľ, taký je stav, pani kolegyňa. Takže ja si to uvedomujem, a preto som veľmi rád, že Peťo Kremský tam dal, že sa vlastne po tých troch rokov už vracia späť do poľnohospodárskej pôdy a myslím, že je to veľký počin, ktorý doteraz tieto pôdy boli donekonečna v tej inej kultúre, ktorá nemá nič spoločné teda s poľnohospodárskou pôdou nateraz. Takže asi v takomto duchu. Ďakujem pekne.
Takže chcel by som poprosiť aj o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý dal kolega Peťo Kremský, pretože precizuje a urobí kvalitnejší zákon o ochrane pôdneho fondu.
Zopakujem ešte raz, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 17:40 - 17:40 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, aby som to zhrnul, keďže sme to chceli dať do druhu pozemku – ostatná poľnohospodárska pôda, teda využívaná na poľnohospodárske účely, a ja vám zacitujem, čo vlastne pod touto charakteristikou sa bude akože považovať pri zdaňovaní. Ostatnými poľnohospodárskymi plochami poľnohospodársky nevyužívaná pôda, ktorá nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy a ktorá je evidovaná v katastre ako ostatné plochy, ak slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy, ako poľné cesty, silážnej jamy, hnojiská, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením, záplavou alebo ochranné terasy proti erózii a iné.
V pochybnosti o tom, či pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy, rozhodne orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy. V prípade potreby si vyžiada odborné stanovisko pôdnej služby. Konanie o vydanie rozhodnutia sa začne podaním písomnej žiadosti sporných pozemkoch, ktorej užívateľ uvedie súpis sporných pozemkov. To znamená, toto je z toho pôvodného môjho návrhu pozmeňovacieho, ktorý som predkladal zákon, a prakticky týmto chápeme tú ostatnú poľnohospodársku pôdu na poľnohospodársku činnosť. Zrušili sme to ešte aj o lesné využitie a, ako som už povedal, chceme to dať iba pod druh pozemku, pretože na liste vlastníctva okrem toho, že máte druh pozemku, máte tam aj spôsob využívania. Takže spôsob využívania, to je určitý kód, ktorý vám hovorí, akým spôsobom sa ten pozemok reálne v teréne využíva a čo sa vlastne s ním robí. Tento užívací kód bude základom pre zdanenie danej ostatnej plochy slúžiacej na poľnohospodársku činnosť a lesnú činnosť sme dodali. Pretože máme aj lesné pozemky, ktoré prakticky sú ostatné plochy a slúžia pre prevádzku poľnohospodárskej činnosti.
Ešte k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý za chvíľu prednesiem, meníme ešte aj možnosť vyňatia z pôdneho fondu v zastavanom území a síce, doteraz to bolo, že do 5 000 m2 v zastavanom území sa nemusí proste vynímať. Myslím si, že je to abnormalita, aby sme jedno futbalové ihrisko nechali bez vyňatia. To sa proste netýka ochrany poľnohospodárskej pôdy. Potom sa to týka neochrany poľnohospodárskej pôdy, keď za 5 000 m2 neni potrebné vyňatie z pôdneho fondu. Takže znižujeme tú výmeru z 5 000 na 500 m2 po konzultáciách aj s odborníkmi, ktorí sa venovali či už daňovému, alebo ochrane poľnohospodárskej pôdy. Samozrejme, následne sme upravili aj príslušné paragrafy, ktoré hovoria o účinnosti jednotlivých ustanovení, ktoré v tomto mojom pozmeňovacom návrhu dávam, a prvýkrát sa to použije za zdaňovacie obdobie, táto sadzba, v roku 2024.
Tak v takomto duchu bolo to konzultované s ministerstvom financií, s ministerstvom pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, sčasti aj s ministerstvom životného prostredia a s úradom geodézie, kartografie a katastra. Takže prakticky mal by to byť znovu skvalitnenie, by som povedal, sprecizovanie reality a následného zdaňovania týchto pozemkov v praxi a myslím, že veľa ľuďom pomôžeme, ktorí si s týmto momentálne lámali hlavu a nevedeli sa niekedy v tej samospráve ujasniť si, čo tá ostatná plocha vlastne znamená. V akom je to štádiu toho využívania. Takže dovoľte, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo tlače 1255.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1255).
1. V Čl. I bod 1 znie:
„1. V § 17 ods. 2 písm. b) sa slová „5 000 m2" nahrádzajú slovami „500 m2"."
2. V Čl. I sa vypúšťajú body 2 až 16.
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
3. V Čl. I 17. bode § 29d sa slová „začaté pred" nahrádzajú slovami „začaté a právoplatne neukončené pred".
4. V Čl. II bod 1 znie:
„1. V § 6 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „ostatné plochy, ak sa využívajú na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo alebo účel spojený s poľnohospodárstvom alebo lesným hospodárstvom,7a".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
7a) Príloha č. 2 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z."."
5. V Čl. II bod 2 znie:
„2. V § 6 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem ostatných plôch podľa písmena a),"
6. V Čl. II bod 3 znie:
„3. V § 7 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Základom dane z pozemkov pre ostatné plochy, ak sa využívajú na poľnohospodárstvo, lesným hospodárstvom alebo účel spojený s poľnohospodárstvom alebo lesným hospodárstvom,7a) je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty za m2 uvedený v prílohe č. 1 pre ornú pôdu."
7. V Čl. II bod 4 znie:
„4. Za § 104n sa vkladá § 104o, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 104o
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023
Ustanovenie § 6 ods. 1 a § 7 ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2023 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku 2024."."
8. V Čl. II sa vypúšťajú body 5 a 6.
9. Čl. II nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
10. V čl. IV sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „1. februára 2023".
V súvislosti s tým sa v čl. I 17. bode § 29d v nadpise a v texte ustanovenia vo všetkých tvaroch slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „1. februára 2023" a slová „31. decembra 2022" nahrádzajú slovami „31. januára 2023" v príslušnom tvare.
Vážení, toľko môj pozmeňujúci návrh a požiadal by som o podporu tohto návrhu. Naši predkovia nám odkazujú, žime tak, aby sme mali aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

7.12.2022 17:25 - 17:25 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, takže dovoľte, aby som pokračoval v mojom pozmeňovacom návrhu v druhom čítaní, týkajúci sa ochrany pôdy poľnohospodárskej, a tak ako som už hovoril v prvom čítaní, že budem dávať pozmeňujúci návrh, ktorý prakticky bude trošku, prekope celý ten úmysel, ktorý bol, aby sme ostatné plochy, ktoré máme zadefinované, aby sme ich špecifikovali, že ostatné plochy na poľnohospodárske a lesné využitie. To znamená, pôvodne sme to chceli dať, že to dáme do druhu pozemku, ale po debatách s viacerými odborníkmi, čo sa týka úradu geodézie a kartografie ministerstva pôdohospodárstva, ako aj v poslaneckom klube, sme fakticky prišli k tomu, že budem dávať pozmeňujúci návrh, ktorý nám to dá iba do druhu pozemku spôsob využívania a splní sa ten istý účel, ako sme chceli, aby prakticky tí, ktorí majú ostatnú poľnohospodársku pôdu, neplatili ako keby tam boli parkoviská, aby neboli tie dane, by som povedal, abnormálne, pretože toto neni spravodlivé a čestné.
Takže budem čítať pozmeňujúci návrh, ale až v rozprave. Takže, pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis