Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán kolega aj pán predsedajúci. Takže, vážení, dovoľte, aby som trošku zorientoval ten, tú možnosť odpredaja týchto pozemkov Slovenským pozemkovým fondom. Asi registrujete, že kataster, teda úrad geodézie, kartografie, teraz správa katastra Slovenskej republiky pozná kategóriu extravilán a intravilán. To znamená, extravilán, hovoríme o poľnohospodárskej a lesnej pôde, ixtravilán, intravilán, hovoríme o tom za... a nie zastavanom území, hovoríme o intraviláne, ktorý sa datoval k 1. 1. 1990. Odvtedy nebola robená nejaká revízia týchto intravilánov a ich hraníc a prakticky, keďže sa obce a mestá rozvíjali a zasahovali, samozrejme, už do extravilánu, v súčasnosti máme medzi poľnohospodárskou pôdou alebo lesnou a intravilánom určitú, určité územie, ktoré je zastavané a neni v intraviláne. To znamená, máme takúto kategóriu pozemkov a prakticky keď tam sa ten neknihovaný pozemok nachádza, tá cesta nejaká, ktorá tam bola poľná a ide cez aj možnože nejakú záhradu, dom a potrebuje si to vysporiadať ten majiteľ, tak, samozrejme, nemá šancu. Lebo intravilán my sme dali zákaz predaja v extraviláne, ktorý momentálne sa to berie, že je aj to.
A preto sme sa snažili zmeniť, teda snažím sa teraz zmeniť aj túto časť, aby sme tam mohli zasiahnuť. Zatiaľ iba štyrmi výnimkami, ktoré budú zadefinované, a ja ich prečítam, aby ste vedeli, o čo ide. S tým, že čo sa týka fyzi... hovoríme teraz o tých právnických osobách, ktoré budú tam robiť nejakú tú investíciu, či už čerpanie eurofondov alebo plánu obnovy, alebo ďalších. Ale tie fyzické osoby, momentálne sa to spracováva ešte, ale to je trošku komplikovanejšie. Takže bude, keď dostanem do druhého čítania tento môj pozmeňujúci návrh, tak bude dopracované tie fyzické osoby, aby mohli kupovať pod svojimi domami, záhradami tieto pozemky neknihované, ktoré Slovenský pozemkový fond spravuje. Tie neknihované pozemky boli v prvom rade, hovorím to, cesty, ale boli to aj iné, ktoré slúžili vtedy verejnému nejakému účelu, kde stáli nejaké hasičské zbrojnice alebo nejaké striekačky a neviem čo v tomto. Takže boli aj iné, nie iba cesty.
Takže v predloženom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste si mohli teda všetci prečítať, sa hovorí, že dávame poznámku a hovorí, že to neplatí. To znamená, tento prevod, že nemôžu prevádzať a nemôžu to scudzovať, to neplatí, ak ide o prevod pozemkov na účely podľa osobitného predpisu a máme tu poznámku pod čiarou. Takže máme tam, prvý je zákon 330, ktorý hovorí o § 34 ods. 4 písm. d). To znamená, ja vám to aj zacitujem.
Ods. 4 písm. d), to znamená, hovoríme, že sa bude dať prevádzať nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré sú právoplatným rozhodnutím príslušných orgánov štátnej správy určené na výstavbu alebo ťažbu, alebo určené na vhod... ako vhodné na realizáciu kompenzačného opatrenia v nevyhnutnom rozsahu na účely umiestnenie stavby vo verejnom záujme alebo líniovej stavby. Prevedie sa do vlastníctva fyzickej alebo právnickej osoby najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu, za cenu zistenú podľa cenového predpisu prevedie správu týchto nehnuteľností. Takže toto bude jedna výnimka.
Druhé tu máme, ešte pardon, ešte ods. 9 a 10. Takže ešte aj tento vám prečítam, aby to bolo jasné. Takže ods. 9, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, na ktorý podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie majú byť umiestnené verejnoprospešné stavby, ktorých stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok, môže pozemkový ovies... fond previesť do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku. A ešte ods. 10, pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sú určené v záväznej časti územného plánu obce na bývanie a podľa uznesenia obecného zastupiteľstva majú byť na nich umiestnené nájomné byty vo vlastníctve obce, môže pozemkový fond previesť do vlastníctva obce. Prvá veta sa primerane použije aj na prevody pozemkov vyššiemu územnému celku na základe jeho územného plánu a uznesenia zastupiteľstva vyššieho územného celku. Týmto by bol vyčerpaný zákon č. 330 o pozemkových úpravách, ktorých sa toto scudzenie toho neknihovaného pozemku bude týkať.
Ďalej tu máme § 7 zákona o príprave výstavby diaľnic a ciest, zákon 129/1996, hovoríme o § 7, a tu hovoríme, že Slovenský pozemkový fond odplatne prevedie vlastníctvo k diaľničnému stavebnému pozemku, ktorý spravuje na stavebníka diaľnice. A je to prakticky celý ten paragraf, tak vám ho prečítam. Neni toho veľa.
Diaľničný stavebný pozemok a stavba na ňom, ktoré ku dňu právoplatnosti územného rozhodnutia neboli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, povinná osoba odplatne prevedie na stavebníka diaľnice. Cena za prevádzaný diaľničný stavebný pozemok alebo za stavbu na ňom sa určí ako trhová cena podľa znaleckého posudku. Ceny, cena za prevádzanie diaľničný stavebný pozemok ako, alebo za stavbu podľa ods. 2 sa zaplatí oprávnenej osobe podľa osobitného predpisu. A potom tam sa píše, kto ten prevod má zrealizovať. Takže myslím si, že toto bude tiež ako realita z tých neknihovaných pozemkov.
Potom tu máme zákon o dotáciách na zriadenie priemyselných parkov, a tu hovoríme o § 8 zákona 193, a to je tento. To znamená, hovoríme o tom, že fond po prijatí rozhodnutia na ministerstve uzatvorí s obcou alebo vyšším územným, o poskytnutí dodacie uzatvorí s obcou a vyšším územným celkom písomnú zmluvu o prevode alebo prenájme pozemku a na jej základe jej prevedie pozemky, s ktorými nakladal do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo ich prenajme obci alebo vyššiemu územnému celku na zriadenie priemyselného parku. Ak je možná zámena pozemkov, s ktorým fond nakladá na pozemky vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, prednostne sa uskutoční táto zámena. Na zámenu týchto pozemkov fond a obec alebo vyšší územný celok uzatvoria písomnú zámennú zmluvu. Obsahom týchto zmlúv musia byť aj podmienky odstúpenia od zmluvy podľa § 11. Takže v takomto duchu sa bude môcť ďalší, akože nejaká tá výnimka z tých neknihovaných pozemkov, ako to môže scudziť.
No a posledné je § 11 zákona o významných investíciách, to znamená, ak ide o významnú investíciu podľa § 3 ods. 1 a významná investícia má by realizovaná na pozemkov, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond, je Slovenský pozemkový fond povinný tieto pozemky odplatne previesť do, na držiteľa osvedčenia. A tam máme celé paragrafové znenie, ktoré má tam niekoľko, 11, 12 odsekov, tak to tu nebudem čítať, lebo by som to zbytočne zahlcoval časom.
Takže momentálne sme riešili tieto štyri veci, ktoré sú tu. A hovorím, tie fyzické osoby budú v druhom čítaní tiež doplnené, pretože tam sa trošku to komplikuje. Takže v takomto duchu. Takže to ako som mal podnety aj od vás, od niektorých poslancov a poslankýň, budú riešené, aby sme to urobili tak, aby to bolo čisté a zabránili sme ďalšiemu, nejakej komplikácie, možnože dostupu tých ciest, ktoré majú slúžiť cestám, aby ostali stále v tom Slovenskom pozemkovom fonde, ale iné na základe týchto výnimiek, aby boli zrealizované a boli scudzené v prospech či už verejnoprospešnej stavby, alebo tej fyzickej osoby, ktorá má tam ten svoj záujem bytostný, kde ktorej sa toto týka.
Ďakujem pekne. Takže žiadam, ak môžem poprosiť, aby vaše svedomie to prehodnotilo, či toto je v súlade s ním a žiadam o podporu tohto, tejto novely zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pokračujeme v plejáde tých zákonov, ktoré boli ešte na minulej schôdzi, respektíve schôdzi pretom dané ako prílepok, tak to bolo definované, keď som to i chcel predkladať v Národnej rade, takže som si povedal, že tieto zákony, ktoré boli aj z ministerstva, aj zo Slovenského pozemkového fondu, že predložím na ďalšej schôdzi ako samostatný návrh, aby aj u prezidentky to nebolo prípadne blokované, že bude to blokované ako prílepok a tak to aj vnímame.
Tak preto si dovoľujem tu predložiť návrh novely zákona č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníckych, vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Prakticky reagujem na našu novelu z roku 2022, kde sme dali Slovenskému pozemkovému fondu inštitút nepredávania neknihovaných pozemkov en bloc v extraviláne. Toto je ten veľký, by som povedal, že zásah, ktorý, áno, uvedomili sme si potom, možnože aj berem to aj na svoju hlavu, že skomplikoval sa určitý chod verejných činností, ktoré tam samosprávy mali. A keďže sme mali z minulosti veľa prípadov týkajúcich sa predaja ciest, ktoré boli neknihované pozemky, a pokiaľ sa predala cesta alebo sa dala ako reštitúcia v rámci náhrady, tak potom prakticky ten nový vlastník, obyčajne fyzická osoba, tam sa správal k tejto ceste ako keby to bol jeho majetok, ktorý, samozrejme, nadobudol týmto počinom, ale dal tam závoru zákaz vstupu. A tým pádom my sme zneprístupnili veľa a veľa hektárov pozemkov. Takže toto sa sledovalo, keďže to išlo en bloc a zistili sme v nasledujúcich rokoch, že komplikuje to život v určitých investičných aj nejakých rozvojových aktivitách obcí a miest. Tak preto dávam teraz tento pozmeňujúci návrh, kde sa z časti vyčleňujú určité možnosti odpredaja neknihovaného pozemku Slovenským pozemkovým fondom, aby sme takýmto spôsobom neprichádzali možnože aj o ďalšie financie, ktoré budú v rámci eurofondov možné čerpať pre dané obce. Bližšie sa k tomu vyjadrím v rozprave.
Takže toľko zatiaľ, pán predsedajúci. Ďakujem.

Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyňa a kolegovia, že sme to síce možno pre niekoho natiahli až veľmi dlho, ale myslím si, že táto téma by mala zaujať každého, pretože ako si dorobíme našu potravinovú sebestačnosť a potrebnú bezpečnosť by malo trápiť každého, či sa mu to páči alebo nepáči.
Myslím si, že, ako si povedal, kolega Števo Kuffa, že áno, kto na ktorej strane stojí. My sme s kolegom Mičovským, keď sme nastúpili na rezort, ťažké časy nastali, proste to boli, by som povedal, bezsenné noci, keď sme zistili, čo sme tam všecko našli, nechcem sa sťažovať, ale bolo to takto. A keď sme chodili o polnoci deň, čo deň z ministerstva, pretože sme museli riešiť veci, tak to už ani nebudem spomínať ďalšie, by som povedal, súvislosti. Takže berte to takto, že neni to jednoduché preorientovať to, čo tu bolo 20, 30 rokov budované, aby ste za rok, dva to zmenili. Sa pýtam, 12 miliárd, ktoré boli investované do pôdohospodárstva, ako sa premietli do potravinovej sebestačnosti Slovenska? Tridsaťšesť percent máme potravinovú sebestačnosť? Teda bezpečnosť? Teda sebestačnosť takto. Tak však to je o ničom.
A ako si povedal, a viacerí, že iďte sa pozrieť na tých malých, mladých, rodiny a začínajúcich, ktorí začínajú od piky. Nieže privatizovali a majú celý hospodársky dvor a nevie, do ktorej budovy má čo dať. On sa ani ku tej starej budove, ktorá sa rozpadá, sa nedostane. Pretože má tam nejaká, nejaká konkurzná podstata je tam proste, ktorá mu nechce to predať a tam to chátra a jemu doslova trhá srdce, že nemôže ju, a býva hneď na vedľajšej ulici a dennodenne sa na to pozerá. Však to je niečo neskutočné. To je v takomto duchu, vnímajme, že nejdeme do nejakých, keby bola rovnaká, by som povedal, štartovacia plocha pre jedných a druhých, tak poviem super. Ale akonáhle tam boli privatizéri, ktorí sprivatizovali a privatizovali okrem budov aj tie nájomné, nájomné zmluvy a nikoho sa nepýtali, či chce, či nechce, bere a hotovo, z tohoto prakticky berte tak, že celkom iný mali štart jak tí, ktorí nemajú nič, a chce ísť gazdovať.
A preto ja hovorím, máme, máme zákonnú možnosť im umožniť, aby sa skôr dostali k tomuto. Áno, ale s kolegom Maroszom sme rozprávali, ako terajším predsedom Slovenského pozemkového fondu, ktorý sľúbil, že určitý balík pre tých začínajúcich, hovorili sme v každom katastrálnom území, aby bol nejaký vytvorený bez toho, aby sme museli rušiť nejaké veľké nájomné zmluvy. Takže verím, že aj toto sa nám podarí, aby ten štartovací balík nejakých 10, 20 hektárov, možnože aj viac, aby bol k dispozícii tým, čo idú, a jak si, ako povedali poslanci Kuffovci, že nemusí to byť mladý iba. To môže byť ten, čo je v päťdesiatpäťke ročnú, v päťdesiatichpiatich rokoch vyhodený z roboty. A si povie, idem gazdovať, idem sa vrátiť domov. A sa pýtam, on nebude mať žiadne úľavy na mladého a neviem jakého, hej? Iba začínajúci bude. A toto musíme takisto.
Pretože keď to vedia urobiť na Západe, jak je to možné, že my to nevieme urobiť? Veď tie kamióny, ktoré boli z francúzskych fariem a z rakúskych a z nemeckých, to boli štátne majetky či družstvá? A stade nám to prichádza alebo z rodinných fariem? No z rodinných fariem. A my sme jakú éru rodinným farmám v tom, v tejto demokracii našej vyčlenili? Kedy sa majú rodinné farmy rozvíjať? V deväťdesiatych rokoch? Áno, možnože dva roky, ´91, ´92, keď som mal tú česť tam byť. Za Čarnogurského, čo dával nejaké tieto, ale potom nič. To sa všetko sprivatizovalo a je to vybavené. A hovorím, pôda je konečný výrobný prostriedok čo do objemu. Nenafúkneš, maximálne to znížiš. Že ti to zabere, to znamená, nebudeš to mať.
Tak znova ja hovorím, že musíme pomôcť aj týmto, nelikvidovať veľkých, samozrejme, ako my hovoríme, agrobarónov a tých veľkých, u mňa je od nejakých 1 500, 2 000 hektárov to už je agrobarón. Nehnevajte sa, ja mám takúto mieru. A môž... môžme o tom polemizovať, pretože priame platby, viete, ako sú kontrolované. Kde ich dáš, tam budú. A to je, to je veľmi zlé. Pretože my by sme si mohli vybrať, či dáme to na farmu alebo na plochu. Dali sme to na plochu, tým pádom je problém. Viete ako. A každý privatizér, ktorý tam ide, vidí, že aha, tam krachuje taký veľký štátny majetok, neberiem 6 000 hektárov k tomu? No beriem. A viete ako, v živote nevidel kravu, v živote nebol a nekŕmil ošípané. A to je problém.
Takže berte to takto, áno, trošku nám to možnože ušlo v tejto várke a hovoríme o prvom pilieri, ktorý je nárokovatelný, hej? Že máš právo, keď budeš mať pôdu, ktorá je tam. Takže v takomto duchu. Takže, vážení, myslím si, že žiadny krach poľnohospodárstva tu nebude. Tak ako to nebolo, keď sme znížili z 25 na 15 rokov za pani Matečnej a nedošlo ku krachu nejakých agropodnikateľov, ktorí, ani veľkých, ani malých, a proste sa to znížilo. Tak ani toto nebude mať takýto dosah, ako sa tu maľuje na stenu, že Fecko tu ide zase rozhádzať poľnohospodárstvo a nerozumie tomu, pretože spadol asi z mesiaca, tak už, vážení, nie. Ja budem sa zastávať malých, mladých rodín, začínajúcich farmárov a zároveň nebudem likvidovať veľkých, ale chcem od nich ústretovosť, aby keď niekto požíva od nich pôdu, nemusel čakať päť rokov a nemusel čakať ešte na ich láskavosť, že mu tam pôjdu to nejakým spôsobom zamerať alebo že mu to vôbec odovzdajú, pretože áno, naše pozemkové úrady, teda terajšie odbory pozemkové a lesné sa právajú tak, ako keby si nebudú robiť robotu naviac a veľa tých žiadostí ostáva tam nevyriešených. Je to pravda. To je v takomto duchu.
Takže, vážení, myslím si, že zvážte, samozrejme, hovorím, som otvorený ku novelám, ktoré by mohli byť, nebudú riešiť celý zákon, možnože iba čiastočne zákon, teda paragrafy v tomto zákone. Ale pokiaľ vaše svedomie a vedomie nebude v rozpore s týmto predkladaným návrhom, tak bol by som veľmi rád a poprosil by som o podporu tohto môjho, tejto mojej novely zákona. Takže naši predkovia nám odkazujú, že žime tak, aby bol aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, ten zákon je už tak, by som povedal, že prerastený dobou, že prakticky tam, kde sa pozrieš, ktorý paragraf treba na reálny stav dávať. Samozrejme, jak som hovoril v rozprave, tie prechodné ustanovenia budú tam, musíme dať, to je jasné. To je blbosť, aby sme kolegovi Maroszovi ešte dávali ďalších tisíce zmlúv. My nemôžme ísť retroaktívne dozadu. To bolo už vytýkané minimálne 10-krát, čo som tu v tomto parlamente. To je samozrejme, áno, ospravedlňujem sa, že nebolo tieto prechodné obdobia tam dané, ale budú, keď mi to dáte do druhého čítania. S tým, že hovoril si, že po pozemkových úpravách až znížiť. No len pozemkové úpravy, viete, kedy u nás končia. Keď každý rok dávame 120 území a máme ešte neurobených 3-tisíc území. Koľko rokov budeme čakať? Kto sa z nás toho dožije, čo sedíme v sieni zákonnosti? Takže momentálne máme urobených 430 území, 500 území je rozpracovaných. To znamená, budeme mať 900 do nejakého horizontu plus-mínus sedem rokov. Takže, pán kolega, toto by bolo trošku také akože variabilné a veľmi ťažko nejako realizovateľné podľa mňa. Lebo ak by naskakovali tie územia, teraz momentálne by vyriešilo jednu sedminu alebo jednu osminu Slovenska, to nerieši.
To, že sa nemôžme dostať k pôde, to, vážení kolegovia, berte ako fakt. A ďakujem pánu Kuffovi, že takto, však on je tu jeden z tých agropodnikateľov. A ty si druhý ako veterinár, ja som ako pozemkár, takže viac-menej tá naša trojica tu nejako fungujeme aj z tej reálnej praxe možno a ďalší, ktorí sú lesáci a iní, samozrejme, beriem. Ale hovorím jednu vec, že prakticky k pôde sa dostať je modré z neba momentálne. To modré z neba, naši pracovníci pozemkových odborov, keď sme zrušili § 15 o možnosti náhradných užívaní, § 12a vôbec nevyužívajú. Doslova sa boja ísť do tohto konania. A ja som si ich pranieroval, keď som bol ešte štátnym tajomníkom, a nevyčleňujú pôdu. To je fakt.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže dovoľte, aby som rozvinul v rozprave dôvody, ktoré ma vedú k tomu, aby sme túto novelu zákona o znížení počtu rokov na užívanie pozemkov zaviedli. Takže ako som už spomínal, pôda je v obmedzenom množstve v našej republike a pokiaľ sa k nej chcete dostať, tak máte veľký problém. Samozrejme, sú rôzne druhy pozemkov, ktoré, na základe ktorých, respektíve áno, na základe ktorých by ste mali byť riešený aj čo sa týka tej plodiny, respektíve toho, tej vegetácie, ktorá tam je, tak na to myslel aj zákon, ktorý hovorí, a neruším tieto limity, ktorý hovorí v § 8, že keď sa prevádzkuje poľnohospodársky podnik na dobu určitú, že má nájomnú zmluvu, tak najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu. Neruším to, áno, je to 25 rokov, lebo hovoríme, že ten ovocný sad v 10, 15 rokoch je v plnej rodivosti a potom sa to zvyšuje a prakticky 25 rokov je adekvátny čas.
Ďalej. Nezrušujem ani najviac na 30 rokov nájom, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny, založenie alebo obnovu vinohradu, založenie alebo obnovu chmeľnice. Áno, súhlasím, neruším to. Najviac na 15 rokov, ak ide o obnovu porastu špargle alebo porastu drobného ovocia. Áno, 15 rokov na tieto, neruším to, nechávam to tam.
Ďalej, najmenej na 50 rokov, ak ide o zariadenia repozitória, ktoré sú registrované. Pri tých repozitóriach by som sa trošku zastavil. Repozitória sú územia, kde máme zachovať staré genetické odrody našich ovocných drevín a bobuľovín a kríkov, ktoré na Slovensku máme 21, z toho je polovica už ako nefunkčných skoro, a je to veľký problém aj záchrana, pretože, ich záchrana, pretože vyzerá, že sú situované väčšinou na nížinných oblastiach, žiadnych kopcoch a tam developerské tlaky na výstavbu a ďalšie. Proste padlo im to do oka a mnoho repozitórií začína mať problém, či vôbec prežije nejaké to obdobie, ktoré teraz nastupuje do veľkého boomu výstavby.
A v § 8 ods. 2 písm. e) máme najmenej na 10 rokov, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované. Áno, aj to nemením, v poriadku, nech to tam je. Takže dávam iba zmenu § 8 ods. 1, ktorý hovorí: Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov, ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pre prevádzkovaní podniku je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. Takže dávam, že najviac 10 rokov. To je moja zmena, ktorú som tu, teda chcem zaviesť touto novelou.
Musím povedať, že čakanie na pôdu je v mnohých rodinách už skoro trauma, keď zistia, že ani po 10, ani po 15 rokov sa nemôžu ku nej dostať, niektorí aj po 20. A musím povedať, že niektorých životná situácia sa zvrtne behom týždňa a neviete, ako sa máte zachovať, a niektorí možnože majú ešte trošku cítenie za tú pôdu a ísť gazdovať a keď zistia, že nájom majú minimálne päť rokov a to ešte musia, by som povedal, strpieť nejaké tie ďalšie roky, keby náhodou ten čas už uplynul. Napríklad boli v 14 roku, aby povedali, že chcú dať výpoveď a je to poľnohospodársky podnik, tak päť rokov dávam výpoveď, a tým pádom máte, vlastne 19 rokov sa k pôde nedostanete, to je veľký čas, a preto hovoríme, že dobré by to bolo znížiť na desať. Ako som spomínal, bolo to už za Matečnej, pani ministerky minulej vlády, navrhnuté, ale tá 10-ročnú lehotu nechcela pripustiť, takže, samozrejme, môj ako opozičný zámer skončil neúspešne.
Pre kolegu Karahutu, ktorý, keď ma počúva, tak dávam vysvetlenie, že, samozrejme, tieto, od účinnosti tohto zákona, keby sme to prijali tento, aj túto moju novelu, tak, samozrejme, ideme iba do budúcna, nejdeme do minulosti, že retroaktívne sa to nebude môcť riešiť. To znamená, dohody, ktoré boli podpísané na určitú dobu, musia dobehnúť a iba pri tých nových sa bude musieť správať tak, že maximálna doba nájmu pri poľnohospodárskom podniku bude 10 rokov.
Vážení, myslím si, že dať trošku obnovu toho nášho už prestarnutého nejakého personálu v poľnohospodárstve sa žiada, pretože priemerný vek u nás je okolo 55-57 rokov. To znamená, keď nám táto generácia odíde, my nebudeme mať nástupníkov, ktorí by prakticky tam fungovali. Takže aj to je zmyslom zníženia tohto doby nájmu, aby sme mohli určitým ľuďom zreálniť ich možnosť poberania, teda úžitkov z pôdy, ktorú dali alebo majú v nájme a chcú ju vziať späť. Samozrejme, najväčší problém je ten, že keď sme v roku, od 24. júna 1991 nikto bez vášho súhlasu by nemal pôdu môcť užívať, ak ju má, a vyzerá, že sa to neurobilo tak, že od dnešného dňa každý si poďte brať pôdu, ale bralo sa to tak, že kto si požiada, ten dostane, kto si nepožiada, nedostane. A tí, ktorí privatizovali štátne majetky a družstvá transformovali, tak prakticky oni zabrali celé bez nejakých iných dohôd aj pozemky nezistených vlastníkov a ďalších kopu zmlúv nebolo spísaných, a preto vyzývam aj vlastníkov, pokiaľ dostanete nejakú výzvu od poľnohospodárskeho podniku, že vás upovedomujú o tom, že chce s vami podpísať nájomnú zmluvu, tak, žiaľ, neplatí tento úzus, že keď mu neodpoviete, že on tú zmluvu nebude mať. Platí úzus, že pokiaľ plnil podmienky a vy ste nereagovali do 60 dní, tak prakticky vám to pokračuje ďalej, tá zmluva, ktorá bola predtým, a je to niečo neskutočné.
Takže berte takto, vážení občania, ktorí máte, budete mať takéto výzvy, tak láskavo sa prihláste a napíšte aspoň jednu vetu tomu, že áno, súhlasím, alebo nesúhlasím, aby to bolo jasné, lebo potom sa k tomu nedostanete, pokiaľ tam nemáte nájomnú zmluvu a výpovednú lehotu, napríklad na jeden hospodársky rok. A hospodársky rok nám začína a končí 1. novembrom. Takže v takomto duchu aj nejaký návod, aby sme nemuseli predlžovať vek, by som povedal, čakania alebo dobu čakania na prevzatie svojho majetku od gazdovania terajšieho agropodnikateľa, ktorý tam je.
Pre pána Karahutu chcem ešte upozorniť, že, samozrejme, vypadli nám tu prechodné ustanovenia, ktoré budú v pozmeňovacom návrhu, budú, keď bude to postúpené do druhého čítania, budú, samozrejme, zakomponované aj všetky iné, by som povedal, podnety, ktoré budú riešiť a, by som povedal, umožňovať v tom našom zákone 504/2003 možnosť ujať sa svojho majetku alebo iné veci, ktoré si myslíte, že by ste chceli riešiť tuto v zákone, aby sme to nemuseli otvárať ešte na ďalších piatich schôdzach alebo neviem koľkých ďalších, že urobiť to v jednej. Takže všetky podnety, ktoré by prišli, samozrejme, že vítam a budem veľmi rád, keď skvalitníme možnosť dostania sa k pôde pre agropodnikateľov, respektíve vlastníkov pozemkov, ktorí chcú gazdovať na vlastnom majetku.
Toľko zatiaľ v rozprave a ďakujem veľmi pekne za jeho podporu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, dúfam že vydržíte, takže nebude problém. Takže, vážení, na začiatku by som, vyzerá, že asi moja rozprava bude prerušená, ale dobre, do tej dvanástej to ešte potiahneme. Dúfam, že to zvládneme. Takže takto.
V prvom rade chcem povedať, že viete čím je pôda jedinečná? Pôda je jedinečná tým, že existuje iba na našej planéte. Zatiaľ sme na žiadnej inej planéte pôdu nenašli. A keďže pôda, a to učia na každej strednej a vysokej škole poľnohospodár a lesníckej, je živý organizmus, tak mali by sme k nej tak aj pristupovať a s úctou. A keďže pôdu nemôžte vyrobiť, alebo aj nejaké náhražky pôdy, tak prakticky je tu stav taký, že tá pôda sa nachádza u nás v obmedzenom množstve. Dobre, môže nejaký ostrov vzniknúť sopečnou činnosťou, ale pokiaľ tam vznikne pôda, počkáme si na centimeter pôdy 100 rokov, dokiaľ sa tam vytvorí.
Takže, vážení, berte na vedomie, že aj jednotlivé katastrálne územia, jednotlivé kontinenty sa nemôžu len tak aha rozšíriť o neviem koľko desiatok kilometrov štvorcových a neviem koľko tisíc hektárov, pretože je to, by som povedal, výrobný prostriedok, áno, výrobný prostriedok pre poľnohospodárov a lesákov obmedzený. A pokiaľ prechádzame z jedného režimu do druhého a ten režim, ktorý sme tu mali 40 rokov, sa volal socialistické zriadenie, a ktorý prezentoval štátne podniky, ktoré mali všetku pôdu či už v nájme, ani nieže v nájme, mali v bezplatnom nájme, kde proste museli to užívať, lebo tak im kázal zákon, že nemohla pôda ostať neobrobená. Dobre, toto akceptujem, že okej, malo to ostať, či už lesná alebo poľnohospodárska. U lesákov sa to ešte dodneska toto deje, že musia neštátne, neodovzdané sa o to starať a niektorým lesákom to robí problém, aby viac-menej tam mali, aj vykazovali, aké tam mali zisk a nemali zisky, keď si náhodou vlastník požiadal o vrátenie tohto lesa. Ale pri poľnohospodárskej činnosti sme sprivatizovali štátne majetky a JRD sa stransformovali a všecka tá pôda aj s tými, by som povedal, že nájomnými vzťahmi, ktoré mali vzniknúť, sa prakticky dostala do rúk určitých vtedy funkcionárov, respektíve tých, ktorí do tej privatizácie išli a momentálne tento stav si zabetónovali, jak som už spomínal na začiatku, na 30 rokov.
Ja som sa snažil za mojej éry túto dobu znížiť. Áno, za pani Matečnej som dal na výbore podobný pozmeňujúci návrh, kde som žiadal z 25 rokov nájmu poľnohospodárske pôdy znížiť na 10. Pani Matečná vtedy povedala, môžte si to pozrieť z archívu, že buď dá, beriete 15, alebo ostávame na 25. Vzal som, samozrejme, 15 rokov, maximálna doba nájmu poľnohospodárskych podnikov a pôdy na užívanie. Takže momentálne tých 10 som ešte nedosiahol, takže teraz to dávam, áno, dávam to ako prvýkrát, že by sme znížili dobu nájmu na 10 rokov.
Myslím si, že keď trvá jedna generácia 30 rokov, tak myslím si, že tá tretina, tých desať rokov, je kvázi nejaká tretinová. A ten kto, hovorím, že bude sa chcieť dostať k pôde, mal by mať, teda k svojmu výrobnému prostriedku, hovorím o poľnohospodárskej a lesnej činnosti, mal by mať možnosť v čo najkratšom čase sa k nej dostať. To, že máme výpovedné lehoty v tomto zákone u poľnohospodárskych podnikov na päť rokov, samozrejme, nenahráva tomu, aby sme tam mali nejakú tú obmenu častejšie, pretože keď budete v nejakom teraz napríklad, neviem, v nejakom 13 roku a dáte výpoveď, tak ešte päť rokov musíte čakať, dokiaľ sa to dostane. To znamená, 18 rokov ste vyautovaný a vaša rodina sa nemôže dostať k pôde, pokiaľ, áno, pokiaľ nemáte v zmluve o nájme, ktorú by ste mali teda mať, keď ste teda akože po dvojmesačnej lehote odpovedali, že chcete mať zmluvu o nájme, keď vám prišla nejaká, nejaký návrh zmluvy o nájme príslušného agropodnikateľa, tak prakticky pokiaľ tam ste a máte takúto možnosť, že ste si uhrali jednoročnú výpovednú lehotu, tak super. Ale mnohokrát sa stáva, že automaticky sa podpisujú zo zákona ako keby cyklostyly, okamžite uvedú tam iba zákon, ktorý hovorí nejaké paragrafy. Samozrejme, tí starší ľudia a niektorí mladší nebudú čítať každý paragraf a prakticky automaticky tých päť rokov tam je na dobu určitú. Na dobu neurčitú je jeden rok. Tým pádom prakticky sa to trošku, by som povedal, navzájom akože vylučuje. Ale ja hovorím každému, s kým mám tu česť hovoriť, že pokiaľ urobíš nájom, je na tebe, ako ten užívateľ má prísť ku tebe ako s prosíkom, že bol by si tak dobrý a dal mi pôdu do nájmu? Nieže začne búchať po stole, že a keď nedáš mne, tak nikto ti ju nevezme a nikto ti nebude. Vážení, garantujem vám, čo chodím po Slovensku, že v každej obci ja nájdem troch, troch obyvateľov, ktorí by si vzali pôdu. Nechcú 100 hektárov, ani 300 hektárov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Áno, dvanásta hodina sa priblížila. Dobre, pán predsedajúci, ďakujeme za upozornenie. Takže preruším ja rozpravu a budeme pokračovať po štrnástej hodine.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže pokračujem v ďalšom mnou podanom návrhu zmeny zákona. Budeme sa pohybovať už v oblasti pôdohospodárstva, hovoríme o zákone 504, o nájme poľnohospodárskych pozemkov, a musím povedať, že doba nájmu bola v našej demokracii, keď sme to zaviedli, a teraz hovorím o rokoch deväťdesiatych a vyššie, prakticky dosť zabetónovaná. A tá zabetónovanosť vychádzala z toho, že privatizéri štátnych majetkov a transformátori, ale v tom dobrom slova zmysle, lebo bol to zákon o transformácii družstiev, JRD, si povedali, že na večné časy a nikdy inak si dáme možnosť užívať tieto pozemky. A takýmto spôsobom sa to pomaly prenášalo tak nenápadne z jedného volebného obdobia na druhé a zisťujeme, že u nás sa v niektorých prípadoch jedna generácia nedostane, hoci má tam vlastníctvo, k svojmu pozemku. A to myslím, že je trošku na pováženie, ale rozobrať by som to chcel v rozprave, aby ste mohli aj reagovať, lebo teraz na úvodné slovo, samozrejme, reagovať nemôžte, takže berte tak, že plním svoj sľub, ktorý som dal poľnohospodárom, keď som tu prišiel prvýkrát, že tú dobu nájmu utrasieme do úmernej miery, ktorá povie, že keď raz sa rozhodneš, a si prišiel o prácu a sa rozhodneš, že pôjdeš gazdovať, lebo máš role a si v núdzi a nie si v Bratislave, ale si možno, že niekde v Uličskom Krivom, kde máš problém a potrebuješ sa dostať do nejakej tej obživy, tak nebudeš čakať ešte ďalších 15 rokov alebo 28 rokov, 29 rokov, jak to bolo svojho času, a ešte to bolo tak povedané, že rok predtým ste museli dať výpoveď, keď ste ju premeškali, automaticky sa tie nájmy predĺžovali ďalej, to je niečo neskutočné. Na 60 rokov nájom predĺžiť, čo bolo ešte v roku 2010 reálne, to je niečo neskutočné, takže berte tak, že ja sa tejto problematike venujem a budem venovať a tu teraz predkladám jednoduchý návrh, ktorý hovorí o desiatich rokoch nájmu.
Podrobnejšie sa to ešte rozvediem v rozprave, kde vám poviem, aký to bol stav a akým spôsobom sa to rozvíjalo alebo vyvíjalo na Slovensku. A myslím si, že každý rozumne zmýšľajúci človek pochopí z môjho vystúpenia, z mojej rozpravy, že toto je ďalší taký kameň úrazu, ktorý naši občania, a neni ich štyri milióny, ale možnože každého sa to týka, pretože každý, keď má nejakú rolu alebo les, tak nejakú tú výpoveď, keby chcel ísť gazdovať, by tam mal dať, alebo každá rodina, ktorá tu má nejaký takýto nehnuteľný majetok. Takže toľko zatiaľ z mojej strany a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyne a kolegovia, za túto obšírnu rozpravu, aj faktické, super, tak to má vyzerať, keď sa dávajú zákony, ktoré vzbudia pozornosť, lebo vidíme, že aj teraz ostalo nás tu trošku viacej jak obyčajne. A áno, myslím, že dobré podnety, či to má ísť na okres alebo to necháme na obci, pokiaľ by ste mi to posunuli do druhého čítania, samozrejme, môžme to zmeniť, môžme to vykuchať tak, že bude celkom naopak, že sa to obráti, neni problém. Ale hovorím, je to o tej debate vzájomnej, lebo každý máme nejaké tie skúsenosti, každý máme nejaké tie možnosti alebo vedomosti, ako sa to správa.
RVPS-ka, samozrejme, dáva podklady, ako má vyzerať ten koterec, aké mať krmivo, všecko možné aj tu, ja som skôr tie veci, aby tá obec vedela povedať, že ktoré, ktorá časť územia, katastrálneho územia je vhodná na chov týchto vecí. Lebo hovorím ešte raz a to, čo som, ma vtedy vyplo, proste pokiaľ máte tam holubára, ktorý má 600 holubov, a to nie sú nebezpečné zvieratá, to sú normálne zvieratá naše, a má 600 holubov a je majster Európy, tým pádom je chránený, lebo to je VIP osoba a máte tam dookola šesťárové pozemky, kde máte ďalších 30 domov, tak doslova ste terorizovaný, a hovorím o Svite, pán kolega, takže z vašich končín trošku prakticky, a týmto spôsobom prakticky ľudia nemajú dosah a píšu na samosprávu. Oni hovoria, nemáme, VZN-ko, čo ja viem, tak VZN v tejto oblasti dalo za roky, ktoré tu funguje demokracia, asi 12. Aj to z vlastného akože nejaké inšpirácie, kde už ľudia asi protestovali nejakým referendom alebo neviem čím, ale mám ich dokonca aj vypísaných, keby bolo treba, tak vieme ich presne povedať, lebo o to mi teraz išlo, aby to aj teda pánu predkladateľovi Podmanickému, aby obec mala tú kompetenciu hovoriť, čo v území môže byť. Lebo RVPS-ka môže prísť a povedať, ale občan, RVPS-ka tam nebude žiť, ten občan tam bude žiť na konci tej obci alebo niekde v tom lese, alebo kde to chce umiestniť. Takže berte to takto, že o to mi vlastne išlo a hovorím, nerád mám dvojkoľajnosť, takže chcel som to ako nejakým spôsobom zladiť, aby ten zákon, keď už máme zadefinované to exotické nebezpečné zvieratá v tej vyhláške, teda tou vyhláškou, aby to malo jasné kontúry.
Takže, kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu a ešte raz hovorím, že keď to bude v druhom čítaní, môžme to doplniť, skvalitniť, zrealizovať tak, aby občania nám povedali, ďakujeme. Pokiaľ budú na nás nadávať, to by som nerád. Takže v takomto duchu. Ďakujem veľmi pekne a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda výboru, za tvoju reakciu. Tak by som povedal, že už aj dneska tá kompetencia je na obciach. Jak som hovoril v minulom vstupe, že neviem, ako pán Podmanický sleduje účinnosť, akým spôsobom sa to dotiahlo do konca, to znamená, možnože by bolo dobré a možnože nám vyjasnila sa otázka, keby sme mali konkrétny výstup, ako to rieši terajšia samospráva, keď už to platí desať rokov tento zákon. Ale hovorím, hovoríme o tigroch a teda trieda cicavcov. To znamená, ono už to je v zákone. Tá kompetencia tam je. To znamená, obec sa s tým musí nejako vysporiadať. A hovorím, škoda, že tu nemáme pána Podmanického, ktorý by mohol povedať, však bolo to jeho iniciatíva, takže v takomto duchu, myslím si, že by sme mali jasno, kde to dať. Nemám s tým problém, keď to dáme na okresné úrady, dobre, dajme to na okresné úrady a môžme to prípadne, alebo to zrušme celkom. Aj to je možnosť. Ja nemám s tým problém. Pokiaľ si povieme, že, a nechcem, aby tam ostali tie trieda cicavcov, lebo tým pádom zase bude dvojkoľajnosť, hej, zostane ten istý stav, aký je. Ja len chcem, aby to bolo jednoznačne. Aj teraz musel niekto povedať, čo s tým tigrom bude. A neviem, ako to mal riešené. Obrazne vám poviem, neviem. Nedopátral som sa po tomto nejako. Možnože tých tigrov nebolo až toľko. Alebo tých jaguárov a týchto vecí.
Takže, pán kolega, ja nemám s tým problém, pokiaľ to zmeníme celkom, ja budem rád. Ale dajme tomu nejakú logickosť, aby to nebolo, že tieto nebezpečné, hovorím exotické, teraz nehovorím o všeobecných, aj koza je nebezpečné zviera, hej, každé zviera môže byť nebezpečné. Ja hovorím o nebezpečných exotických zvieratách, ktoré sú zadefinované vo vyhláške. Keby neboli zadefinované vo vyhláške, mohli by sme tu dávať celú plejádu tých 13-tisíc živočíchov, čo máme ich ako v tomto. Ale to sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegyňa a kolegovia, ste reagovali, takže Martin Klus, myslím si, že zatiaľ môžme to dať do, v druhom čítaní nejaký ten opravný prostriedok, ktorý by tam, samozrejme, bol, všeobecne myslím si, že neni problém, samozrejme, to aj nejakým spôsobom, jak si povedal, že keď sú nejaké spory, aby sa prakticky riešili na príslušnom orgáne a ktorý takto by sme, samozrejme, mohli určiť. Ako hovorila kolegyňa, že či to nedať na okresné úrady, tým pádom by tam boli opravné prostriedky týmto orgánom, ktorý by mohol proste robiť dá sa povedať tie rozhodnutia vlastne na úrovni prvostupňového súdu. Hej? A z toho by potom možnože išli už iba žaloba na súd, že by nemohol sa ďalej odvolávať alebo nejak takýmto spôsobom. Takže, samozrejme, tomu som nejakým spôsobom náchylný.
Hovorím, aj tomu som náchylný, že celý ten zákon vrátime späť. Neni problém. Pretože telekompetencia prišla až v roku 2002 na obce a momentálne neviem, koľko žiadostí a ďalších vecí bolo cez to riešené. Neviem vám toto povedať, k takému číslu som sa nedostal. Neviem, či pán Podmanický má nejaký takýto údaj a možnože by bolo aj dobre, keby, keď ho stretnem, samozrejme, tak mu poviem, že rád by som vedel, ako sa váš zákon uplatnil v praxi a čo vlastne riešil. Lebo zdá sa mi, že je to vážna myšlienka, jak si povedal kolega Šefčík, že treba aj tie dielčie problémy, lebo keď budeme riešiť iba tie veľké, tak to potom trošku to stráca akože zmysel ten náš život. Lebo to, keď, ja to takto vnímam, že pokiaľ začneme riešiť aj veľké problémy, to je tá unifikácia všetkého, hej? A tie drobné, ktoré budú mať niekoľko desiatok tisíc dotknutých osôb, tak tých necháme plávať, že to je nič, to je tamto.
A ešte jednu vec musím povedať, že keď už mám to slovo, že napríklad problém, a to hlavne pre tých, ktorí trošku s tými zvieratami viete žiť a viete si to predstaviť, že keď máte suseda, ktorý chová 650 holubov poštových a je majster Európy a tam sú päť rodinných domov okolo neho, tak viete si asi predstaviť jak môžte vešať prádlo, jak môžte čistiť okná, jak môžte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)