Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, opäť, poviem to vážne, želám vám zdravie, viem, že máte nejaký zákrok v najbližšom čase, tak nech vám to dobre dopadne, aj preto nikto nenamietal predbehnutie týchto bodov programu, ktoré mali byť neskôr.
Začnem, pán podpredseda, otázkou na vás, ak dovolíte. Je v tejto Národnej rade dovolený iný názor, ako má vládna koalícia? (Reakcia predsedajúceho.) Ďakujem pekne. Pretože zistili sme, že akonáhle má niekto iný názor, ako má vládna koalícia, je gauner alebo gangster.
Pán kolega, ktorý to povedal, ja vás nepoznám, ani neviem, ako sa voláte, pretože ja si pamätám ľudí v Národnej rade podľa toho, čo hovoria, a vy ste ešte nepovedali nič také, čo by stálo za zapamätanie, preto sa ani nemienim týmto štýlom zaoberať, pretože ak toto má byť vecná diskusia o reforme súdnictva, tak Pán Boh ochraňuj túto krajinu!
Pani ministerka, vy viete najlepšie, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. A všetci dobre vieme, v akom stave je súdnictvo, v akom stave sú aj iné orgány činné v trestnom konaní, ak máme teda oddeliť orgány činné v trestnom konaní od súdov. Dovolím si v tejto prvej časti, pretože rokujeme v komornej atmosfére, nemá žiadny význam ísť do detailov, pretože médiá to nesledujú, nemáme ako posunúť tie naše posolstvá verejnosti, pretože dnes dominuje – z pochopiteľných dôvodov – pandémia. A budeme v druhom a treťom čítaní podávať pozmeňujúce návrhy, ale predsa len niekoľko politických a právnych poznámok k tomu, čo ste predložili, je potrebné.
My môžme dnes rozdeliť, pani ministerka, orgány činné v trestnom konaní a súdy na tri skupiny. Prvá skupina sú prokurátori, vyšetrovatelia a sudcovia, ktorí sú v absolútnej menšine a ktorí rozhodujú odvážne, spravodlivo, zákonne, ale tých je strašne málo. Potom je to skupina prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov, ktorí urobia čokoľvek na svete, len aby dosiahli svoju kariéru. Čokoľvek na svete. A vy veľmi dobre viete, keď čítate odôvodnenia niektorých rozsudkov, vyhlásenia sudcov, tak vám musia stáť vlasy na hlave, pretože to sú často prejavy 50. rokov. A potom je tu veľká masa prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov, s ktorými keď priamo hovoríte, tak vám povedia, dajte mi svätý pokoj, ja mám plat a rodinu. Ja budem robiť tak, ako chcú médiá, ja už chcem mať svätý pokoj. Ja nechcem dopadnúť ako Truban alebo niekto iný.
Dámy a páni, to, čo idete urobiť teraz, tým, čo nazývate, že to je reforma, to nie je žiadna reforma, ja sa k tomu vrátim, len prehlbujete tento strach a spôsobíte, že to bude ešte väčšia časť sudcov, prokurátorov a orgánov činných v trestnom konaní, ktorí budú rozhodovať presne tak, ako chcete vy. O ničom inom to nie je.
Čo je reforma? Pani ministerka, keby som teraz zobral niektoré slovníky výkladové, tak pod reformou nenájdete výsledok, ktorý je v podstate návrh zmeny ústavy a nejaký návrh zákona, kde ste popísali to, čo vás tam napadlo na ministerstve spravodlivosti. Viete, čo je reforma? Keby ste napríklad prišli s tým, že budeme úplne inak voliť sudcov všeobecných súdov. Napríklad. Alebo keby ste trebárs povedali, že poďme zaviesť na Slovensku porotný systém, alebo, a môžem pokračovať, pokračovať a pokračovať. Toto, čo ste predstavili v návrhu zmeny ústavy a v príslušnom zákone, je len súhrn rôznych drobných opatrení, ktoré vôbec nevytvárajú reformu a ktorých cieľom je ešte prehĺbiť väčší strach medzi sudcami, to je po prvé. A po druhé, nemá to dohromady ani nič spoločné s tým, že súdy budú po tomto viac nezávislé, ako to tvrdíte v tomto okamihu vy.
Naozaj si vyhradzujeme právo, pani ministerka, ako ľudia, prepáčte, ktorí aj niečo vedia, aj niečo dosiahli, aby sme mali k vašim návrhom aj pozmeňujúce návrhy a vystúpenia, a bol by som rád, keby ste poučili svojich kolegov, poslancov vládnych, že ak sa mienia s nami baviť na úrovni "gangster" a "gauner", tak túto diskusiu nemôžme posunúť nikdy, nikdy ďalej.
Pokiaľ ide o samotný návrh Ústavy Slovenskej republiky, len pár drobností. Povedzte mi napríklad, pani ministerka, čo sa zmení na nezávislosti súdnictva, keď budeme takto komplikovane voliť sudcov Ústavného súdu napríklad alebo že ich ideme voliť verejne. Ja vás vnímam ako človeka, ktorá je výlučne proamerická, ako človeka, ktorá by určite, keby dnes bol november ´89 stála v prvom rade na všetkých námestiach. Tak prečo zrazu máme zavádzať do ústavy inštitúty verejnej voľby v personálnych otázkach, keď sme všetci kričali v tom novembri ´89/´90 "tajná voľba", to je demokratické a to je správne. Čo to zmení na závislosti alebo nezávislosti súdnictva, takáto voľba?
Pani ministerka, povedal som o vás, že ste čisto proamerická, a to je vaša orientácia a za to, samozrejme, vás ani nebudem kritizovať, ale hovoríte, že sudca Ústavného súdu musí skončiť, keď má 72 rokov. A vy nesledujete súťaž dvoch kandidátov na amerického prezidenta? Jeden 74 a druhý 78. A keď vyhrá ten, čo má 78, bude mať 82 alebo 83. Tak teda, ak si berieme vzory z týchto vašich krajín, ktoré tak milujete, tak potom berte tieto vzory poriadne, pretože človek, ktorý má 72 rokov, je v plnej fyzickej kondícii, je určite schopný mentálne poskytnúť pre Ústavný súd veľmi, veľmi veľa a je chyba, že takto týchto ľudí začíname týmto spôsobom deklasovať.
Čo zmení na nezávislosti súdnictva, že môžete radového sudcu kedykoľvek preložiť na iný súd? Čo zmení na nezávislosti súdnictva, pani predsedníčka, že môžte predsedu, podpredsedu a členov Súdnej rady kedykoľvek od-vo-lať? Potom načo sa s tým hráte v tej ústave? Popísali ste tam sto článkov o tom, ako budete tvoriť Súdnu radu, ako tam všetci budú a kto môže, kto nemôže. Naviac, samozrejme, tam budete nominovať nesudcov, čo je veľmi nebezpečné v prípade Súdnej rady, a potom tam napíšete, po tom všetkom komplikovanom, demokratickom, nezávislom, po tom všetkom napíšete, že ich môžete kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov odvolať. Tak to pred tým ani nepíšte, rovno napíšte iba toto ustanovenie, aby to bolo jasné.
Čo zmení na nezávislosti súdnictva, ak poviete sudcovi: No, no, no, neopováž sa mať iný právny názor, ako si sa dočítal v Denníku N alebo v denníku SME, pretože minimálne ťa disciplinárne pokefujeme. A viete, čo znamená disciplinárne pokefovanie. Znamená, že vás môžme zbaviť talára. No tak teda budú všelijako uvažovať tí sudcovia, len nebudú uvažovať tak, že by boli čisto nezávislí.
A mohol by som ísť rad za radom, pretože čo vás napadlo, to ste si tam dali. Prečo vznikol Najvyšší správny súd? No preto, aby ste mali pod kontrolou disciplinárne stíhanie sudcov. Pre nič iné. Inú logiku zriadenia Najvyššieho správneho súdu v tomto okamihu nemám.
Nuž a sú tam, samozrejme, aj ďalšie veci, ktoré budú predmetom, podľa môjho názoru, ústavného posúdenia, ale ak dopredu vylúčite možnosť, aby Ústavný súd sa zaoberal ústavným zákonom, že či rešpektuje, alebo nerešpektuje materiálne jadro, ktoré som nevymyslel ja, ale ktoré je v koncepte Európskeho práva veľmi blízke, tak to už bude definitívne cesta do pekla.
Pani ministerka, potom ste predložili súvisiaci zákon, ktorý ste nazvali, že zákon o reforme súdnictva. Tento zákon by ste mali nazvať zákon o zmene 28 zákonov. Veď tam nič neni! Vy iba v podstate tam detaily, drobnosti tam popisujete, reagujete na ústavu. To je, to je taký mišmaš. V poriadku, na to máte právo, hoci nie je veľmi pekné, ak zákon o reforme súdnictva predstavíte tak, že obsahuje 28 článkov samostatných, ktoré novelizujú 28 konkrétnych zákonov. Sama dobre viete, že nikto to nemá rád, keď sa jedným zákonom novelizuje takýto obrovský počet právnych predpisov, ale touto cestou ste sa teda vybrali.
Pani ministerka, zosumarizujem to, dámy a páni, v tejto komornej atmosfére, kedy tomu médiá nechcú – ani nikto iný – venovať pozornosť, vidíte, že ani záujem nás poslancov Národnej rady o tieto normy nie je veľký, pretože žijeme úplne inou témou. Žijeme tým, či budeme doma v karanténe, alebo že či premiér sa rozhodne zatvoriť túto krajinu. Mám už pocit, že sme v rukách človeka, ktorý môže prakticky všetko na svete, tak už len čakáme netrpezlivo, aký ortieľ bude nad nami vynesený v najbližších hodinách a v najbližších dňoch.
Garantujem vám, pani ministerka, že bez toho, aby som niekoho nazýval gaunerom alebo gangstrom, alebo mafiánom, alebo neviem čím, predložíme v druhom a treťom čítaní, lebo tam to môžeme robiť, tu to nemôžeme robiť, naše pohľady na to, čo by bolo treba alebo nebolo treba urobiť, keď ste už túto tému otvorili. Ale v tomto okamihu, v prvom čítaní, kde sa hodnotí celkový charakter právnej normy, musím konštatovať, toto, čo ste predložili, nemá s reformou súdnictva nič spoločné. Sú to len kozmetické účely; kozmetické ciele, ktorých cieľom je posilniť si pozíciu vládnej koalície a vlády v súdnictve a vyvolať medzi sudcami ešte väčší strach, ako tam je teraz.
Ďakujem pekne, to je náš pohľad.
