Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, hovoril si o súdnej mape a spomíname si, ako s veľkou nevôľou bola prijatá informácia, že cez plán obnovy má ísť na túto súdnu reformu 300 mil. eur, čo označila, samozrejme, pani Kolíková ako obyčajne za klamstvo. Všetko, čo hovoríme, je klamstvo. Tak chcem upriamiť tvoju pozornosť na nasledujúce fakty, aj ostatných poslancov Národnej rady.
Odhadované náklady, čítam plán obnovy schválený vládou a poslaný do Európskej komisie, 255 mil. z plánu obnovy plus 24,5 v roku ´21 – ´22, plus 16,5 mil. každoročne po spustení súdnej mapy. Ja som mal z matematiky jednotku, sme ďaleko, ďaleko cez 300 mil.
Ak tu teda niekto klame, tak tu klame, samozrejme, pani Kolíková.
A bude to biznis s budovami, pretože dobre teraz počúvajte. Z 54 okresných súdov chcú urobiť 30 prvostupňových súdov a boli spomenuté mnohé, ktoré boli zrušené. Ja sa pýtam, čo bude s Topoľčanmi, veľmi pekná budova. Čo tam urobíte? Čo tam bude zber papiera alebo tam dáte nejakú inú zmysluplnú činnosť?
Chcem dodať, chcete, dámy a páni, postaviť 2 nové moderné mestské súdy v Bratislave, v Košiciach, chcete postaviť 3 nové prvostupňové správne súdy, 3 nové odvolacie všeobecné súdy, 3 prvostupňové všeobecné súdy, chcete upraviť priestory v 25 prvostupňových všeobecných súdov, chcete postaviť novú budovu pre Najvyšší správny súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Vy si z nás robíte srandu, a potom sa čudujete, keď hovoríme, že firma, ktorá je napojená na brata pani Kolíkovej, obchoduje s nehnuteľnosťami, že na tom môže robiť biznis.
Mám prosbu, pán predseda, podpredseda, na teba ešte jednu, keby si sa v záverečnej minúte spýtal pani Kolíkovej, čo sa deje okolo obvineného Kučerku. Či je pravda, že tu bol pokus o samovraždu a že je momentálne v nemocnici v Trenčíne. Len chceme vedieť odpoveď, nič iné.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, len či ste si nevšimli, že ste predsedom parlamentu? Nič iné. (Povedané so smiechom.)

Pán podpredseda, tu sa robia na poslednú chvíľu zásahy, ktoré sú významnými zásahmi do práv, slobôd. Ja by som navrhoval predsa len aj z dôvodu nejakej čistoty právnych textov, keby sme odložili hlasovanie o tomto bode programu, nech sa na to pozrieme. Lebo je to príliš vážny návrh, aby sme len tak otvorili rozpravu a zahlasovali len tak za niečo. Takže navrhujem odložiť hlasovanie. Hlasujme zajtra o tom o jedenástej alebo hlasujme o tom niekedy budúci týždeň, to je úplne jedno, skúste navrhnúť nejakú, nejakú procedúru.

Pán predseda, pekne vás pozdravujem, želám vám pekný deň. Ak dovolíte, predsa len si uvedomme, že poslanci Národnej rady z iných častí Slovenska museli prísť. A by som sa tak domnieval, že by aspoň nejaké malé vysvetlenie to chcelo. Pretože nestačí vzhľadom na to, že nie ste schopní – a teraz hovorím o vládnej koalícii – ani vládnuť ani v parlamente, ani vo vláde, len tak manipulovať s programom Národnej rady, čiže aspoň nejaké vysvetlenie nám dajte. V čom je problém? Prečo? A prečo týždeň zase máme stáť a čakať, kým sa vaše blahorodia uráčia a dohodnú sa na tom, ako má fungovať vláda Slovenskej republiky? Niečo, aspoň niečo nám povedzte, nejaké klebety, pán predseda, keď už nič iné nie, nech môžme šíriť.

Ďakujem pekne. Chcem využiť tento bod programu a obrátiť sa na pána ministra, pretože predloženie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní potvrdzuje, že sme v krízovom stave a že máme aj vyhlásený núdzový stav.
Pán minister, pravdepodobne ste boli zaujatý kolegami, ktorí vás navštívili tam, kde ste sedeli, ale musíme vám položiť jednu otázku, ktorá je veľmi dôležitá.
Sme presvedčení, že rozhodnutie vlády, ktoré bolo urobené v stredu ohľadne predĺženia núdzového stavu, do kontextu čoho zapadajú aj tieto návrhy, bolo v rozpore s príslušným ústavným zákonom, pretože nebolo riadne odôvodnené, nebola urobená analýza, aké dopady malo predĺženie núdzového stavu predtým. My sme z príslušných zdrojov zistili iba jednu jedinú vec, pán minister, a to je, že to bolo podané ústne. A je k dispozícii iba návrh uznesenia.
My sa chceme obrátiť na Ústavný súd, lebo na to máme právo, to je právo poslancov Národnej rady, ale nepredpokladám, že by nám vláda vydala nahrávku toho, čo sa dialo sedemnásteho, pokiaľ ide o núdzový stav. Preto ak chcete veci ozrejmiť v súvislosti s ďalšími návrhmi, ktoré máte pripravené, teda predpokladali sme, že máte pripravený aj návrh na predĺženie núdzového stavu, aby ste nám objasnili, kto to predložil, ako to tam, preboha, vyzeralo a ako sa môže stať, že núdzový stav sa takýmto neadekvátnym, neprimeraným spôsobom schvaľuje vo vláde Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Chcem ťa poprosiť, pán kolega, o jednu vec, pretože si otvoril vážnu tému, a to je téma, do akej miery je alebo nie je obmedzené naše právo obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky, pokiaľ ide o predĺženie núdzového stavu, pretože nemáme k dispozícii žiadne údaje o tom, ako prebehlo rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Stál som na čele vlády 10 rokov a neviem si prakticky predstaviť, že by niekto došiel na rokovanie vlády a len tak z hlavy by vysypal návrh uznesenia, ktoré obsahuje množstvo údajov, a že by predložil takéto uznesenie bez toho, aby došlo k analýze doterajšej situácie a dopadov rozhodnutí, ktoré už vláda v tomto duchu urobila.
Chcem ťa preto požiadať, pán kolega, pán poslanec, je tu prítomný minister vlády pán Budaj, obráť sa naňho ako spravodajca v tomto bode, hovorím teraz o bode návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Blanár za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia, a požiadaj ho, pretože ja môžem hovoriť len k tebe, nemôžem hovoriť k pánovi ministrovi, ktorý je tu, len niekde pravdepodobne teraz na chvíľku odbehol, že aby nám dal okamžite teraz informáciu, ako to prebehlo na rokovaní vlády. Pretože nahrávku z rokovania vlády nám nedajú. Nedajú nám k dispozícii žiadne údaje, ktoré nás budú opodstatňovať na podanie návrhu na Ústavný súd, ale prítomnosť ministra životného prostredia tu v pléne by mohla byť využitá na to, aby nám povedal, čo sa dialo v stredu na rokovaní vlády. Kto prišiel s tým návrhom, ako to bolo prednesené, či vôbec o tom niečo viac hovorili, alebo len zahlasovali za niečo, čo bolo prednesené v priebehu jednej alebo dvoch minút. Poprosím ťa o takúto aktivitu, ak je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda, nemôžme si dovoliť, aby návrhy ústavných zákonov, ktoré sú potom schválené v Národnej rade, boli predmetom svojvoľného výkladu tu v Národnej rade a každý si jednoducho povedal, že ja si myslím, že to je takto. Tak teda veľmi presne.
Po prvé, pán podpredseda, predseda Národnej rady tu priamo do mikrofónu povedal, že berie na vedomie, že stanovisko je záväzné, pretože zákon hovorí veľmi jasne, že ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska do dvoch týždňov od jeho predloženia, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky. Tu sa nemáme o čom baviť. To stanovisko je záväzné, prosím, ani neotvárajte túto tému, pretože je to tak.
A k pánovi poslancovi Valáškovi, prosím, opäť to je svojvoľný výklad zákona. V ods. 1 sa hovorí, že Národná rada môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie. Na toto máte pôsobnosť, pán predseda, vo výbore, aby ste k tomu dávali prípadne stanoviská cez výbor, ale my sme postupovali podľa samostatného odseku 3 ústavného zákona, ktorý hovorí: "Národná rada môže schvaľovať stanoviská aj k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak o to požiada vláda alebo najmenej pätina poslancov." To už nie je pôsobnosť výboru. Prosím, neprekrúcajte ústavný zákon. Jednoducho dnes platí, stanovisko Slovenskej republiky je záväzné. Platí to, že návrh plánu obnovy obchádza tento návrh alebo toto záväzné stanovisko Slovenskej republiky a že sa členovia vlády nesprávali tak, ako predkladal ústavný zákon.
Nie ste nič iné, pán podpredseda, urobte si poriadok! Urobte si poriadok, nech tu rešpektujeme aspoň elementárne, aspoň sa tvárte, že to rešpektujete, preboha. Veď to už je očividné hrubé porušovanie ústavných zákonov. O ničom inom som vo svojom vystúpení nehovoril a, samozrejme, tie vystúpenia niektoré ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, nedá mi, aby som sa do tejto diskusie nevrátil do roku 2004. Rovnako mi nedá, aby som sa neobrátil dnes priamo na vedenie Národnej rady. Sú tu prítomní dvaja podpredsedovia Národnej rady a budem mať vo svojom vystúpení na nich jednu veľmi vážnu výzvu.
Pán podpredseda Národnej rady, ktorý teraz vedie schôdzu Národnej rady, určite vie, aký dôležitý bol rok 2004 pre Slovensko. My sa k tomu v SMER-e hrdo hlásime, pretože keby sa na poslednú chvíľu neporušil zákon a v piatok večer v rozpore so všetkými pravidlami by sa nepostavili všetky politické strany vrátane SMER-u a HZDS pred televízne kamery a nežiadali sme ľudí, aby došli k referendu, tak referendum by nebolo platné. Ale nám na tom záležalo. Urobili sme to preto, že považujeme našu prítomnosť v európskom priestore za životne dôležitú. Preto máme právo hovoriť otvorene o agende Európskej únie.
Pán podpredseda Národnej rady, opäť vás chcem požiadať o určitú mieru pozornosti pokiaľ ide o moje vystúpenie, pretože chcem hovoriť predovšetkým k vám ako predstaviteľovi vládnej koalície. V roku 2004 bol prijatý taký malý zákonník, ústavný zákonník, pretože je svojím rozsahom veľmi malý, veľmi krátky, ale svojím obsahom by som ho skôr nazval ústavným kódexom ako ústavným zákonníkom. Je to ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Tento návrh zákona nevznikol náhodne, ale vznikol preto, lebo zákonodarný zbor mal záujem vstupovať do agendy a mal záujem mať určitú pozíciu v záležitostiach Európskej únie. Aj preto bolo správne, že tento návrh vznikol na základe poslaneckej iniciatívy a čo je zaujímavé, získal podporu celého politického spektra. V parlamente bolo prítomných 127 poslancov a za tento ústavný zákon hlasovalo 102 alebo 103, ak si pamätám, v tom čase, čo len potvrdzuje, že aj opozícia, aj koalícia sa na ňom dohodli.
Čo teda hovorí tento ústavný zákon? Rozsahom nie veľký, ale významom a obsahom obrovský. Hovorí, že Národná rada prijíma stanoviská Slovenskej republiky. Pozor, nie stanoviská Národnej rady alebo stanoviská výboru, alebo stanoviská poslancov. Prijíma stanoviská Slovenskej republiky k záležitostiam Európskej únie. Robí tak vtedy, ak o to požiada buď vláda, alebo o to požiada pätina poslancov. My sme tak urobili. Asi viac ako 30 poslancov sa obrátilo na Národnú radu a podali sme, pán podpredseda, v septembri, 24. septembra návrh na prijatie stanoviska Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, v tomto prípade stanoviska k tomu, ako má vyzerať plán obnovy.
Pán podpredseda, mali ste možnosť hlasovať a rokovať o tomto návrhu, ale tak ste neurobili, pretože vám to bolo asi nepríjemné a hovorím teraz o vládnej koalícii, nie som osobný, a mali ste na to množstvo politických dôvodov. Prečo ste tak neurobili? Ale asi ste nečítali ten ústavný zákon dostatočne, lebo ústavný zákon hovorí, že ak Národná rada do dvoch týždňov od predloženia tohto návrhu návrh neprerokuje, neprejedná, stanovisko je záväzné.
Dámy a páni, my máme od 1. októbra alebo teda neviem od ktorého dňa, ak si dám dátum od podania návrhu a potom dám k tomu 14 dní, záväzné stanovisko Slovenskej republiky k plánu obnovy, ktoré je presne definované v materiáli, ktorý bol predložený, ale neprerokovaný. Ale ja teraz hovorím o ústavnom zákone Slovenskej republiky, nehovorím o vyhláške hygienika, nehovorím o nariadení vlády, nehovorím o nižšom právnom akte. Hovorím o ústavnom zákone ako najvyššej forme zákonodarnej práce, zákonodarného zboru.
Čo sa udialo? My sme čakali, že záväzné stanovisko Slovenskej republiky bude brané vážne, pretože samotný zákon hovorí ďalej, pán podpredseda, citujem zo zákona. Áno, môže sa odkloniť člen vlády Slovenskej republiky, ktorý je viazaný týmto stanoviskom, a ústavný zákon hovorí jasne - člen vlády je viazaný záväzným stanoviskom Slovenskej republiky. Môže sa odkloniť, ale musí mať na to vážne dôvody, musí to byť v záujme Slovenskej republiky a musí to do psej matere sem prísť odôvodniť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Čo sa stalo? No, nič. Jednoducho ústavný zákon pre vás neexistuje. Rovnako ste mohli urobiť, pán podpredseda, ak ste nesúhlasili s týmto návrhom, ktorý bol prijatý tak, ako bol prijatý, vláda mohla vystúpiť pred Národnú radu a požiadať o zmenu tohto stanoviska a prijatie iného stanoviska.
Pán podpredseda, nebudem hovoriť k tomu, čo hovorili moji kolegovia, že to nie je pripravené a myslím si, že tu sa presviedčať nebudeme, že to pripravené nie je, lebo to pripravené nie je. Keby to bol prísne tajný dokument, pani kolegyňa, ktorý rieši rozdelenie a rozmiestnenie jadrových ponoriek v Ochotsku, tak chápem. Prečo nám to, preboha, nechcete ukázať? Čo je na tom také tajné, že neviete sem s tým prísť a povedať, tak tu máte, páni poslanci, 300, 400 strán dokumentu, poďme sa o tom baviť. Nehovoriac o tom, že hrubo porušujete základný princíp, ktorý presadzuje Európska komisia pri prijímaní týchto vážnych dokumentov, a to že takýto dokument má byť prijímaný v širokej politickej diskusii. Dobre, teraz to dám bokom. Jednoducho nemáte to pripravené, to je vec prípravy a kvality riadenia štátu. To je iná téma.
Pán podpredseda, výzva k vám. Urobte si poriadok. Toto by mi nikdy Paľo Paška jednoducho netoleroval. Toto by mi nikdy netoleroval Andrej Danko. Toto by nikdy netoleroval, keď bol predsedom parlamentu, Peter Pellegrini. To je jedno, koho spomínam. Nikto by to netoleroval.
Veď si z vás srandu robia. Nie z vás, robia si z nás srandu všetkých. Potom na čo sme tu? Na čo sú ústavné zákony? Ak sa budeme pozerať na hrubé porušovanie, ignorovanie ústavných zákonov s takou ľahkosťou, ako keď fúkne jarný vetrík, čo to bude znamenať nabudúce? Ako budeme chrániť práva ľudí? Čo keď niekomu budeme možno vidieť obrovskú krivdu, hrubé porušenie zákonov a my povieme, tak jednoducho taká je doba, veď to je úplne jedno. Ja som tu už počul všelijaké prejavy nihilizmu právneho, pán podpredseda. Z týchto radov ľudia vaši hovoria, že čo to tu otravujeme s nejakými ľudskými právami. Čo to tu hovoríme o právnom poriadku. No koniec sveta, koniec štátu, koniec demokracie a právneho štátu, ak začneme spochybňovať základné veci.
Dámy a páni, tu platí záväzné stanovisko Slovenskej republiky na základe ústavného zákona prijaté a schválené. Ak s tým nesúhlasíte, musíte prijať iné alebo sem musíte nahnať ministra a minister musí povedať, prečo sa od neho odkláňa. Lebo ak porovnáme to, čo je napísané v záväznom stanovisku Slovenskej republiky, pán podpredseda, s obsahom niečoho, čo stále nevieme, čo to je. Najmä tam teda vidíme tú NAKA a tých 200 mil., vidíme tam súdnu reformu. To nemá nič spoločné s plánom obnovy. Nič.
Ja čítam noviny každé ráno v aute, hoci som si už dávno povedal, že nebudem, ale čítam ich a stále vidím všade napísané, čo je najviac ohrozené v Slovenskej republike z pohľadu ekonomických dopadov. Všetci píšu cestovný ruch. Ukážte mi v tom materiáli niečo o cestovnom ruchu. Keď si zoberiem tie tabuľky červené, čo boli uverejnené na internete, lebo nič iné nemáme k dispozícii, tam sa ani nepáchne po cestovnom ruchu ani jedna jediná veta. To znamená, že to je úplne mimo zmyslu celé. Ale dobre, znovu to je obsahová vec. To je niečo úplne iné.
Pán podpredseda, v mene Slovenskej republiky, v mene právneho štátu, nie v mene Fica, SMER-u alebo ostatnej opozície, preboha, urobte poriadok! Ak takto budeme trhať pred očami celej slovenskej verejnosti ústavné zákony, ak ich budeme ignorovať, veď aspoň zachovajte formu, preboha. Aspoň nejakú formu, aspoň sa tvárte, že tie zákony pre vás tu platia alebo neplatia. Nič iné som nechcel, len som vás chcel požiadať. Hovorte o tom s predsedom Národnej rady. Sadnite si celé vedenie Národnej rady a musíte voči vláde Slovenskej republiky prijať konzekventné kroky. V opačnom prípade autorita tejto inštitúcie je už pod bodom mrazu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán podpredseda, ak dovolíte, skôr taká procedurálna otázka. Prečítali ste veľký počet neprítomných. Platí dohoda, že dnes je o 11.00 hlasovanie? Ďakujem.

Pán poslanec Ľuboš Blaha, budeš možno prekvapený, ale na rozdiel od teba chcem podporiť vládnu koalíciu, aby zvolila pána Lipšica za špeciálneho prokurátora. Ak tu sedí niekto s právnickým vzdelaním, neviem, sa ospravedlňujem, že kto z poslancov vládnej koalície má alebo nemá právnické vzdelanie, tak vám chcem povedať, že celý Úrad špeciálnej prokuratúry bude kvôli osobe pána Lipšica procesne spochybnený.
Akýkoľvek úkon urobí pán Lipšic, bude to viesť k celému radu rôznych procesných úkonov, ktoré znemožnia rozhodovanie tejto inštitúcie. Preto, ak chcete znemožniť fungovanie špeciálnej prokuratúry, nech sa páči, pristúpte k tejto voľbe. Ja nebudem vo vzťahu k pánovi Lipšicovi osobný, pretože som si ho užil na ministerstve spravodlivosti a viem, čo je to za charakter. Nemá kožu na tvári, ale to je možno druhá vec.
Pán poslanec, ja budem podporovať voľbu pána Lipšica, ak to urobí vládna koalícia, aj preto, lebo v prípade získania jeho bezpečnostnej previerky došlo preukázateľne k zneužívaniu právomoci verejného činiteľa zo strany ministra práce.
Dámy a páni, neexistuje žiadna okolnosť a skutočnosť na ministerstve práce, nakladanie s ktorou vyžaduje previerku prísne tajné. Po druhé, neexistuje žiadna oficiálna komunikácia medzi ministerstvom a Danielom Lipšicom o tom, že by bol záujem Daniela Lipšica poskytovať právne služby na ministerstve. Je to od začiatku až do konca podvod, zneužitie právomoci verejného činiteľa zo strany Krajniaka. A ten istý trestný čin spáchaným účastníctvom zo strany Daniela Lipšica. Som zvedavý, čo s tým urobí Generálna prokuratúra. Ale ak na Slovensku nie je dvojaký kilometer, tak Daniel Lipšic aj Krajniak musia byť trestne stíhaní.