Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Začnem tak voľnejšie. 13. novembra v roku 2010 dostal predseda SMER-u Robert Fico v diskusnej relácii televízie TA3 otázku, či by zobral post generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Uvediem to trochu do kontextu. Vtedy bola pri moci vláda Ivety Radičovej zhruba pol roka, Dobroslavovi Trnkovi zostali približne štyri mesiace do skončenia jeho funkčného obdobia a pán Fico bol lídrom opozície,...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Začnem tak voľnejšie. 13. novembra v roku 2010 dostal predseda SMER-u Robert Fico v diskusnej relácii televízie TA3 otázku, či by zobral post generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Uvediem to trochu do kontextu. Vtedy bola pri moci vláda Ivety Radičovej zhruba pol roka, Dobroslavovi Trnkovi zostali približne štyri mesiace do skončenia jeho funkčného obdobia a pán Fico bol lídrom opozície, predsedom najsilnejšej opozičnej strany. Čo si myslíte, ako odpovedal na otázku, či by zobral post generálneho prokurátora? Myslíte si, že povedal, že ó, to by bola politizácia Generálnej prokuratúry? To určite nie. Myslíte si, že povedal, že nebol som nikdy prokurátor, to by sa nehodilo, určite nie? Nie, pán predseda SMERU, líder najsilnejšej opozičnej strany na otázku, či by zobral post generálneho prokurátora, odpovedal takto, citujem: „Myslím, že to povedal futbalista Hamšík, povedal, že v tom talianskom klube, v ktorom teraz je, sa strašne dobre cíti, že dokonca predĺžil s nimi zmluvu, ale ponuka od Manchesteru United by sa ťažko odmietala.“
To len na margo niektorých reakcií pána predsedu Fica po desiatich rokoch.
Dámy a páni, chceme žiť v štáte, ktorý s mafiou bojuje, alebo v štáte, ktorý sa s mafiou spolčuje? Chceme žiť v štáte, ktorého sa mafia bojí, alebo v štáte, ktorý sa bojí mafie? Chceme žiť v štáte, ktorý proti mafii dokáže rozpútať peklo, alebo v štáte, ktorý o pekle dokáže len rozprávať? Na tieto otázky by sme mali mať rovnakú odpoveď všetci. Voliči, nevoliči, politici vládnych strán, politici opozičných strán. Mali by sme mať rovnakú odpoveď a mali by sme stáť na rovnakej strane barikády. Ale stojíme? Vo februárových voľbách nás voliči poverili vybudovať štát, ktorý pôjde mafii po krku.
Spravodlivosť tu bola taká kľúčová téma volieb naposledy v roku 1998, keď štátne orgány boli zapletené do únosu prezidentovho syna, marili vyšetrovanie tohto skutku, keď bol zavraždený Róbert Remiáš a keď kvôli politike vtedajšieho premiéra hrozilo, že Slovenská republika nedostane pozvánku do Európskej únie a NATO. Mnohí z nás si vtedy mysleli, že porážkou mečiarizmu a vďaka euroatlantickej integrácii sa zo Slovenska stane zo dňa na deň právny štát. Lenže veľmi skoro sme si uvedomili, že Brusel si za nás ten právny štát nevybojuje. Právny štát si musíme vybojovať my sami.
Máte, dámy a páni, po 30 rokoch pocit, po 30 rokoch od Nežnej revolúcie, že sa nám to podarilo? Máte pocit, že 22 rokov od porážky mečiarizmu sa nám to podarilo? Môžeme dnes Slovenskú republiku nazvať právnym štátom?
Tak si povedzme. Únoscovia Michala Kováča mladšieho sú na slobode. Vrahovia Roberta Remiáša sú na slobode. Najväčší tunelár skrachovaných nebankových subjektov je na slobode a vysmieva sa spravodlivosti posielaním vymyslených péeniek na Najvyšší súd. Gorily sú na slobode. A všetky tie prípady, ktoré skončili konštatovaním, že skutok sa nestal. Takto vyzerá právny štát? Tento právny štát je ohrozený? Je dnes spravodlivo potrestaný každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na sledovaní Jána Kuciaka a ďalších novinárov? Bola vyvodená zodpovednosť voči všetkým policajtom, prokurátorom, sudcom, znalcom, notárom, ktorí namiesto verejného záujmu chránili záujem „kontroverzného podnikateľa“ z mafiánskych zoznamov?
Toto je ten právny štát, ktorý má byť otvorením Generálnej prokuratúry ohrozený? To naozaj? Trochu ma prekvapuje, s akou suverenitou hovorí o ohrození právneho štátu niekto, kto v prezidentskom paláci za éry pána Gašparoviča upiekol nevymenovanie právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Toto je vzor právneho štátu, že parlament ako zákonodarný orgán zvolí kandidáta, a potom niekto z opozície dohodne v prezidentskom paláci, že ten kandidát nebude vymenovaný?
Nie, dámy a páni. Právny štát vyzerá úplne inak. Ak chceme žiť v naozaj právnom štáte, a nie o tom iba rečniť, právo a štát by mali reprezentovať tí najlepší. Dnes je prokuratúra uzavretý systém. Novými prokurátormi sa môžu stať synovia, dcéry, sesternice, bratranci, netere, nie tí najlepší, ale tí najbližší. Samozrejme, že aj medzi prokurátormi sa nájdu charakterní a odvážni ľudia. Rovnako však platí, že samotná príslušnosť k profesii prokurátora nie je automaticky zárukou kvality. Dokonca naša historická skúsenosť je taká, že aj kariérneho prokurátora, ktorý sa na začiatku svojho funkčného obdobia javí byť slušným generálnym prokurátorom, môže funkcia zmeniť k horšiemu. Majský, Kočner, Bašternák, všetci títo traja páni si dlhé roky užívali beztrestnosť vďaka kariérnym prokurátorom na čele Generálnej a Špeciálnej prokuratúry.
V uplynulých dňoch zaznelo veľa názorov, vyjadrili sa viacerí politici, právnici, analytici. Počuli ste akýkoľvek odborný argument potvrdzujúci hypotézu, že kvalitných kandidátov na generálneho prokurátora môžeme nájsť výlučne medzi prokurátormi? Veď v každej profesii platí, že čím väčšia konkurencia, tým väčšia šanca vybrať si toho najlepšieho. Preto má zmysel otvoriť voľbu generálneho prokurátora. Nejeden služobne starší advokát, prokurátor alebo sudca vám povie, že najlepším generálnym prokurátorom v novodobých dejinách Slovenska bol dlhoročný sudca, pedagóg a politik Milan Hanzel. V živote nebol prokurátor. A ako sa mohol stať generálnym prokurátorom? Jednoducho. Dosluhujúci generálny prokurátor ho bez predchádzajúcej prokurátorskej praxe - v súlade so zákonom - vymenoval za prokurátora Generálnej prokuratúry ako svojho námestníka. Vtedy nikto nebúchal do stola, že to ohrozuje právny štát, že sa politizuje prokuratúra, lebo tento argument jednoducho by už ani vtedy neobstál a neobstojí ani dnes.
Možnosť vymenovať za generálneho prokurátora neprokurátora je aj v zahraničí úplne, ale úplne bežné. Stačí si prečítať analýzu Parlamentného inštitútu Národnej rady, ktorú sme všetci dostali, a táto analýza hovorí, že len v dvoch členských štátoch Európskej únie, citujem: „Je možné s určitosťou ustanoviť, že za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný iba aktívny prokurátor, na Slovensku a v Maďarsku“.
Ak teda niekto tvrdí, že otvorenie pozície generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora ohrozuje právny štát, tak tým zároveň tvrdí, že Holandsko, Cyprus, Švédsko, Estónsko, Litva, Anglicko a Wales nie sú právne štáty. Vo všetkých týchto krajinách pôsobia ako generálni prokurátori právnici, ktorí nikdy predtým prokurátormi neboli. Ak niekto tvrdí, že tento zákon je šitý na konkrétnu osobu, to je, ako keby povedal, že v Holandsku majú lex Silvis, na Cypre lex Clerides, vo Švédsku lex Lund, v Estónsku lex Parmas, v Litve lex Pašilis a v Anglicku a vo Walese lex Hill, čo je, samozrejme, nezmysel.
Holandský generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako sudca Európskeho súdu pre ľudské práva, cyperský generálny prokurátor ako sudca najvyššieho súdu, litovský ako sudca všeobecného súdu, estónsky ako sudca najvyššieho súdu, švédsky ako predseda okresného súdu a anglický ako advokát.
Čo si myslíte, kolegovia, ako ovplyvňuje tento fakt dôveryhodnosť justície v jednotlivých štátoch? Európska únia každoročne zverejňuje porovnávací prehľad, ktorý sa zameriava aj na nezávislosť justičného systému. Rebríček odzrkadľuje vnímanie nezávislosti súdnictva a vnútroštátnych prokuratúr zo strany verejnosti a súkromných firiem. Všetky spomínané krajiny sú v rebríčku prekvapujúco pred nami. Švédsko na štvrtom mieste, Holandsko na siedmom mieste, Veľká Británia na deviatom mieste, Cyprus na osemnástom. A skúste uhádnuť, ktorú priečku obsadila Slovenská republika. Predposlednú.
Spôsobu výberu generálnych prokurátorov sa venovala aj tzv. Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy pre otázky ústavného práva. Závery budem citovať z analýzy Parlamentného inštitútu, ktorú som pred chvíľou spomínal. Citujem: „Taktiež by sa mohli podmienky na voľbu generálneho prokurátora a špeciálnych prokurátorov rozšíriť tak, aby sa o túto funkciu mohli uchádzať nielen prokurátori, ale aj osoby s dvanásťročnou právnou praxou na pozíciu generálneho prokurátora alebo osoby s desaťročnou právnou praxou na pozíciu špeciálneho prokurátora. Na tieto funkcie budú mať nárok aj tie osoby, ktorých doterajšia prax preukáže osobitné znalosti a kompetencie na vykonávanie tejto funkcie.“
Dámy a páni, čaká nás najtransparentnejší výber generálneho prokurátora, aký Slovensko zažilo. Voľba generálneho prokurátora bude verejná a otvorená. Kandidátov budú môcť grilovať na verejnom vypočutí a kandidátov budú môcť navrhovať nielen poslanci, tak ako v minulosti, ale aj profesijné organizácie. Po schválení tohto zákona sa už jednoducho nestane to, že niekto sa bude navonok tváriť, že volí kandidáta A, ale v skutočnosti v tajnej voľbe tu za plentou zakrúžkuje kandidáta B. Taký cirkus, ako tu v minulosti vznikol okolo opätovnej kandidatúry Dobroslava Trnku za vlády Ivety Radičovej, vďaka verejnej voľbe nehrozí a toto nám už nikto nevezme.
Preto zopakujem, bude to najtransparentnejší výber generálneho prokurátora, verejný a otvorený. My si takto predstavujeme právny štát.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis