Pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni, včera ráno som neplánoval, že dnes tu vystúpim a v živote už som mal aj lepšie nápady, ako o štvrtej ráno vystupovať na pôde parlamentu, to sa teda priznám, a myslím si, že ten čas, ktorý sme tu strávili od včerajšieho rána, večera, noci a možno aj zajtrajšieho rána, sme mohli všetci stráviť oveľa lepšie napríklad vo svojich regiónoch, kde sme mohli pomôcť ľuďom, kde nás potrebujú určite viac, ako...
Pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni, včera ráno som neplánoval, že dnes tu vystúpim a v živote už som mal aj lepšie nápady, ako o štvrtej ráno vystupovať na pôde parlamentu, to sa teda priznám, a myslím si, že ten čas, ktorý sme tu strávili od včerajšieho rána, večera, noci a možno aj zajtrajšieho rána, sme mohli všetci stráviť oveľa lepšie napríklad vo svojich regiónoch, kde sme mohli pomôcť ľuďom, kde nás potrebujú určite viac, ako dnes a včera na pôde tohto parlamentu.
A na začiatok použijem slová Petra Pellegriniho, ktorý pri poslednom odvolávaní, keď bol ešte premiér, povedal, ak sa nemýlim, že to bol jeden z najslabších dôvodov na odvolanie člena vlády, alebo teda predsedu vlády, ale myslím si, že tieto dôvody, ktoré dáva súčasná opozícia dnes voči, kvôli čomu sme tu, sú stokrát slabšie, ako tie, čo boli. A ja som si dovolil si aj napísať tie dôvody alebo jeden teda citát, lebo to som si nedokázal naozaj zapamätať. A dovoľte mi, aby som to teda prečítal.
Jeden z hlavných štyroch dôvodov, prečo sme tu 18 hodín, znie takto, to stojí za to: „Neexistencia ucelenejšej stratégie postupu transformácie spoločnosti a ekonómie po kríze.“ No tak toto ma normálne hodilo do stoličky a už si nepamätám ani začiatok teda tej vety a neviem, ako vy, ale ja si nemyslím, že už sme po kríze, a myslím si, že tá ekonomická kríza tu bude ešte trvať nejakých pár mesiacov.
Ale to nie je všetko. Ešte mám jeden bonbónik, možno ešte lepší. To som si tiež napísal, lebo to by som si nezapamätal. Ďalší dôležitý dôvod, prečo sme tu 18 hodín, je tento: „Štvorročné programové vyhlásenie vlády, ktoré svojím charakterom predstavuje strednodobý strategický dokument, optimálne nevystihuje trajektóriu dlhodobého rozvoja projektovanej budúcnosti, najmä tendenciou koncentrácie úsilia na krátkodobé populárne riešenia, ktoré sú mnohokrát v rozpore s perspektívnymi cieľmi spoločnosti.“ Tak toto ma už úplne dostalo. Akože táto, táto, tieto slová.
Ale viete, čo je najkurióznejšie, čo je najbizarnejšie tohto celého divadla, ktoré tu už trvá skoro jeden deň? Že opozícia, ktorá dala tento návrh, vlastne ani nechce, aby táto vláda skončila. Nechce, aby sme odvolali premiéra, a nechce, aby skončila celá vláda. Ja vám poviem prečo.
Prvý dôvod je strana SMER a jej, samozrejme, zmenšujúce sa preferencie a ich strach, že keby boli predčasné voľby, tak možno ani neprejdú prahom parlamentu, a keby prešli, tak stratia minimálne polovicu poslancov, ktorí sú tu teraz.
A druhý dôvod je strana HLAS SMER-u, teda oficiálne strana HLAS, ktorá by vlastne ani nemohla kandidovať, lebo zaregistrovanie strany trvá niekoľko mesiacov,a do tých predčasných volieb, keby sa tak stali, vlastne ani nebudú kan..., a nemôžu kandidovať, takže by vlastne stratili všetko, čo majú, svoj plat, svoje postavenie, svoje vzťahy. Ja rozumiem, že ste opozícia, a že je hluché obdobie, je leto a ten televízny priestor potrebujeme nejako, alebo potrebujete teda nejako zaplniť, a že toto je ideálny spôsob, lebo tie médiá to, samozrejme, zoberú a je to pre nich super dôležitá vec, riešiť diplomovky, ako keby Slovensko nemalo iné veci. Ale ľudia toho už majú dosť. Riešime tu niekoľko týždňov podľa môjho názoru úplne nezmyselné veci a diplomovky, ktoré sú možno 586. problém v poradí dôležitosti Slovenska. My tu nemáme čo iné riešiť, preboha?
Bohužiaľ vám ale v tom pomáhajú tí, ktorí tu mali a chceli sedieť s nami. Bohužiaľ, vám v tom pomáhajú strany, ktoré nie sú v parlamente a ktoré sa tam nedostali vďaka možno aj svojej hlúposti. Ale ich statusy často pripomínajú statusy strany SMER a nakladajú nám viac ako súčasná opozícia, napriek tomu, že mali byť súčasťou veľkej zmeny Slovenska. A to ma strašne, strašne mrzí. Ja chápem ich frustráciu, že chceli byť vo vláde, ale oni sami mali titulky: a „Poďme do nich“. A ja som si doteraz až myslel, že poďme do nich, že mysleli súčasnú opozíciu a oni vlastne mysleli nás. To je, to je neuveriteľné. Robert Fico sa musí niekde smiať, niekde za dverami, nikde možno v izbe, že vlastne opozičnú politiku robia tí, ktorí mali byť súčasťou zmeny. A tomuto ja nikdy nepochopím.
Vy, ktorí ste predkladali tento zákon, idete nás moralizovať a idete moralizovať premiéra, členov vlády, vy, ktorí máte za sebou stovky káuz, ktorí ste dohadzovali zákazky svojím sesterniciam, bratrancom, bratovej švagrinej a neviem, švagrinmu bratovi a neviem komu všetkému, a pre vás je to dôležitejšie alebo dôležitejší dôvod je ten, že či má niekto v sobotu 10, 20 alebo 50 %, čo je kvapka v mori toho, čo ste dokázali vy za posledné roky. To je neuveriteľné.
Vyčítať nám legislatívne, skrátené legislatívne konania, áno, bolo ich 39, tých zákonov a ja som s hrdosťou zodvihol za každý jeden ruku. Pardon, stlačil som tlačítko, aby som bol presný. Aby ma niekto zase nechytil za slovíčko. A tie zákony boli robené preto, aby sme pomohli ľuďom, a vy, to vám veľmi rád pripomeniem, ste hlasovali za veľkú väčšinu z nich. A teraz to kritizujete. Veď vďaka tomu sme pomohli ľuďom na celom Slovensku a naštartovali ako-tak tú ekonomiku, ktorá bola úplne na dne. Igor Matovič má svoje chyby, má svoje muchy, ale ja mu verím a som úprimne rád, že je predsedom vlády, tak ako som rád a verím ostatným ministrom a členom vlády, ktorí za posledné štyri mesiace urobili skvelí kus práce, urobili skvelú robotu. A nielen oni, ale som hrdý aj na všetkých 95 poslancov vládnej koalície, ktoré, ktorí sú tu a ktorí tu sedia. A som rád a som šťastný, že som súčasťou tej zmeny pre lepšie Slovensko.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
