Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na začiatok tohto bodu odcitovať časť tohto Dohovoru Rady Európy, ktorý hovorí o integrovanom prístupe k ochrane bezpečnosti a poskytovaní služieb na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach.
Členské štáty Rady Európy a ďalšie zmluvné štáty Európskeho kultúrneho dohovoru, ktoré sú signatármi tohto dohovoru, berú do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť vyššiu mieru jednoty medzi členmi. Majú na zreteli právo jednotlivcov na fyzickú integritu a legitímne očakávanie jednotlivcov zúčastňovať sa na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach bez strachu z násilia, narušovania verejného poriadku alebo inej trestnej činnosti. Venujú pozornosť tomu, aby futbalové zápasy a iné športové podujatia prinášali radosť a boli príjemným zážitkom pre všetkých občanov a zároveň si uvedomujú, že vytvorenie príjemného prostredia môže mať významný a pozitívny vplyv na bezpečnosť a ochranu počas takýchto podujatí.
Ďalej venujú pozornosť potrebe podporovať zapojenie všetkých zúčastnených strán do tvorby bezpečného prostredia na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach. Majú na zreteli potrebu dodržiavania právnych predpisov na futbalových a iných športových štadiónoch, ako aj v ich okolí, na prístupových cestách na štadióny alebo zo štadióna a na ďalších miestach, ktoré navštevujú tisícky divákov. Uznávajú, že športový svet a všetky organizácie a zúčastnené strany, ktoré sa podieľajú na organizovaní a riadení futbalových zápasov a iných športových podujatí, musia rešpektovať základné hodnoty Rady Európy, ako sú sociálna súdržnosť, tolerancia, rešpekt a zákaz diskriminácie.
Je naozaj takým nepríjemným paradoxom, že tento bod tu máme práve dnes, po tom, čo sa udialo posledný víkend. Ja musím povedať, že som športovcom naozaj telom aj dušou ako aj viacerí z vás, ktorí sú tu v pléne, a víkend začal tak, že som konečne navštívil zrekonštruované Štiavničky u nás v Banskej Bystrici a kde domáca Dukla mohla odohrať po dlhých rokoch zápas. Veľmi som sa tomu tešil a iróniou je, že tiež to bolo proti Slovanu Bratislava, ale bolo to béčko. Dukla vyhrala a teším sa, že, a verím teda, že do tej prvej ligy, kde patrí, sa konečne dostane. O to viac som sa tešil na nedeľu, kedy som si chcel pozrieť, aj som začal pozerať duel dvoch našich najlepších futbalových klubov Spartaku Trnava a Slovana Bratislava a bol som svedkom niečoho, čo asi nemá obdobu nielen možno tu, ale aj široko ďaleko v iných štátoch. Bola to naozaj katastrofa a to, čo sa udialo na štadióne, naozaj nemá obdobu a som z toho nielen ja, ale samozrejme aj moji kolegovia boli, boli veľmi-veľmi sklamaní.
Najhoršie na tom všetkom je asi to, že museli byť toho svedkom aj deti. Nielen pri obrazovkách, ale aj priamo na štadióne, kde videli, ako jednotlivé dva kluby alebo ich fanúšikovia, alebo tiež fanúšikovia alebo možno, alebo inak ich nazvať ako bláznom, bláznami, idiotmi alebo magormi sa ani nedá, kde nám predviedli nechutné divadlo, ktoré naozaj, na ktoré naozaj dlho nezabudneme. Tie deti už na ten futbalový štadión neprídu a dokonca mnohí z nich už ani nebudú chcieť chodiť na tréningy a toto je asi možno najväčší problém, ktorý nastal. Utrpel tu nielen celý slovenský futbal, ale dovolím si povedať, že dostal obrovskú facku celý slovenský šport.
Môžeme teraz sa spytovať, kto zlyhal. Zlyhala organizácia, samozrejme organizátori futbalového zápasu, zlyhala polícia, zlyhali kluby, zlyhali fanúšikovia alebo možno aj niekto iný. Čo bol ten spúšťač toho všetkého, čo sa udialo na futbalovom štadióne? Či to bolo niečo, čo bolo už niekoľko dní predtým, či sa možno dohodli tí fanúšikovské, fanúšikovia jednotlivých tímov. Či bol problém už pri vystupovaní zo stanice a smerom na štadión, či bol problém, že pred začiatkom zápasu už lietali delobuchy na západnú tribúnu a potom, čo sa dialo ďalej, o tom už netreba, myslím si, ani nijakým spôsobom ďalej hovoriť.
Aj na základe toho som inicioval aj so svojimi kolegami mimoriadny parlamentný výbor pre školstvo, vedu, vzdelávanie a šport a som rád, že sme sa dnes stretli a uzniesli sme sa na tom, že budúci utorok o 12. hodine sme si predvolali na tento výbor nielen šéfa Únie ligových klubov, jednotlivých zástupcov klubov Trnavy a Slovana, ale aj zastupujúceho policajného prezidenta a šéfa Slovenského futbalového zväzu. Sme tu na to, ak vieme nejakým spôsobom pomôcť, aby sme tie kroky urobili a myslím, že sme povinní a sme boli povinní urobiť aj takéto nejaké stretnutie.
Ja si myslím, že môžeme urobiť dve veci: zmeniť legislatívu a zvýšiť exemplárne tresty pre takýchto chuligánov. Nie je predsa možné, aby pri takomto rizikovom zápase, o ktorom všetci vedeli, že je naozaj rizikový, bol nedostatočný počet či organizátorov, usporiadateľov, policajtov. Legislatíva, bohužiaľ, hovorí o tom, že v takomto prípade môže polícia zasiahnuť až potom, ako ich na to vyzve organizátor, pod organizátor zápasu. To pri rizikových zápasoch je podľa mňa nemysliteľné a toto je jedna z vecí, ktorú budeme musieť zmeniť, čo, dúfam, chápeme naozaj všetci a má toto oporu aj u ministra. Viem, že pán minister už niektoré kroky po tomto zápase začal robiť, čo sa, čo sa veľmi teším.
Druhá vec je, som za absolútne exemplárne tresty pre tých, ktorí toto vyvolali, pre tých, ktorí vtrhli na trávnik, aby sme dali príklad raz a navždy, že takéto niečo sa už nemôže opakovať. A tu nestačí doživotný zákaz vstupu na ten štadión. Tu musí byť doživotný zákaz vstupu na akýkoľvek štadión, na akékoľvek športové podujatia a možno by to nemalo skončiť ani tým. Mala by tam byť, samozrejme, mal by byť, samozrejme, peňažný trest, mala byť možno trestnoprávna zodpovednosť a ísť naozaj ďalej. Tak ako sa to uskutočnilo niekedy v 80. rokoch v Anglicku. Mnohí si to pamätáte, kedy na zápase Liverpool - Juventus sa stala tiež podobná tragédia a odvtedy je tam pokoj. Futbal berú ako divadlo a naozaj si tam nikto nedovolí niečo podobné, ani ich to nenapadne. Nieže by také niečo urobil.
Chcem sa zastať ale aj všetkých slušných fanúšikov, ktorých je drvivá väčšina. Bohužiaľ, kvôli takýmto 50 bláznom trpia všetci, nielen my, ale aj ostatní kolegovia, fanúšikovia a naozaj neviem, ako vy, ale mne sa napríklad ten naozaj trnavský páči a doteraz som to naozaj obdivoval, ale je to na naše pomery niečo, niečo neuveriteľné. Takže je to veľká škoda, že kvôli pár bláznom musia trpieť teraz všetci.
Na záver by som chcel povedať, že sa už naozaj nikdy nechcem takéhoto niečoho, niečoho dožiť. Verím, že tie deti prinesieme späť na tie štadióny, že ich prinesieme na šport, aj keď teraz dostali veľkú facku. Ak má byť niečo, čomu vieme pomôcť, tak to je už na budúci rok, kde sa aj v Banskej Bystrici a v okolí uskutoční Európsky olympijský festival mládeže alebo inak povedané Mládežnícka olympiáda, kde privítame 50 krajín z celej Európy, kde bude 4-tisíc športovcov. Budú súťažiť v jedenástich športoch a verím, že aj takýmto spôsobom pritiahneme deti späť, takže pritiahneme deti späť k športu a že nebudú mať z neho strach a že budú mať naďalej z neho radosť.
Ďakujem pekne.
