Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister, ja by som na začiatok, nemám to tu napísané, ale ja len takú rečnícku otázku. Aký je to pocit, pán Šefčík, keď vám za zjavné klamstvo, ktoré tu predvediete, zatlieskajú? Teší vás to?
Takže porovnal som si programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z apríla 2020 s tým, o ktorom práve diskutujeme. Napriek všeobecne šírenému názoru, že je to aktuálne, je to pôvodné, z ktorého boli vypustené veci, ktoré boli za ostatný rok splnené, nie je to celkom pravda. V skutočnosti je toto programové vyhlásenie vlády rozsiahlejšie, a to kvantitatívne o 8 strán. Môžte si to spočítať.
Na úvod chcem povedať, že rovnako ako moji kolegovia zo strany HLAS - sociálna demokracia nemôžem toto programové vyhlásenie podporiť svojím hlasom, a uvediem niekoľko konkrétnych dôvodov prečo. Na úvod chcem povedať, že moje argumenty vyplývajú z mojej doterajšej činnosti, či už v samospráve, kde pôsobím 15 rokov, z toho 13 rokov ako primátor mesta, trinásť rokov organizujem destinačný manažment v cestovnom ruchu v regióne Liptov a pôvodom som poľnohospodár a potravinár, kde som na pozícii generálneho riaditeľa mliekarne strávil 11 rokov. Pôsobil som v poľnohospodárskej diplomacii aj v poľnohospodárskej prvovýrobe, aj v poľnohospodárskej štátnej správe.
Takže samospráva. Pýtam sa, aký je rozpor programového vyhlásenia a skutočnosti v oblasti verejnej správy a samosprávy. Uvediem len pár vecí. Profesné organizácie samosprávy, a to Únia miest Slovenska a ZMOS, sa domáhali a ďalej sa domáhajú riešenia problémov miest a obcí nielen finančných, ale predovšetkým kompetenčných. Aj na základe ich požiadaviek sa v programovom vyhlásení vlády - našťastie - sľubovalo a opäť sľubuje nasledovné. V, vo, v časti efektívna verejná správa sa píše:
„Jednou z priorít vlády Slovenskej republiky je zoptimalizovanie procesov vo verejnej správe tak, aby úrady nerobili zbytočne duplicitné činnosti a proces rozhodovania vo vzťahu k občanovi bol čo najjednoduchší, založený na efektívnej komunikácii medzi úradmi.“ Toto je podstatné, že: „Vláda Slovenskej republiky vytvorí komisiu na analýzu možností úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy, ktorá bude subkomisiou komisie na štrukturálnu reformu verejnej správy pod gesciou podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre legislatívu a strategické plánovanie.“
Od tejto komisie sme si sľubovali v mestách a v obciach veľa, že budeme na jej pôde môcť prezentovať a spoločne vyriešiť problémy samosprávy. Ak sa za rok táto agenda ani neotvorila, urobte tam tak, prosím, čím skôr. Zároveň chcem pripomenúť, že strana HLAS - sociálna demokracia predložila do Národnej rady Slovenskej republiky za ostatný rok minimálne dva zákony, podotýkam, samosprávne zákon, pretože tých predložení bolo viac, ktoré by v období pandémie pomohli riešiť reálne výpadky podielových daní či získať dodatočný čas pre prípravu zavedenia systému zberu kuchynského odpadu ako organizačne a finančne náročného projektu. A výsledok - návrhy zmetené zo stola.
A využijem to, že je tu pán minister životného prostredia, keď hovoríme o kuchynskom odpade. Viete, že všetko zo všetkým súvisí. Je to veľmi finančne náročný proces. Robíme, čo sa dá. Určite sa s tým vysporiadame, ale do toho vstupuje ďalší faktor a to je zálohovanie PET fliaš, výpadok tohto sortimentu z triedeného zberu a ďalšie finančné nároky na samosprávy. Aj keď toto programové vyhlásenie vlády bude s určitosťou hlasmi koaličných poslancov schválené, možno pripomenutím tejto agendy a tých, čo budú nasledovať, si vláda Slovenskej republiky problémy samosprávy osvojí a začne ich riešiť. Možnože už len z toho dôvodu, že samospráva preukázala značnú mieru lojality voči, pri riešení pandemických problémov, ktoré sme si prežívali, a viete, že nebyť samosprávy, tak okresné úrady s ich krízovým riadením, tak ako je hlavne personálne zabezpečené, by sa tohto, tejto agendy asi nevedeli zmocniť.
Druhá téma - cestovný ruch. Ako sa prejavuje teda rozpor programového vyhlásenia vlády s realitou v oblasti cestovného ruchu, a toto programové vyhlásenie si dávalo v minulom roku a dáva aj toto to isté za cieľ a ten cieľ hovorí, že „v súlade s právom Európskej únie posúdiť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky služby v cestovnom ruchu, pričom toto opatrenie by sa vzťahovalo na všetky služby súvisiace s cestovným ruchom, a zahrnie tak ubytovanie a stravovacie služby v hoteloch a penziónoch, ako aj služby cestovných a informačných kancelárií, sprievodcovské služby, rekreačné služby, osobnú prepravu a prenájom vozidiel, služby športových zariadení“ a tak ďalej.
Aká bola realita v roku 2020? Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré má v kompetencii cestovný ruch, pripravilo zodpovedný návrh niekedy v máji, júni minulého roku v súlade s trendami v Európe návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty na uvedené veci v zmysle programového vyhlásenia vlády na 10 %. V tom čase Rakúsko znížilo túto daň na 5 % a to isté urobilo, urobila napríklad aj Veľká Británia, kde kvali... kvantifikovali dopady tohto zníženia, myslím, až 4 mld. libier. My sme to neurobili. Tiež pripravilo návrh na preplácanie rekreačných poukážok na dovolenku na Slovensku - a výsledok, návrhy neprešli koaličnou radou. Možno sa na ňu ani nedostali, nevieme, zostali v šuflíku, neprišli k nám do parlamentu, a tak nepomohli podnikateľom v cestovnom ruchu aspoň sa medzi prvou a druhou vlnou pandémie COVID-19 trochu nadýchnuť.
Prosím vás, vážená vláda, vytiahnite tie návrhy zo šuflíka, predložte ich do Národnej rady Slovenskej republiky, radi ich podporíme aj za stranu HLAS - sociálna demokracia. Snáď sa nedožijeme pravého opaku ohlásenému zvýšeniu DPH na 25 % všeobecne. To nezabije iba cestovný ruch a ďalšie odvetvia, ale ak som začal samosprávou, negatívne ovplyvní aj rozvoj miest a obcí, pretože všetko, čo budeme robiť, investície, opravy, rekonštrukcie budú o 5 % drahšie. Predstavte si, pán primátor z Kežmarku, že budeš robiť akciu za milión, tak si priprav ešte navyše 50-tisíc.
A tretie, do tretice pôdohospodárstvo. Tu by som vás poprosil o pozornosť, lebo to je dosť ťažko možno aj pochopiť, a najmä vzhľadom k tomu, že sme si zvykli na nejakú terminológiu. Na príklade kapitoly poľnohospodárstvo možno poukázať na nesprávne formulované ciele aj následnú možnú realizáciu. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza nasledovné, to podstatné zopakujem dvakrát: Strategickým cieľom vlády Slovenskej republiky je efektívne a udržateľným spôsobom využiť prírodný potenciál Slovenska na zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti, opakujem: ... zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti a na zvýšenie podielov domácich potravín a tak ďalej, nebudem to rozvíjať. Môžte si to prečítať, je to na strane 99. To je to pôvodné, v novom je to na strane inej. V novom programovom vyhlásení už vypadlo to slovo "vlastnej potravinovej sebestačnosti". A o čo sa tu vlastne teda hrá?
Chcem upozorniť na to, že z hľadiska kontextu, v ktorom sa predovšetkým v Európskej únii poľnohospodárstvo nachádza, hovoriť o sebestačnosti vo všeobecnosti je nereálne. My sme súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Boli vyjednané nejaké pravidlá, nejaké limity, kvóty a ďalšie veci, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskej politiky, ale možno by sme si mohli za cieľ stanoviť dosiahnuť určitú mieru potravinovej bezpečnosti, pretože potravinová sebestačnosť ako..., sebestačnosť ako cieľ je dnes, na dnešnú dobu nereálna, pretože máme spoločný európsky trh, kde je voľný pohyb tovaru, kapitálu a práce. Čiže musíme rešpektovať aj toto.
Má to tri dôvody. Slovenské poľnohospodárstvo, ako som už spomenul, po prvé je súčasťou spoločného európskeho priestoru, spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je striktne zviazaná, a tam sa z toho ťažko vymotať.
Po druhé. Dosť podstatná záležitosť je, že dostatok vlastných slovenských potravín závisí od kapacít slovenského potravinárskeho priemyslu, a ja sa obávam, že ak raz dáte dokopy dáta o tom, koľko percent spotreby vie reálne naplniť potravinársky priemysel po jednotlivých sektoroch, pochopíte, na čo som, na čo som upozorňoval, na čo upozorňujem. Nie v stave, nie, náš potravinársky priemysel nie je na dnešný deň v stave zásobiť na 100 %, dosiahnuť 100 % sebestačnosť, zásobiť slovenské obyvateľstvo potravinami, konečnými a spotrebu, myslím.
A po tretie. Zákazník sa dostáva k potravinám logicky v obchodoch a všetci viete, aká je štruktúra obchodnej siete na Slovensku, a to je ďalší limitujúci faktor pre štruktúru ponuky. Keď sme kedysi na prelome dvads... rokov ’99 - 2002 upozorňovali a navrhovali spoločne vtedy s predstaviteľmi Zväzu obchodu Slovenskej republiky príslušné kompetentné úrady, aby stanovili nejaké limity na to, koľko metrov štvorcových má mať, majú mať obchodné prevádzky v jednotlivých mestách, v jednotlivých lokalitách, nikto nás nepočúval. Dnes sú tieto kapacity alebo tie metre štvorcové predajnej plochy tak výrazne predimenzované, že, a tá štruktúra ponuky v nich je taká, že do tej sebestačnosti naozaj ťažko sa dopracovať.
Možno, keď tu dopoludnia sedel pán minister Mičovský, chcel som trošku zaadorovať pánovi profesorovi Bírešovi, ja ho poznám ako ešte z čias mliekarenských, keď sme sa chystali vstúpiť do Európskej únie, ako človeka, vtedy bol už šéfom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ako človeka, ktorý veľmi odborne, zodpovedne napomáhal potravinárom radou a všelijako inak, aby sa tí, ktorí sa chceli uchádzať o účasť na potravinárskom trhu Európskej únie, aby sa tam dostali, vieme, čo to bolo za proces, a teraz ma prekvapuje, že som sa dozvedel aj ja z novín, že už nie je alebo nebude riaditeľom. Ale to by nebol problém, lebo každý raz skončí, lenže problém je v tom, že by sa to mal dozvedieť od svojho nadriadeného. My sme v tejto súvislosti, strana HLAS pripravila aj plán obnovy, to asi všetci dobre viete, ako takú ponuku pre spracovateľov plánu obnovy a je naozaj veľmi zlé, keď je na kapitolu poľnohospodárstvo veľká nula a s takými cieľmi, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády.
Takže mohol by som ešte spomenúť viacero oblastí, mohol by som rozprávať o pôsobení niektorých nominantov na postoch predsedov, prednostov okresných úradov. Možno by bolo dobré porozprávať o tom, ako sa domôcť vymožiteľnosti práva. Mnohé veci ohľadom životného prostredia určite si zaslúžia tiež pozornosť, ale myslím si, že tieto tri veci, ktoré, k ktorým mám najbližšie, som sa snažil pomenovať, a možnože, keď si to kompetentní vypočujú, dostanú, dostanú nejaký impulz.
Ešte raz opakujem, že vzhľadom k týmto veciam a k ďalším programové vyhlásenie vlády nemôžeme, ja osobne nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne.
