Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán kolega Matin Borguľa, že si zdôraznil ten význam tohto návrhu. A, samozrejme, že je to niečo, čo je potrebné a možnože je to aj symbolické v tomto čase, pretože koncom tomto týždňa budeme si opäť pripomínať výročie, budeme opäť chodiť k pamätníkom a pomníkom na časy oslobodzovania. A tak myslím si, že aj to vystihuje to, že je to aj časovo aktuálny návrh zákona. A myslím si, že tie vdovy, ktoré, alebo tí pozostalí, ktorí ešte dodnes môžu sa hrdiť výkonmi a účinkovaním svojich príbuzných práve v časoch oslobodzovania, my v Liptovskom Mikuláši to poznáme veľmi dobre, pretože v roku 1945 práve najväčšie, najväčšie boje na území Slovenska boli v Liptovskom Mikuláši, o čom svedčí aj veľký pamätník, ktorý bude mať tohto roku 60 rokov jeho otvorenia. A usilujeme sa tiež o to, aby sa toto miesto, kde pravidelne každých päť rokov sa konajú aj celoštátne oslavy víťazstva nad fašizmom a dňa oslobodenia, aby sa tento areál tohto pamätníka na Háji-Nicovô stal zároveň aj národným vojnovým cintorínom.
Takže určite takáto iniciatíva je dobrá a ďakujeme, že ste ju predložili.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si, Matúš, jednu takúto úvahu dovolil v k tvojmu vystúpeniu, a síce keď si spomínal prípad istého advokáta, ktorý poskytoval, ktorý začal poskytovať služby viacerým inštitúciám, neviem, či tam bolo ministerstvo pôdohospodárstva, určite ministerstvo životného prostredia a dve, dve župy, a keď sa poukázalo na tento deal alebo tento obchod, tak tá služba prestala. To je na tom to najpodstatnejšie, pretože je jasné, že každá inštitúcia potrebuje mať právne služby, zvlášť dnes, keď sa tých konfliktov kopí donekonečna. A z toho mi vyp... z toho mi vychádza iba jedno.
Podozrivé je to, keď tá služba skončila a tým pádom sa vlastne tá, ten, ten obchod akoby stransparentnil, ozrejmil, že nebol v poriadku, a preto sa ľudia ospravedlnili, skončili a nepokračovali. Keby boli pokračovali, tak ktovie, koľko by to stálo dodnes. Keby však bolo všetko v poriadku a dokázali by si tí, na ktorých si poukázal, obhájiť to, že tie služby sú potrebné, sú treba, aby boli aj zaplatené, čo je logické, a právne služby nie sú lacné, v tom prípade by sa nič nedialo, takže z toho mi vyplýva iba to, že zrejme, zrejme ten obchod, tá zmluva nebola v poriadku, a preto skončila. Čím skôr, tým lepšie. A prekvapuje ma, že, že si hovoril, že tento človek sedí ešte v Legislatívnej rade vlády a v ďalších orgánoch, čo je teda naozaj zvláštne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Erik Tomáš, myslím, že tvoje vystúpenie bolo veľmi analytické a pomenovalo problémy veľmi presne, čoho výsledkom je aj táto, tieto reakcie na tvoje vystúpenie.
Ja by som sa chcel venovať téme transparentnosť výberu prednostov okresných úradov. Tak ten výsledok v niektorých prípadoch, negeneralizujem, aby som nebol braný za slovo, je naozaj žalostný, pretože v niektorých prípadoch sa na okresné úrady dostali ľudia, ktorí prešli už predtým 2-3-4 stranami, zrazu zastupujú Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti a mali by ich reprezentovať. Ale zdá sa, že to nerobia dobre a robia hanbu tejto, tomuto hnutiu a robia hanbu aj okresu, v ktorom pôsobia.
Tak napríklad existujú prednostovia, ktorí vyzývali verejne na nedodržiavanie pandemických opatrení na sociálnych sieťach, na niektorých mestských úradoch. Existujú prednostovia okresných úradov, ktorí, ktorí sa vyhrážajú alebo pranierujú zástupcov, príslušníkov Hasičského záchranného zboru len preto, že v čase svojho voľna, keď nehorí, a v pohotovosti idú pomôcť ľuďom, ktorí stavajú máje v nejakom meste povedzme. Ja by som nabudúce, keď to budete opäť robiť, možno pripomenul, že by ste mohli aj nejaké psychotesty urobiť, aby ste sa nepomýlili.
Čo je aspoň pozitívne na tom, je to, že sme sa vyhli výmene vedúcich odborov tak, ako to bola nachystané. Pamätáme si dobre, že už bol hotový zákon, nakoniec ste ho stiahli, pretože to by už bol naozaj vrchol netransparentnosti a arogancie. Takže blahoželám, Erik, k výs... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Peťo Kmec, ty si veľmi skúsený diplomat a tá prvá úvodná veta, ja ju zopakujem, som si ju zapísal, je geniálna, že štýl politiky Igora Matoviča sa bude prejavovať aj naďalej. Ja sa s tým musím stotožniť, lebo minimálne dnes od 14.00 hod. sa prejavuje tou aroganciou členov vlády, ktoré tu nesedeli. Museli sme dokonca do pol dru... do pol tretej čakať. A prejavuje sa aj v tom, že na jednej strane tu cítime už pri tom prvom programovom vyhlásení vlády aj teraz výzvy na poďme spolu, je to náš spoločný problém, na druhej strane hneď je, hneď je označkovávanie za niečo.
Uvedomujeme si, že po dlhej vládnej kríze, ktorá trvala viac než mesiac, sa teraz bavíme o niečom, čo sme sa tu nemuseli vôbec zabávať, nemuseli sme míňať čas, pretože tu máme druhé programové vyhlásenie tej istej vlády, to isté programové vyhlásenie, dokonca ešte aj dlhšie, ako bolo predtým.
A naozaj už teraz sa treba asi tešiť na nejaké nové programové vyhlásenie novej vlády, ktorá príde po úspešnom referende.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, naozaj my v Liptovskom Mikuláši (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) a určite aj mnohé samosprávy, alebo väčšina samospráv si ctí životné prostredie a robíme všetko možné preto a veľmi zodpovedne, aby sme každú tú oblasť životného prostredia podchytili a, a chránili.
Ja chcem na príklade, to, ako sme sa pripravovali na zber kuchynského odpadu, povedať, že je to proces dlhodobý. V decembri 2019, v novembri 2019 sme predložili žiadosť o nenávratný finančný príspevok a to je skoro milión eur, aby sme našu existujúcu kompostáreň dovybavili zariadením, aby sme ta mohli ten kuchynský odpad umiestňovať a kompostovať ho tak, ako ste povedal, ako v tom Rakúsku. No dostali sme schválený NFP v decembri 2020, teraz máme pred sebou, medzičasom sa aspoň súťažilo, ale ešte to nie je uzavreté, lebo je ešte elektronická aukcia, ale ešte máme pred sebou, teraz očakávame tie kontroly verejného obstarávania, potom dodacie lehoty.
A to bol ten dôvod, prečo sme aj my argumentovali pri príprave toho zákona o posunutí termínu, že jednoducho ak to chceme zodpovedne urobiť 1. 7., budeme so škrípajúcimi zubami to robiť. My to robíme, robíme krásne kampane, naši ľudia, zapájajú do toho osobnosti z mesta, okresu, ľudia chápu, čo je komunálny odpad, čo tam patrí, čo tam nepatrí, to je zložité, také jednotlivosti pochopiť, ale aby sme to naozaj zodpovedne seriózne robili, tak ten termín je naozaj šibeničný, uvidíme, hľadáme aj alternatívne riešenie, kým sa toto naše naplní, a máme záujem teda životné prostredie chrániť v každom prípade.
Ako všetko, čo robíme, robíme zodpovedne.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, vám všetkým ďakujem za ozaj podnetné reakcie na moje vystúpenie. Zdá sa, že teda bolo tak konkrétne, že sa aj konkrétne ste sa vyjadrovali ku konkrétnym veciam.
Na ten úvod s pánom Šefčíkom ja už otázky nebudem dávať, lebo zrejme nepochopil.
A čo sa týka teda samosprávy. Áno, my ako za Úniu miest, aj ZMOS trváme na tom, že komisia, ktorá by mala byť zriadená, mala by začať fungovať, mala by sa, mal by sa vypočuť hlas oboch orgánov, hlas miest a obcí, aby sa našiel najlepší spôsob alebo nejaká, nejaká platforma na realizáciu tých služieb, ktoré samospráva poskytuje, a aby bola zaplatená zo štátu, samozrejme.
Čo sa týka cestovného ruchu, súhlasím s kolegami, ktorí sa tomuto venovali viacerí, myslím, že aj pán Svrček, že máme tam veľký potenciál, netreba ho zahodiť.
A čo sa týka pôdohospodárstva, ten spor o sebestačnosť, bezpečnosť, nuž neviem si predstaviť a potvrdil to aj pán predseda Karahuta, že tie kapacity sú naozaj tak vyťažené, resp. tak mizerné, ak by som to mohol povedať. Ja vám poviem len príklad, keď sme mali niekedy na prelome vekov 36 mliekarní, a ktoré zásobovali obyvateľstvo, vyrábali vlastne pre domáci trh, dnes ich je v slovenských, na Slovensku 9, a čo je najhoršie, že Slováci vydávajú na potraviny 20 % svojich príjmov. To žiadna okolitá krajina nemá. Určite je to obyčajne pod 15 %.
Sme na tom zle aj preto, že nemáme dobré zmanažované pôdohospodárstvo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister, ja by som na začiatok, nemám to tu napísané, ale ja len takú rečnícku otázku. Aký je to pocit, pán Šefčík, keď vám za zjavné klamstvo, ktoré tu predvediete, zatlieskajú? Teší vás to?
Takže porovnal som si programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z apríla 2020 s tým, o ktorom práve diskutujeme. Napriek všeobecne šírenému názoru, že je to aktuálne, je to pôvodné, z ktorého boli vypustené veci, ktoré boli za ostatný rok splnené, nie je to celkom pravda. V skutočnosti je toto programové vyhlásenie vlády rozsiahlejšie, a to kvantitatívne o 8 strán. Môžte si to spočítať.
Na úvod chcem povedať, že rovnako ako moji kolegovia zo strany HLAS - sociálna demokracia nemôžem toto programové vyhlásenie podporiť svojím hlasom, a uvediem niekoľko konkrétnych dôvodov prečo. Na úvod chcem povedať, že moje argumenty vyplývajú z mojej doterajšej činnosti, či už v samospráve, kde pôsobím 15 rokov, z toho 13 rokov ako primátor mesta, trinásť rokov organizujem destinačný manažment v cestovnom ruchu v regióne Liptov a pôvodom som poľnohospodár a potravinár, kde som na pozícii generálneho riaditeľa mliekarne strávil 11 rokov. Pôsobil som v poľnohospodárskej diplomacii aj v poľnohospodárskej prvovýrobe, aj v poľnohospodárskej štátnej správe.
Takže samospráva. Pýtam sa, aký je rozpor programového vyhlásenia a skutočnosti v oblasti verejnej správy a samosprávy. Uvediem len pár vecí. Profesné organizácie samosprávy, a to Únia miest Slovenska a ZMOS, sa domáhali a ďalej sa domáhajú riešenia problémov miest a obcí nielen finančných, ale predovšetkým kompetenčných. Aj na základe ich požiadaviek sa v programovom vyhlásení vlády - našťastie - sľubovalo a opäť sľubuje nasledovné. V, vo, v časti efektívna verejná správa sa píše:
„Jednou z priorít vlády Slovenskej republiky je zoptimalizovanie procesov vo verejnej správe tak, aby úrady nerobili zbytočne duplicitné činnosti a proces rozhodovania vo vzťahu k občanovi bol čo najjednoduchší, založený na efektívnej komunikácii medzi úradmi.“ Toto je podstatné, že: „Vláda Slovenskej republiky vytvorí komisiu na analýzu možností úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy, ktorá bude subkomisiou komisie na štrukturálnu reformu verejnej správy pod gesciou podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre legislatívu a strategické plánovanie.“
Od tejto komisie sme si sľubovali v mestách a v obciach veľa, že budeme na jej pôde môcť prezentovať a spoločne vyriešiť problémy samosprávy. Ak sa za rok táto agenda ani neotvorila, urobte tam tak, prosím, čím skôr. Zároveň chcem pripomenúť, že strana HLAS - sociálna demokracia predložila do Národnej rady Slovenskej republiky za ostatný rok minimálne dva zákony, podotýkam, samosprávne zákon, pretože tých predložení bolo viac, ktoré by v období pandémie pomohli riešiť reálne výpadky podielových daní či získať dodatočný čas pre prípravu zavedenia systému zberu kuchynského odpadu ako organizačne a finančne náročného projektu. A výsledok - návrhy zmetené zo stola.
A využijem to, že je tu pán minister životného prostredia, keď hovoríme o kuchynskom odpade. Viete, že všetko zo všetkým súvisí. Je to veľmi finančne náročný proces. Robíme, čo sa dá. Určite sa s tým vysporiadame, ale do toho vstupuje ďalší faktor a to je zálohovanie PET fliaš, výpadok tohto sortimentu z triedeného zberu a ďalšie finančné nároky na samosprávy. Aj keď toto programové vyhlásenie vlády bude s určitosťou hlasmi koaličných poslancov schválené, možno pripomenutím tejto agendy a tých, čo budú nasledovať, si vláda Slovenskej republiky problémy samosprávy osvojí a začne ich riešiť. Možnože už len z toho dôvodu, že samospráva preukázala značnú mieru lojality voči, pri riešení pandemických problémov, ktoré sme si prežívali, a viete, že nebyť samosprávy, tak okresné úrady s ich krízovým riadením, tak ako je hlavne personálne zabezpečené, by sa tohto, tejto agendy asi nevedeli zmocniť.
Druhá téma - cestovný ruch. Ako sa prejavuje teda rozpor programového vyhlásenia vlády s realitou v oblasti cestovného ruchu, a toto programové vyhlásenie si dávalo v minulom roku a dáva aj toto to isté za cieľ a ten cieľ hovorí, že „v súlade s právom Európskej únie posúdiť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky služby v cestovnom ruchu, pričom toto opatrenie by sa vzťahovalo na všetky služby súvisiace s cestovným ruchom, a zahrnie tak ubytovanie a stravovacie služby v hoteloch a penziónoch, ako aj služby cestovných a informačných kancelárií, sprievodcovské služby, rekreačné služby, osobnú prepravu a prenájom vozidiel, služby športových zariadení“ a tak ďalej.
Aká bola realita v roku 2020? Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré má v kompetencii cestovný ruch, pripravilo zodpovedný návrh niekedy v máji, júni minulého roku v súlade s trendami v Európe návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty na uvedené veci v zmysle programového vyhlásenia vlády na 10 %. V tom čase Rakúsko znížilo túto daň na 5 % a to isté urobilo, urobila napríklad aj Veľká Británia, kde kvali... kvantifikovali dopady tohto zníženia, myslím, až 4 mld. libier. My sme to neurobili. Tiež pripravilo návrh na preplácanie rekreačných poukážok na dovolenku na Slovensku - a výsledok, návrhy neprešli koaličnou radou. Možno sa na ňu ani nedostali, nevieme, zostali v šuflíku, neprišli k nám do parlamentu, a tak nepomohli podnikateľom v cestovnom ruchu aspoň sa medzi prvou a druhou vlnou pandémie COVID-19 trochu nadýchnuť.
Prosím vás, vážená vláda, vytiahnite tie návrhy zo šuflíka, predložte ich do Národnej rady Slovenskej republiky, radi ich podporíme aj za stranu HLAS - sociálna demokracia. Snáď sa nedožijeme pravého opaku ohlásenému zvýšeniu DPH na 25 % všeobecne. To nezabije iba cestovný ruch a ďalšie odvetvia, ale ak som začal samosprávou, negatívne ovplyvní aj rozvoj miest a obcí, pretože všetko, čo budeme robiť, investície, opravy, rekonštrukcie budú o 5 % drahšie. Predstavte si, pán primátor z Kežmarku, že budeš robiť akciu za milión, tak si priprav ešte navyše 50-tisíc.
A tretie, do tretice pôdohospodárstvo. Tu by som vás poprosil o pozornosť, lebo to je dosť ťažko možno aj pochopiť, a najmä vzhľadom k tomu, že sme si zvykli na nejakú terminológiu. Na príklade kapitoly poľnohospodárstvo možno poukázať na nesprávne formulované ciele aj následnú možnú realizáciu. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza nasledovné, to podstatné zopakujem dvakrát: Strategickým cieľom vlády Slovenskej republiky je efektívne a udržateľným spôsobom využiť prírodný potenciál Slovenska na zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti, opakujem: ... zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti a na zvýšenie podielov domácich potravín a tak ďalej, nebudem to rozvíjať. Môžte si to prečítať, je to na strane 99. To je to pôvodné, v novom je to na strane inej. V novom programovom vyhlásení už vypadlo to slovo "vlastnej potravinovej sebestačnosti". A o čo sa tu vlastne teda hrá?
Chcem upozorniť na to, že z hľadiska kontextu, v ktorom sa predovšetkým v Európskej únii poľnohospodárstvo nachádza, hovoriť o sebestačnosti vo všeobecnosti je nereálne. My sme súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Boli vyjednané nejaké pravidlá, nejaké limity, kvóty a ďalšie veci, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskej politiky, ale možno by sme si mohli za cieľ stanoviť dosiahnuť určitú mieru potravinovej bezpečnosti, pretože potravinová sebestačnosť ako..., sebestačnosť ako cieľ je dnes, na dnešnú dobu nereálna, pretože máme spoločný európsky trh, kde je voľný pohyb tovaru, kapitálu a práce. Čiže musíme rešpektovať aj toto.
Má to tri dôvody. Slovenské poľnohospodárstvo, ako som už spomenul, po prvé je súčasťou spoločného európskeho priestoru, spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je striktne zviazaná, a tam sa z toho ťažko vymotať.
Po druhé. Dosť podstatná záležitosť je, že dostatok vlastných slovenských potravín závisí od kapacít slovenského potravinárskeho priemyslu, a ja sa obávam, že ak raz dáte dokopy dáta o tom, koľko percent spotreby vie reálne naplniť potravinársky priemysel po jednotlivých sektoroch, pochopíte, na čo som, na čo som upozorňoval, na čo upozorňujem. Nie v stave, nie, náš potravinársky priemysel nie je na dnešný deň v stave zásobiť na 100 %, dosiahnuť 100 % sebestačnosť, zásobiť slovenské obyvateľstvo potravinami, konečnými a spotrebu, myslím.
A po tretie. Zákazník sa dostáva k potravinám logicky v obchodoch a všetci viete, aká je štruktúra obchodnej siete na Slovensku, a to je ďalší limitujúci faktor pre štruktúru ponuky. Keď sme kedysi na prelome dvads... rokov ’99 - 2002 upozorňovali a navrhovali spoločne vtedy s predstaviteľmi Zväzu obchodu Slovenskej republiky príslušné kompetentné úrady, aby stanovili nejaké limity na to, koľko metrov štvorcových má mať, majú mať obchodné prevádzky v jednotlivých mestách, v jednotlivých lokalitách, nikto nás nepočúval. Dnes sú tieto kapacity alebo tie metre štvorcové predajnej plochy tak výrazne predimenzované, že, a tá štruktúra ponuky v nich je taká, že do tej sebestačnosti naozaj ťažko sa dopracovať.
Možno, keď tu dopoludnia sedel pán minister Mičovský, chcel som trošku zaadorovať pánovi profesorovi Bírešovi, ja ho poznám ako ešte z čias mliekarenských, keď sme sa chystali vstúpiť do Európskej únie, ako človeka, vtedy bol už šéfom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ako človeka, ktorý veľmi odborne, zodpovedne napomáhal potravinárom radou a všelijako inak, aby sa tí, ktorí sa chceli uchádzať o účasť na potravinárskom trhu Európskej únie, aby sa tam dostali, vieme, čo to bolo za proces, a teraz ma prekvapuje, že som sa dozvedel aj ja z novín, že už nie je alebo nebude riaditeľom. Ale to by nebol problém, lebo každý raz skončí, lenže problém je v tom, že by sa to mal dozvedieť od svojho nadriadeného. My sme v tejto súvislosti, strana HLAS pripravila aj plán obnovy, to asi všetci dobre viete, ako takú ponuku pre spracovateľov plánu obnovy a je naozaj veľmi zlé, keď je na kapitolu poľnohospodárstvo veľká nula a s takými cieľmi, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády.
Takže mohol by som ešte spomenúť viacero oblastí, mohol by som rozprávať o pôsobení niektorých nominantov na postoch predsedov, prednostov okresných úradov. Možno by bolo dobré porozprávať o tom, ako sa domôcť vymožiteľnosti práva. Mnohé veci ohľadom životného prostredia určite si zaslúžia tiež pozornosť, ale myslím si, že tieto tri veci, ktoré, k ktorým mám najbližšie, som sa snažil pomenovať, a možnože, keď si to kompetentní vypočujú, dostanú, dostanú nejaký impulz.
Ešte raz opakujem, že vzhľadom k týmto veciam a k ďalším programové vyhlásenie vlády nemôžeme, ja osobne nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Je dobré, že sa zverejňujú aj alternatívne alebo variantné riešenia plánu obnovy, tak ako bude predložený do Bruselu a bude podporený čiastkou zhruba 6 mld. eur, veľmi vysokou čiastkou. Jednak týmto návrhom, ale aj niektoré politické strany, napríklad aj politická strana HLAS - sociálna demokracia má vypracovaný svoj, svoju víziu, má vypracovaný plán obnovy a je k dispozícii, čiže ešte stále je, a aj ďalšie strany, aby som bol korektný, sme počuli ich predstavy. Je ešte stále čas na možné inšpirovanie sa a korekciu toho, čo je napísané, pripravené.
A zvlášť chcem oceniť ešte aj to, že spomenul Richard vo svojom prejave naše stavovské organizácie samosprávne, to znamená ZMOS aj Úniu miest Slovenska, ktoré tiež pripravili svoje návrhy, predstavy. Nuž, pokiaľ bude podporená, pokiaľ budú podporené reformné procesy vo verejnej správe, v samospráve a ktoré nakoniec budú viesť k úspore finančných prostriedkov, ak sa budú realizovať niektoré reformy, tak toto by som privítal, pretože treba mať na pamäti stále to, že ide zrejme, či už v celej sume alebo v značnej sume o návratný zdroj financovania. Tie peniaze, aspoň časť peňazí možno budeme musieť vracať. To znamená, na to treba vytvoriť nejaký zdroj úspor, aby sme následne nemuseli alebo aby následne tí, ktorí budú riadiť Slovensko, slovenské procesy, nemuseli siahať po zvyšovaní rôznych daní, ekologická daň, onaká daň a podobne. Takže na to by som chcel upozorniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne chcem povedať, že, na úvod, že vzhľadom k aktuálnosti témy chcem uviesť, že plne podporujem ducha tejto petície a tému, s ktorou je spojená.
Životné prostredie je prostredie pre život. Nemali by sme sa pritom ale nejako obmedzovať iba na jednu zložku životného prostredia - na uhlíkovú neutralitu, to nakoniec zaznelo aj z vystúpenia pani spravodajkyne aj pána predkladateľa, že hovoríme o vode, o povodniach, o víchriciach a všetko dokopy, to je po prvé.
Po druhé chcem trošku polemizovať s odôvodnením. Platí staré známe: „Mysli globálne, konaj lokálne.“ Tu sa píše ale, že vzhľadom na globálny charakter zmeny klímy je nevyhnutné, aby sa jej riešenie prebiehalo, aby jej riešenie prebiehalo na globálnej úrovni. Ja s tým celkom nesúhlasím, malo by prebiehať na 50 000 kilometroch Slovenska s piatimi miliónmi obyvateľov.
Ja by som chcel upriamiť pozornosť na pôdu, tak ako tu bolo povedané, a bez regulácie ktorej nemôžeme asi zmeniť ani samotnú klímu. Keď si pozriete, ako sa menia vodné pomery na Slovensku, je to niečo hrozné. Za desaťročia, posledné desaťročia vysychajú potoky, nevieme sa postarať ani o existujúce vodné nádrže. Ja by som chcel vyzvať na to, aby sme pri každom zákone, ktorý v budúcnosti budeme posudzovať a ktorý bude akýmkoľvek spôsobom sa týkať tejto témy, aby sme si spomenuli aj na túto petíciu, aj na túto tému, ktorú máme práve na stole, a aby sme aj z tejto pozície rozhodovali o legislatíve tak, ako, aby bola výhodná aj pre život... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.