Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega Kazda, takže vy ste vlastne vo svojom vystúpení aktuálne priznali, že verejné financie aktuálne sú v rozvrate, čo potvrdzuje každý deň v médiách viacero odborníkov aj politikov napríklad. Takže to môžem podpísať aj ja, áno, je to tak, ako ste povedali, preto je teraz problém, ako naložiť s podporou alebo bojom proti ekonomickej chudobe.
A tiež ste sa nejakým spôsobom vyjadrili, že dobré časy, keď boli, tak že sa prešustrovali. Nuž tak ja chcem len pripomenúť, že v roku 2019 sa deficit verejných financií blížil k nule. Deficit sa blížil k nule, tesne pod jedno percento sa dostal, čo je naozaj úctyhodný výkon, a zadlženosť Slovenska sa dostala na úroveň 48 %, pod 48 %.
Rok ´21, deficit takmer 10 % a zadlženosť vyše 60 %. Tak toto sú skutočné fakty a s tým sa nedá nič robiť, to sú dáta, ktoré by bolo treba rešpektovať a, ale sú zlé. Samozrejme, že ten vývoj je strašný a tie verejné financie sú naozaj, tak ako ste to povedali, v rozvrate, ale zároveň ste nakoniec povedali, že éra prosperity končí. Nuž ja neviem, či éra prosperity končí, keď vidíme, že rast HDP po tejto povedzme koronaére, ktorú prežívame a ktorá pomaličky, dúfajme, skončí, veď tie predpisy, tie prognózy aj rôznych inštitútov finančných sú jasné a tie nárasty HDP sú pred nami. Takže žiadna éra prosperity nekončí, práveže začína.

Ďakujem pekne. Ja mám pomerne bohaté skúsenosti s komunikáciou so Slovenským vodohospodárskym podnikom a nie vždy bola jednoduchá, pretože máme vzájomné vzťahy ako mestá a pôsobí na celom území Slovenska, čo je pochopiteľné, pretože všade je voda, všade sú nejaké diela, všade sú povodia. A myslím si, že teda tá komunikácia je celkom možná dnes už aj elektronickou formou. Keď vznikal ten podnik v Banskej Štiavnici niekedy v roku ´95, tak takéto možnosti neboli.
A prečo ho dali do Banskej Štiavnice? Nuž, ja naozaj neviem. Ale je možné, že jedným z dôvodov, teraz trošku filozofujem, bolo to, že v Banskej Štiavnici sú jedinečné vodné diela. Kto poznáte, sú tam tie známe tajchy, ktoré boli vybudované a ktoré sú takou hrdosťou aj slovenskou.
Dnes existuje forma práce aj home office, keď by chytil do ruky manažment, nový manažment Slovenského vodohospodárskeho podniku šikovný manažér, určite sa dá zefektívniť, na čo ste poukazovali, pán kolega Pročko, zefektívniť práca aj v takom štádiu, ako to je.
Hlavný problém vodohospodárskeho podniku je ten, že nemá dostatočné vyčlenené zdroje zo štátneho rozpočtu. Tak pozrieme sa, samozrejme, ako to bude v tých rokoch ´22 až ´24, keď tu budeme mať ten rozpočet na stole, či bude pridelené vodohospodárskemu podniku viac peňazí, pretože ten deficit je alarmujúci. Keď vidíte, ako, aké by boli potreby rekonštrukcie vodných nádrží, povodí, tak tie peniaze sú nedostatočné. Preto aj za stranu HLAS chceme podporiť to, aby sídlo vodohospodárskeho podniku zostalo v Banskej Štiavnici.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Vilko Zahorčák, správne si poznamenal, že pre mesto Banská Štiavnica je existencia Slovenského vodohospodárskeho podniku, teda jeho generálneho riaditeľstva priamo v meste v zrekonštruovaných historických budovách veľmi významný faktor rozvoja a života mesta, tak ako napríklad Ústavný súd v Košiciach. Jeho presťahovanie do Banskej Bystrice by tento fenomén zlikvidoval.
Možno si spomínate, že pred časom odolala Banská Štiavnica snahe presťahovať Slovenský vodohospodársky podnik, generálne riaditeľstvo do Banskej Bystrice, lebo Slovenský vodohospodársky podnik nie je len Banská Štiavnica, Slovenský vodohospodársky podnik sú aj štyri odštepné závody – Piešťany, Bratislava, Banská Bystrica a Košice. To sú tie povodia, a preto keď hovoríme o Slovenskom vodohospodárskom podniku, mali by sme mať na zreteli aj toto. Čiže je to také záhadné, že prečo nie do Bystrice, keď už, a prečo do Bratislavy a potom kam do Bratislavy? Zatiaľ tú informáciu zrejme nemáme.
Chcel by som povedať taký príklad, že takéto rozmiestnenie štátnych inštitúcií po území krajiny je bežné vo svete. Poviem len dva príklady z Nemecka, kde som chvíľu pôsobil. Viete, že hlavné mesto sa presťahovalo naspäť do Berlína, ale finančné centrum, centrum národnej banky nemeckej nie je Berlín, je Frankfurt. A Arbeitsamt, to je ústredie práce, je úplne na kraji, keď idete do Nemecka cez Rakúsko, má sídlo v Deggendorfe, to je pri Passau. Čiže to sú také príklady dobrej štátnej praxe, ktoré by sme si mali možno aj zachovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Blaha, užili ste si ataky od bývalých, od členov alebo príslušníkov bývalej, tzv. demokratickej opozície a teraz keď sú pri, v koalícii, tak sa nesprávajú tak, ako si vtedy hovorili, že sú demokraticky zmýšľajúci ľudia, pretože mali by diskutovať a mali by slušne reagovať na vystúpenia.
Ale ja chcem povedať inú vec, súhlasím to, čo povedal aj pán Jarjabek pred chvíľkou, že tých pamätných dní a tých dátumov v histórii Slovenska je naozaj veľmi veľa a nie na všetky pamätáme. Ja chcem len tak dať za príklad a takú otázku možno aj pre predkladateľov zákona, návrhu zákona, ak to neprejde a budú sa pokúšať o to nabudúce, bolo by zaujímavé získať dáta, kde všade, v ktorých mestách a obciach existuje nejaká pripomienka na tento deň, na 30., 31. september 1938.
A chcem, okrem toho, že u nás na námestí na Župnom dome je tabuľa na veľký snem sociálnych demokratov z roku 1918, na pétepákov, na 17. november, na 21. august 1968, tak keď bolo 80. výročie v roku 2018, tak skupina antifašistov, aktivistov teda prišla s návrhom, aby mesto Liptovský Mikuláš umiestnilo tabuľu aj na toto výročie, na výročie mníchovského diktátu, mníchovskej zrady. A odvtedy teda táto tabuľa pripomína toto výročie.
Možno by bolo zaujímavé zistiť, koľko takých tabúľ vôbec na Slovensku je, ktoré vizuálne pripomínajú tento deň.

Áno, ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky, len možno sme sa nejako nie celkom pochopili. Ja som chcel poukázať v mojom vystúpení na práve to, o čom tu často hovorím aj v súvislosti s COVID-om a s kadečím, že keď sa niečo má rozhodovať, malo by sa vychádzať z presných dát.
Ak teda ZMOS dal nejaké negatívne, negatívne stanovisko, zrejme ho k tomu niečo vedie, možno to, čo som povedal, že tu 1,5 mil., tam 1,5 mil. výpadok pre samosprávy ako také na celom Slovensku, tak možno v tom to bude. Ja nie som proti tomuto, tomuto návrhu, pretože to bude závisieť, ako ste správne povedali od mestských zastupiteľstiev, nie od poslancov, poslanec je poslanec, ale zastupiteľstvo rozhoduje o VZN-kách, nebude to nejaká vec, o ktorú treba požiadať, ako povedať, v VZN-ku bude možnosť odpustenia dane, tak tam bude pre všetkých, netreba o to žiadať.
Keď tu argumentujete covidovými, dopadmi COVID-u, tak je skôr úloha štátu, myslím si, že samosprávy na Slovensku, je známe, že nebyť samospráv a ich činností pri testovaní, pri všetkých operáciách na odstránenie dôsledkov covidovej pandémie, tak by to dopadlo hrozne, pretože štátna správa, okresné úrady v tomto boli veľmi pasívne, takže to by som nedával ako argument.
Ja som chcel len poukázať na to, že treba pri každom jednom rozhodnutí a pri každom jednom návrhu hlavne dávať pozor na dáta, na dáta. Takže asi toľko k tomu. Ešte raz ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko k tomuto návrhu zákona o daniach a miestnom poplatku.
Len pár informácií a jednu otázku potom možno na záver s tým, že nikto asi nespochybňuje potrebu pohybu, potrebu športovania ľudí, odkedy začnú chodiť, až do konca, pokiaľ sú zdraví a slúži im, slúži im pohybový aparát, a túto, túto potrebu, resp. povinnosť, ktorú mestá majú a obce majú zakotvenú aj v zákone, v zákone o obecnom zriadení, že sú povinné vytvárať podmienky pre rozvoj športu a kultúry, ktorá je jednou zo základných povinností alebo kompetencií miest a obcí, a, samozrejme, že tak, ako sa navrhuje tento, táto zmena zákona o daniach, o miestnych daniach, ako dobrovoľná možnosť výberu, fakultatívna možnosť zavedenia tohoto inštitútu do všeobecne záväzného nariadenia, príslušného, na príslušný rok, tak chcem len dať niekoľko informácií, aby sme, aby ste mali, pretože dát nie je nikdy dosť a na základe dát by sa malo aj rozhodovať.
Ja keď som, keď sme prvýkrát sa stretli s týmto návrhom, tak mal som určité informácie zo ZMOS-u a dal som si, dal som si vypracovať od našich daniarov na mestskom úrade, koľko teda my v rámci mesta Liptovský Mikuláš ročne inkasujeme tých daní. A chcem ale upozorniť, že mesto Liptovský Mikuláš má asi najnižšie sadzby dane spomedzi okresných miest, ak nie najnižšie vôbec, a nemenili sme ich od roku 2015. Naše stúpajúce výnosy z daní, z miestnych daní, teda majetkových daní, daní z majetku, z pozemkov, z budov, rastú absolútne preto, pretože sa zvyšuje objem, teda množstvo bytov, podnikov, ale aj športovísk.
Nuž mesto Liptovský Mikuláš keby to zaviedlo do svojho VZN-ka, ak to bude schválené, toto, a poslanci sa tak uznesú, tak bude to znamenať výpadok na daniach 35-tisíc eur. My máme zhruba 10-11 športovísk, ktoré sú platcami dane, a toto je príjem, ročný príjem do rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš. Mesto Liptovský Mikuláš je mesto olympijských víťazov, my máme radi šport. Mesto Liptovský Mikuláš podporuje rôzne športové aktivity, pokiaľ nie je v rozpočtovom provizóriu, samozrejme, ako v tomto roku, a tak podporuje šport, to znamená prevádzku športových zariadení, ale aj dotačnými schémami mnohé druhy športu, či už priamymi dotáciami, alebo v rámci výzvy, keď vyhlásime výzvu na, pre rôzne občianske združenia športové. My máme asi 150, viac než 150 občianskych združení, ktoré organizujú športový život v meste Liptovský Mikuláš. Je to naozaj fenomén, ktorý je prítomný a ktorý si veľmi vážime, pretože len takto môžeme hlavne pre mládež dať možnosť tráviť voľný čas a pripravovať sa aj na budúce povolanie a na súťaživosť a na veci, ktoré, a na život vôbec aj prostredníctvom športu.
Tak my, mesto Liptovský Mikuláš, pre vašu informáciu, 31,5-tisícové mesto, vynakladá ročne na prevádzku športových zariadení, ale aj na tieto podpory, o ktorých som hovoril, viac než 1,5 mil. eur. Viac než 1,5 mil. eur. To len také informácie pre, pre vás. Neviem, ako je to na Slovensku. Možno máte dáta, koľko takýchto daní sa vyberá na, hlavne v mestách, ale aj vo väčších obciach určite existujú fitnescentrá alebo menšie športoviská, ktoré sú v obciach, ktoré majú určitú, určitú veľkosť, tak to by bolo zaujímavé.
Ale chcel by som sa pána predkladateľa spýtať, lebo exist... existovalo nejaké stanovisko ZMOS-u, ktoré, ktorú teraz nemám zasa pri sebe, ale mám ho kdesi v takej podobe konceptu, kde ZMOS vyjadril nesúhlas v tom čase, keď som ho ja mal možnosť dostať, možno ten názor zmenil, ja neviem, asi nám to môžete potom objasniť v záverečnom slove alebo vo faktickej poznámke.
A viete, ak... to na záver poviem, keby som to tak len letmo skúsil prepočítať, ak máme 135 miest a keby len 10-tisíc, desaťtisícový príjem malo jedno mesto, tak vám to vyjde milió... takmer 1,5 mil. eur výpadok do príjmu miest a obcí v rámci jedného roku. Tu 1,5 mil., pri prechode správy národných parkov z Lesov na Štátnu ochranu prírody ďalší 1,5 mil., potom ďalšie nové kompetencie bez peňazí a takto sú samosprávy skúšané stále dookola. Aj keď, ešte pripomínam tú vec, že, samozrejme, toto je fakultatívne, mestá a obce, možno niektoré to uplatnia, kde nájdu dostatok argumentov, resp. majú dostatočný zdroj príjmov na svoju činnosť a nebudú im tie výpadky chýbať, alebo sú tie výpadky také malé, že jednoducho si to dokážu, dokážu nejako vykompenzovať.
Takže bude to na rozhodnutí, ak tento zákon bude prijatý poslancov obecných, alebo teda mestských zastupiteľstiev a obecných zastupiteľstiev, ako sa vysporiadajú. Čo je možno dobré, je to, že sa môžu niektoré zariadenia dať zdaniť, niektoré sa nedá, takže tých kombinácií je tam veľa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Nemožno k nim vlastne ani nič povedať. Súhlasím s obomi vystupujúcimi a chcem podčiarknuť, ďakujem za možnosť ešte prípadne nejakých návrhov pozmeňovacích.
A chcem ešte podčiarknuť to, čo povedal pán kolega Potocký, tu by malo byť cieľ, áno, aby sme, aby sa tým mladým ľuďom otvárali určité možnosti získavať informácie, ovplyvňovať, navrhovať, čo by sa v meste, v obci mohlo zlepšiť, pretože pre nich sa predovšetkým robia, pre budúce generácie. Tak potiaľ je to v poriadku, a že tak ako ste to správne poznamenali, že by nemal byť tento inštitút mládežníckeho parlamentu, či už študentského, alebo mládežníckeho, alebo obecného mládežníckeho, nejak zneužívaný.
Z mojich skúseností, keď to, samozrejme, do tej korony ešte fungovalo pomerne dobre, tak sa to takto dialo. Ono sa to takto dialo, vážili sme si aj kritické pripomienky alebo návrhy alebo určité podnety. Nebránili sme sa žiadnej diskusii a mnohokrát to bolo pod... bolo veľmi poučné. Dokonca sme napríklad mali aj takú súťaž alebo anketu, keby... nazvali sme to Keby som bol primátorom, primátorkou mesta, a to sú ľudia, to už bolo pred časom, to sú ľudia, ktorí sú dnes, ktorí sa tej súťaže zúčastnili, dokonca boli na popredných miestach. Dnes sú to ďalej aktívni mladí ľudia, ktorým to prospelo.
Ďakujem pekne.

Ctený pán predsedajúci, kolegovia usmievajúci sa aj menej usmievajúci sa, dámy, páni, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel najskôr, pán podpredseda, požiadať, lebo mal som to tak zhrnuté, len nepo... nepočítal som, že príde na rad tento návrh zákona práve v túto hodinu, keď bolo preskočených neviem koľko, možno aj desať bodov kvôli tomu, že nie je tu prítomný minister alebo nie je tu prítomný predkladateľ. A bolo by možno dobré, keby sme zajtra našli na stole na tej prezentácii nejaký nový program, ktorý, ktorý bude, ktorý bude odzrkadľovať túto skutočnosť, že kedy bude vlastne čo prerokovávané.
Ale nevadí, táto problematika, ktorá sa tu predkladá na prerokovanie, to je zmena zákona o obecnom zriadení, a potom, ako sa to už zvykne tými prílepkami robiť, aj zmena školského zákona a ďalšieho zákona, je v princípe neškodná, by som to, by som to nazval, z toho pohľadu, že zavádza možnosť obci, mestu ustanovujúci podobne ako komisie mestského zastupiteľstva ako nepovinný orgán, môže zriadiť a nemusí zriadiť obecnú, všeobecný školský parlament alebo mládežnícky parlament. A teraz my tie pojmy, prosím, odpustite, lebo nemám to... (reakcia z pléna) obecný mládežnícky parlament, ďakujem. Tak to je jedna téma.
Druhá téma, aby sme si ujasnili, lebo zdá sa, že aj tí doteraz diskutujúci preskakovali z jednej témy do druhej. Študentský parlament bude mať byť zriadený podľa zasa toho prílepku, ktorý sa týka školského zákona, nie zákona o obecnom zriadení na stredných školách, na stredných školách, a tento nebude mať žiadny vzťah priamo na mesto, ten bude riešiť školské záležitosti spolu s riaditeľom, ktorý, alebo vedenie školy mu bude vytvárať predpoklady na činnosť a môže prostredníctvom obecného mládežníckeho parlamentu prednášať svoje, proste komunikovať, konzultovať a podobne. A prostredníctvom toho obecného spolupracovať aj s ďalšími školskými parlamentami na ďalších stredných školách, ak som to správne pochopil.
No a potom je tá tretia kategória a to je ten mládežnícky parlament, ktorý sa netýka obcí, ale ten sa týka vyšších územných celkov, tam je to zriadené, a niektorých ďalších subjektov.
Ja chcem informovať ctenú snemovňu, že, chcem potvrdiť to, čo povedal pán Faič, možnože pri takýchto veciach do budúcnosti by bolo dobré komunikovať a získavať dáta od týchto relevantných inštitúcií, ako, akými je ZMOS alebo Únia miest Slovenska, pretože oni majú prehľad určite, kde všade a akým spôsobom fungujú takéto mládežnícke organizácie, nazvime to všeobecne, pri mestách a obciach.
Ja môžem len z, z prostredia mesta Liptovský Mikuláš povedať, že u nás je, my máme v organizačnej štruktúre sami sme si to stanovili, zriadený aj mládežnícky parlament, aj radu starších, aj radu pre marginalizované rómske komunity, ktorá ešte čaká na svoj, na svoj čas, aj radu cirkvi napríklad podobne ako Michalovce a ďalšie takéto nepovinné subjekty. A rada starších, tá funguje bez problémov. Samozrejme, fungovala do času korony, vypuknutia koronakrízy, pretože to stretávanie zvlášť s touto skupinou je teraz problematické a fungovalo to veľmi dobre. Ten parlament alebo tá rada starších má zastúpenie asi 15 ľudí, v pätnástich aj klubov seniorov alebo ďalších organizácií a na pravidelnej báze sa stretávame, kde sa prednášajú informácie.
A napríklad máme aj mládežnícky parlament zriadený, ktorý funguje časovo rôzne, len to závisí od toho, keďže je to dobrovoľná záležitosť, že či sa nájdu aktívni mladí ľudia, alebo sa, alebo odídu zo školy a niekedy nepríde k tej náhrade.
Takže tieto inštitúcie napríklad v meste Liptovský Mikuláš fungujú a... alebo sú zriadené. Teraz sú obmedzené, je obmedzené fungovanie a môžem povedať, že mali sme dokonca projekt, ktorý, ktorý spájal aktivity rady starších a mládežníckeho parlamentu. To bol projekt asi pred dvomi rokmi a bolo to zamerané na takú genera... medzigeneračnú solidaritu a, a vzájomnú, vzájomné poučenie.
Ja si myslím, že keď otvárame zákon o obecnom zriadení, ten by potreboval určité inovácie, možno dôležitejšie ako toto. Keď to tam bude, nič sa nestane, pretože je to nepovinná záležitosť, že mesto, obec môže zriadiť takýto obecný študentský alebo mládežnícky parlament.
Ja len chcem, keď si dobre spomínam, z dôvodovej správy, keď kde sa zdôvodňuje práve potreba vzniku toho obecného, ale aj tých školských, mládežníckych a mládežníckych parlamentov, a tu by som chcel trošku zdôrazniť, že tam by bolo treba byť opatrný, keď sa uvádza, že je to nástroj ten, tam tento inštitút mládežníckeho, študentského parlamentu na to, aby sa posilňovala dôvera v právny štát. To si pamätám dobre, tam je to napísané v tej dôvodovej správe. Nuž rozvíjať právne vedomie mladých ľudí je veľmi dôležité, ale to by, samozrejme, nemohli byť tie poruchy v, v existencii právneho štátu, ktoré tu máme. Máme na jednej strane deklaráciu o posilňovaní spravodlivosti, o, o právnom prostredí, ktoré je čoraz lepšie, a ono je to, práve sa mi zdá, niekedy inak, pretože aj dnes sme tu mali ďalší zákon, ktorý sme opravovali. Takým tempom prijímame zákony, že to ani právnici nestíhajú sledovať, nieto ešte mládežníci.
Čiže ten cieľ je dobrý, len tá podstata, že dôveru v právny štát, dôvera v právny štát sa dá upevňovať vtedy, keď ten právny štát funguje, ako má právny štát fungovať. Žiaľ, musíme konštatovať častokrát toto počujeme, že tu práve Slovenská republika má veľké rezervy. Takže to len do budúcnosti, ešte raz opakujem to, čo tu bolo povedané, komunikovať s tými inštitúciami, ako je ZMOS, Únia miest Slovenska, a dovolil som si teda aspoň takýmto spôsobom prispieť do diskusie k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja chcem najskôr poďakovať za rozšírenie si môjho slovníka, pretože ste použili také zaujímavé výrazy, budem si to musieť trochu naštudovať, ako nepopulistická zelená strana, resp. neprirodzený trh, pozrieme, pozriem sa na to, lebo ma to veľmi zaujalo.
Ale chcem sa vyjadriť k tej pasáži vášho prejavu, kde ste sa venovali spaľovaniu odpadov. Na jednej strane ste tesne predtým, ako ste sa k tomu dostali, vyjadrili o tom, čo je realita slovenská, že je tu určitá miera chudoby, nazvime to, myslím, že ste povedali chudobná krajina v súvislosti s nakladaním s odpadmi, napriek tomu dosahujeme dobré výsledky v... v triedení odpadov a v rôznych recykláciách, avšak potom ste sa snažili upriamiť pozornosť na spaľovanie, kde ste použili príklad severských krajín, resp. Švajčiarska a podobne.
Ja sa len chcem spýtať, či zvažujete pri tom aj výšku komunálneho poplatku. Myslím, že u nás je obmedzená zatiaľ do 36 eur na obyvateľa a rok. Väčšina samospráv sa už k tomuto, k tejto hranici blíži a je to dosť výrazné zvyšovanie v posledných rokoch, aby sa náklady na odpadové hospodárstvo pokryli z komunálneho poplatku, avšak nechcem povedať konkrétne číslo, možno je to násobok tejto, tejto hodnoty, by to bolo vtedy, keby sa mala, malo spracovávať odpad výlučne spaľovaním. Bolo by to ideálne, samozrejme, ale otázka je, aké je to reálne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, pán kolega Šeliga sa viackrát odvolával na pojem verejnosť, práca s verejnosťou, komunikácia s verejnosťou a že tu sú nejaké rezervy Generálnej prokuratúry smerom k verejnosti a k jej informovanosti. A mňa tak toto inšpirovalo k takej úvahe, že bolo by asi zaujímavé, ak by niekto bol vykonal prieskum znalosti informácií, ktoré zdieľal pán generálny prokurátor na známej tlačovej konferencii, zrejme na tú tému ste narážali. No asi nikto taký prieskum neurobil, ale zdá sa, že ľudia sú veľmi dobre informovaní o dôvodoch rozhodnutia pána generálneho prokurátora v tých veciach, čo potvrdzujú viaceré moje skúsenosti či už z okolia, v ktorom pôsobím, ale napríklad môžem kľudne zverejniť skúsenosť zo snemu ZMOS-u, ktorý bol začiatkom septembra, a to, že ľudia cítia podvedome, že asi tie rozhodnutia pána generálneho prokurátora boli správne, potvrdzuje jednak asi najbúrlivejší potlesk pri privítaní hostí, ale po vystúpení pána generálneho prokurátora a vyslovene na netrestnú nótu alebo netrestný úsek, ten, čo sa týka teda miest a obcí, myslím si, že ten potlesk bol ešte masívnejší. A to by som chcel teda dať do pozornosti, že aj odborná verejnosť, aj laická verejnosť, zdá sa, podporuje, tak ako to tu bolo viackrát na číslach poukázané, činnosť nového pána generálneho prokurátora. Ja tiež osobne nepoznám pána Žilinku, ale toto som si dovolil zverejniť.
Ďakujem.