Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Suja, vyjadril si sa aj k percentu vlastníctva štátu, resp. neštátnych subjektov v národných parkoch, ktoré u nás dosahuje až 48 % ako privátne, resp. neštátne územie, a možno ste si, kolegovia, pri príprave na túto debatu naštudovali porovnávaciu analýzu parlamentného inštitútu, ktorú zverejnil a poslal to asi každému. A čo sa týka aj týchto ukazovateľov, sú tam také krajiny, ako je Bulharsko, Fínsko, Maďarsko, Švédsko, kde sú ich národné parky, v Bulharsku 1,7 % územia, Fínsko 2,9 %, Maďarsko 5,2 %, Švédsko 1,6 % územia sú v 100-percentnom vlastníctve štátnom teda týchto krajín. Čiže k tomu by sa asi malo snažiť dopracovať.
Možno by stálo za úvahu, keď sa tu spomínalo, že niektorý park možno by bolo treba zrušiť a bol vyhlásený nejako nasilu. Niektorý národný park ako Slovenský raj, myslím, bol spomínaný, je už dobre pripravený a možno má aj on 100-percentné vlastníctvo, resp. vysporiadať tam vlastníctvo a ísť takou postupnou cestou. Skúsiť to ako pilotný projekt na jednom, dvoch národných parkoch a potom podľa skúsenosti ísť ďalej. Takže to vlastníctvo je problém. To vysporiadanie sa s týmito záležitosťami bude ťažké. A na tej tlačovej konferencii po zasadnutí vo Svite bolo okrem iného povedané v tejto súvislosti, že nikomu sa nezoberú pozemky. Takýmto, tak to hlásali ľudia, ktorí chodili po regiónoch z našich kolegov a nie je to pravda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Kuffa, vy ste vo svojom vystúpení spomínali aj tému lykožrút, to je ten chrobáčik, čo žerie tú životodarnú tekutinu zo stromov a potom následne hynú a nie je z nich žiadny úžitok a spomínali ste, že aký dôsledok malo nezlikvidovanie tej kalamity z 19. novembra 2004, vietor v Tatrách, všetci to viete, v Tichej a Kôprovej doline a potom, aké to malo následky smerom na západ až na Chočské vrchy.
Ja v tom regióne žijem a je to teda úkaz, to vám poviem. Ja mám v úrade takú krásnu fotografiu z povodnice z Nízkych Tatier z roku 2008 a tie južné svahy západných Tatier tam boli ešte v tom pôvodnom režime, sú odfotené. Dnes choďte pozrieť, polovica, možno 40 % tých lesných porastov je zlikvidovaná a možno by sa bolo treba pýtať na zodpovednosť, kto je za to zodpovedný. Keď chceli ísť ministri Izák a následne Mikloš do Tichej a Kôprovej doliny robiť poriadok, tak ich tam nepustili, pretože boli tam reťaze a neviem, čo všetko a dôsledok je toto. Nuž naozaj je treba na miske lekárnických váh vážiť, keď máme na pamäti alebo máme za cieľ, máme víziu, že chceme zlepšovať pomery v našich národných parkoch, či napríklad aj toto je tá metóda, ktorá bola použitá v Tichej a Kôprovej doline a následne smerom na západ až do Chočských vrchov, či to je tá metóda, ktorú chceme aj po prípadnej transformácie, ktorá sa pripravuje, ďalej uplatňovať. Ja si myslím, že nie.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Mičovský, správne ste analyzovali vo svojej rozprave mnohé aspekty predkladaného návrhu zákona, ktorý je predkladaný ako poslanecký návrh. A už sme tu niekoľkokrát počuli aj povedali, že je to veľká chyba, že sa nejedná o vládny návrh zákona už len z toho dôvodu, že všetci by sme určite privítali optimalizáciu Správy národných parkov, ak to tak môžme nazvať.
Jedno OSN tu už máme a mali by sme OSNP, tak s mnohými vecami s vami možno súhlasiť a možno súhlasiť hlavne s tým, čo ste uviedli na záver ako svoj návrh procedurálny zrejme, aby bol tento návrh zákona stiahnutý a prepracovaný, prípadne aby ho predložilo ministerstvo alebo vláda Slovenskej republiky. To by bolo úplne optimálne a aby sa ešte v rámci nejakého času diskutovalo s dotknutými inštitúciami, lesníkmi a tak ďalej.
A tiež ste sa vyjadrili a to mi celkom nie je jasné, že či ste mali na mysli, keď ste povedali, že lesy majú ísť pod rezort životného prostredia, či ste mali na mysli len tieto lesy národných parkov, o ktorých sa teraz bavíme, alebo lesy ako také. To znamená, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, že by mali prejsť pod životné prostredie, tak ako pred časom prešla voda. Niekedy, možno niektorí viete, možno neviete, bola voda v správe ministerstva pôdohospodárstva, niekedy v 90-tych rokoch sa to zmenilo. Či ste mali na mysli takúto zmenu generálnu, alebo len zmenu v Správe národných parkov.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem.
Pán kolega Takáč, ty si spomínal vo svojom vystúpení v rozprave, že v lete prebiehala nejaká komunikačná kampaň, taká zvláštna za zatvorenými dverami, v súvislosti s novelizáciou tohto zákona, kedy majú národné parky, deväť národných parkov prejsť po svojej správe zo štátnych lesov na Štátnu ochranu prírody. Ale ja chcem upozorniť v tejto situácii ešte, že táto zbabraná komunikácia, ak to tak môžeme nazvať, bola poznamenaná ešte jedným fenoménom a iste ste si to mnohí všimli, že to nebola komunikácia iba o zmene obhospodarovania národných parkov, ale tu sa rozbehla komunikácia aj o tzv. chránených územiach európskeho významu. A toto je niečo, čo ja nedokážem teraz celkom vyhodnotiť. Ľudia boli z toho zmätení, ľudia to odmietali, celé regióny, obce alebo aj majitelia lesov toto vyhlasovanie za územia, chránené územia európskeho významu odmietajú, pretože idú im až do záhrady, do záhrad.
A potom si tiež hovoril, že o tom podiele národných parkov, o tom, že Slovensko má najväčší podiel národných parkov z toho porovnávania, a to ešte je v pláne, iste to dobre sledujete, že sa chystá ešte jeden park, lebo najbližší národný park od Bratislavy je dneska zhruba 200 km - Veľká Fatra a Národný park Nízke Tatry, ale možno sa dožijeme aj priamo v Bratislave Národného parku Malé Karpaty, o ktorých sa, o ktorom sa začína hovoriť. Iste to, iste to viete. Takže ešte nie je všetkým dňom zrejme koniec.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Karahuta, pri odôvodňovaní toho rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu si uviedol niekoľko veľmi podstatných vecí, na ktorých ten pozmeňujúci návrh vlastne stojí. Ja sa musím stotožniť s mnohými z nich.
Predovšetkým si upozornil na to, že ochrana prírody má hlavne spájať a nie rozdeľovať, čo sa teraz vlastne deje. Aj táto téma rozdeľuje národ, že reforma má byť zameraná na človeka a ja by som súhlasil aj s pánom kolegom Potockým, pokiaľ by bolo na konci tejto reformy vidieť, čo sa vlastne na tom vidieku ide také pozitívne urobiť, čo tam tí ľudia idú vlastne robiť, keď vlastne naopak sa obávame alebo obávajú sa tí, ktorých sa to najviac týka, že mnohí práve prídu ešte o prácu. Tak čo to vlastne na konci toho, budete to ten prírode blízky turizmus a ten zabezpečí rozvoj toho vidieka? Práve naopak, tak ako si správne uviedol, podľa mňa je tu nebezpečenstvo tendencie, že sa ľudia budú sťahovať ďalej do miest, že sa prispôsobíme tomu celosvetovému trendu, ktorému zatiaľ odolávame.
U nás je, vieme dobre, že je tendencia skôr z miest sa sťahovať naspäť na vidiek. Mestá sa zmenšujú a niektoré obce sa zväčšujú, ale po takejto reforma, ak to tak môžme nazvať, budem asi skôr k tomu celosvetovému trendu, že mestá sa budú zväčšovať a vidiek sa nám bude ešte viacej vyľudňovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Raši, ďakujem za štruktúrovaný výklad názoru aj politickej strany HLAS - sociálna demokracia k tejto problematike a chcem uviesť to, že zrejme sa táto, tento, tento zámer pripravoval už zhruba rok. Z posledných medializovaných rozhovorov s pánom Oskarom Dvořákom, ktorý je šéfom reformného tímu, myslím, tu uvádzajú aj vek, 30 rokov, vyplývajú, vyplýva to, čo si aj na úvod povedal, že bol to materiál, ktorý bol pripravený ešte bývalým ministrom zdravotníctva a teraz je tu na stole, z hľadiska tejto, tej procedúry je povinnosť, aby do konca roku, z hľadiska Plánu obnovy a odolnosti bola pripravená legislatíva.
Chcem povedať ešte k tým jednotlivým nemocniciam, ktoré si menoval, väčšinou na východnom Slovensku, ale boli sme spolu aj v Liptovskom Mikuláši a v zásade zriaďovateľmi mnohých nemocníc sú vyššie územné celky, tak je tomu aj v Žiline, ale napr. aj v Trenčíne, kde zároveň nemocnice aj spravujú. V iných krajoch sú zriaďovateľmi, ale sú v prenájme, alebo proste iným spôsobom sa spravujú a aj VÚC dokáže spravovať, pán kolega Lehotský, ziskovo, prevádzkovo, ziskovo nemocnice, takže to je v poriadku.
Chcem povedať, že z informácií, ktoré sme mali na pondelkovom zastupiteľstve, ktoré zaviazalo všetkých, alebo teda prijalo uznesenie, že chceme, aby bola zachovaná minimálna tá sieť nemocníc, ktorá teraz je. V rámci župy sú to štyri nemocnice, odzneli aj dva dátumy, kedy boli dosť radikálne reformované, a to bolo v roku 2004 a 2011. Dúfam teda, že táto reforma, ktorá nás čaká, že bude efektívnejšia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Milí kolega Peťo Kmec, ja by som chcel len naozaj pogratulovať ku kultivovanému vystúpeniu v rámci rozpravy k prejednávaným bodom programu, a síce, že aj diplomaticky si pekne pochválil veci, ktoré sa dejú naozaj kultivovane a v prospech Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Ale bolo tam cítiť aj určité náznaky kritiky a nie, nie možno ani na rezort ministerstva zahraničných vecí, ako skôr na produkt, ktorý aj vďaka tomuto rezortu Slovensko môže používať, myslím teraz buď už končiace programovacie obdobie a s celým balíkom eurofondov, jednoducho povedané, alebo aj nové programové obdobie, ktoré začína vlastne tohto roku.
Tu by som chcel potvrdiť tvoje obavy, pretože chcem informovať túto ctenú snemovňu, ale aj pána ministra možno, že panuje určité rozčarovanie samospráv, zástupcov samospráv, kde minulý týždeň bolo stretnutie na MIRRI a výsledkom toho stretnutia je práve toto rozčarovanie či už zástupcov ZMOS-u, Únie miest alebo aj SK-8, pretože veľmi veľa energie sme všetci vložili do prípravy plánov v rámci integrovaných územných stratégií alebo území mestského rozvoja, ktorých je sedemnásť, no a keď bolo predložené, bola predložená tabuľka rozdelenia týchto peňazí, tak je to len 1,5 mld. eur z tých 13, 13,5 mld., ktoré Slovensko k dispozícii má. Veľké sklamanie, tak dúfam, že sa dočkáme ešte nejakej opravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a jeho súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ja by som si dovolil predtým, než ohlásim hlasovanie, ešte doplniť pána kolegu Rašiho, jedného z predkladateľov návrhu zákona. Keď sa pán kolega Kazda pýtal, že odkiaľ zobrať, myslím, že vysvetlil určité zdroje, odkiaľ zobrať na to financie, na tento budúci možný výpadok, ale veď spomeňme si, že v tomto roku sme tu mali veľkú zmenu rozpočtu, úpravu rozpočtu, možno až 3,8 miliardy, ak si dobre spomínam, a nie je vylúčené, budeme očakávať, či v budúcom roku, pokiaľ tento vývoj bude tak ďalej pokračovať, či nebude znovu taká istá úprava rozpočtu, pokiaľ bude schválený teraz, ktorý príde do parlamentu. Takže tých možností je viacero. Zrejme si to pán kolega Kazda neuvedomil, že napríklad aj takto.
Ja chcem len oznámiť, že hlasovanie k tomuto návrhu zákona by bolo zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.