Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Pán kolega Jaro Baška, oceňujem, že ako predstaviteľ žilin... teda Trenčianskeho kraja, ktorá, ktoré, ktorý spravuje tri nemocnice, zriaďuje, si vystúpil a povedal si jasné stanovisko. Ja som, ja teraz budem musieť vystúpiť tak trošku za Žilinský kraj, ktorý tiež spravuje štyri nemocnice, len tieto dva kraje, ako si spomenul, majú zriaďovateľskú pôsobnosť. Aj my sme mali na základe iniciatívy poslancov zastupiteľstvo 25. 10., ktoré prijalo uznesenie, kde žiada zachovať ústavnú zdravotnú starostlivosť na území Žilinského samosprávneho kraja minimálne v tom rozsahu a štruktúre, ako je to doteraz, a zároveň žiada poslancov Žilinského samosprávneho kraja, ktorých je tu niekoľko, len nikto nevystupuje, ale to bude možné pri rozpočte, aby sa do rozpočtu na dofinancovanie zdravotníctva dostalo aspoň 4 % z vymeriavacieho základu. To je uznesenie.
Chcem zároveň povedať, že áno, ten, to manažérske rozhodnutie prišlo niekedy možno ešte v minulom roku, ešte za predchádzajúceho ministra Krajčího, teraz sa to len tak doťahuje. Ja som rád, že pán minister bude, myslím, aj v piatok v Liptovskom Mikuláši, dostal som pozvánku od pani predsedníčky, takže budeme môcť diskutovať tie problémy konkrétnej nemocnice. Nie celkom tomu pomohla pani Iveta Radičová. Dneska som si vypočul jej podcast v Ide o pravdu a tam ona doslova povedala, že už je známa tá štruktúra, koľko bude komunitných, koľko bude regionálnych, koľko bude akých, som bol prekvapený.
A ja by som chcel na koniec len vyjadriť takú žiadosť alebo takú prosbu, aby tí v komunitných, aj keď sa snažíte podsúvať, že to budú plnohodnotné nemocnice, nebudú, aby ich bolo čo najmenej, aby aj tie, ktoré majú byť komunitné teraz, aby sa stali aspoň regionálnymi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Kočiš, spomínali ste, že ten konkrétny zoznam tých nemocníc, ten pôvodný, ktorý sa tak trošku spochybnil a ten bude známy až začiatkom roku 2023 alebo po voľbách, tak sa to povedalo trošku alibisticky, aby sa nemocnice nestali predvolebnou témou. Ony sa predvolebnou témou komunálnych a vúckarských volieb tak či tak stanú. A to z toho dôvodu, že tu sa vyjadril pán bývalý minister Krajčí v jednom rozhovore pre nejaký podcast, že vlastne, ja to potom budem aj citovať, ide o financie, ktoré sa majú rozdeľovať na tie nemocnice, tak 1,5 mld., myslím, tam je, na všetky typy nemocníc. A on tu píše doslova, že pretože tie financie sú tak nastavené, že každá jedna nemocnica má právo dostať financie na rekonštrukcie. Rekonštrukcie, samozrejme, v rámci tej siete, ktorá na Slovensku má vzniknúť.
Málo sa hovorí, že aj taká komunitná nemocnica by mala dostať financie na to, aby si vybudovala kvalitné jednodňové chirurgie, vybudovala a tak sfunkčnila, skrášlila sieť ambulancií a podobne. Čiže vlastne to je taká, ten bianko šek, ako to niekto nazval, ktorý je v tom zozname nemocníc, ktorá aká bude, teraz naráža na problém, že vlastne ten finančný balík, ktorý je určený, by sa mal stanoviť, možno už je stanovený nakoniec aj teraz, a už teraz je jasné, že ktorá nemocnica do akého typu smeruje.
Dúfajme teda, že tá reforma dopadne tak, aby sa naozaj dosiahol ten hlavný cieľ – zlepšenie zdravotnej starostlivosti, aby sa všetky argumenty, ktoré sa kladú na stôl z jednotlivých regiónov, brali do úvahy. Takže ten odklad, to nie je bič na primátorov, ale skôr na prevádz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Vážený kolega Miloš Svrček, uviedol si vo svojej, vo svojom vystúpení okrem iného, že dôvodom, pre ktorý Úrad verejného obstarávania ukladá pokuty za tie kvázi priestupky, ktoré rieši, že má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Nuž naozaj toto, táto formulácia je, ale to sme si už zvykli v tejto dobe, že môže sa kadečo obchádzať, kadečo sa môže argumentovať, takže zásadne pokiaľ to tak je, nesúhlasím, aby takýmto spôsobom sa argumentovalo. Ja predpokladám, že aj zaplatenie pokuty nemá odkladný účinok, a preto aj tie samosprávy môžu prísť do značných problémov.
Pripomínam možno len tak pre vašu informáciu, že v týchto dňoch oslávi, pripomína si Štátny fond rozvoja bývania 20. výročie. Naozaj urobil kus poriadnej roboty v spolupráci so samosprávami za vynaloženia nesmiernej energie aj vlastných zdrojov samospráv na to, aby pribúdali tisícky nájomných bytov, aby boli uspokojení mnohí žiadatelia o túto formu bývania.
Chcem tiež pripomenúť, že sme v krátkej minulosti mali na stole tu aj z dielne pána Svrčeka alebo SME RODINA aj z ďalších návrhov novelizácie zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktoré ďalej dynamizujú možnosť výstavby aj nájomných bytov, ale aj investície do sociálnych zariadení, a preto naozaj by bolo dobré uvoľniť tú brzdu, ktorá momentálne existuje, a tým pádom mnohé samosprávy váhajú, či sa majú pustiť, alebo nemajú pu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán kolega Šimko, ja chcem oceniť výklad k tomuto návrhu novelizácie zákona o verejnom obstarávaní, pretože táto novelizácia z praktického pohľadu aj primátora mesta, hoci nás sa to netýka, ale týka sa to 350 obcí a miest, ako ste správne poznamenali, je oprávnená.
Pre kolegov, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú a ktorí, dúfam, podporia túto novelu, chcem len tak trošku pripomenúť, čo to znamená postaviť nájomný dom alebo nájomné byty v nájomných domoch pre obce a mestá, ktoré v tejto agende pokročili doteraz veľmi významne, a aj napriek tomu evidujeme kvantum žiadostí o ubytovanie alebo poskytovanie nájomného bývania v obciach a mestách z rôznych dôvodov pre mladých ľudí, pre rôzne kategórie obyvateľov obcí a miest. Znamená to nájsť pozemok. Znamená to byť úspešný v žiadosti na Štátny fond rozvoja bývania a dotáciu z ministerstva dopravy a výstavby. A potom, samozrejme, samotná realizácia, úskalia verejného obstarávania až po samotné užívanie, prevádzku týchto bytov. Rôzne obce a mestá majú rôzny počet nájomných bytov.
Tu sme... možno ešte pripomenúť treba v tejto súvislosti aj to, že už aj z tohoto dôvodu by bolo možno do budúcnosti potrebné uvažovať o podpore zákona, ktorý sme predkladali pred časom, kedy sme navrhovali, aby sa pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v zastavaných územiach miest a obcí previedli na mestá a obce a aby aj takýmto spôsobom bola podporená výstavba nájomných bytov. A tie argumenty, ktoré pán kolega Šimko uviedol, sú naozaj dostatočné na to, aby sme mohli túto novelu zákona podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Štefan Kuffa, priprav sa na atak podobný tomu predošlému vystúpeniu v rozprave, pozerajúc na tabuľu.
A ja chcem povedať len toľko, že si v začiatku svojho vystúpenia upozornil, že či sa má toto, čo sa tu deje aktuálne, volať reforma, alebo nie. Nuž naozaj je to veľmi problematické, lebo ak má mať nejaká reforma zmysel a perspektívu, mal by sa dosiahnuť určitý široký spoločenský aj odborný konsenzus. Ten nie je. Mala by byť jasná a pravdivá komunikácia. Tá nie je. Dneska sme počuli aj z úst koaličných poslancov veľmi vážne argumenty, ak ste dobre počúvali, ohľadne napríklad využitia pozemkov Slovenského pozemkového fondu, o ktoré tiež tu ide. Ale to zrejme funguje tak, že, ako vo všeobecnosti, že pre tých, ktorí sú už dnes rozhodnutí, že hlava-nehlava budú hlasovať za tento návrh, tak také argumenty im jednoducho nepomôžu.
No a tá nezvládnutá komunikácia k tejto refo... tzv. reforme alebo kvázi reforme, čo tu bola v posledných mesiacoch, bola dokonca ešte tak trošku zahmlená komunikáciou o tých územiach európskeho významu, čo tuná nikto nespomína. Viete, aké boli odpory v regiónoch, v Liptovskej Lužnej, Štrbe, proste všade, kde sa jedná o zase ďalšiu tému - územie európskeho významu, čo je niečo iné, ale sa to tak nejako skumulovalo.
Takže ak táto kvázi reforma bude schválená, založí len novú nerovnosť a prehĺbi konflikt, ktorý je už aj tak dnes veľmi výrazný.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Kazda, ďakujem pekne, ja som sa už vo faktickej poznámke vyjadril, že nakoniec Štátne lesy TANAP-u nie je štátny podnik, Štátne lesy TANAP-u sú príspevková organizácia, a teda keď budúca príspevková organizácia, ak bude nebodaj Štátna ochrana prírody, s tými svojimi pozemkami môže čerpať peniaze, tak môže čerpať aj táto príspevková organizácia a mohli by sa aj v iných národných parkoch takéto príspevkové, takže, a ďakujem pekne, myslím si, že tie lesy patria do pôdohospodárstva.
Aby som nezdržiaval, chcem potvrdiť to, čo povedal pán kolega Kuffa, aj na príklade napríklad Francúzska, kde sa do týchto území, ktorých majú podstatne menej ako Slovensko, zaratúvajú aj územia, kde sú moria, resp. oni však sú obklopení oceánom a moriami, takže dokonca aj takéto územia sú vo Francúzsku.
A odporúčam kolegom, ktorí nečítali analýzu Parlamentného inštitútu k tejto problematike, aby si ju prečítali, naozaj sú tam upozornenia na to, čo aj hovoril pán kolega Kuffa, a informácie veľmi dôležité, kým sa budeme, budete rozhodovať. Ja už som rozhodnutý, samozrejme, takýto návrh aj naša skupina poslancov za stranu HLAS - sociálna demokracia nemôže podporiť, lebo je to nepripravené, mal by to byť vládny návrh, malo by to byť prediskutované s príslušnými inštitúciami, záujmovými skupinami.
Takže ďakujem pekne za možnosť vystúpiť.

Nie, ja by som to už len uzavrel tým, že to, čo navrhol pán Mičovský, by som dal na, na koniec takú, taký procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, viac nepokračovalo.
Prosím, spravodajcu, aby si osvojil.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim byť stručný, lebo mám taký pocit, že sa tu niečo nekalé deje (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale začnem jedným posolstvo a potom sa k nemu ešte vrátim.
Absolútne nekorektný prístup k takejto vážnej reforme v úvodzovkách. Nazývame to reforma. Je to návrh na zmenu zákona o ochrane, tak takýto nekorektný prístup tým, že sa predkladá ako poslanecký návrh, je naozaj zlý vo vzťahu ku všetkým tým ľuďom, ktorých sa do budúcnosti všetky tieto zmeny majú a budú týkať. Určite ste dostali viacerí z vás tak ako ja list 13 organizácií ešte v júni t. r., Slovenskej lesníckej komory, Rady združení vlastníkov neštátnych lesov a tak ďalej a tak ďalej, ktorí tu nakoniec aj včera boli, a títo všetci nesúhlasia.
Chýba tu jasná vízia Správy národných parkov a presvedčenie a nádej. Je tu zlá komunikácia tohto problému a je to spojené určite aj s tým, že je tu nedôvera k tejto vládnej moci ako takej. To všetci dobre vieme, a preto sa za všetkými takýmito návrhmi hľadajú aj nejaké možno iné úmysly, ako by sa patrilo.
Chcem ešte najskôr upresniť moju včerajšiu poznámku k presune vôd na ministerstvo životného prostredia. Asi som bol zle pochopený, pán kolega Mičovský, ja zasa nemám taký názor, že by sa aj lesy mali presunúť, pretože pri lesoch ide o pozemky o, o výmeru, u vody je to niečo iné. Voda patrí pod životné prostredie, lesy, myslím, že nie. Ale to je vec názoru.
Taktiež nemôžem súhlasiť s poznámkou pána kolegu Pročku, že ľudové poľovníctvo zaniklo. To nie je jednoducho pravda. Ja som členom poľovníckeho združenia, kde 35 ľudí a sú to väčšinou ľudoví... ľudia z ľudu.
Chcem povedať, že ja 50 rokov žijem v regióne, ktorý je obklopený tromi národnými parkami TANAP, NAPANT aj nakoniec Veľká Fatra. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí spravujú národné parky. Poznám starších aj mladších správcov. Registrujem zmeny, ktoré sa dejú v súvislosti so zmenou klímy, a aj tie posledné, ten známy vietor v Tatrách z 19. novembra 2004. Taktiež registrujem to, že keď sa preve... keď sa preveziete cez Čertovicu a je dobrá viditeľnosť vidíte, ako krásne je obnovený les, ktorý medzičasom padol, a dneska je už krásny mladý les napríklad. A takých príkladov by som mohol predstaviť omnoho viac. Ale registrujem tiež to, čo tu už bolo povedané, že po... v minulosti pred ix desiatkami rokov možno takýmto istým politickým zásahom, keď sa zmenili, zmenilo využitie národných parkov napríklad na Liptovských holiach alebo vo Vysokých Tatrách, alebo v Nízkych Tatrách, následkom tohoto bolo to, že sa strácala tá schopnosť, schopnosť nasávať vodu. A voda odtiekla po tých neobrobených, nespasených lúkach a potom boli rýchle povodne, ale priemerný prietok vody išiel dolu.
Ja som zachytil aj vo vystúpení pána Šíbla, doslova sa vyjadril tak akože, kam budeme potom tie naše deti, aby sme mali niekam zmysluplne tie naše deti vodiť do tých budúcich národných parkov, ktoré budú také perfektné, a súhlasím s tým, že pravdepodobne by sme sa mali pozrieť aj na ten počet. Do roku ’90 boli 4, potom ešte ďalších 5 bolo vyhlásených. V tomto s pánom Mičovským súhlasím, že keď nejaký vzorový národný park ako príklad urobiť, tak možnože jeden alebo dva, tak ako sa to aj možnože uvádza. Takže poznáte iste skanzeny rôzne, my máme tiež originálny skanzen v Pribyline ako, ako niečo, kde sa chodíme pozerať, ako to kedysi bolo pod vodným dielom Liptovská Mara, ako tam prebiehal život. Tak takto sa možno budeme za vstupenku, budeme chodiť ukazovať deťom, ako by to, ako by to malo byť, takže skanzen.
V histórii sa územie Slovenska menilo, čo sa týka lesov, mnohokrát. Možno niektorí viete, možno neviete, ale ešte v 15. storočí nebyť dubov zo Slanských vrchov, tak ani Krištof Kolumbus nedocestuje do, sa nedoplaví do Ameriky, pretože jeho tri lode Santa Maria, Pinta a Nina boli vybudované práve zo slovenských dubov. Potom prišlo baníctvo, lesy sa čiastočne degradovali, ale potom prišiel Jozef Dekret Matejovie, prišiel na južné Slovensko pán Tešedík, ktorý začal s veľkou výsadbou agátových lesov, a vždy to nejako prebiehalo. Chcem pripomenúť, že to číslo, keď hovoríme, že 7,5 % územia Slovenskej republiky je súčasťou národných parkov, tak to číslo je mimoriadne vysoké. Priemer v Európe podľa porovnávacej štúdie parlamentného inštitútu je 2,8 a okolité krajiny majú dokonca aj pod 2 %, takže tu by som ja sústredil svoju pozornosť, keby sme sa chceli trošku seriózne zaoberať, ak chceme, ak máme naozaj seriózny záujem nejaký jeden alebo dva národné parky naozaj urobiť také, ako by mali byť, a nehľadať za tým niečo iné.
Chcem upozorniť na memorandum, ktoré podpísali ministri životného prostredia a minister pôdohospodárstva, a ak ste si ho trošku bližšie všimli, tak je to trojstranový dokument. Mne osobne tam chýba to, čo sa komunikuje, medializuje, sľubuje, že tie IV. a V. stupne ochrany budú teda dočasne vyňaté z týchto vecí. Akurát mi tam chýba TANAP. Všetky ostatné národné parky tam sú. TANAP tam nie je, to je zaujímavé. Možno ste si to všimli, možnože nie.
Chcem tiež poukázať na to, že Plán obnovy a odolnosti je na stole. Máme prisľúbených vyše 6 mld. eur... (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Tu je diskusný klub. (Povedané so smiechom, odmlčanie sa rečníka.)
... a my sme si z... ja... my sme si z finančného výboru nechali vypracovať filozofiu ako Slovensko pristupuje k čerpaniu týchto peňazí. Dostali sme odpoveď z ministerstva financií, že vyslovene sa orientujeme na získanie grantov, nie pôžičiek, ale to neznamená, že aj tie granty, ktoré budeme používať, že sú peniaze, ktoré nám padnú z neba, a netreba s nimi nič robiť. To si Únia tak či tak požičala a my prostredníctvom príjmov Európskej únie, z ciel, z daní a nových daní, ktoré prídu, budeme tak či tak tieto prostriedky splácať. To nie sú prostriedky, ktoré by boli k dispozícii nenávratne. Mal som ešte niektoré ďalšie poznámky, ale vzhľadom k tomu, že nechcem naťahovať čas, a vzhľadom aj k tomu, že je (ruch v sále a zaznievanie gongu) v sále atmosféra diskusných krúžkov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobre, tak ja by som som si tu ešte dovolil povedať vedúcemu tímu, ktorý predkladá tento návrh zmeny zákona o ochrane prírody, pánovi Jaromírovi Šíblovi, že v tej óde na les, ktorú sme si tu vypočuli vyše dvoch hodín, použil niektoré závažné informácie, a mne sa tak zdá, že snažil sa nás upútať alebo verejnosť upútať hlavne na problematiku o ťažbe dreva. Veď vidieť iba jednu stránku veci hospodárenia v národných parkoch asi to nie je to najsprávnejšie, možno vie, možno nevie pán, pán predkladateľ, že Slovensko v rámci lesného hospodárstva disponuje kvantom lesných škôlok, najväčšia v rámci Semenolesu je v Liptovskom Hrádku a to je najväčšia v Európe dokonca a je tam genetická banka, je to úžasný potenciál aj pre budúcnosť. A chcem povedať, že zároveň, že masívne sa zalesňuje, masívne sa zalesňuje, to oceňujem, nie neodlesňuje.
Po druhé používal tu nejaké informácie ohľadom - a to chcem zdôrazniť - financovania, že argumentom na prevod pozemkov na Štátnu ochranu prírody je financovanie z eurofondov, pretože Štátne lesy nemôžu čerpať ako štátny podnik, len chcem upozorniť pána predkladateľa aj všetkých kolegov, aj verejnosť, že Štátne lesy TANAP-u je tiež príspevková organizácia, a ak tvrdí pán predkladateľ, že príspevkové organizácie sú pripravené a sú oprávnené čerpať aj eurofondy, tak nevidím dôvod, aby sa taká, takýto presun pozemkov udial, pretože aj príspevková organizácia Štátne lesy TANAP-u - a mohli by vznikať aj ďalšie príspevkové organizácie - môžu čerpať eurofondy.
Viacej som nestihol, možno potom nabudúce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kazda, som rád, že ste citovali výsledky analýzy alebo nejakej práce inštitútu environmentálnej politiky. Ja si to rád vyhľadám, pretože som si prečítal Parlamentný inštitút, čo hovorí o tej porovnávacej analýze s inými národnými parkami a možno, neviem, či vás počúval pán kolega Potocký, ktorý vystupoval pred vami, ale aj ďalší, ktorí pravidelne so železnou pravidelnosťou hovoria, že sa udrží zamestnanosť. No tak napríklad Inštitút environmentálnej politiky, teraz ste to mali potvrdené, hovorí o tom, že pokiaľ bude 50-percentná bezzásahovosť, že tam príde k zníženiu zamestnanosti a z toho sú následne tie náklady v tej výške 11,5 mil. euro ročne. Takže som rád, že táto informácia zaznela, dúfam, že si ju osvoja všetci, ktorí doteraz snívajú o tom, že sa zamestnanosť nezníži.
A som rád tiež tomu, že ste nastolili ďalšie otázky, ktoré sú otvorené, a ktoré by bolo treba pri serióznom prístupe k reforme správy národných parkov prípade ich redukcii, zlučovaniu a podobne nastoliť vrátane financovania. A mňa by naozaj zaujímala kalkulácia tých 11,5 mld. eur, na čo všetko ide sa použiť tento balík z plánu obnovy a odolnosti, pretože zatiaľ sme to nikde nevideli a zdá sa, že je to zahmlené rúškom tajomstva. Takže v tomto naozaj bol váš príspevok hodnotný informačne a fakticky, dáta boli dané na stôl. A dúfam, že aj tí, ktorí tu sedia, resp. ktorí to počúvajú niekde v kanceláriách, že si to dobre zapamätajú.
Ďakujem pekne.