Videokanál poslanca

Áno. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ja by som chcel možno tak odporučiť, že by sme do budúcnosti pri komunikácii sa vyhli nejakému zovšeobecňovaniu, lebo tu sa to často stáva. Viete, a keď sme tu mali reformu zdravotníctva a nemocníc, tak na základe, na príklade nejakého jedného pracoviska sa generalizuje celé Slovensko.
Teraz sa povie, že samosprávy nezvládli 20-ročný experiment, to znamená, že 20 rokov doteraz samosprávy vykonávali tento prenesený výkon štátnej správy. Ja nepochybujem o tom, že niektoré samosprávy alebo niektorá samospráva má problém v niektorých prí... prí... prípadoch, ale ja si myslím, že napriek tomu, že sme finančne poddimenzovaní, že aj z našich zdrojov musíme doplácať náklady na výkon tejto kompetencie, preneseného výkonu štátnej správy, v princípe minimálne 80 % samospráv túto úlohu plní dobre, resp. uspokojivo a stavia sa, stavajú sa rodinné domy, stavajú sa firmy. Tomu sa tešíme, že vždy, keď sa niečo nové postaví, my máme nové dane, a to je dôležité pre nás nakoniec, takže má to takéto prepojenie, a preto aj teda, či je teda obrovská spoločenská objednávka na práve tento krok, možnože áno, možnože nie, nevyznám sa v tej makroekonomike, ale budeme sa tešiť, ak ten nový systém tohoto, tejto kompetencie, teda stavebného konania bude efektívnejší, ale doterajší netreba úplne zavrhovať, pretože sme sa narobili naozaj veľmi, veľmi, veľmi veľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi stručne chcem povedať pár poznámok. Trošku sa tu motáme v rámci dvoch podelených zákonov, ktoré sú dneska na stole. Teraz ale hovoríme o zákone o územnom plánovaní, a preto by sa k tomuto chcel krátko vyjadriť.
Myslím si aj zo svojej skúsenosti, že tie mestá, ktoré majú povinnosť dnes územne plánovať, aspoň teda predpokladám, že územné plány majú, majú ich väčšinou v digitalizovanej podobe a som prekvapený, že ak je tu informácia, že niektoré si túto povinnosť nesplnili, že nezasiahol nejaký buď prokuratúra, alebo nejaký úrad. Myslím tiež, že obce nad, do dvoch tisíc obyvateľov nemajú povinnosť doteraz územne plánovať. Tu by mohlo do krátkej budúcnosti, kým si tie územné plány obstarajú a urobia, vytvoriť nejaké problémy pre tieto obce v ďalšom stavebnom konaní. Ale to je len taká poznámka na úvod.
Ja si spomínam, keď sme v Liptovskom Mikuláši v roku 2010 prijímali ostatný územný plán, potom ešte pár doplnkov, ten proces je veľmi komplikovaný počnúc schválením zadania, potom cez samotné spracovanie, prerokovávanie viacnásobné až teda s verejnosťou, s odbornou verejnosťou až nakoniec prerokovanie v mestskom alebo obecnom zastupiteľstve, schválenie záväznej časti VZN a podobne. Zázračne sa nám to podarilo asi v priebehu dvoch rokov. Sú mestá, keď mám informácie, ktoré obstarávajú aj do desať rokov. Takže naozaj, aby bol ten územný plán použiteľný a bol kvalitný, tak je ho treba veľmi dobre pripraviť a zodpovedne prerokovať.
A hlavne veľmi dobre komunikovať aj s verejnosťou, aby bola vtiahnutá do tohto procesu, pretože jedna vec je schváliť územný plán v zastupiteľstve, ale potom pri jeho naplňovaní sa viacerí obyvatelia napríklad v meste pozastavujú nad tým, čo ide ich v blízkosti vyrásť, hoci teda pri tom schvaľovaní územného plánu mohli sa vyjadriť, ale, samozrejme, nevedeli o tom. Je to, je to komplikovaná záležitosť hlavne vo vzťahu k verejnosti. A my sme tu na to, aby sme vlastne slúžili obyvateľom, my obyvateľom, mestá a obce, slovenské orgány občanom Slovenskej republiky. Takže na toto chcem tak trošku upozorniť a nejak upriamiť pozornosť.
Chcem sa ešte vyjadriť veľmi krátko k tej téme, ktorá tu je trošku diskutovaná a bude ešte ďalej diskutovaná zrejme, a to sú tie čierne stavby. Myslím si, že si tu asi trošku miešame zasa dve veci, pretože nie je čierna stavba ako čierna stavba. Čierna stavba môže byť taká, ktorá vyrastie v rámci územného plánu na mieste, kde nemá vyrásť. Napríklad je tam dvojpodlažná zastavanosť a vyrastie tam desaťpodlažná budova, čo s tým, samozrejme. Alebo vyrastie nejaká budova, alebo nejaký príbytok na pozemku, ktorý nepatrí tomu, ktorý to tam postavil. Je to čierna stavba, tá, ktorá je problém. Čierne stavby, o ktorých tu bola reč, sú skôr takého charakteru, že v princípe tá stavba spĺňa kritériá územného plánu. To znamená, je tam percento zastavanosti toho daného územia a je tam výšková zastavanosť, to spĺňa. Tak aby si ten stavebník uľahčil život alebo aby rýchlejšie postavil, tak to postaví a potom sa dodatočne povoľuje táto stavba, samozrejme, s primeranou pokutou, ale spĺňa, neporušuje územný plán. Takže, keď budeme ďalej diskutovať na túto tému, by som odporučil, aby sa tieto dve veci nemiešali, lebo nie je čierna stavba ako čierna stavba. Samozrejme, tie čierne stavby, ktoré sú v tej prvej kategórii, tie treba zrejme odstraňovať a tieto druhé treba, nejaké netreba pripustiť, aby sa taký, takýto vôbec prípad objavil.
Takže chcem len povedať ešte to, že na záver, že si pamätáme, že táto legislatíva je veľmi komplikovaná. Vyvoláva veľa otáznikov. Sú, samozrejme, názory rôzne. My si pamätáme, že v roku 2010 bola stiahnutá. Myslím vtedy bol pán minister Počiatek a taktiež myslím v roku 2018 alebo ´19, keď bol ministrom pán minister Érsek, tak to bolo znovu stiahnuté. Nemáte to jednoduché, pán podpredseda, lebo naozaj aj tie pripomienky, napríklad aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré prezentujú, je treba brať do úvahy, pretože a možnože ešte keď bude priestor v druhom čítaní, sa môže, ja sa k tomu ešte vyjadrím potom k tomu zákonu o výstavbe. Je treba brať do úvahy hlavne z tej pozície, keď tu hovorím ako poslanec, ale aj ako primátor mesta, že máme mať na pamäti nielen tie veľké stavby alebo teda záujmy veľkých investorov, niektorí ich nazývajú developeri, ale mali by mať na mysli aj záujmy obyvateľov, drobných stavebníkov, ktorí si potrebujú riešiť svoje životné potreby a aby to pre nich bolo aj finančne dostupné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Šudík, ja naozaj musím vyjadriť poľutovanie nad situáciou obyvateľov v meste Humenné, ak je taká situácia, ako ste ju tu opísali, ale ona má svoje dôvody, ktoré tu aj pred, zrejme vysvetľoval pán kolega Tomáš. A určite sa im tých 200 euro, pokiaľ dostanú tí seniori, hodí aj z toho dôvodu, kým to nejako nevyriešite.
Ja chcem povedať, že takých centrálnych zásobovaní teplom existuje v našich mestách veľa. A poviem vám, napríklad som sa pýtal u nás v Liptovskom Mikuláši, kde je mesto akcionárom 20-percentným takejto spoločnosti, sa ceny pre tento rok zvyšujú zhruba o 3 %. Robia to dobre, majú tam aj drevoštiepku, robia s tými cenami veľmi zodpovedne a ľudia sú spokojní. Investuje sa, robia sa nové rozvody, funguje to super. A bytovky sa nemajú tendenciu odpájať. Viete, lebo už dneska platí asi dva roky, predkladal tu, myslím, pán kolega Kremský pred dvomi rokmi zákon, sme to napádali, nerobte to. Dnes sa už môžu bytové domy odpájať a viete, kto má dnes najväčší problém s nárastom cien? Práve tie, tí majitelia bytov, tých bytových domov, ktoré sa medzičasom odpojili od centrálneho zásobovania teplom, pretože už spadajú do tých neregulovaných pravidiel a to, čo si, to, čo chceli dosiahnuť, že budú mať teplo lacnejšie, dnes ho budú mať drahšie, resp. majú ho drahšie. Tak aj pre nich vlastne je tých 200 euro, pokiaľ sú to seniori, dôchodcovia, ktorí takto doplatili na to, že sa skončil monopol centrálnych zásobovaní teplom, pred dvomi rokmi to bola vaša vláda, ktorá toto prijala, tak aj tým sa hodí tých 200 euro, o ktorých tuná hovoríme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Mám tri veci, najskôr mi dovoľte, inšpirovaný ešte aj dopoludňajšou diskusiou ku návrhu pána Kremského o zákone o živnostenskom podnikaní. Dvaja páni kolegovia sa tu odvolali na zákon o ochrane verejného záujmu, ja by som to chcel urobiť teraz, pretože som dosiahol dôchodkový vek, aby som nebol popoťahovaný, že ochraňujem seniorov a chcem im dopriať 200 eur, aby dostali náhradu zvýšených nákladov, ktoré sú spôsobené infláciou.
A ku vystúpeniu pána Kočiša, kde uvádzal tie nehorázne rozdiely napríklad v cene benzínu, ale mohol by pokračovať aj možno v cene potravín, kde sú zvýhodnení, zvýhodnení obyvatelia, občania Poľska, Maďarska opatreniami, ktoré tieto krajiny robia, a naši dôchodcovia, seniori určite v prihraničných oblastiach využívajú tiež tieto možnosti, aby si sami aspoň takýmto spôsobom prilepšili. Zrejme aj ministerstvo, minister financií nám to vysvetlil pred časom, že nebudeme sa tejto téme venovať, pretože Poliaci a Maďari majú svoje meny, a preto sa tie cenové nárasty tam vyšplhali na možno raz takú úroveň ako u nás. Pravdou je úplne iné, ako sme počuli.
A ešte chcem sa vyjadriť k tým colniciam, k tým kontrolám na hraniciach. Pán Mazurek, skúste sa spýtať vašich, čo vám píšu, či to náhodou nie sú pracovníci Útvaru hodnoty za peniaze, ktorí tam teraz robia analýzy, koľko občanov Slovenskej republiky chodí nakupovať do zahraničia, aké nákupy robia, koľko, aký to má dopad na dépeháčku a na podnikanie v prihraničných oblastiach. Možno sú to oni.

Áno, ja by som chcel oceniť vystúpenie pani kolegyne Sakovej, kde na konkrétnych číslach pripomenula nám, čo sme tu asi desiati, a verejnosti, samozrejme, v čom je podstata tohto návrhu, keď by sa mali vyplatiť, malo vyplatiť 200 eur každému seniorovi, dôchodcovi, ktorý je závislý od ďalších dodatočných príjmov, ktoré inak nemá. On má stabilný, fixný príjem. Ja som to už pred chvíľkou povedal a chcem to znovu zdôrazniť, pretože tá druhá skupina zamestnancov verejnej správy, vieme, že tam za nich zabojovali odborári a dosiahli v rámci kolektívnej zmluvy nejaké ústupky, kde zamestnávatelia, či už sú to mestá, obce, kraje, štát má povinnosť, myslím, že 3 % sú to ku 1. júlu a ešte nejakých 350 eur, vyplatiť každému zamestnancovi ako odmenu v roku 2022. Čiže tí sú vyriešení.
Tí, ktorí si zarábajú na súkromnej pôde, tí si môžu privyrobiť väčším výkonom alebo tak, ale seniori nemajú takúto výhodu.
Jednota dôchodcov nerobí kolektívne vyjednávanie a kolektívnu zmluvu pre seniorov, a preto tento návrh, ktorý predkladá, predkladajú poslanci za stranu HLAS – sociálna demokracia, je, myslím si, že jediným možným riešením v tejto dobe pre všetkých, či sú zaočkovaní dvakrát, trikrát, alebo z rôznych dôvodov nemohli byť zaočkovaní, aby sa tak trošku dorovnalo to, čo povedal kolega Erik Tomáš, to, čo im chýbalo v rámci 13. dôchodku, ktorý bol zrušený, to, čo dostali a týmito 200 eurami by to mali dorobené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega Šefčík, no, vy ste ma rozosmiali pravdupovediac vaším vystúpením. Neviem, či ste dokonca neprezradili nejaké osobné údaje. Už dobre, že ste nepovedali adresu vašich rodičov, to by už bolo kompletné.
Neviem, či dokážete prijímať nejaké informácie a iné, ktoré vám niekto nahovorí, ale vy ste začali takým úplne jasným konštatovaním, že vieme, že sa zvyšujú ceny energie, to je jasné a že je to vraj celosvetový, že to je vraj spôsobené celosvetovo. Nuž je to pravda, že ceny energií sú hlavnou príčinou inflácie, ktorá nás trápi, ktorá sa potom premieta do ceny ďalších produktov vrátane potravín. Ale že vám je jasné, že sa zvyšujú ceny energií, to ma teda prekvapuje. Skúste si v tom urobiť nejaký poriadok. Prečo to je, či je to celosvetovo? Ja neviem, či máte taký prehľad, či aj v Ázii alebo v Južnej Afrike sa rovnako zvyšujú ceny energie ako u nás.
No a chcem vám len povedať jedno, že aby ste to trošku pochopili, že prečo to tým dôchodcom vlastne chceme dať, tých 200 euro navrhujeme. Dúfam, že sa pripojíte, keď pochopíte že prečo. Pretože inflácia, inflácia pôsobí hlavne na tých ľudí, ktorí majú fixné príjmy, a to sú dôchodcovia jednoznačne a potom sú to väčšinou zamestnanci verejnej správy napríklad, ktorí si nemôžu podnikaním privyrobiť. Všetci ostatní si môžu zvýšiť príjmy aj vy. Takže preto dôchodcom 200 euro by sme radi dali, aby mali aspoň akú-takú náplasť na tú infláciu, s ktorou si inak neporadia. Buď im požičajú deti, alebo si musia niečo iné odrieknuť, alebo dostanú 200 euro od tejto vlády. Mali by ste to podporiť.

Chcem len odporučiť alebo uviesť, že hlasovanie o tomto návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaja Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa bude hlasovať o sedemnástej dnes.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k návrhu zákona, a preto predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Chcem len oznámiť, že hlasovanie o tomto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom rozpočte (tlač 853), hlasovanie bude o jedenástej dnes.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, preto predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.