Dobré popoludnie, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, poslanci, možno by som ani nemal vstupovať do tejto ťažkej témy, len je veľmi ľudská, veľmi citlivá a domnievam sa, že asi ani neexistuje veľa iných tém, ak vôbec nejaká, ktorá by mohla byť tak citlivá, závažná, a tak často diskutovaná, ako je otázka práve prerušenia tehotenstva alebo teda potratov, alebo práva, nepráva na život.
Naozaj nájsť mieru medzi právom malého ešte celkom nevyvinutého človiečika na jeho ukončenie vývoja, narodenie a právom tehotnej ženy rozhodnúť za istých okolností o svojom materstve či už v prvom, druhom, alebo ixtom je asi nemožné. Asi nájsť tú správnu mieru, myslím si, že je a svedčí o tom aj táto diskusia, je skoro vylúčené a nám neostane nič iné, len s istou pokorou si povedať, že zatiaľ spoločnosť nedospela do toho štádia, aby sme mali dostatok informácií, ktoré by nám umožnili správne stanoviť mieru. Lebo ja som presvedčený, že naozaj ten človiečik je človiečik od toho počatia a celý ten jeho nasledovný vývoj, už nech ho pomenujeme akokoľvek medicínskymi slovami, je len zákonitou etapizáciou toho, aby človek dospel do štádia, ktoré môže prísť na svet.
Ale možno nám v tejto diskusii tak trocha uniká zmysel zákona pani poslankyne Záborskej, ktorej zámer si vážim a ktorý je vlastne daný názvom tohto zákona - pomoc tehotným ženám. Môže niekto oponovať voči takémuto zámeru? Určite nie. Určite je to správny zámer a pomáhať tehotným ženám na to, aby teda mohli sa rozhodnúť pre svoje tehotenstvo, absolvovať ho a úspešne dokončiť, už to tu zaznelo, nikto proti takémuto niečomu nemôže namietať, bolo by to neľudské a nepochopiteľné a vlastne aj neekonomické, pretože počet ľudí, ktorý nám prichádzajú na svet, je obohatením našej krajiny aj našej ekonomiky, aj šťastia našich rodín. Asi nič krajšie, ja to hovorím rád z vlastnej skúsenosti, ako mať vlastné deti, pokiaľ sme obdarení takouto možnosťou, ani neexistuje. Je veľa krás, ktoré nám ponúka svet, ale tešiť sa z detí, ich vyrastania a z ich absolvovania tých vývojových štádií, ktorými nás nasledujú alebo túžime, aby nás nasledovali, alebo nás ešte prekonávajú, tak je vo všetkom dobré.
Takže hľadanie miery je ťažkým problémom a ja by som na konto toho vlastne ťažkého problému chcel povedať, že keďže nedisponujeme dostatočným množstvom kvalitných presvedčivých informácií, ktoré by nám umožnili tú mieru stanoviť, áno, priznal som sa, na jednej strane toho rozpätia je hneď od prvej sekundy ten človiečik, ktorý sa začína vyvíjať, na druhom konci je to právo ženy, ktorá by chcela nejakým spôsobom na základe svojich rozhodnutí možno zvažovať svoje tehotenstvo, nuž naša spoločnosť tu na Slovensku v roku 2021, v tejto dobe, sa uzhodla na tom, že dvanásty týždeň tehotenstva je tá hranica, ktorá určite nemá žiadne medicínske, logické alebo ak aj áno, tak neni podstatné, uzákonenie, je to proste vec istej spoločenskej dohody vo veľmi mimoriadne citlivej oblasti. A ja si myslím, že už akokoľvek bola táto hranica stanovená a akokoľvek z obidvoch strán do nej sa argumentuje rôznymi zoskupeniami, ktoré sa nevedia zhodnúť, je potrebné, aby sme si túto hranicu ctili ako hranicu, ktorá je vecou dohody, ktorá dnes platí. A všetky rozhodnutia, ktoré sú pred touto hranicou, by sme mali vnímať ako nielen legitímne, lebo to sa mi zdá ako nedostatočné, ale ako oprávnené. Ako rozhodnutia, ktoré majú z pohľadu tej ženy alebo toho manželského páru, ktorý sa na tom zhodol, nielen legitimitu, ale aj spoločenskú podporu a nemajú žiadny dôvod na to, aby boli priamo alebo nepriamo podprahovo odsudzované.
No a na druhej strane, za touto hranicou platí, že sa jedná o niečo, čo nemá ani zákonnú, ani spoločenskú, ani ľudskú podporu, lebo jednoducho v tej chvíli už tá hranica bola prekonaná. Ako bola tá hranica stanovená, ja presne neviem, ale si myslím, že ju musíme ctiť aj s týmito dôsledkami, ktoré som sa pokúsil naznačiť, teda s tými eticko-spoločenskými, s tými vnútornými, s tými rozhodnúť sa neodsudzovať, nekritizovať, nedávať tam nejaké znamienka zahanbujúce, dehonestujúce alebo potupujúce.
Som rád, že pani predkladateľka nazvala ten zákon zákonom o pomoci tehotným ženám a ja vlastne som jeden z podporovateľov, ktorý sa podpísal pod tento zákon, a tie veci, ktoré možno nebolo moje štúdium úplne dôsledné, ale to ma nemôže ospravedlniť, sa mi páčili, tie ktoré tam vedú k tejto oprávnenosti takéhoto názvu zákona.
Naozaj nedať príspevok aj na štvrté dieťa? Veľmi správne, napriek tomu, že viem, že aké asociácie to môže vzbudzovať, minimálne na to štvrté, ak nie aj na ďalšie, prečo nie? Zvýšiť príspevok pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré sa majú takto narodiť? Veľmi správne. Je to oprávnené a logické. Dať tam možnosť ísť na péenku, na práceneschopnosť od 21. týždňa tehotenstva, a teda tým pádom tej matke, ktorá chce porodiť utajeným spôsobom, umožniť, aby nebola vystavená tlaku svojho okolia, odišla na takúto práceneschopnosť, opäť veľmi dobré a jednoznačne vychádzajúceho z toho názvu podpora tehotným ženám, podpora aby sa rozhodli svoj plod donosiť a porodiť.
Takisto je tam ešte prvok, ak si dobre pamätám, ohľadom poskytnutia núdzového bývanie pre mnohé matky, ktoré sa ocitnú v takomto stave ešte aj v spoločensky nevýhodnom postavení, keď zrejme nevedia, kde by hlavu sklonili. Opäť veľmi správny a potrebný návrh a budem ho podporovať v tomto zmysle. No ale keďže táto problematika je veľmi citlivá, zrejme mohli by sme tu diskutovať celé dni a asi k zmiereniu spoločenskému, vieme, ako správne na to nedôjdeme. Je to vec citu, vec cítenia, vec presvedčenia, vec hodnôt, ktoré uznávame. Každý má ten rebríček možno trocha inde, aj keď na tej základnej, na úcte k životu, sa musíme zhodnúť a myslím, že sa aj zhodujeme.
Tak je tu potom otázka práve pre mňa, tá, ktorá ma vedie k tomu, aby som, a tak som aj urobil, podporil pozmeňujúci návrh, ktorý ešte len zrejme zaznie, ktorý má hovoriť o tom, že momenty, ktoré v tomto zákone nie sú celkom v súlade s tou jednoznačnou podporou tehotným ženám, by mohli z tohto zákona, v záujme toho, aby sme tu pomoc naozaj dostali na tú úroveň, aká je správna, podľa môjho názoru, aby sme zbytočne nepolemizovali a nerozdeľovali sa v tejto ušľachtilej veci, v tomto ušľachtilom zámere. Ak je problém, že ten jeden deň navyše, aj keď ja som sa nad tým zamýšľal, ale jeden deň navyše na rozmyslenie, že by tam teda istá časť ľudí, ktorí by to inak podporili, mala nebyť, naozaj 24 hodín a teraz to hovorím z toho pohľadu človeka, ktorý hovorí, no a prečo tej žene ešte ten jeden deň pridávať. Áno, vyhovoríte, preto to tu zaznievalo, že aby mala viacej času. Možno ona už ten čas nechce, možno sa cíti v tom stave veľmi stresujúcom, akože najradšej by to už mala za sebou. A nechce už rozmýšľať, dva dni jej možno stačili. Prečo ju ešte týmto jedným dňom zaťažiť? Nedokážem argumentovať naozaj tak, ako by sa možno patrilo od tohto pultu v sieni zákonnosti, ale myslím si, že ak by toto malo byť moment, ktorý neumožní podporiť tento zákon, mohol by stadiaľ pokojne odísť a nemusíme sa oháňať štátmi, ktoré sú nad týmto limitom 48 hodín a ktoré sú pod tým, lebo to neni podstata pomoci tehotným ženám, tak ako zákon o tom aj vo svojom nadpise hovorí.
Takisto otázka možno aj tej reklamy. No je absurdné, aby zaznievala niekde v televízii reklama, že, vážení milujúci sa ľudia, pokojne sa milujte bez nejakých zábran a poviete, ak sa vám prihodí niečo nečakané, nechcené tak príďte, naša klinika v exkluzívnom prevedení a za dobré ceny vám pomôže zbaviť sa tohto problému. Však určite takýto nezmysel, takúto reklamu, ak by takého niečo malo byť predmetom úvahy, absurdné však, si neviem ani predstaviť. Ale dávať tam nejaké motívy, ktoré by mali sťažiť prístup tej ženy, ktorá do toho zákonného odsúhlaseného limitu 12 týždňov sa rozhodla svoje tehotenstvo ukončiť, aby ona mala tam problém dostať informáciu presne takú, ako keď, prepáčte teraz mi to možno budete mať za zlé, ako keď niekto má problém s kolenom a rozmýšľa, ortopéda kde si vyberať, tak si môže zrejme vybrať aj cez primerané informačné zdroje, také isté právo musí mať žena aj v prípade, že sa rozhodne pre ukončenie svojho tehotenstva.
Inak to ukončenie osobne považujem za, z hľadiska slovenčiny, ktorá je krásna a presná, za správne, nie je to prerušenie, je to naozaj ukončenie.
No tak, takisto tá povinnosť, keď sa tak raz rozhodla táto žena, ktorá si zasluhuje plnú úctu, a ona sa tak rozhodla na základe svojich úvah, zrejme zvážila, aj keď je to ťažké uvažovanie, v zákonnej lehote. A prečo by ona mala dávať informáciu o tom, že čo je dôvodom. Možno minimálne teda ponechať právo odmietnuť hovoriť o dôvodoch, pretože, myslím si, že v tejto oblasti ten lekár má pomôcť a nemá robiť vyšetrovateľa, čo vás k tomu vedie. A myslím si, že je to zbytočné. Nie je to zlé, ale je to zbytočné.
A potom neviem, pani poslankyňa Záborská, či som to prečítal správne, tam aj možno nejaká zmienka o tom, že nejaká časť poučenia ako keby, a dokonca poučenia a možných dôsledkoch prerušenia, teda ukončenia tehotenstva, ako keby mala vypadnúť. Možno to nevnímam úplne presne, ale ak je to tak, považoval by som za absurdné, aby práve v tej fáze toho poučenia, v súvislosti s prijatím takého zákona, sa opomenulo povedať tehotnej žene, aké to môže mať dôsledky.
Všeobecne sa vie, že to môže mať aj veľmi závažné. Už nikdy možno nemusí otehotnieť, ale môžu byť iné problémy, ale určite by sa o tom mala dozvedieť z úst odborníka. A takisto, myslím v tej súvislosti, ako keby tam mala vypadnúť aj oblasť poučenia o možnej antikoncepcii. Považujem tiež, ak máme teda zámer pomáhať ženám v tom, aby sa nedostali do nechcenej tehotnosti, ktorá ich vedie k takejto úlohe, že potom musíme takto rozprávať o ukončení tehotenstva, aby ten lekár v tejto súvislosti jednoznačne mal povinnosť odborne povedať aj o tom, že teda aby ste v budúcnosti tieto problémy nemali, tak viem vám odporučiť vhodnú antikoncepciu, lebo to je určite správne.
Veď ja si dovolím možno v závere povedať len takú poznámku. Veď určite sex neni to, čo je určené len na zabezpečenie, zachovanie ľudského rodu. Je to aj istým obohatením ľudských životov a myslím, že či už príroda, či pán Boh, alebo aké by sme chceli tomu dať prívlastky, možno keď nás takto vybavila aj touto radosťou zo sexu, tak je asi dobré, keď dokážeme tým problémom, ktoré môžu byť s tým spojené, teda s nechcením tehotenstvom, postaviť hranicu, a to poučenie od toho lekára by mohlo a malo taj takto zaznieť.
Je to tak letom svetom. Nepatrí mi veľmi do tejto témy zasahovať, lebo vážim si všetky názory, ktoré tu zazneli, a nemám jasno kedy a kde tá hranica medzi tým, čo je správne a čo nie je správne v tejto oblasti, bude nájdená. Zrejme to nebude ani v tomto parlamente, ani v tom budúcom. Ešte asi bude veľmi veľa potrebné, aby spoločnosť sa vyvíjala a možno našla aj rozumné, účinné postupy, spôsoby ako zabrániť tomu, aby vôbec takýto problém existoval, ako je ukončenie tehotenstva.
Verím, že aj v tejto oblasti aj osveta, aj veda prinesú mnohé ešte odpovede, ktoré dnes nemáme, ktoré nám pomôžu. Možno ten trend, že počet ukončení tehotenstiev za posledné desaťročia klesá, je nielen nádejný ale aj zákonitý. A verím, že dokážeme v tomto smere urobiť kroky aj tu v tejto sieni, aby sme aj pomocou tohto zákona, ktorý by som rád podporil práve v tej časti pomoci žien, a nerád podporil v tej časti, ktorá podľa mňa tou pomocou už celkom nie je, aby sme dokázali sa zhodnúť na tých základných motívoch, že ak pomáhame tehotným ženám, tak im pomôžme, ale nenarušujme tú pohodu tých žien, ktoré sa rozhodnú z akýchkoľvek dôvodov, ktoré nám nemusia oznámiť, svoje tehotenstvo ukončiť a priznajme im toto právo bez toho, aby sme vnútorne nad nimi akýmkoľvek spôsobom cítili akési odmietnutie či dokonca nejaké opovrhnutia alebo niečo podobné.
Viem, že to tak nie je, ale podprahovo sa to ponúka. Ctíme si to, na čom sa spoločnosť dohodla. Ten stav, ktorý tu dnes platí, síce nie je ideálny, ale platí. Už ako hovorili starí Rimania, zákon možno prísny a nedobrý, ale zákon kým je v tomto štádiu, ctime si ho.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem za túto možnosť.
